Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42C-7-2026.pdf
PDF · 95.45 KB
Case nature
Subarea
42C/7/2026
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: A. B. C. D., E. F. G. D., F. F. G. D. XX, XXX XX G. D., B.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Mgr. Patrícia Urbanová, advokátka, so sídlom Sládkovičova 9, 010 01 Žilina, proti odporcom: 1/ H. I., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom G. D. XXX, XXX XX G. D., 2/ J. K., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX, XXX XX G. M. N., 3/ N. O. N., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F., 4/ H. O., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom G. D. XXX, XXX XX G. D., 5/ N. E. P., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom G. D. XXX, XXX XX G. D. X/ B. E. P., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom G. D. XXX, XXX XX G. D., 7/ L. N., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom G. D. XXX, XXX XX G. D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Odporcom v rade 1/ až 7/ nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom zo dňa 05.01.2026, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 29.01.2026, sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči odporcom nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcom povinnosť, zdržať sa akéhokoľvek nakladania, zadržiavania, manipulácie, zatajovania, zničenia alebo sprístupnenia tretím osobám dokumentácie, agendy a majetku pozemkového spoločenstva, ktoré im boli sprístupnené alebo zverené v súvislosti s výkonom funkcie člena výboru navrhovateľa, povinnosť bezodkladne odovzdať navrhovateľovi dokumentáciu, agendu a majetok pozemkového spoločenstva v rozsahu presne špecifikovanom vo výzve navrhovateľa zo dňa 28.11.2025, spôsobom a v mieste určenom touto výzvou, povinnosť bezodkladne odovzdať navrhovateľovi všetky kľúče a prístupové prostriedky, ktorými disponujú, vrátane kľúčov od sídla pozemkového spoločenstva a elektronických prístupov (hesiel) a povinnosť bezodkladne odovzdať navrhovateľovi pečiatky a úradné náležitosti pozemkového spoločenstva, ktoré majú vo svojej dispozícii a náhrady trov konania.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu odôvodnil tým, že navrhovateľ je pozemkovým spoločenstvom podľa zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ktorého účelom je hospodárenie so spoločným majetkom a správa spoločných lesných pozemkov v prospech jeho členov. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedol, že riadenie činnosti navrhovateľa, správa majetku, vedenie účtovníctva, uzatváranie zmlúv a uchovávanie dokumentácie sa uskutočňuje prostredníctvom výboru ako štatutárneho a výkonného orgánu pozemkového spoločenstva. Odporcovia vykonávali funkciu členov výboru navrhovateľa počas predchádzajúceho volebného obdobia. V rámci výkonu tejto funkcie im bola zverená kompletná agenda pozemkového spoločenstva, a to v administratívnom, majetkovom aj dispozičnom rozsahu. Odporcovia mali počas výkonu funkcie v dispozícii najmä účtovnú dokumentáciu, zmluvnú agendu, korešpondenciu, evidenciu majetku, zápisnice a rozhodnutia orgánov spoločenstva, ako aj kľúče od sídla spoločenstva, pečiatky a ďalšie prístupové a identifikačné prostriedky. Táto dispozícia bola
viazaná výlučne na výkon funkcie člena výboru a nepredstavovala osobné oprávnenie odporcov ponechať si dokumentáciu a majetok po skončení ich funkčného obdobia. Po skončení funkčného obdobia odporcov a po zvolení nového výboru navrhovateľa však nedošlo k riadnemu, úplnému a protokolárnemu odovzdaniu dokumentácie, agendy a majetku pozemkového spoločenstva, čím vznikol stav právnej neistoty a ohrozenia riadneho fungovania navrhovateľa. Povinnosť zabezpečiť úplné a riadne odovzdanie dokumentácie a správy spoločenstva vyplýva odporcom priamo zo Zmluvy o pozemkovom spoločenstve, konkrétne z čl. VI bod 24.. Keďže odporcovia túto povinnosť dobrovoľne nesplnili, navrhovateľ dňa 28.11.2025 adresoval každému z odporcov samostatnú písomnú výzvu na bezodkladné odovzdanie dokumentácie, agendy a majetku pozemkového spoločenstva, a to v lehote 5 pracovných dní od doručenia výzvy. Vo výzve zo dňa 28.11.2025 žalobca výslovne požadoval najmä: účtovnú dokumentáciu (hlavnú knihu, analytickú evidenciu, faktúry, účtovné závierky za roky 2023 a 2024, bankové výpisy, pokladničné doklady, mzdové listy), zmluvy, korešpondenciu, rozhodnutia a zápisnice orgánov spoločenstva, evidenciu majetku (karty investičného majetku, inventárne súpisy, zmluvy o prenájme, evidenčné listy pozemkov a podielov), všetky kľúče od sídla pozemkového spoločenstva (kancelária v kultúrnom dome v Q. G. D.), ako aj ďalšie prístupové prostriedky vrátane hesiel, pečiatky a úradné náležitosti pozemkového spoločenstva. Výzva zároveň presne určovala spôsob a miesto odovzdania, a to osobne v sídle E. F. G. D. XX (kultúrny dom), prípadne po dohode s predsedníčkou výboru, spravidla po 16.00 hod. Napriek tomu, že výzvy zo dňa 28.11.2025 boli odporcom doručené, odporcovia si svoju povinnosť ani v stanovenej lehote 5 pracovných dní, ani dodatočne nesplnili, dokumentáciu a veci neodovzdali a neposkytli ani minimálnu súčinnosť. Dokumentácia a agenda uvedené vo výzve navrhovateľa zo dňa 28.11.2025 predstavujú kľúčový, systémovo nevyhnutný a nenahraditeľný predpoklad riadneho fungovania pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby. Ide o súbor dokumentov, údajov a podkladov, ktoré zabezpečujú kontinuitu správy spoločného majetku, transparentnosť hospodárenia a zákonnosť rozhodovania orgánov navrhovateľa. Bez ich úplnosti a dostupnosti nie je možné zabezpečiť riadne fungovanie navrhovateľa ani ochranu práv jeho členov. Predmetná dokumentácia neplní len administratívnu funkciu, ale má zásadný právny, ekonomický a dôkazný význam. Ide najmä o účtovnú, zmluvnú a evidenčnú dokumentáciu, ktorá tvorí základ pre plnenie povinností navrhovateľa voči orgánom verejnej moci, ako aj pre preukazovanie jeho právnych vzťahov navonok. Nemožnosť s touto dokumentáciou disponovať objektívne paralyzuje schopnosť navrhovateľa konať, znemožňuje mu plniť povinnosti vyplývajúce z osobitných právnych predpisov a vystavuje ho riziku sankcií, zodpovednosti za škodu a ďalších negatívnych následkov. Absencia účtovnej a zmluvnej dokumentácie má pritom bezprostredný dopad na každodenné fungovanie navrhovateľa. Navrhovateľ nie je schopný riadne hospodáriť so spoločným majetkom, uzatvárať nové zmluvné vzťahy, kontrolovať plnenie existujúcich záväzkov ani preukazovať správnosť svojho postupu voči členom pozemkového spoločenstva. Tento stav zároveň vytvára právnu neistotu, ktorá je nezlučiteľná s princípmi riadnej správy spoločného majetku. Mimoriadne závažná je skutočnosť, že odporcovia si po skončení výkonu svojej funkcie ponechali kľúče, prístupové prostriedky a pečiatky pozemkového spoločenstva, hoci oprávnenie s nimi nakladať bolo striktne viazané výlučne na výkon funkcie člena výboru. Týmto konaním vzniká trvalé a nekontrolovateľné riziko neoprávneného zásahu do práv navrhovateľa, keďže odporcovia majú faktickú možnosť vstupovať do priestorov, manipulovať s dokumentáciou alebo vytvárať zdanie oprávneného konania v mene navrhovateľa. Takýto stav zakladá bezprostrednú hrozbu zničenia, straty, pozmeňovania alebo zneužitia dokumentácie, pričom navrhovateľ nemá k dispozícii žiadny efektívny nástroj, ktorým by vedel tomuto riziku zabrániť bez zásahu súdu. Riziko pritom nie je hypotetické, ale reálne a pretrvávajúce, keďže odporcovia si aj po výslovnej výzve ponechali všetky prostriedky umožňujúce manipuláciu s dokumentáciou. V prípade straty, poškodenia alebo znehodnotenia predmetnej dokumentácie by došlo k vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch, ktorý by nebolo možné účinne odstrániť ani rozhodnutím vo veci samej. Aj v prípade neskoršieho úspechu navrhovateľa v meritórnom konaní by už nebolo možné obnoviť pôvodný stav dokumentácie, jej úplnosť, časovú kontinuitu a dôkaznú hodnotu. Účel budúceho konania by tak bol zásadne oslabený alebo úplne zmarený. Zvlášť významné je, že odporcovia nerešpektovali výzvu navrhovateľa zo dňa 28.11.2025, ktorá im bola riadne doručená a ktorá obsahovala presné vymedzenie povinností, spôsobu ich splnenia, ako aj konkrétnu lehotu. Táto skutočnosť jednoznačne osvedčuje, že zo strany odporcov absentuje vôľa dobrovoľne splniť povinnosti, ktoré im vyplývajú zo Zmluvy o pozemkovom spoločenstve aj zo všeobecných zásad riadneho výkonu funkcie. Ignorovanie výzvy navrhovateľa zároveň preukazuje, že bez okamžitého zásahu súdu neexistuje reálny predpoklad nápravy a že hrozba vzniku vážnej, bezprostrednej a ťažko napraviteľnej ujmy na strane navrhovateľa nie je len teoretická, ale aktuálna a trvajúca. Práve táto kombinácia okolností zakladá potrebu bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov prostredníctvom neodkladného opatrenia. V predmetnej veci je osvedčená
existencia právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami, ako aj dôvodná obava zo vzniku ťažko napraviteľnej ujmy. Navrhované neodkladné opatrenie neukladá odporcom nové povinnosti, ale zabezpečuje plnenie povinností, ktoré im už vyplývajú zo Zmluvy o pozemkovom spoločenstve a z výzvy zo dňa 28.11.2025.
3. Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
10. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú rýchlu a efektívnu úpravu a súčasne sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie občianskeho procesného práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe stranou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou strany v podanom návrhu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia. Z uvedeného vyplýva, že medzi stranami musí existovať právny vzťah a okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované.
11. Súd mal z predložených listinných dôkazov za osvedčené, že žalobca je pozemkovým spoločenstvom podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý bol založený v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách zmluvou o pozemkovom spoločenstve. Z výpisu Registra pozemkových spoločenstiev vyplýva, že funkčné obdobie výboru a dozornej rady je stanovené na dobu 5 rokov. Z výpisu ďalej vyplýva, že odporcovia sú bývalými členmi výboru navrhovateľa, pričom výkon ich funkcie skončil dňa 29.03.2025. Z predložených listín – Výzva na odovzdanie dokumentácie a agendy pozemkového spoločenstva novému výboru na č.l. 5 až 11 súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ listom zo dňa 28.11.2025 vyzval odporcov na odovzdanie účtovnej dokumentácie, zmlúv a korešpondencie, evidencie majetku, kľúčov, pečiatok a úradných náležitostí spoločenstva.
12. Súd po oboznámení sa s návrhom, ako aj s prílohami, dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.
13. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú: osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity) (viď. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 29.07.2022).
14. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal najprv princíp opodstatnenosti, a síce naliehavosť a nevyhnutnosť zásahu do vzťahov sporových strán prostredníctvom neodkladného opatrenia súdu. Neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho nariadenie prichádza do úvahy v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri rozhodovaní o ňom sa dokazovanie nevykonáva. Nie je však možné nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery strán (§ 325 ods. 1 CSP). Neodkladné opatrenie v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv, teda pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné alebo zdĺhavé a z uvedeného dôvodu nevhodné.
15. Súd mal za to, že navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností nepresvedčil o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, keď jeho požadovanej úprave pomerov chýba prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, keďže navrhovateľ neosvedčil bezprostrednosť hroziaceho zásahu. Zároveň, navrhovateľom osvedčené okolnosti prejednávanej veci nie sú tak závažné, aby na ich základe bolo potrebné pristúpiť k použitiu inštitútu neodkladného opatrenia. Súd poukazuje na to, že funkčné obdobie bývalým členom výboru navrhovateľa, skončilo už 29.03.2025, a teda pokiaľ aj neboli odporcami vrátené požadované veci navrhovateľovi ide o stav, ktorý trvá už dlhší čas, a síce od apríla roku 2025, resp. problematický vzťah medzi sporovými stranami existoval už dlhšie. Vzhľadom na uvedený časový odstup od rozhodujúcich skutočností, na ktorých navrhovateľ stavia svoj návrh, tu nepochybne nejde o bezprostredne hroziacu ujmu navrhovateľa uvedenou situáciou, a preto tu nemožno konštatovať nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 CSP, keď zásah do práv navrhovateľa už trvá a to dlhšiu dobu. Navrhovateľ totiž mal už počas uplynulých mesiacov možnosť domáhať sa žalobou vo veci samej riešenia uvedenej situácie (napr. žalobou o vydanie vecí). Čo sa týka výrokovej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúcej v uložení povinnosti odovzdať navrhovateľovi všetky kľúče a prístupové prostriedky, ktorými disponujú odporcovia, vrátane kľúčov od sídla pozemkového spoločenstva a elektronických prístupov (hesiel) súd nevzhliadol neodkladnosť (naliehavosť) požadovanej úpravy. Navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal o aké kľúče ide, od akých priestorov, taktiež nepreukázal, že by bez týchto bližšie nešpecifikovaných kľúčov nemal možnosť dostať sa do týchto priestorov a podobne. Taktiež je tento výrok neurčitý vo vzťahu k ďalším bližšie neidentifikovaným kľúčom spadajúcich do kategórie „všetky kľúče navrhovateľa“, nakoľko navrhovateľ by mal mať vedomosť aké iné kľúče a od čoho vlastní. Taktiež výrok, ktorým navrhovateľ žiada bezodkladne odovzdať dokumentáciu, agendu a majetok spoločenstva s odkazom na jeho bližšiu špecifikáciu vo výzve zo dňa 28.11.2025 je nevykonateľný, nakoľko z takto koncipovaného výroku nie je zrejmé o aké veci ide. Na základe vyššie uvedených skutočností návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť. Neodkladné opatrenie slúži na odvrátenie bezprostredne hroziacej ujmy, a nie na zabezpečenie a ochranu tých práv, ktoré majú byť chránené v riadnom civilnom sporovom konaní. Vzhľadom na uvedené sa nariadenie neodkladného opatrenia nejaví ako opodstatnený prostriedok nápravy. Navrhovateľovi nič nebráni domáhať sa ochrany svojich práv osobitnou žalobou, ktorou sa bude domáhať napríklad vydania vecí.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. V zmysle Civilného sporového poriadku je potrebné aj pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v prípade, že ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Preto súd o trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nevznikol, lebo vzhľadom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu mali plný úspech odporcovia, preto im vznikol nárok na plnú náhradu trov konania proti navrhovateľovi. Odporcovia si však náhradu žiadnych trov konania neuplatnili, zo spisu im ani žiadne preukázateľné trovy konania nevyplývajú (návrh ani uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa im v zmysle § 331 ods. 1 veta druhá CSP ani nedoručujú), preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať, ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že odporcom v rade 1/ až 7/ nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal, nakoľko im v konaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.