Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-119-2025.pdf
PDF · 102.43 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/119/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a 2/ B. D. E., nar. XX.XX.XXXX, obe deti trvale bytom F. XXX, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov matka - G. C., B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody H. E., otec malol. A. B. - neuvedený a otec malol. Ruelly D. - D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, J., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v H. K., za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, o návrhu navrhovateľky - starej matky maloletých: L. C., B. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča takto
r o z h o d o l :
I. Maloleté deti: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a 2/ B. D. E., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j ú do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky maloletých detí: L. C., B. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: F. XXX, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a je oprávnená zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach, počnúc od 07.10.2025.
II. Matka maloletých detí j e p o v i n n á poskytovať na maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX výživné mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa vypočítaného podľa zákona o životnom minime, platného a účinného ku dňu splatnosti výživného, a to vždy najneskôr do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda.
III. Matka maloletých detí j e p o v i n n á poskytovať na maloleté dieťa: B. D. E., nar. XX.XX.XXXX výživné mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa vypočítaného podľa zákona o životnom minime, platného a účinného ku dňu splatnosti výživného, a to vždy najneskôr do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda.
IV. Otec maloletej B. D. E., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý poskytovať na maloleté dieťa: B. D. E., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 50,- eur mesačne, a to vždy najneskôr do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Stará matka maloletých dňa 19.09.2025 doručila súdu návrh na zverenie maloletých detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti (ďalej aj len „NOS“), spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľka navrhovala, aby súd dočasne zveril maloleté deti do jej NOS a to do
právoplatného skončenia konania vo veci samej o zverení maloletých detí do NOS inej fyzickej osoby než rodiča. Návrh zdôvodnila tým, že rodičia oboch maloletých detí sú vo výkone trestu odňatia slobody, ani jeden z rodičov sa tak momentálne o svoje deti postarať nemôže. Navrhovateľka je stará matka maloletých, maloleté deti bývajú s ňou v spoločnej domácnosti od ich narodenia, s deťmi má blízky vzťah, rešpektujú ju. Po zdravotnej stránke je schopná sa o deti postarať, je poberateľkou starobného dôchodku.
2. Tunajší súd po prešetrení situácie v rodine vydal uznesenie č.k. 15P/119/2025-31 zo dňa 07.10.2025, ktorým dočasne zveril maloleté deti do NOS ich starej matke. Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňom 07.10.2025 a právoplatnosť dňom 14.11.2025.
3. Podaním doručeným súdu dňa 16.10.2025 otec maloletej B. D. oznámil súdu, že s návrhom starej matky na zverenie jeho dcéry do jej NOS súhlasí.
4. Podaním doručeným súdu dňa 20.10.2025 kolízny opatrovník (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda) zaslal súdu vyjadrenie do konania a uviedol, že v súčasnej dobe sa o maloleté deti nedokáže ani jeden z rodičov postarať, nakoľko sa nachádzajú vo výkone trestu, preto ich zverenie do NOS starej matky je v ich najlepšom záujme. Zverením do NOS starej matke zároveň deti ostanú v ich prirodzenom rodinnom prostredí.
5. Podaním zo dňa 03.11.2025 zahlásil prokurátor Okresnej prokuratúry svoj vstup do konania podľa § 13 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len „C.m.p.“).
6. Matka maloletých detí dňa 13.10.2025 doručila súd písomný súhlas so zverením svojich maloletých detí do NOS svojej matke – navrhovateľke. Vyjadrenie matka adresovala do konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 15P/114/2025 (konanie o návrh strýka maloletých detí /brat matky/ na ich zverenie do jeho NOS; neskôr z dôvodu späťvzatia návrhu konanie zastavené).
7. Úrad práce na základe výzvy súdu zaslal správu, v ktorej uviedol, že starí rodičia maloletých detí, obývajú dvojpodlažný rodinný dom, ktorý je v ich osobnom vlastníctve. Maloleté deti bývajú v rodinnom dome so starými rodičmi od narodenia, so starými rodičmi majú blízky vzťah. Spolu s matkou obývali prvé poschodie rodinného domu. Matka nastúpila dňa 12.09.2025 do výkonu trestu. Maloleté deti sa presťahovali k starým rodičom na prízemie. Tu majú k dispozícii veľkú izbu, kde je umiestnený veľký rozkladací gauč, skrine s oblečením, hračky a školské pomôcky. Maloletý B. navštevuje X. ročník N. O. D. P., odbor kuchár, domov dochádza denne. Maloletá B. navštevuje X. ročník Základnej školy v K.. Deti sú v dispenzárnej starostlivosti J. Q. v P.. Deti sú prevažne zdravé, nenavštevujú žiadne špecializované ambulancie. Stará matka úradu práce uviedla, že ona má záujem o zverenie detí do NOS, nakoľko pre deti sa nič nezmení. Jej syn /brat matky/ jej s výchovou maloletých detí bude pomáhať. Podľa úradu práce v osobe navrhovateľky ide o vhodnú osobu pre výkon NOS, nakoľko k deťom má blízky vzťah, deti v jej domácnosti žijú od narodenia.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky – starej matky, svedka – starého otca /manžela navrhovateľky/, kolíznej opatrovníčky i prokurátora okresnej prokuratúry Dunajská Streda, ďalej obsahom spisového materiálu, tiež listinnými dôkazmi a to predovšetkým listinnými dôkazmi predloženými úradom práce, záujemkyňou o NOS, oboznámením všetkých súdom vyžiadaných a zadovážených správ, vrátane správy od pediatričky a školských zariadení, ktoré deti navštevujú. Súd taktiež oboznámil obsah pripojeného spisu sp.zn. 15P/114/2025. Súd vykonal pojednávanie za prítomnosti navrhovateľky, kolíznej opatrovníčky a zástupcu okresnej prokuratúry, ktorí sa na pojednávanie osobne dostavili. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti rodičov, keďže na to boli splnené všetky procesné predpoklady, pričom vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:
Z listín nachádzajúcich sa v spise ako aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka je starou matkou oboch maloletých detí. Ide o deti jej dcéry. Maloletý A. B. otca v rodnom liste uvedeného nemá. Maloletá B. D. otca v rodnom liste uvedeného má – je ním D. E.. Obaja rodiča sa nachádzajú vo výkone trestu odňatia slobody, obaja súhlasia so zverením detí do NOS navrhovateľky. Súhlas vyjadril aj manžel navrhovateľky - starý otec maloletých detí. Výchovné prostredie podľa správ úradu práce bolo prešetrené ako vyhovujúce. Deti sú zdravé, riadne navštevujú školské zariadenia. Navrhovateľka,
napriek svojmu seniorskému veku, je zdravotne spôsobilá na výkon NOS, je aktívna, šoféruje, je vitálna, poberá starobný dôchodok, komunikuje so školami i s pediatrom detí. S výchovou jej pomáha jej syn / strýko maloletých/. Navrhovateľka je bezúhonná, plne spôsobilá na právne úkony, má trvalý pobyt na území SR, žije usporiadaným životom, v obci požíva dobrú povesť. S vnúčatami má citový vzťah, žijú spolu od narodenia, deti ju rešpektujú. Podľa jej vyjadrenia otec maloletej B. D. finančne prispieva sumou 50,- eur mesačne.
9. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
10. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
11. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
12. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
15. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
16. Podľa § 44 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča.
17. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
18. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
19. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
20. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
21. Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
22. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
23. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
24. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
25. Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
26. Náhradná starostlivosť má nahrádzať osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípade, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Znakmi náhradnej starostlivosti sú jej: a) nevyhnutnosť - možno ju nariadiť len vtedy, ak rodičia osobnú starostlivosť nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť. Náhradnú starostlivosť teda môže súd nariadiť až vtedy, keď ohrozenie riadnej výchovy dieťaťa nekvalitou jeho života preváži nad jeho záujmom podporovať biologické väzby a rodinný život; b) dočasnosť - zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti je len dočasné opatrenie, ktoré súd zruší, akonáhle odpadnú prekážky pre obnovenie spoločného žitia detí s rodičmi. Neschopnosť alebo neochota rodičov zabezpečiť osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa potom môže spočívať v objektívnych alebo subjektívnych okolnostiach, napr. ak rodičia starostlivosť o dieťa zanedbávajú, čo sa vyznačuje nedostatkom ich starostlivosti, spôsobujúcim závažné ohrozenie vývoja dieťaťa alebo nebezpečenstva pre dieťa, zlyhanie pri zabezpečení telesných potrieb dieťaťa - výživy, ošatenia, ubytovania, zdravotnej starostlivosti, citové zanedbávanie - nezabezpečenie citových potrieb dieťaťa a pod.
27. Jednou z foriem náhradnej starostlivosti, je náhradná osobná starostlivosť inej fyzickej osoby ako rodiča. Základnou podmienkou pre zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je potreba chrániť záujem maloletého dieťaťa a subsidiárne v zmysle § 44 Zákona o rodine sú týmito podmienkami aj skutočnosť, že rodičia nezabezpečujú, alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Naplnené musia byť vždy všetky uvedené predpoklady pre odňatie dieťaťa zo starostlivosti jeho rodičov. Právnym následkom nariadenia náhradnej osobnej starostlivosti je, že sa rodičia nemôžu o svoje dieťa osobne starať a túto starostlivosť zabezpečuje osoba, ktorej bolo dieťa rozhodnutím zverené, avšak len do času, kým si rodič na svojej strane nevytvorí alebo neobnoví podmienky pre prevzatie osobnej starostlivosti o dieťa.
28. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že navrhovateľka, ktorá je starou matkou maloletých detí, reálne a riadne zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletých už dlhší čas, osobitne od nástupu matky do ÚVTOS (12.09.2025) a je tomu tak i v čase rozhodovania súdu o návrhu vo veci samej. Je vydatá, žije v domácnosti s manželom, synom a vnúčatami, povesť v obci má dobrú. Je bezúhonná, plne spôsobilá na právne úkony, zdravotne spôsobilá a najmä odhodlaná prevziať maloletých do svojej NOS. Manžel s návrhom súhlasí. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva z obsahu spisového materiálu, potvrdila sa i výsluchom účastníkov konania prítomných na pojednávaní a vyplýva i zo všetkých do spisu zadovážených správ ohľadne maloletých od relevantných inštitúcií. Menovaná spôsobom svojho života a doterajšej starostlivosti o maloleté deti dostatočne osvedčila, že má skutočný a úprimný záujem o maloleté deti sa naďalej osobne starať a že túto starostlivosť zvláda na požadovanej úrovni. Napokon súd bude najmenej raz za šesť mesiacov hodnotiť v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletých detí, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o deti v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a skutočnosť, či rodičia sú schopní zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté deti. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že rodičia momentálne nedokážu zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti, stará matka maloletých túto zvláda, je schopná i ochotná sa o maloleté deti aj naďalej starať. Rodičia s návrhom súhlasia, sami momentálne nie sú schopní zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletých, nakoľko sú vo výkone trestu.
29. Z vykonaného dokazovania má tak súd za preukázané, že je v súlade s najlepším záujmom oboch maloletých detí zveriť ich, počnúc odo dňa podania návrhu, do náhradnej osobnej starostlivosti ich starej matke, ku ktorej majú citovú väzbu, sú na ňu, ako aj na jej domácnosť zvyknuté, stará matka sa o deti riadne stará a zabezpečuje všetky ich potreby, preto súd návrhu vyhovel (výrok I.).
30. Keďže vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom rozhodnutím súdu o ich zverení do náhradnej osobnej starostlivosti nezaniká, bolo potrebné určiť matke oboch maloletých detí ako aj otcovi maloletej B. D. povinnosť poskytovať maloletým výživné a stanoviť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Súčasne súd im uložil povinnosť počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti poukazovať výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v súlade so zákonom o rodine.
31. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd uložil matke, ktorá je t.č. vo výkone trestu a na základe vykonaného dokazovania i bez príjmu, povinnosť platiť výživné mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa vypočítaného podľa zákona o životnom minime, platného a účinného ku dňu splatnosti výživného, ktoré je povinná platiť mesačne na každé dieťa osobitne, a to vždy najneskôr do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, a to s poukazom na jej schopnosti a aktuálne možnosti a odôvodnené potreby maloletých (výrok II., výrok III.).
32. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd uložil otcovi maloletej B. D., ktorý je t.č. taktiež vo výkone trestu a na základe vykonaného dokazovania dosahoval príjem v podmienkach ÚVTOS v období do 03.02.2025 do 19.12.2025 a následne aj od 07.01.2026 a i t.č. prispieva na výživu maloletej sumou 50,- eur mesačne, povinnosť naďalej platiť výživné na maloletú B. D. mesačne vo výške 50,- eur, a to vždy najneskôr do 15. dňa v mesiaci vopred, avšak v súlade so zákonom o rodine na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, zohľadniac jeho schopnosti a aktuálne možnosti a odôvodnené potreby maloletej (výrok IV.).
33. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).
Navrhovateľka, kolízny opatrovník a prokurátor okresnej prokuratúry nie sú oprávnení podať odvolanie, nakoľko sa práva podať odvolanie (po vyhlásení rozsudku, jeho zdôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku) pred súdom účinne vzdali.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.
Rozsudok je v časti výživného vykonateľný doručením (§ 44 CMP).