Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-97-2025.pdf
PDF · 128.03 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/97/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov senátu Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, pre zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 28.03.2025, č. k. 11T/70/2023-439, na verejnom zasadnutí konanom 10.02.2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 28.03.2025, č. k. 11T/70/2023-439, obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) postupom podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 2 Pv 308/19/2202-69 zo dňa 27.09.20223 pre zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že presne nezisteného dňa najneskôr do mesiaca marec 2013, v dielni patriacej k rodinnému domu v obci D. E. XXX, okres Šaľa, v rozpore so zákonom č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive nedovoleným spôsobom prerobil krátku strelnú zbraň zn. Glock model 17, výrobného čísla UGZ909, s úmyslom vyrobiť z nej zbraň kategórie „D" takým spôsobom, že nedokonale vykonal úpravy na predmetnej zbrani, pričom uvedená zbraň bola pôvodne určená na streľbu ostrých nábojov kalibru 9 mm Luger, neskôr boli na tejto zbraní vykonané úpravy, ktoré mali zamedziť streľbe ostrým strelivom, kde hlaveň tejto zbrane má vo vnútri za nábojovou komorou vloženú prepážku zužujúcu priemer vývrtu hlavne - privarený oceľový kolík, pričom ten je v hlavni privarený tak, že umožňuje nabitie pôvodného náboja 9 mm Luger, pričom druhý kolík sa nachádza pri ústí hlavne, kde predmetná pištoľ je vybavená samostatným vyťahovačom a vyhadzovačom vystrelených nábojníc, kde všetky uvedené mechanizmy na tejto zbraní sú plne funkčné, bez vykazovania porúch, a pištoľ je označená rakúskymi skúšobnými značkami z roku 2012 (AWK), slovenskou skúšobnou značkou z roku 2013, novým kalibrom 9x19 mm Salve Blank s logom úpravcu KSzP (A. B. Puškárstvo - D., Slovenská republika), avšak táto krátka guľová zbraň Glock model 17, z technického hľadiska nespĺňa definíciu expanznej zbrane podľa zákona o zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. v platnom znení, nakoľko nevylučuje použitie guľového náboja a taktiež nespĺňa technickú požiadavku na expanzné zbrane podľa bodu 3.3 Slovenskej technickej · normy 39 5000, preto z technického hľadiska, tiež v zmysle znaleckého posudku KEU PZ číslo ČES:PPZ-KEU- BA-EXP-2019/3113 s poukazom na ustanovenia zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, podľa § 4, odsek 2, písmeno g), sa jedná o zbraň kategórie „A", teda o zbraň zakázanú, pričom obžalovaný pri predmetnej zakázanej zbrani kategórie „A" následne neoprávnene deklaroval, že táto pištoľ Glock model 17, je zbraňou kategórie „D", ktorú v zmysle ustanovenia § 14 odsek 1 cit. zákona o strelných zbraniach a strelive, môže nadobudnúť do vlastníctva osoba bez zbrojného oprávnenia, ktorá je staršia ako 18 rokov, a ktorá je v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony, následne zbraň predal, ako zbraň kategórie „D" na tzv. voľný predaj osobe F. G., trv. bytom H. I. E. XXX, pretože skutok nie je trestným činom.
2. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel k záveru, že je daný dôvod podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok je trestným činom. 3. Okresný súd uviedol, že z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný skutok sa stal (obžalovaný prerobil zbraň uvedenú v skutkovej vete obžaloby na zbraň expanznú, kedy je možné do nej vložiť nie len laicky povedané tzv. slepé náboje, pre ktoré je po takej prerábke výhradne určená, ale i laicky povedané tzv. ostré náboje pôvodného kalibru, nakoľko sú rozmerovo identické s tými ,,slepými“, a potom tie ,,ostré“ aj vystreliť, avšak s ich deformovaním). Podľa názoru okresného súdu však daný skutok nenaplnil všetky zákonné znaky žalovaného (no ani žiadneho iného) trestného činu - totiž na strane obžalovaného nebol (pokiaľ ide o žalovaný trestný čin) ani len náznakom preukázaný úmysel spáchať žalovaný úmyselný trestný čin, kde je vyžadované úmyselné zavinenie na strane páchateľa v rámci naplnenia subjektívnej stránky žalovaného trestného činu (súd nezistil ani to, že by sa tu žalovaným a súdom z vykonaného dokazovania zisteným skutkom obžalovaný dopustil akéhokoľvek iného, čo i len nedbanlivostného trestného činu). 4. Okresný súd uviedol, že obžalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonal úpravu krátkej strelnej zbrane zn. Glock model 17, výrobného čísla UGZ909, pôvodne určenej na streľbu tzv. ostrými nábojmi, a to tak, aby mohla byť zbraňou kategórie „D" (expanzná zbraň, laicky povedané, prerábka zbrane určenej na ostré náboje tak, aby bola po prerábke určená na slepé náboje). Nakoľko presný právne záväzný postup takej úpravy zbrane, či katalóg právne záväzných technických riešení pre takú úpravu zbrane neexistoval, bolo vecou vlastnej technickej inovácie, vlastného know-how obžalovaného vymyslieť taký technický postup. Obžalovaný zvolil navarenie dvoch kolíkov do vnútra tela danej zbrane (ako vyplynulo zo znaleckých zistení, hlaveň mala vo vnútri za nábojovou komorou vloženú prekážku v podobe oceľového kolíka, kedy ďalšou technickou prekážkou bol oceľový kolík pri ústí hlavne). Následne obžalovaný prerobenú zbraň predložil na posúdenie riadne akreditovanému/autorizovanému subjektu, obchodnej spoločnosti KONŠTRUKTA - Defence, a.s., ktorá zbraň v zmysle vtedajších zákonných požiadaviek preskúmala a dospela k záveru, že zbraň (po prerobení cez technické riešenie použité obžalovaným) vyhovuje podmienkam pre uvedenie na trh ako zbraň expanzná, a vydala protokol o novom kusovom overení zbrane (č. l. 243), kde je zbraň uvedená ako expanzná s určeným použiteľným strelivom 9 x 19 Salve Blank (ide o laicky povedané tzv. slepé náboje, t. j. nábojky). Okresný súd uviedol, že následne obžalovaný mohol a aj predal na voľnom trhu predmetnú zbraň ako expanznú zúčastnenej osobe (č. l. 246; ktorá podľa vlastného vyjadrenia pred súdom, ktorému vyjadreniu nemal súd dôvod nedôverovať, nakoľko žiadne dôkazy o opaku mu ponúknuté neboli, do danej zbrane už ostré náboje ani nevkladala, zakúpila si predmetnú zbraň ako expanznú). Okresný súd poukázal, že v rámci celého procesu ohľadne prerábky predmetnej zbrane obžalovaný komunikoval aj s OR PZ v SA, oddelením dokladov, obžalovaný si viedol potrebnú dokumentáciu týkajúcu sa prerábky/úpravy a predaja danej zbrane. Okresný súd uviedol, že obžalovaný postupoval vo vzťahu k štátu počas celého procesu lege artis, pričom štát (zastúpený cez prenesenú právomoc akreditovanou/autorizovanou osobou - obchodnou spoločnosťou KONŠTRUKTA - Defence, a.s.) mu dal súhlas na uvedenie danej ním zvoleným postupom prerobenej zbrane na trh ako zbrane expanznej (akustickej resp. určenej na tzv. slepé náboje/nábojky, určené v protokole o novom kusovom overení ako 9x 19 Salve Blank). Okresný súd uviedol, že nevzhliadol v konaní obžalovaného žiaden náznak úmyslu konať v rozpore so zákonom (ani Trestným zákonom). 5. Okresný súd v odôvodnení poukázal, že trestné stíhanie má pôvod v inej trestnej veci, kedy počas domovej prehliadky u zúčastnenej osoby bola zaistená resp. dobrovoľne vydaná, okrem iných vecí, aj zbraň v zmysle skutkovej vety obžaloby. Okresný súd ďalej uviedol, že v zmysle následného znaleckého skúmania danej zbrane zo strany KEÚ PZ bolo zistené, že je možné do danej zbrane, v čase po jej prerábke učinenej obžalovaným na expanznú zbraň, nabiť nie len laicky tzv. slepý náboj, ale i pôvodný laicky tzv. ostrý náboj, ktorý je možné aj vystreliť bez zničenia samotnej zbrane (s tým, že taký náboj bude zdeformovaný, nakoľko jeho bezproblémovému výstrelu bránia kovové kolíky navarené v zbrani, ktoré predstavujú technické riešenie prerábky zbrane na zbraň expanznú učinené obžalovaným) odhliadnuc od rizika pre samotného strelca pri takej ,,ostrej streľbe“, ak zbraň dáva do cesty vystrelenému náboju navarené oceľové kolíky. 6. Okresný súd v odôvodnení ďalej uviedol, že dané znalecké zistenia KEÚ PZ však podľa názoru súdu nedokazujú existenciu úmyslu na strane obžalovaného spáchať žalovaný (či akýkoľvek iný) trestný čin. Okresný súd konštatoval, že z daného znaleckého záveru plynie v podstate faktický záver, že do prerobenej expanznej zbrane určenej pre kaliber 9 x 19 Salve Blank (laicky povedané pre tzv. slepé náboje, t. j. nábojky) bolo možné nabiť (a to nevyhnutné povedať, že v hrubom rozpore s protokolom o
novom kusovom overení danej zbrane, č. l. 243) rozmerovo rovnaký ostrý náboj 9 mm Luger (nakoľko sú rozmerovo zameniteľné/identické, ,,ostrý náboj“ sa tam zmestil rozmerovo). Ak by tak niekto postupoval (mimo KEÚ PZ, ktorý dané zadanie dostal v rámci balistického kriminalistického znaleckého skúmania), konal by v hrubom rozpore s protokolom o novom kusovom overení zbrane (č. l. 243), podľa ktorého bola táto zbraň po jej prerábke učinenej obžalovaným na zbraň expanznú určená len a jedine (!) pre kaliber 9x 19 Salve Blank (laicky povedané teda len pre tzv. slepé náboje, t. j. nábojky). Pritom otázka technického riešenia prerábky zbrane na expanznú (napr. dokonalejšieho od toho, ktoré zvolil obžalovaný) nie je až tak významnou z pohľadu súdu - iste by iný úpravca zbraní mohol dospieť aj k inému (možno lepšiemu, možno horšiemu) technickému riešeniu takej prerábky zbrane na zbraň expanznú ako obžalovaný (pokiaľ ide o úplné vylúčenie možnosti nabitia rozmerovo totožného ,,ostrého“ kalibru 9mm Luger; i keď je to skôr otázne, keďže sú rozmerovo identické), avšak obžalovaný dostal pre svoje technické riešenie ,,súhlas štátu“ s tým, že zbraň môže uviesť na trh (čo aj urobil), nakoľko mu akreditovaná/ autorizovaná osoba (obchodná spoločnosť KONŠTRUKTA - Defence, a.s.; ako jedna z dvoch takých osôb v SR) vydala protokol o novom kusovom overení predmetnej zbrane (t. j. laicky povedané protokol o prerábke resp. akoby nový ,,rodný list“ danej zbrane; viď č. l. 243) s tým, že do predmetnej zbrane sa môžu použiť len a jedine laicky povedané tzv. slepé náboje (t. j. nábojky, a to kalibru 9 x 19 Salve Blank). 7. Okresný súd ďalej uviedol, že podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o zbraniach a strelive (z. č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase tu žalovaného skutku), zbraňou kategórie ,,D“ je (aj) expanzná zbraň. Podľa prílohy č. 6, bodu A. písm. d) daného zákona d) je expanzná zbraň palná zbraň skonštruovaná výhradne na použitie streliva určeného do expanzných zbraní, vylučujúca použitie guľového náboja alebo náboja s hromadnou strelou s výnimkou nábojok s granulami. Podľa obžaloby, predmetná zbraň resp. technické riešenie jej prerobenia na zbraň expanznú, učinené obžalovaným, nevylučuje použitie guľového resp. laicky povedané tzv. ostrého náboja, kedy nedochádza k zničeniu/poškodeniu zbrane (ako plynie aj zo znaleckých záverov KEÚ PZ uvádzaných vyššie). S uvedeným tvrdením okresný súd súhlasil, avšak uviedol, že je potrebné dané závery vnímať v súvislostiach tohto konkrétneho prípadu, kedy okresný súd poukázal aj na znalecké závery znalca Dr. Štrbu. Obžalovaný zbraň prerobil tak, aby bola použiteľná pre rozmerovo identický kaliber, ale už nie ,,ostrý“ 9 mm Luger, ale ,,slepý“ 9 x 19 Salve Blank. Ak sú rozmerovo identické, je len zrejmé, že do zbrane sa oba kalibre vložiť dajú (okresnému súdu nebolo v rámci dokazovania prezentované nič, čo by dokladovalo, že existuje technické riešenie, o ktorom by prípadne aj obžalovaný vedel, ktoré by síce umožnilo vloženie ,,slepého“ kalibru 9 x 19 Salve Blank, ale zároveň neumožnilo vloženie rozmerovo identického ,,ostrého“ kalibru 9 mm Luger). Okresný súd poukázal, že štát po preskúmaní danej prerobenej zbrane na zbraň expanznú vydal obžalovanému protokol o novom kusovom overení zbrane (č. l. 243), kedy podpisom daného protokolu dňa 18.03.2013 sa zbraň ,,znovu narodila“, ale už ako zbraň expanzná určená výhradne (!) pre laicky povedané tzv. slepé náboje, t. j. nábojky, a to kalibru 9 x 19 Salve Blank. Fakticky sa teda do danej expanznej zbrane stále dal nabiť pôvodný (,,ostrý“) kaliber 9 mm Luger, ale len a jedine v hrubom rozpore s povahou/druhom danej (expanznej) zbrane a jej novým ,,rodným listom“, t. j. protokolom o novom kusovom overení zbrane (č. l. 243). Ako vyplynulo aj zo skúšobnej streľby na KEÚ PZ s tzv. ostrým nábojom, ten vyletel deformovaný (v ceste z hlavne mal navarené oceľové kolíky), preto je otázne vôbec hovoriť o tom, že došlo k skutočnému, riadnemu výstrelu tzv. ,,ostrého náboja“ z danej zbrane; tu okresný súd poukázal na znalecké závery znalca Dr. Štrbu, ktoré v podstate podľa názoru súdu jednoducho/zrozumiteľne (i keď odborným jazykom) popisujú faktický stav veci teda, že v takom prípade nešlo o riadnu streľbu. 8. Okresný súd poukázal, že z vykonaného dokazovania jednoducho nevyplynulo, že by obžalovaný mal úmysel dopustiť sa akejkoľvek protiprávnej činnosti cez žalovaný skutok. Okresný súd konštatoval, že obžalovaný voči štátu vystupoval úplne otvorene, viedol si dokumentáciu, komunikoval so štátom počas celého procesu prerábky zbrane a ten mu vydal cez akreditovaný/autorizovaný subjekt protokol k prerobenej zbrani (akoby nový ,,rodný list“ zbrane; č. l. 243) s tým, že zbraň môže takto predať a uviesť na trh. Ostatne, je otázne, či bola v čase podania obžaloby na súd iného názoru samotná prokuratúra, ktorá skutkovú vetu obžaloby (vo vzťahu k subjektívnej stránke ňou žalovaného trestného činu) formulovala (aj) tak, že obžalovaný vykonal prerábku zbrane ,,s úmyslom vyrobiť z nej zbraň kategórie „D"“ t. j. podľa skutkovej vety obžaloby mal obžalovaný úmysel prerobiť zbraň na zbraň expanznú, teda kategórie ,,D“, t. j. zbraň dovolenú, určenú pre laicky povedané tzv. slepé náboje, teda subjektívne u neho absentovala snaha konať v rozpore s Trestným zákonom či iným. 9. Okresný súd v závere uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené nevzhliadol priestor pre žiadny iný procesný postup (berúc do úvahy aj to, že žiadne pochybenia príslušnými orgánmi na úseku zbraní/ streliva u obžalovaného nikdy neboli zistené, ako vyplynulo z pred súdom vykonaného dokazovania, a
súd také iné porušenie nevidí ani v tomto prípade), než oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, nakoľko tu žalovaný skutok nie je trestným činom. 10. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní obžalovaný po porade s obhajcom JUDr. Ing. Gabrielom Katonom, PhD. (ďalej len obhajca) sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal, prokurátor ihneď podal odvolanie čo do výroku o vine v neprospech obžalovaného, aj čo do konania, ktoré mu predchádzalo. 11. Prokurátor v písomne podanom odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu, že žalovaný skutok nie je trestným činom. Prokurátor uviedol, že uvedené závery okresného súdu sú z časti opodstatnené a aj dôvodné najmä v tom, že prerobená zbraň bola uvedená na trh ako expanzná zbraň po tom, ako bola akreditovaná/autorizovaná osoba (obchodná spoločnosť' KONSTRUKTA - Defence, a.s. ako jedna z dvoch takých osôb v SR) vydala protokol o novom kusovom overení predmetnej zbrane s tým, že do predmetnej zbrane sa môžu použiť tzv. slepé náboje, t. j. nábojky kalibru 9x19 Salve Blank. Prokurátor sa nestotožnil so závermi okresného súdu v časti týkajúcej sa nepreukázania úmyslu na strane obžalovaného spáchať žalovaný (či akýkoľvek iný) trestný čin. 12. Prokurátor uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že fakticky sa dodanej obžalovaným prerobenej expanznej zbrane stále dal nabiť pôvodný(„ostrý") kaliber 9 mm Luger, aj keď' ako uviedol okresný súd, také konanie by bolo v hrubom rozpore s povahou/druhom danej (expanznej) zbrane a jej protokolom o novom kusovom overení zbrane. Práve uvedená skutočnosť (teda existencia možnosti nabiť prerobenú zbraň aj ostrým nábojom) je rozhodujúca a relevantná pre posúdenie konania obžalovaného z trestnoprávneho hľadiska ako konania, ktorým mal naplniť všetky znak skutkovej podstaty zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona. Objektívna stránka trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona spočíva vo výrobe, dovoze, vývoze, prevoze, preprave, zadovážení strelnej zbrane, jej súčasti alebo komponentu bez povolenia alebo bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Výrobou treba rozumieť nielen priemyselnú alebo remeselnú výrobu, ale aj úpravu zbrane do podoby strelnej zbrane. Subjektom tohto trestného činu môže byt' ktokoľvek (všeobecný subjekt). Subjektívna stránka tohto trestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie. 13. Ďalej prokurátor uviedol, že obžalovaný ak sa niekoľko rokov venoval prerábaniu zbraní, musel mat' vedomosť, že ním prerobená zbraň je zbraň, do ktorej bolo možné stále nabiť' pôvodný „ostrý" kaliber 9 mm Luger, čo bolo preukázané aj znaleckým skúmaním KEÚ PZ, konkrétne skúšobnou streľbou s tzv. ostrým guľovým nábojom, počas ktorej nedošlo k roztrhnutiu, vydutiu alebo inému poškodeniu materiálu hlavne, časti pôvodných kolíkov ostali v stene hlavne a z danej zbrane boli úspešne vystrelené guľové náboje kalibru 9 mm Luger, čím prerobená zbraň nespĺňa definíciu expanznej zbrane podľa zákona o zbraniach a strelive (z. č.190/2003 Z. z. v príslušnom znení), ale naopak ide o zbraň kategórie „A", teda zakázanú zbraň. Spoločenskú nebezpečnosť tejto trestnej činnosti zvyšuje predovšetkým skutočnosť, že takto nedovolene a nedokonale prerobenú zbraň si mohla veľmi jednoducho zadovážiť fyzická osoba staršia ako 18 rokov na občiansky preukaz a bez zbrojného preukazu, pričom ich mohla následne pri použití ostrého streliva použiť' a ohroziť tak život a zdravie jednotlivca alebo spoločnosti. Na záver prokurátor uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný a navrhuje, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) ako odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a súčasne, aby podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 14. K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za zákonný a vecne správny. Okresný súd správne vyhodnotil skutkový a právny stav, keď obžalovaného oslobodil spod obžaloby. Okresný súd sa dôkladne a podrobne vyjadril v napadnutom rozsudku ku všetkým podstatným okolnostiam v prejednávanej veci, a preto považuje napadnutý rozsudok za preskúmateľný a zákonný. Okresný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré aj správne právne posúdil keď dospel k jedinému správnemu záveru o oslobodení obžalovaného. Obžalovaný jednoznačne preukázal, že v čase skutku si ako oprávnený puškár – živnostník a držiteľ zbrojnej licencie splnil všetky zákonné povinnosti mu vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov platných a účinných v danom čase pre prerobenie a uvedenie na trh ním prerobenej zbrane Glock model 17. Pokiaľ prokurátor vidí spáchanie trestného činu len v možnosti nabitia náboja iného hoc aj pôvodného kalibru do zbrane expanznej, teda obžalovaným v tomto prípade prerobenej, toto samo o sebe ešte nezakladá skutkovú podstatu trestného činu. Treba mať na zreteli, že do zbrane akokoľvek vyrobenej a akokoľvek upravenej je vzhľadom na nekonečné množstvo nábojov rôzneho kalibru vždy možné nájsť náboj, ktorý do nábojovej komory zbrane vždy vojde, teda je ho možné nabiť. Obhajca uviedol, že v danom prípade
ešte do veci vstupuje fakt, že expanznú zbraň, teda zbraň kategórie ,,D“, na ktorú obžalovaný zbraň Glock model 17 prerobil a bola určená na použitie slepých nábojov, mohla v danom čase nadobudnúť akákoľvek fyzická osoba, ktorá mala občiansky preukaz a nemusela byť držiteľom zbrojného preukazu. Ak si daná osoba zaobstará ostré náboje tohto kalibru, je už toto konanie samo o sebe naplnením skutkovej podstaty trestného činu nedovoleného ozbrojovania a to ešte bez toho, aby táto osoba takto zabezpečené náboje v rozpore s návodom na použitie zbrane, protokolom o novom kusovom overení zbrane a v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi použila v expanznej zbrani alebo inej zbrani, hoc aj prerobenej. Obžalovaný, ako úpravca zbrane nikdy nepredpokladal a nepredpokladá a nerátal s tým, že uvedeného protiprávneho konania by sa niekto dopustil a že ešte k tomu za toto bude bratý na zodpovednosť práve on, ako výrobca resp. úpravca zbrane. Obhajca uviedol, že je úplne absurdné tvrdenie prokurátora nepriamo navádzajúce na súhlas obžalovaného s uvedením protiprávneho konania, argumentujúc nepriamym úmyslom. Obžalovaný sa nijak nespoliehal na náhodu, ale sa spoliehal na zákonné, dovolené, racionálne a obozretné konanie každého vlastníka a užívateľa ním upravenej zbrane. Zároveň obhajca zdôraznil, že vôbec nebolo preukázané, ani v tomto a ani v inom konaní, že by niekto okrem pracovníkov KEU PZ, do zbrane upravenej obžalovaným vôbec sa pokúsil nabiť, nie to ešte odpáliť náboj iný náboj, ako ten na použitie ktorého bola zbraň určená a odskúšaná štátnou skúšobňou. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhuje, aby krajský súd odvolanie prokurátora v zmysle ustanovenia § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné. 15. Obžalovaný svojím podaním sa vyjadril k odvolaniu prokuratúra v ktorom uviedol, že v čase prerábky zbrane vlastnil od živnostenského úradu koncesnú listinu a od polície zbrojnú licenciu na vyššie uvedenú činnosť. Uvedená prerábka zbrane z technického hľadiska nemôže byť nelegálna, nakoľko štát zriadil úradná skúšobňu a táto má k dispozícii všetky požadované akreditácie a autorizácie, technickú výbavu a vyškolený personál. Táto inštitúcia prevzala zbraň a po vypracovaní nového kusového overenia zbraň uznala za vyhovujúcu. Po prerobení zbrane informoval Oddelenie dokladov a evidenciu zbraní v Šali a úradná skúšobňa písomne informovala policajné prezídium. Obžalovaný ďalej poukázal na znenie Viedenského dohovoru o zmluvnom práve a medzinárodnej dohody C.I.P. (medzinárodná komisia na skúšky ručných strelných zbraní). Na záver uviedol, že odvolanie prokurátora navrhuje zamietnuť ako nedôvodné. 16. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie 13.08.2025. 17. Za účelom prejednania odvolania prokurátora nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 10.02.2026. Na verejné zasadnutie sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného a obžalovaný. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predsedníčka senátu poverila člena senátu, aby podal správu o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť. Keďže žiadne návrhy na doplnenie dokazovania neboli, pristúpilo sa ku konečným návrhom, v rámci ktorých prokurátor uviedol, že ak odvolací súd uzná argumenty uvedené v odvolaní, ktoré boli podrobne oboznámené na verejnom zasadnutí za opodstatnené, tak navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Obhajca obžalovaného uviedol, že obhajoba má za to, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné a argumenty v ňom uvedené už boli vyriešené okresným súdom, ktorý sa s nimi vo svojom rozhodnutí vysporiadal, rozhodnutie riadne odôvodnil a preto navrhol, aby bolo odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuté. Obžalovaný uviedol, že navrhuje potvrdiť rozhodnutie okresného súdu a v ostatnom sa pripája k prednesu jeho obhajcu. 18. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 19. Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba - prokurátor, proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Ku konaniu, ktoré oslobodzujúcemu výroku predchádzalo 20. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o oslobodení spod obžaloby, v tomto smere žiadne námietky odvolateľ nemal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať, že okresný súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k napadnutému výroku o oslobodení procesne správne a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. K oslobodzujúcemu výroku 21. Krajský súd úvodom pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní. 22. Pokiaľ ide o napadnutý výrok, krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne ako i v súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd správne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé a spĺňa kritériá predpokladané ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku a keďže voči tejto časti odôvodneniu napadnutého rozsudku nemá podstatné výhrady, tak si ho osvojuje bez potreby ho na tomto mieste detailne opakovať. 23. Krajský súd poukazuje, že odvolacie námietky prokurátora smerovali výhradne do spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom, kde prokurátor polemizuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a presadzuje vlastnú verziu skutkového deja, ktorá korešponduje s obžalobou a je založená na inom hodnotení dôkazov. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že sa vôbec nestotožňuje s argumentáciou okresného súdu, podľa prokurátora nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. 24. Preto pokiaľ ide o výhrady prokurátora voči hodnoteniu dôkazov, krajský súd pripomína, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. 25. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992). 26. Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd
neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. 27. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že všetky dôkazy vykonané v tejto veci sú voči obžalovanému nedostačujúce na preukázanie viny obžalovaného za skutok uvedený v obžalobe. Tu platí, že na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok uvedený v obžalobe spáchal obžalovaný. 28. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku potom predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok. Okresný súd v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku a jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia a právne závery. Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom, a preto prišlo k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby. 29. S prihliadnutím na obsah odvolacích námietok prokurátora, v ktorých opätovne hodnotil vykonané dôkazy, pričom v súhrne zastával názor, že vykonané dôkazy potvrdzujú, že sa skutok je trestným činom a mal ho spáchať obžalovaný, ako je uvedené v obžalobe, naopak krajský súd, totožne ako okresný súd, je toho názoru, že pokiaľ ide o štruktúru usvedčujúcich dôkazov, táto je jednoznačne nedostatočná na preukázanie právne relevantnej skutočnosti, že skutok napĺňa všetky obligatórne náležitosti skutkovej podstaty trestného činu a to zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona. 30. Prokurátor v rámci odvolacích námietok poukázal, že sa v časti záverov okresného súdu stotožnil ohľadom prerobenia zbrane a vydania certifikátu na uvedenú zbraň – protokolu akreditovanou osobou a to spoločnosťou KONSTRUKTA – Defence, a. s.. Prokurátor sa však nestotožnil so závermi okresného súdu v časti nepreukázania úmyslu obžalovaného spáchať uvedený trestný čin. K uvedenej námietke týkajúcej sa úmyslu obžalovaného krajský súd uvádza, že v čase úpravy predmetnej zbrane mal obžalovaný zriadenú živnostenskú licenciu – puškárstvo a predmetnú zbraň upravil v súlade s platnou legislatívou a následne zákonným spôsobom predal. Krajský súd sa nestotožňuje s názorom prokurátora, že obžalovaný mal úmyselne spáchať daný trestný čin, keď všetky zákonné úpravy mu v danom čase umožňovali vykonať dané úpravy na zbrani, čo bolo aj akreditované zo strany štátnych orgánov. 31. Ďalej prokurátor v odvolaní namietal skutočnosť, že do predmetnej upravenej zbrani bolo možné vložiť aj ,,ostrý“ náboj kaliber 9 mm Luger. K uvedenej námietke sa už vyjadril okresný súd v tom smere, že z vykonaného dokazovania je evidentné, že ,,slepý“ náboj je rozmerovo zameniteľný s tzv. ,,ostrým“ nábojom, avšak krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom okresného súdu v tom, že ak boli splnené všetky podmienky na akreditáciu predmetnej zbrane – protokol a predmetná úprava zbrane bola vykonaná lege artis, tak nemôže prísť k žiadnemu porušeniu právnych predpisov. Krajský súd poukazuje, že do predmetnej zbrane pri jej úprave boli vykonané mechanické úpravy (navarenie dvoch železných kolíkov), ktoré znemožňujú výstrel ,,ostrého“ náboja z predmetnej zbrane. Krajský súd poukazuje, že do prerobenej zbrane bolo možné vložiť oba druhy nábojov pre ich identický rozmere a kaliber, t. j. ak sú rozmerovo identické je evidentné, že sa dajú vložiť do nábojovej komory. Krajský súd sa stotožnil s tvrdením okresného súdu, že počas dokazovania nebolo prezentovaný taký spôsob technickej úpravy zbrane o ktorom by prípadne aj obžalovaný vedel, ktorý by umožnil vloženie ,,slepého“ náboja ale zároveň by neumožnilo vloženie rozmerovo identického ,,ostrého“ náboja. Štátny orgán po preskúmaní prerobenej zbrane na zbraň expanznú vydal obžalovanému protokol o novom kusovom overení zbrane a tým sa prerobená zbraň stala expanznou zbraňou t. j. zbraňou na ,,slepé“ náboje. 32. V tomto kontexte krajský súd považuje za potrebné uviesť, že nie je možné sa stotožniť s odvolacou námietkou prokurátora, že obžalovaný mal v úmysle sa dopustiť protiprávnej činnosti.
Krajský súd poukazuje, že obžalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti voči štátnym orgánom vystupoval otvorene, viedol si zákonnom predpísanú dokumentáciu, komunikoval s akreditovanou firmou, komunikoval so štátnymi orgánmi ohľadom celého procesu prerábky – úpravy danej zbrane, a tieto mu aj vydali cez akreditovaný/autorizovaný subjekt protokol o prerobenej zbrani, s tým že je obžalovaný predmetnú zbraň oprávnený aj predať. V prejednávanej veci vo vzťahu k žalovanému skutku krajský súd skutkové závery okresného súdu nespochybňuje. Toto všetko potom spolupôsobí pri posudzovaní dokazovaných okolností, ako to pri hodnotení dôkazov učinil okresný súd, na čo súhlasne nadviazal i krajský súd. 33. Krajský súd preto konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na ustálenie skutkového stavu ako základu pre uznanie viny obžalovaného neobstál súbor dôkazov zo strany prokuratúry, pričom tieto dôkazy boli vyhodnocované aj vo vzťahu k celému komplexu relevantných skutočností produkovaných v procese dokazovania v súlade so zásadami náležitého zistenia skutkového stavu a voľného hodnotenia dôkazov podľa ustanovení § 12 ods. 10, 12 Trestného poriadku. Možno tiež zhrnúť, že okresný súd prezentoval východiskovú logickú úvahu, ktorú aplikoval v procese voľného hodnotenia výpovede obžalovaného, výpovedí svedkov a zaistených dôkazov, kde poukázal na prirodzený mechanizmus konfrontácie a rozporov obsahu takýchto výpovedí s inými relevantným informáciami získanými v dôkaznom procese. Okresný súd sa správne vysporiadal s jednotlivými dôkazmi a správne ustálil aj jednotlivé skutkové okolnosti uvádzané v obžalobe. Krajský súd sa stotožňuje s úvahami okresného súdu ohľadom vyhodnotenia jednotlivých dôkazov. 34. Záverom k odvolaniu prokurátora krajský súd konštatuje, že podstatným faktom je, že prokuratúre sa nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že žalovaný skutok je trestným činom. Okolnosti, ktoré prokurátor uvádzal v dôvodoch odvolania, vyznievajú skôr iba v podobe indícií, nie je však možné na základe týchto skutočností vysloviť jednoznačný záver, že trestný čin uvedený v obžalobe je trestným činom. Z uvedených dôvodov, preto nebolo možné prisvedčiť odvolacím námietkam prokurátora, ktoré smerovali len do iného hodnotenia dôkazov o vine obžalovaného.
Záverečné zhrnutie
35. Vzhľadom k uvedenému krajský súd dospel k záveru, že okresný súd postupoval správne, keď obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok je trestným činom. Preto krajskému súdu nezostávalo nič iné ako odvolanie prokurátora postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné. 36. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.