Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoPr/4/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v spore žalobcu: T. s.r.o., O. XXXX/X, XXX XX L., N.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému: L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Dávid Hoffman, Hlavné nám. 60, 060 01 Kežmarok, IČO: 43 207 073, o zaplatenie 2.761,92 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -85 zo dňa 3.6.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov ( ďalej len súd prvej inštancie ), v konaní o zaplatenie 2.761,92 Eur s prísl. rozhodol takto.

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou zaplatenia sumy 2761,92 eur.

3. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe vzájomnej dohody, počas trvania pracovného pomeru medzi stranami, mal žalovaný dohodnutú možnosť odplatne užívať motorové vozidlo žalobcu s tým, že ide o používanie motorového vozidla na súkromné účely, osobitne evidované v knihe jázd dotknutého motorového vozidla, pričom obidve strany považovali poskytnuté plnenie za nenárokovateľné nepeňažné plnenie, odplatne poskytnuté žalobcom žalovanému , počas trvania pracovného pomeru. Pri skončení pracovného pomeru žalovaného dňa 03.09.2024 sa strany dohodli, že záväzky žalovaného voči žalobcovi za poskytnutú možnosť užívania motorového vozidla na súkromné účely nie sú vyrovnané v časti nepeňažného plnenia za používanie motorového vozidla žalovaným , za obdobie január až august roku 2024. Na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 03.09.2024, žalobca vystavil žalovanému za poskytnuté nepeňažné plnenie faktúru K. splatnú dňa 11.12.2024. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu nezaplatil riadne a včas, žalobca mu poslal upomienku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nezaplatil žalobcovi peňažnú sumy istiny v sume 2.761,92 €, dostal sa od 12.12.2024 do omeškania s plnením peňažného záväzku.

4. Žalobca spolu so žalobou predložil listinné dôkazy: dohoda o skončení pracovného pomeru, faktúra, oznámenie žalovaného, upomienka, výkaz jázd.

5. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 25.02.2025 platobný rozkaz pod sp. zn. , proti ktorému podal žalovaný včas odpor, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu a vec bola následne postúpená súdu prvej inštancie.

6. Žalovaný okrem iného v odpore uviedol, že medzi sporovými stranami počas trvania pracovného pomeru nikdy neexistovala dohoda, že žalovaný má možnosť odplatne užívať motorové vozidlo žalobcu. Naopak , žalovaný počas trvania pracovného pomeru mohol používať motorové vozidlo aj na súkromné účely , bez akejkoľvek náhrady. Žalovaný mal dohodnutú mzdu blízku minimálnej mzde a jedným z benefitov, ktoré mu žalobca ako zamestnávateľ poskytol bolo, že mohol využívať služobné vozidlo aj na súkromné účely a to bezodplatne. Tieto jazdy bolo iba potrebné evidovať v knihe jázd, a to kvôli údajom o počte vykonaných kilometrov. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 03.09.2024 malo dôjsť k dohode medzi sporovými stranami, a že záväzky žalovaného voči žalobcovi , za poskytnutie užívania motorového vozidla na súkromné účely , nie sú vyrovnané za obdobie január 2024 až august 2024, k tomuto uviedol, že z uvedenej dohody o skončení pracovného pomeru nevyplýva takýto záväzok. Navyše takáto dohoda je nepreukázaná , čo sa týka minimálnej výšky záväzku a dĺžky trvania takéhoto záväzku. Čo sa týka samotnej faktúry č. XXVFXXXXX zo dňa 27.11.2024 tak táto nie že len nevychádza z platného záväzku medzi sporovými stranami, ale je zároveň chybná, čo sa týka počtu najazdených kilometrov, keď vo faktúre je uvedený chybný počet kilometrov, a to 3836, pričom z výkazov jázd vyplýva počet 3808 kilometrov. Zároveň je vo faktúre uvedená cena za jeden kilometer vo výške 0,60 € bez DPH, čo je 0,72 € s DPH, pričom takáto jednotková cena nevyplýva zo žiadnych tvrdení žalobcu. Ide čisto o vymyslený údaj žalobcu. Okrem toho Dohoda o skončení pracovného pomeru nie je ani uznaním dlhu , čo sa týka náhrady za používanie motorového vozidla, pretože nespĺňa všetky predpoklady a to najmä v otázke výšky dlhu.

7. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán konania a predloženými listinami, pričom zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca , ako zamestnávateľ a žalovaný ako, zamestnanec uzavreli dňa 03.09.2024 dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.11.2024 ,zároveň každý z účastníkov dohody vyhlásil , že nemá voči druhej strane žiadne iné právne nároky, s výnimkou náhrady za používanie motorového vozidla.

9. Faktúrou č. XXVFXXXXX zo dňa 27.11.2024, splatnou dňa 11.12.2024, žalobca vyúčtoval žalovanému za prenájom motorového vozidla zn. Fiat doblo s ev. č. X s počtom najazdených 3836 km sumu vo výške 2.761,92 € [(3836 km x 0,60 €) + 20 % DPH].

10. Žalovaný v liste zo dňa 20.12.2024 oznámil žalobcovi, že jeho faktúra je nedôvodná a neuznáva ju.

11. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami ( ďalej len ) OZ, OZ, a ..

12. V odôvodnení uviedol, že dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta strane, na ktorej leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať. (viď uznesenie NS SR z 23.05.2012, sp. zn. ).

13. Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy, ktorý bol ukončený dohodou ku dňu 30.11.2024.

Žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia náhrady za používanie ním poskytnutého motorového vozidla v období 01-08/2024, ktoré mal žalobca v operatívnom leasingu.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca jednak nepreukázal existenciu dohody o odplatnom užívaní motorového vozidla a jej podstatné náležitosti, teda kedy došlo k jej uzavretiu, aké motorové vozidlo malo byť predmetom tejto dohody, a taktiež výšku náhrady za užívanie motorového vozidla a dobu jeho užívania. Podľa názoru súdu uzavretie tejto dohody pred ukončením pracovného pomeru žalovaného nepotvrdzuje ani Dohoda o skončení pracovného pomeru z 03.09.2024. Taktiež nie je zrejmé na základe akých skutočností vychádzal práve z účtovej výšky náhrady 0,60 €/km.

15. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval nárok žalobcu za preukázaný a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu a svedka z dôvodu aplikácie zásady sudcovskej koncentrácie konania podľa . Z uvedeného dôvodu súd neprihliadal na listiny predložené dňa 03.06.2025 pred pojednávaním.

17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. v spojení s , tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca včas a to proti všetkým výrokom rozhodnutia. Odôvodnil podanie odvolania z dôvodov že :

1. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces / /, 2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci / / 3. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností / /, 4. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov, resp. predložených tvrdení žalobcov, k nesprávnym skutkovým tvrdeniam / /, 5. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené / /, 6. rozhodnutie súdu inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /.

19. V odôvodnení uviedol , že súd napriek riadnemu návrhu žalujúcej strany predloženej bezprostredne na začiatku súdneho pojednávania 03.06.2025 nevykonaním riadneho navrhnutého dôkazu a to výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a tiež výsluchom svedka ,odoprel žalovanému právo na spravodlivý proces . Uviedol ďalej, že z vykonaného dokazovania, vrátane potvrdenia informácií o poskytnutí vecného plnenia žalobcom žalovanému ,vyplynulo, že žalovaný najmenej za prvých 8 mesiacov roku 2024 užíval motorové vozidlo žalobcu na súkromné účely, o čom mali obidve sporové strany vedomosť pri uzatvorení dohody o skončení pracovného pomeru z 03.09.2024, v ktorej žalovaný potvrdil svoj existujúci záväzok. Poukázal, že súd svojim rozhodnutím úplne opomenul niektoré skutočnosti, na ktoré žalobca upozorňoval a to najmä predložením špecifikácie aj prostredníctvom technického preukazu a zmluvy s leasingovou spoločnosťou, ktorá vlastní motorové vozidlo K. J., evidenčné číslo BT XXX EE, pričom na prípadné primerané náhrady vo forme finančných nákladov maximálne do výšky amortizácie vozidla za prejdené kilometre , upozornil aj samotný právny zástupca žalovaného. D., že napriek tomu, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti zaplatiť primeranú odplatu za používanie motorového vozidla na súkromné účely žalobca naďalej v dobrej viere očakával, že žalovaný si dodatočne splní svoje povinnosti na základe jeho výzvy. Má za to súčasne, že súd odoprel žalujúcej strane právo na účinné uplatňovanie ochrany práv a právom chránených záujmov v civilnom procese, ak súd odmietol výsluch štatutárneho orgánu žalobcu a vypočutie svedka L. V. a to s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania. Ďalej poukázal, že nesprávnosť postupu rozhodnutia súdu prvej inštancie vidí aj v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zistenia a to všetko má potom povahu, arbitrárnosti rozhodnutia súdu, nakoľko tieto tvrdenia žalovaného a súdu neboli nikdy preukázané, ale sú iba súdom skonštatované. Taktiež poukázal, že v súlade so zásadou ústnosti pred súdom , žalujúca strana sa pokúsila na súdnom pojednávaní vypočuť štatutárneho zástupcu žalobcu a označeného svedka L. V., ktorý mali súdu objasniť okolnosti používania vyššie uvedeného motorového vozidla na súkromné účely a spravodlivé zaplatenie odplaty žalobcovi .

20. Taktiež má žalobca za to, že súd následne nesprávne právne posúdil vec, nakoľko nikdy neskúmal, aké vecné plnenie žalobca poskytol žalovanému, ale ten zaplatiť primeranú odplatu odmietol. Má za to, že práve pred vyhlásením rozsudku vo veci samej , právny zástupca žalobcu v záverečnej reči zhrnul všetky doterajšie návrhy a preto považuje postup súdu a z neho vyplývajúce posúdenie neunesenie dôkazného bremena žalujúcou stranou v súvislosti so sudcovskou koncentráciou konania podľa za nesprávne právne posúdenie veci.

21. Žiadal preto aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie alebo aby rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel .

22. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný, správny a dostatočne odôvodnený. Odvolanie žalobcu hodnotí ako absolútne nedôvodné. Má za to, že procesný postup súdu prvej inštancie považuje za súladný so zákonnými ustanoveniami .

23. Ďalej poukázal, že žalobca je právnickou osobou a v predmetnom súdnom konaní bol zastúpený právne kvalifikovanou osobou - advokátom. Poukazujúc na , v zmysle, ktorého musí žalobca v podanej žalobe uviesť úplné a pravdivé opísané rozhodujúce skutočností a predložiť dôkazy na ich preukázanie, ako aj odkazujúc na , kde prostriedky procesného útoku a obrany je strana povinná predložiť včas. Má za to, že žalobca nepostupoval v súlade s týmito ustanoveniami a do danej procesnej situácie sa žalobca dostal vlastným nedbalým konaním. Žalobca mal už v rámci odôvodnenia návrhu na vydanie platobného rozkazu uviesť všetky dôkazné prostriedky, ktoré navrhoval vykonať a navyše žalobcovi bola možnosť poskytnúť tieto návrhy na vykonanie dôkazov aj v rámci vyjadrenia k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu , čo žalobca nevyužil, hoci bol o sudcovskej koncentrácii v konaní riadne poučený. Má za to, že predbežné prejednanie sporu súd nemal povinnosť nariadiť, nakoľko ide o fakultatívny procesný inštitút. Uviedol tak, že návrh žalobcu na vypočutie jeho štatutára a svedka L. Hačka nebol v konaní včas predložený a prednes takéhoto návrhu na vykonanie dôkazného prostriedku v úvode pojednávania , nemožno považovať za súladný s princípmi . Vychádzajúc z písomných podaní žalobcu, nevyplýva, žeby uvedených svedkov navrhol vypočuť pred konaním pojednávania. Ako žalovaný by tak nemohol mať ani vedomosť o tom, že žalobca práve týchto svedkov na pojednávaní dňa 03.06.2025 navrhol vypočuť, čím v súlade so zásadou rovnosti strán by musel konajúci súd pojednávanie odročiť, čo už samo o sebe zakladá nehospodárnosť súdneho sporu. Poukázal aj na účel sudcovskej koncentrácie konania v zmysle, ktorej nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní ,čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčené ďalšieho pojednávania. Taktiež poukázal, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany zamestnávateľa- žalobcu, podliehajú sudcovskej koncentrácii konania a to s odkazom na ustanovenia . Má za to, že zamietnutie návrhu žalobcu na vykonanie výsluchu svedka L. V. a štatutára žalobcu bolo plne legitímne a v súlade so zákonom. Nezohľadnenie listín súdom, ktoré predložil žalobca na pojednávaní považuje rovnako za opodstatnené a to aj s ohľadom na to, že žalobca nimi disponoval už pri podávaní žaloby a tiež s prihliadnutím na fakt, že žalovaný v tomto súdnom spore vystupuje v postavení slabšej strany zamestnanca. Taktiež poukázal, že ani takto neskoro predložené návrhy dôkazov sa nejavia ako dôkazy priamo súvisiace s uplatňovaním nárokov , teda také, ktoré by nárok od žalovaného opodstatňovali. Má za to, že skutkové tvrdenia žalobcu neboli v konaní vôbec preukázané, čím súd prvej inštancie správne dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. V závere uviedol, že tvrdenia žalobcu o analogickej aplikácii zákona o cestovných náhradách považuje za nedôvodný, a ktoré sú tak právne neaplikovateľné pre danú vec v zmysle ustanovení osobitného zákona, na ktorý poukazoval. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

24. K uvedenému sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že trvá na všetkých dôvodoch, ktoré uviedol v odvolaní. Uviedol, že žalobca predložil dôkazy do konania v zmysle princípov a zásad , ak navrhol okrem iného vypočuť štatutárneho zástupcu žalobcu a zabezpečeného svedka. Opätovne

poukázal, že žalovaný uskutočňoval súkromné cesty uvedeným motorovým vozidlom, a tým sa fakticky znížila jeho celková finančná hodnota a žalobca neobdŕžal žiadnu odplatu za užívanie motorového vozidla žalovaným. V ostatnom zotrval na svojich vyjadreniach a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a ďalšie rozhodnutia respektíve, aby zmenil a žalobe primerane vyhovel, nakoľko analógiu spojenou s refundáciu finančných nákladov , vynaložených žalobcom na súkromné používanie motorového vozidla žalovaným , bude naplnená zásada spravodlivosti a tým uplatňovaný návrh bude oprávnený.

25. K tomuto vyjadreniu sa taktiež vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich skutkových tvrdeniach a znovu zopakoval, že žalobca sa opakovane snaží poukázať, že dôkazy predkladal v zmysle princípov a zásad sa , avšak argumentácia žalobcu je nesprávna, pretože nepostupoval so zásadami a nepredložil dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení tak , ako to ustanovuje a CSP. Má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď odmietol vykonať dôkazy navrhnuté žalobcom až na pojednávaní, nakoľko civilný sporový proces je založený na zisťovaní formálnej pravdy a skutkové tvrdenia procesnej strany musia byť v konaní riadne a včas preukázané. Znovu zopakoval, že žiadna dohoda, ktorej existencia v konaní ani nebola preukázaná ,následkom čoho žalobca nemôže poukazovať na jej odplatnosť, ktorú si svojvoľne odôvodňuje bezdôvodnou analogickou aplikáciou osobitného predpisu. Skutkové tvrdenia v odvolaní a aj vyjadrení sú absolútne nedôvodné a sú len účelovou snahou napraviť evidentne nesprávny postup žalobcu v konaní.

26. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení ( zákon číslo 160/2015 Z.z, ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení a nasl. bez nariadenia pojednávania , podľa (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení .

27. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. V prvom rade je potrebné uviesť, že dokazovanie je jedným zo základných inštitútov civilného procesu a aby vedel súd spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí byť zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie o veci samej. Žalobca má preto v prvom rade povinnosť tvrdenia a na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia v žalobe okrem všeobecných náležitosti podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej ujmy pripojiť. Je treba uviesť aj to, že neoznačenie dôkazov nie je vadou žaloby, Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, neodôvodňujú odmietnutie žaloby pre jej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní žaloby.

29. Pri koncipovaní bol tak do ustanovenia zavedený princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu, pričom formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu . Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si ho spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu , ako mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Podľa súd môže vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sa rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy , avšak ide o prípady , kedy je zvýšený dôraz na ochranu práv a oprávnených záujmov jednej zo strán . S vyššie uvedeným súvisí aj zásada koncentrácie konania upravená v ustanovení .

30. Podľa ods. 1 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného úkonu a prostriedky prcoesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas ., ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

31. Podľa na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas , nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávanie alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

32. Podľa , ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

33. Vyššie uvedené znamená, že sporové konania sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Sudcovská koncentrácia konania je však výlučne v právomoci súdu. Úlohou sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie je tak želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčení ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného úkonu a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané iba na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo , či príjme procesnú sankciu , ktorú spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Ak neexistujú osobitné dôvody v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov na pojednávaní nie je včasné.

34. Ustanovenie priamo zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v , ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť alebo vyvodiť sankčné dôsledky, čo znamená na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť, a tak mu nepriznať procesnoprávne účinky. V odôvodnení rozsudku vo veci samej má súd vysvetliť, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov. Uplatnenie tohto diskrečného práva súdu tak závisí od okolností konkrétneho prípadu a oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany môže súd ospravedlniť len na základe objektívnych kritérií, prípadne subjektívnych kritérií.

35. Odvolací súd však pripomína taktiež, že v individuálnych pracovných sporoch sa ustanovenie o sudcovskej koncentrácii konania neaplikuje na procesné úkony zamestnanca ( ). Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany zamestnávateľa však podliehajú sudcovskej koncentrácii konania.

36. Ako vyplýva z obsahu preskúmavaného spisu žalobca podal dňa 26.03.2025 návrh na upomínacie konanie - návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom okrem ako dôkaz označil dohodu o skončení pracovného pomeru ,faktúru číslo XXvfXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie žalovaného k upomienke a faktúre, ako aj upomienku číslo 2 .

37. Následne dňa 25. februára 2025 Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz a návrhu žalobcu vyhovel .

38. Proti platobnému rozkazu podal včas odpor žalovaný, ktorý uviedol, že dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia je na strane žalobcu, ktorý ho neuniesol, okrem iného uviedol, že žalovaný mal dohodnutú mzdu blízku minimálnej mzde a jedným z benefitov, ktoré mu žalobca ako zamestnávateľ poskytol, bolo, že mohol využívať služobné motorové vozidlo na súkromné účely a to bezodplatne, ale tieto jazdy bolo iba potrebné evidovať v knihe jázd a to kvôli údajom o počte vykonaných kilometrov. Uviedol, že nikdy sa nedohodol so žalobcom, že bude odplatne užívať motorové vozidlo žalobcu ako jeho zamestnávateľa, ale toto užívanie motorového vozidla bolo vždy bezodplatné, pričom tento právny stav trval od začiatku pracovného pomeru , to je od 1.9.2016 do jeho skončenia do 30.11.2024. Taktiež uviedol, že ak žalobca tvrdil, že dohodou o skončení pracovného pomeru malo dôjsť k dohode medzi sporovými stranami, že záväzky žalovaného voči žalobcovi za poskytnutie užívania motorového vozidla na súkromné účely nie sú vyrovnané za obdobie január 2024 až august 2024 uviedol, že z takejto dohody nevyplýva tento záväzok, pretože táto dohoda nikdy neexistovala a nemohol medzi nimi vzniknúť takýto záväzok. Je navyše takáto dohoda nepreukázateľná , čo sa týka minimálne výšky záväzku a dĺžky trvania takéhoto záväzku a táto skutočnosť ani nevyplýva zo žiadnych dôkazných prostriedkov. Taktiež poukázal, že samotná faktúra, ktorú predložil žalobca je chybná, čo sa týka počtu najazdených kilometrov a uviedol súčasne, že dohoda o skončení pracovného pomeru nie je ani uznaním dlhu, čo sa týka náhrady za používanie motorového vozidla, pretože nespĺňa všetky predpoklady a to najmä v otázke výšky dlhu.

39. K uvedenému sa žalobca už nevyjadril a až dňa 03.06. o 7:21 zaslal konajúcemu súdu, podanie, kde žalobca navrhol súdu vypočuť ako svedka L. V. a predložil súdu aj doklady týkajúce sa v obdobnej veci odplaty za užívanie motorového vozidla na súkromné účely v roku 2006 .

40. Podľa názoru odvolacieho súdu postup súdu prvej inštancie bol zákonný . Aj odvolací súd má za to, že z dôkazov , ktoré predložil žalobca existencia dohody o odplatnom užívaní motorového vozidla nevyplýva a tak je zrejmé, že nemožno ustáliť ani výšku náhrady za prípadné užívanie motorového vozidla a dobu jeho užívania. Taktiež žalobca nepreukázal, z akých skutočností vychádzal ak účtoval výšku náhrady 0,60 eur za kilometer, pričom tieto skutočnosti nepotvrdzuje ani dohoda o skončení pracovného pomeru.

41. Odvolací súd sa tak stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorým nevykonal ďalšie dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu a svedka z dôvodu aplikáciu zásady sudcovskej koncentrácie konania podľa .

42. Odvolací súd súčasne konštatuje, že nezistil ani osobitné dôvody, ktoré by odôvodňovali oneskorené predloženie skutkových tvrdení, ale najmä dôkazných návrhov až na pojednávaní. Postup súdu prvej inštancie sa preto javí zákonným.

43. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalobcu, avšak konštatuje, že tieto nemajú priamy vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a preto ich už ani bližšie neodôvodňoval.

44. Odvolací súd sa stotožňuje s výrok súdu prvej inštancie o trovách konania. V konaní pred súdom prvej inštancie bol žalobca neúspešný a naopak úspešný žalovaný má v zmysle nárok na náhradu trov konania, ktoré mu súd v celom rozsahu proti žalobcovi priznal. O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci ( ).

45. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle CSP a a priznal nárok na ich náhradu žalovanému proti žalobcovi v rozsahu 100 %, pretože aj v odvolacom konaní bol žalobca neúspešný a naopak žalovaný mal aj v odvolacom konaní plný úspech.

46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. ( ).

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu Prešov v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).