Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62Cb-60-2025.pdf
PDF · 96.46 KB
Case nature
Area
Subarea
62Cb/60/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: Build & Business, s.r.o., so sídlom 029 01 Vavrečka 484, IČO: 55 486 622, zastúpeného advokátskou kanceláriou BARKOCI law firm, s. r. o., so sídlom Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 47 247 916, proti žalovanému: IN BUILDING SK s. r. o., so sídlom Dr. Janského 477/4, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 56 313 721, o zaplatenie 42.935,-- eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 42.935,-- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,15 % ročne zo sumy 42.935,-- eur od 22. decembra 2024 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojenou s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 42.935,-- eur s príslušenstvom.
2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 23. apríla 2025, sp. zn. 18Up/507/2025 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.
3. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na termín dňa 10. februára 2026 o 9:30 hod., na ktoré sa žalovaný nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil, a to napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému riadne a včas doručené do vlastných rúk s fikciou doručenia dňa 21. januára 2026. 3.1. Žalovaný bol v predvolaní zároveň poučený o tom, že ak sa na pojednávanie vo veci nedostaví a ak neospravedlní svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, súd na návrh druhej strany rozhodne rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia § 274 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).
4. Keďže žalovaný neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní včas a vážnymi dôvodmi a ani nepožiadal o jeho odročenie, súd v súlade s ustanovením § 180 C.s.p. vo veci konal a rozhodol v jeho
neprítomnosti. Na pojednávaní žalobca navrhol, aby súd o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 C.s.p.
5. Podľa ustanovenia § 274 C.s.p., na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 5.1. Podľa ustanovenia § 275 C.s.p., odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
6. V súvislosti s možnosťou, resp. povinnosťou vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 11. októbra 2022, sp. zn. III. ÚS 538/2022, v ktorom ústavný súd uviedol, že zároveň je však nutné uviesť, že inštitút rozsudku pre zmeškanie je súčasťou procesnej úpravy zakotvenej v Civilnom sporovom poriadku a súd je povinný ho aplikovať v prípade, ak to protistrana navrhne, za splnenia ďalších zákonom stanovených podmienok. Súd je povolaný aplikovať inštitút rozsudku pre zmeškanie, ak to protistrana navrhne, za splnenia ďalších zákonom stanovených podmienok. V ústavným súdom posudzovanej veci, ktorá obstála v teste ústavnosti, bol rozsudok pre zmeškanie žalobcu vydaný po 12 rokoch trvania súdneho sporu, dokonca v štádiu po zrušení právoplatných rozhodnutí súdov prvej a druhej inštancie dovolacím súdom na rozdiel od aktuálne posudzovaného sporu, kde sa jednalo o druhé pojednávanie vo veci. 6.1. Súd zároveň odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 9. decembra 2024, sp. zn. 3Obdo/38/2024, v ktorom dovolací súd uviedol, že judikatúra vzťahujúca sa k rozsudkom pre zmeškanie nie je zovšeobecňujúca, ale kladie dôraz na posudzovanie konkrétnych okolností toho-ktorého sporu a v závislosti od nich na uvážlivé využitie inštitútu kontumačného rozsudku. V kontexte okolností tohto konkrétneho sporu odvolací súd poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci neprebehlo žiadne dokazovanie a žalobca sa nedostavil na prvé pojednávanie, pričom rozsudok pre zmeškanie je v tomto prípade výsledkom pasivity žalobcu, ktorý spor inicioval a je zodpovedný za jeho priebeh. Dovolací súd poukazuje aj na následné oznámenie súdu prvej inštancie o potrebe účasti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 20.2.2023. Ďalšie pojednávanie konané dňa 15.11.2023 malo byť po zrušení v poradí prvého rozsudku pre zmeškanie prvým meritórnym pojednávaním vo veci samej, a teda strana žalobcu sa ho bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastnila napriek preukázateľnej dispozícii s informáciou o potrebe jej osobnej účasti. Žiadne ospravedlnenie nebolo ani súčasťou vyjadrenia žalobcu zo dňa 30.10.2023. Vo vzťahu k argumentácii dovolateľa, ktorou akcentuje svoje právo, a nie povinnosť zúčastniť sa na pojednávaní, je potrebné v kontexte okolností tohto konkrétneho prípadu poukázať na čl. 10 ods. 1 Základných princípov CSP, podľa ktorého strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu, ako aj na zásadu ústneho prejednania sporu vyplývajúcu z čl. 12 Základných princípov CSP, a to všetko v spojitosti s oznámením súdu prvej inštancie o potrebe osobnej účasti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní. Žalobca ani v odvolaní a ani v dovolaní napriek obdržanému oznámeniu o potrebe osobnej účasti a riadne doručenému predvolaniu s poučením o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie podľa § 278 CSP neuvádza vo vzťahu k pojednávaniu konanému dňa 15.11.2023 žiadne ďalšie konkrétne dôvody svojej neospravedlnenej neúčasti. Aj pri nie formalistickom nazeraní na inštitút rozsudku pre zmeškanie nemožno rezignovať na dodržiavanie zákonom nastavených procesných pravidiel a bez ďalšieho konštatovať príliš formalistický prístup nižších súdov za daných okolností, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v prípade žalobcu ide o stranu iniciujúcu spor, čo zakladá dôvodnú požiadavku na jej procesnú aktivitu a obozretnosť pri plnení pokynov súdu vo vzťahu k postupu v konaní. Za plnú súčinnosť na výzvu súdu, ktorou žalobca argumentoval v odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie, nemožno považovať ignorovanie predvolania na pojednávanie premietnuté do neospravedlnenej neúčasti za situácie, keď už skôr bolo strane žalobcu konajúcim súdom doručené oznámenie o potrebe osobnej časti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní. Po dôslednom vyhodnotení všetkých okolností priebehu sporu v ich vzájomnej súvislosti dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nešlo o hraničnú situáciu, kedy by bolo namieste napriek splneniu všetkých zákonom predpokladaných podmienok upustiť od rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, v dôsledku čoho ani nie je možné vo vzťahu k rozhodnutiu formou rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 CSP súdom
prvej inštancie a následnému odmietnutiu odvolania žalobcu odvolacím súdom konštatovať nesprávnosť ich procesného postupu zakladajúcu porušenie práva dovolateľa na spravodlivý proces. 6.2. Taktiež v ďalšom rozhodnutí, v uznesení z 20. februára 2025, sp. zn. 9Cdo/13/2024, najvyšší súd uviedol, že z rozhodovacej činnosti nielen ústavného súdu, ale aj dovolacieho súdu v ostatnom období je zrejmé, že čisto gramatický výklad a formálne naplnenie podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie bez rešpektovania individuálnych okolností prípadu za určitých okolností skutočne neobstojí. Nemožno však úplne opomenúť zákonné znenie ustanovenia § 274 CSP, formulácia ktorého je jednoznačná a v prípade kumulatívneho splnenia zákonných podmienok ukladá súdu povinnosť vydať kontumačný rozsudok. Treba mať tiež na pamäti, že nerešpektovanie zákonného znenia jednoznačne formulovanej procesnej normy môže narážať na ústavný princíp legality výkonu štátnej moci v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, preto nevydanie kontumačného rozsudku napriek splneniu zákonných podmienok treba považovať za výnimočný procesný postup, ktorý má vždy zohľadňovať mimoriadne okolnosti konkrétneho prípadu. Napokon aj z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplývajú určité kritériá, existencia ktorých podmieňuje dovolateľkou uvádzaného rozširujúceho výkladu príslušných ustanovení CSP, ktoré súvisia najmä s doterajším správaním strany, v neprospech ktorej má byť rozsudok pre zmeškanie vydaný, stavom dokazovania, resp. s procesným štádiom konkrétneho sporu. V danom prípade sa žalovaná nedostavila na ďalšie pojednávanie vo veci bez ospravedlnenia, pričom konanie vo veci sa začalo podaním žaloby žalobcu na súd dňa 5. apríla 2012. Z obsahu súdneho spisu nevyplývajú žiadne výnimočné okolnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že vydanie kontumačného rozsudku v predmetnom prípade mohlo mať za následok porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces. Samotná skutočnosť, že právna úprava rozsudku pre zmeškanie je pomerne prísna a má závažné následky pre stranu, ktorá zmešká pojednávanie, nemôže byť dôvodom, aby súdy bez preukázania výnimočných okolností konkrétneho prípadu postupovali v rozpore s dikciou zákona. Dovolateľka mala za to, že v predmetnom dlhoročnom spore počnúc rokom 2012 bolo potrebné uvedomiť si, že by muselo byť preukázané, že nedostavenie sa dovolateľky, resp. jej právnej zástupkyne na pojednávanie bolo úmyselné a účelové v snahe predlžovať súdne konanie, na čo bolo potrebné prihliadať, ako aj prihliadať na status dovolateľky ako obce hospodáriacej s verejnými prostriedkami (bližšie pozri body 9. a 11. tohto rozhodnutia). Aj z uvedeného dovolateľka vyvodzovala svoj nesúhlas so záverom súdov nižšej inštancie o splnení zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, a tak neprípustnosti vydania kontumačného rozsudku. S takýmto posudzovaním aplikácie ustanovenia § 274 CSP podľa názoru dovolacieho súdu však nemožno súhlasiť. Ustanovenie § 274 CSP vyžaduje kvalifikované ospravedlnenie neprítomnosti strany, keď normuje, že neúčasť na pojednávaní je potrebné ospravedlniť včas a aj vážnymi okolnosťami, pričom povinnosť preukázať existenciu týchto okolností má žalovaná, ktorá ich tvrdí. Tolerovanie neúčasti predvolanej sporovej strany na pojednávaní bez včasného ospravedlnenia vážnymi okolnosťami by znamenalo prípustnosť akýchkoľvek neodôvodnených obštrukcií zo strany sporových strán, eliminovanie ktorých inštitút kontumačného rozsudku práve sleduje. 6.3. Podporne súd odkazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 26. júna 2025, sp. zn. 8Cob/8/2025, v zmysle ktorého platí, že odvolací súd napriek uvedenému si je vedomý toho, že automatické vydanie rozsudku pre zmeškanie po prísne formalistickom posúdení podmienok podľa § 274 CSP je už konfrontované s aktuálnou ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej vydanie rozsudku pre zmeškanie len čisto na základe splnenia formálnych podmienok pre vydanie takéhoto rozhodnutia bez rešpektovania individuálnych okolností prípadu za určitých okolností nemusí obstáť. Avšak zákonné znenie ustanovenia § 274 CSP, ktoré je formulované jednoznačne, ukladá súdu v prípade kumulatívneho splnenia zákonných podmienok povinnosť vydať kontumačný rozsudok. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/13/2024 zo dňa 20.05.2025, v zmysle ktorého „nerešpektovanie zákonného znenia jednoznačne formulovanej procesnej normy môže narážať na ústavný princíp legality výkonu štátnej moci v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, preto nevydanie kontumačného rozsudku napriek splneniu zákonných podmienok treba považovať za výnimočný procesný postup, ktorý má vždy zohľadňovať mimoriadne okolnosti konkrétneho prípadu. Napokon aj z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplývajú určité kritériá, existencia ktorých podmieňuje dovolateľkou uvádzaného rozširujúceho výkladu príslušných ustanovení CSP, ktoré súvisia najmä s doterajším správaním strany, v neprospech ktorej má byť rozsudok pre zmeškanie vydaný, stavom dokazovania, resp. s procesným štádiom konkrétneho sporu.“ Bez preukázania výnimočných okolností konkrétneho prípadu súd preto nemôže nevydať rozsudok pre zmeškanie v prípade splnenia zákonných predpokladov pre takéto rozhodnutie. Strany nemôžu neodôvodnene a bez ospravedlnenia ignorovať pojednávania. Ak majú dôvod na zmeškanie pojednávania, sú povinné ho súdu oznámiť a včas sa z pojednávania ospravedlniť. Odvolací
súd z obsahu spisu zistil, že v posudzovanom prípade žalovaný vôbec neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Je teda dôvodné konštatovať, že pokiaľ žalovaný sám neuvádza ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní, úmyselne zmeškal pojednávanie, čo svedčí o jeho nezáujme na spore. Odvolací súd dopĺňa, že išlo o prvé pojednávanie, po predbežnom prejednaní sporu. Vzhľadom na tieto okolnosti prípadu procesná sankcia pasivity žalovaného v podobe kontumačného rozsudku na prvom pojednávaní pre zmeškanie pojednávania žalovaným podľa názoru odvolacieho súdu bola primeraná.
7. Aj v nadväznosti na vyššie citované závery Krajského súdu v Bratislave, najvyššieho súdu a ústavného súdu súd konštatuje, že v predmetnej veci všetky zákonom kumulatívne požadované náležitosti pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného boli splnené, keďže
- ide o spor o splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 137 písm. a/ C.s.p.;
- žalovaný sa na pojednávanie nariadené na 10. februára 2026 o 9.30 hod. nedostavil a v predvolaní na pojednávanie z 5. januára 2026, ktoré si žalovaný prevzal dňa 21. januára 2026, bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie;
- žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami; a zároveň
- žalobca (jeho právny zástupca) na pojednávaní navrhol, aby súd rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. 7.1. Súd nemal inú možnosť, pri súčasnom rešpektovaní princípu legality výkonu štátnej moci (vrátane súdnej moci) v zmysle článku 2 ods. 2 ústavy, ako postupovať v súlade s ustanovením § 274 C.s.p. a rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na procesný návrh žalobcu. Uvedené platí o to viac pri zohľadnení znenia ustanovenia § 274 C.s.p., v zmysle ktorého súd rozhodne a nie súd môže rozhodnúť – a teda súd ani priestor na úvahy, aby postupoval inak, než by na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní dňa 10. februára 2026 pri splnení všetkých kumulatívnych zákonných podmienok pre jeho vydanie v konaní o žalobe žalobcu vyhovel, keďže ak by postupoval inak, konal by v rozpore so zákonom. 7.2. Napriek už uvedenému dáva súd do pozornosti, že neprihliadal len na formálne podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku, ale zohľadňoval aj judikatúrou vyžadovaný materiálny prístup, pričom vyhodnotil, že podanie odporu a dupliky nebolo možné považovať za taký druh procesnej aktivity na strane žalovaného, ktorý by bránil vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 C.s.p., keďže súd už pri predvolávaní na pojednávanie upozornil strany sporu (t. j. aj žalovaného), že ich účasť na pojednávaní je potrebná, ako je to uvedené zvýrazneným textom v predvolaní na pojednávanie hneď po uvedení dátumu a miesta konania pojednávania. V danej veci sa pritom jednalo o prvé pojednávanie vo veci, pričom súd zvýrazňuje, že žalovaný navrhoval v duplike výsluch strany sporu (konateľa žalovaného). Neospravedlnenou neúčasťou na pojednávaní žalovaný zmaril vykonanie dokazovania (vykonanie predmetného výsluchu), čo je nutné vykladať na ťarchu žalovaného a v tomto konaní žalovaného možno badať skutočný nezáujem o spor, čo je dôvodom pre rozhodnutie o žalobe kontumačným rozsudkom aj v kontexte aktuálnej judikatúry najvyššieho súdu a ústavného súdu. Ak by sa žalovaný skutočne o spor zaujímal, na pojednávanie by sa dostavil a umožnil by realizáciu jeho výsluchu. V danom prípade nešlo o dlhoročný spor, v ktorom by už bolo vykonané (rozsiahle) dokazovanie, čo by mohla byť prekážka pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, a teda ani materiálny prístup k sporu nebráni súdu, aby vo veci rozhodol kontumačným rozsudkom. 7.3. Súd je toho názoru (tu aj v zhode s rozhodnutiami najvyššieho súdu sp. zn. 9Cdo/13/2024 a 3Obdo/38/2024), že nie je tolerovateľné, ak sa strana sporu napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na pojednávanie nedostaví a svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom vopred neospravedlní. Takáto pasivita strany sporu podľa názoru konajúceho súdu (aj v kontexte vyššie popísanej nemožnosti vykonania výsluchu žalovaného z dôvodov na jeho strane) preukazuje skutočný nezáujem žalovaného o predmetný spor, v dôsledku čoho je na mieste vyhovenie žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na návrh žalobcu. Uvedené platí o to viac, keď pre zabránenie vydania rozsudku pre zmeškanie (tu aj v kontexte toho, že v skoršom štádiu konania žalovaný nenavrhol, aby súd spor rozhodol bez nariadenia pojednávania) by stačilo včasné odoslanie (hoc aj e-mailovej) správy súdu, v ktorej by žalovaný kedykoľvek od 21. januára 2026 do 10. februára 2026 do 9:30 hod. oznámil konajúcemu súdu, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, čo by žalovanému nezobralo viac ako 2 minúty z jeho času, navyše keď žalobca (jeho právny zástupca) si našiel čas a na pojednávanie sa na základe predvolania dostavil. Aj v kontexte uvedeného sa javí súdu pasivita žalovaného ako neakceptovateľná, ktorá v plnej miere odôvodňuje vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. 7.4. Osobitne súd zvýrazňuje, že rozsudok pre zmeškanie je v tomto prípade výsledkom pasivity žalovaného, ktorý nevenoval dostatočnú obozretnosť pri plnení pokynov súdu vo vzťahu k postupu v konaní (k tomu viď aj znenie článku 10 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku), a že
svojim aktívnym prístupom prispeje k tomu, aby súd mohol naplniť účel civilného sporového konania tak, aby mohol súd vec čo najrýchlejšie prejednať a rozhodnúť na jedinom pojednávaní (k tomu viď aj znenie článku 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ako aj znenie ustanovenia § 157 ods. 1 C.s.p.). Za plnú súčinnosť súdu poskytnutú žalovaným nemožno považovať ignorovanie predvolania na pojednávanie premietnuté do neospravedlnenej neúčasti za situácie, keď už skôr bolo strane žalovaného konajúcim súdom doručené oznámenie o potrebe osobnej časti žalovaného na pojednávaní (k tomu rovnako porovnaj aj 3Obdo/38/2024).
8. Keďže sa žalovaný na pojednávanie uskutočnené dňa 10. februára 2026 o 9:30 hod. nedostavil a svoju neúčasť ani neospravedlnil, hoci ho súd riadne a včas predvolal a súčasne ho v predvolaní na pojednávanie poučil o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a keďže žalobca na tomto pojednávaní navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, súd v súlade s ustanovením § 274 C.s.p. rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 42.935,-- eur spolu s uplatneným príslušenstvom pohľadávky, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.).
9. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.). 9.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. b/ C.s.p.). Takéto odvolanie je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Mestskom súde Bratislava III.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel (§ 277 ods. 1 ods. 3 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).