Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36C-7-2026.pdf
PDF · 92.06 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/7/2026
Uznesenie
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E. D., proti žalovaným: 1) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ul. l. mája 37-39, Zlaté Moravce; zastúpení na základe zmluvy o výkone správy správcom: ARAMIS Správa bytov s.r.o., so sídlom Hlavná 108, Červený Hrádok, IČO: 45 678 502, 2) VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o., so sídlom Trieda SNP 39, Košice, IČO: 44 166 591, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Žalovaní 1. a 2. sú povinní zdržať sa výkonu záložného práva uskutočnením dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej je nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nachádzajúca sa v k. ú. E. D., zapísaná v katastri nehnuteľností, vedenom F. G. E. D., katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako
- byt č. 6, 3. p., o. č. XX, v bytovom dome na ulici X. XXXX XX, súp. č. XXXX, postavenom na parcele registra „C“ H. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 413 m2, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku 7400/80416, až do právoplatného skončenia sporu, vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. TO – 53C/86/2025.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1. a 2. v rozsahu 100 % s tým, že o výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podaním, doručeným súdu dňa 05.02.2026, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa vykonania akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vykonaniu dobrovoľnej dražby jeho bytu, a to najmä obhliadky bytu, vyhotovenia znaleckého posudku, zverejnenia dražobnej vyhlášky a samotného vykonania dražby. Uviedol, že mu bolo oznámené, že dňa 09.02.2026 má byť vykonaná obhliadky bytu so znalcom. Podľa neho je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, pretože v danom prípade hrozí žalobcovi nenahraditeľná ujma, spočívajúca v strate vlastníckeho práva k bytu a zásahu do jeho základného práva na bývanie. Pohľadávka žalovaného 1. je sporná a nepreukázaná, pričom dobrovoľná dražba nie je nástrojom na riešenie sporných nárokov. Vykonanie dražby bytu v hodnote cca 160 000 eur pre údajný dlh 3 353,09 eur je v rozpore s princípom primeranosti a proporcionality. Bez nariadenia neodkladného opatrenia by došlo k zásahu, ktorý by nebolo možne napraviť ani v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej.
2. Poukázal na to, že je výlučným vlastníkom bytu č X, vchod č. XX, X p. v bytovom dome nachádzajúcom sa v E. D., na ulici X. XXXX XX, zapísaného na L V č. XXXX, pre k ú. E. D., ako bytový dom so súp. č. XXXX, stojaci na parcele registra „C“ č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 413 m2 (ďalej len byt). Vlastníci bytov prijali rozhodnutie o podaní návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby predmetného bytu z dôvodu údajnej pohľadávky vo výške 3 353,09 eur s prísl. Správca bytového domu podal na súd návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie uvedenej sumy; proti nemu žalobca riadne a včas podal odpor. O existencii a výške pohľadávky doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Žalobca
predmetné vyúčtovanie rozporoval z dôvodu nesprávneho výpočtu nákladov, použitia neciachovaných meradiel, čím je spochybnená správnosť nameraných údajov. Podľa žalobcu sú splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ak pohľadávka žalovaného 1. je sporná a prebieha sporové konanie; tj. pohľadávka nie je právoplatne ani vykonateľne určená. Napriek tomu žalovaní 1. a 2. (ďalej aj ako žalovaní) smerujú k výkonu záložného práva najtvrdším možným spôsobom dražbou bytu. Týmto postupom mu hrozí nenahraditeľná ujma, pretože v prípade vykonania dražby by nenávratne prišiel o vlastnícke právo k bytu, ktorý má trhovú hodnotu približne 160 000 eur, a to ešte pred rozhodnutím súdu o samotnej existencii pohľadávky. Takýto zásah by bol neprimeraný a nezvratný, pričom prípadná náhrada škody by nebola reálnym a efektívnym prostriedkom ochrany práv navrhovateľa. Údajná pohľadávka vo výške 3 353,09 eur predstavuje necelé 2 % hodnoty bytu, čo robí zamýšľaný výkon práva formou dražby podľa žalobcu zjavne neprimeraným a v rozpore so zásadou proporcionality a dobrých mravov. Žalobca nenavrhuje definitívne riešenie veci, ale iba dočasnú ochranu práv, a to do právoplatného skončenia konania o zaplatenie údajnej pohľadávky.
3. Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 328 ods. 2, veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
9. Podľa § 6 ods. 1, veta prvá a druhá zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“) alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len „správca“). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom.
10. Podľa § 7 ods. 1, veta prvá a druhá zák. č. 182/1993 Z. z., spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome.
11. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z., správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu; správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.
12. Podľa § 9 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z. z., spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
a) proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, b) ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome.
13. Na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby žalobca osvedčil potrebnosť dočasnej úpravy pomerov alebo osvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov strán sporu, by bolo právo ohrozené. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovania) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné.
14. Žalobca doručil súdu listiny, a to výpis z LV č. XXXX pre k. ú. E. D., odpor proti platobnému rozkazu, zápisnicu o schválení dražby, sporné vyúčtovanie nákladov a výzvu dražobnej spoločnosti k umožneniu vykonania obhliadky.
15. Z týchto listinných dôkazov má súd osvedčenú skutočnosť, že žalobca je výlučným vlastníkom jedného z bytov, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre k. ú. E. D., pričom zo zákona vzniká k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov (§ 15 zák. č. 182/2003 Z. z.). Ostatné byty sú vo vlastníctve ďalších subjektov, pričom dňa 23.09.2025 sa konala schôdza vlastníkov bytom, na ktorej sa riešil návrh na dobrovoľnú dražbu bytu žalobcu. Prítomní vlastníci okrem žalobcu odsúhlasili dražbu bytu žalobcu a v tomto zmysle bolo prijaté aj uznesenie. Žalobca v rámci diskusie nesúhlasil s výškou jeho záväzku. Vzhľadom na to, že z obsahu podania žalobcu ako aj predložených dôkazov vyplývalo, že v prípade žalovaného 1. má na mysli vlastníkov bytov v dome 37 a 39, vyhodnotil si to súd tak, že ho označil tak, ako je to uvedené v záhlaví uznesenie. Žiadne spoločenstvo vlastníkov ako právnická osoba v tomto prípade neexistuje, pričom je zrejmé, že ak žalobca označil správcu ako zástupcu vlastníkov zo zákona, treba na to prihliadať. Súd nepristúpil vo vzťahu k tejto otázke príliš formalisticky, práveže vychádzal z obsahu celého podania ako aj dôkazov a dospel k záveru, že týmto postupom neporuší žiadnu zásadu ani právo na spravodlivé prejednanie veci a pod. Zo znenia § 9 ods. 8 zák. 182/2003 Z. z., vyplýva, že pasívne vecne legitimovanými sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. V predmetných sporoch žalobca nemusí v žalobe vymenovať všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale postačí, ak sa v žalobe všeobecne uvedie, že pasívne vecne legitimovaní sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v konkrétnom dome (prípadne priloží list vlastníctva, z ktorého sú konkrétni vlastníci bytov a nebytových priestorov zrejmí) a uvedie, že zo zákona koná v mene a na účet žalovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov správca.
16. Lustráciou v súdnom registri súd zistil, že na tunajšom súde (na pracovisku súdu) prebieha pod sp. zn. TO – 53C/86/2025 spor žalobcu ARAMIS Správa bytov s.r.o., proti žalobcovi ako žalovanému, o zaplatenie sumy titulom dlhu žalobcu na službách spojených s užívaním jeho bytu. Ide o pohľadávku, ktorú žalobca od počiatku namieta, pričom na jej základe bol začatý aj výkon dobrovoľnej dražby. To vyplýva práve z výzvy žalovaného 2. zo dňa 15.01.2026, (VDS-27-7/2025), adresovanej žalobcovi, kde sa uvádza, že je oprávnený k výkonu dobrovoľnej dražby na základe návrhu vlastníkov bytov ako záložných veriteľov zo zákonného záložného práva podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z. z., zastúpených správcom podľa zmluvy o výkone správy. Podľa tohto úkonu mala byť uskutočnená obhliadka bytu žalobcu. Na LV č. XXXX je evidovaná pri žalobcovi poznámka o začatí výkonu záložného práva veriteľa :Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp.č.XXXX, ulica 1.mája, Zlaté Moravce, zastúpený správcom ARAMIS, Správca bytov s.r.o. I. XXX, XXX XX H. I., IČO 45678502, na základe plnej moci zastúpený VIAM -dražobná spoločnosť s.r.o., Trieda SNP 39, 040 11 Košice formou predaja nehnuteľnosti byt.č.6, vch.XX, 3p, v bytovom dome súp.č.XXXX na CKN p.č.XXXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariad .domu a k pozemku o veľkosti 7400/80416 vo
vlastníctve: B. A., nar.XX.X.XXXX, X.XXXX XXXX/XX, 953 01 Zlaté Moravce v podiele 1/1. (záložné právo v zmysle §15 zák.č.182/1993 Z. z.).P 196/2025.-č.z.1689/25.
17. Zo skutočností, ktoré žalobca osvedčil, súd považuje za potrebné nariadiť neodkladné opatrenie v rozsahu, uvedenom vo výrokovej časti, pretože existuje hroziaca ujma, spočívajúca v zásahu do vlastníckeho práva žalobcu k bytu, kde má evidovaný trvalý pobyt. Je zrejmé, že účelom návrhu žalobcu je zachovanie faktického právneho vzťahu k nehnuteľnosti, špecifikovanej vo výroku a má za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci sporného záväzku žalobcu nebol zo strany žalovaných realizovaný výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Tento účel súd považuje za legitímny, sledujúci pokojné rozhodnutie o žalobe v spore o zaplatenie sumy 3 353,09 eur, ktorú žalobca namieta a odmieta ju uhradiť pre tvrdenia, na ktoré poukazuje v danom spore sp. zn. TO – 53C/86/2025 (tj. aj v odpore). Súd je názoru, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovaným žiadna ujma, pretože aktuálny právny vzťah k nehnuteľnostiam sa nemení – zostáva zachované zákonné záložné právo a dočasne je pozastavený len výkon záložného práva.
18. V predmetnom konaní žalobca osvedčil potrebu okamžitej úpravy pomerov, keďže je nevyhnutné prihliadať na to, že o výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby (keď o tom, či sa dražba vykoná, či o výške pohľadávky), rozhodujú vlastníci bytov bez súdneho rozhodnutia a samotnú dražbu vykonáva iná súkromná osoba, ktorá pri tejto činnosti sleduje zisk, sa dostáva do konfliktu s ústavou garantovanými základnými právami žalobcu - právom na bývanie a na súkromný život. Žalobca v nehnuteľnosti dotknutej výkonom záložného práva má v súčasnosti trvalý pobyt; to, či tam aj býva, súdu nie je presne z obsahu spisu známe. Za situácie, keď žalobca poukazuje na spornosť uplatnenej pohľadávky voči nemu (nesprávne vyúčtovania za služby spojené s užívaním bytu), kedy výkonom záložného práva žalovaného 1. by sa vymohlo aj to, na čo nemá prípadne nárok, je nariadenie neodkladného opatrenia na mieste. V konaní samom sa bude posudzovať a preukazovať výška dlhu žalobcu, ktorý je sporný ako aj ostatné skutočnosti, súvisiace s nákladmi, spojenými s užívaním bytu žalobcu v bytovom dome. Keďže ďalším nakladaním s nehnuteľnosťou by mohlo dôjsť k vzniku ďalších škôd aj tretím subjektom, ktorí by mohli v rámci dražby kúpiť sporný byt, súd návrhu vyhovel a neodkladné opatrenie nariadil.
19. V súvislosti s výkonom záložného práva súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že dobrovoľná dražba podľa zákona č. 524/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať civilný kódex (§ 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže výkon dražby je limitovaný len zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách bez akejkoľvek kontroly verejnej moci nad dodržiavaním zákonnosti tohto procesu, vzhľadom na povahu a podmienky, za ktorých sa dobrovoľná dražba uskutočňuje, neodkladné opatrenie sa javí ako jediný efektívny prostriedok dočasnej ochrany, ktorým možno zabrániť vzniku značnej a nenapraviteľnej škody na právach žalobcov.
20. Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Žalobca v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia svoj nárok skutkovo dostatočne vymedzil, zo žalobného návrhu súdu bolo zrejmé, čoho sa žalobca dovoláva. Požiadavku, aby z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zjavné, čoho sa žalobca domáha, nemožno vykladať tak, že by žalobca bol povinný urobiť návrh znenia výroku neodkladného opatrenia, ktorý sudca len prevezme do výroku uznesenia. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že sa domáha vykonania akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vykonaniu dobrovoľnej dražby bytu, a to najmä obhliadky bytu, vyhotovenia znaleckého posudku, zverejnenia dražobnej vyhlášky a samotného vykonania družby. Súd v záujme toho vymedzil výrok rozhodnutia tak, aby bolo zrejmé, že sa vzťahuje na celé konanie výkonu dobrovoľnej dražby, nielen na niektoré úkony.
21. V danom prípade boli zo strany žalobcu splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a vzhľadom na to, že žalovaný 1. ako záložný veriteľ už pristúpil k realizácii výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby prostredníctvom spoločnosti VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o., súd uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby aj žalovanému 2., ktorý je v tomto prípade dražobníkom.
22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Žalobca mal vo veci plný úspech a z uvedeného dôvodu súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd rozhodol o nároku z dôvodu, že vo veci samej sa rieši otázka zaplatenia medzi správcom a žalobcom ako jedným z vlastníkov bytu v bytovom dome, tj. ide o iný okruh strán ako v tomto prípade.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.