Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-11C/90/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: 1/ T. Š., bytom O. XX, X., a 2/ T.. T. U., bytom B. L. XX, T. L. X., ako so žalobcom 2/, zastúpených: SCHWARZ advokáti s.r.o., so sídlom Podbrezovská 40, Bratislava, IČO: 36858285, proti žalovanému v 1. rade: QTC s.r.o., so sídlom Konventná 6, Bratislava, IČO: 31360777, zastúpenému: ACCEPTUM, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 36, Bratislava, žalovanej v 2. rade: Q. Š., narodená XX.X.XXXX, bytom P. XX, V., žalovanému v 3. rade: I. Š., narodený X.X.XXXX, bytom L. XX, X., žalovanému vo 4. rade: Y. L., narodený XX.X.XXXX, bytom C. X, X., zastúpený SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava a žalovanému v 5. rade: Y. Š., narodený XX.X.XXXX, bytom V. XX, X., zastúpený SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 47254432, o určenie vlastníckeho práva, odvolaní žalobkyne a žalovaných 4/ a 5/ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 31. októbra 2023 č.k. -123, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie vlastníctva, žalovaným 1/ až 3/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, žalovaným 4/ a 5/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 54.450 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 29.2.2019 do zaplatenia a žalobkyni priznal voči žalovaným 4/ a 5/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Konštatoval, že žalobkyňa tvrdila, že zmluva nebola riadne uzatvorená, že jej návrh nebol riadne akceptovaný. Tvrdila, že odvolala návrh na uzavretie kúpnej zmluvy podľa , že prijatie návrhu žalobkyne na uzavretie kúpnej zmluvy jej nebolo zo strany žalovaných doručené. Žalobkyňa v spore toto svoje tvrdenie ničím nepreukázala, neposkytla žiaden dôkaz o tom, že by podpísaný text zmluvy bol jej návrhom adresovaným žalovaným. Naopak, sama neskôr v replike tvrdila, že kúpna zmluva jej bola predložená práve žalovanými, to znamená, že to nebola ona, ale žalovaní kto text kúpnej zmluvy navrhli jej. V tejto súvislosti poukázal na , . V spore sama žalobkyňa tvrdila (v replike), že text kúpnej zmluvy jej predložili žalovaní, ona zmluvu podpísala v nemocnici, nakoľko bola ležiaci pacient, jej podpis bol overený pracovníčkou matriky v nemocnici. Možno teda konštatovať, že práve žalobkyňa akceptovala prejavenú vôľu žalovaných. Pri existencii návrhu na uzatvorenie zmluvy, čo sama žalobkyňa tvrdila, že jej taký návrh predložili žalovaní, musela ako adresát návrhu rátať s tým, že ak dôjde k prijatiu návrhu, teda k jej podpisu predloženej kúpnej zmluvy, vznikne medzi ňou a žalovanými zmluva. V spore bolo preukázané, že pri momente kedy žalobkyňa podpisovala zmluvu bol prítomný aj žalovaný v 5. rade, potvrdila to vypočutá svedkyňa. Je teda zrejmé, že prejavená vôľa žalobkyne smerujúca k uzatvoreniu zmluvy bola odoslaná, prejavená voči žalovanému ako druhej zmluvnej strane. Overenie podpisu na zmluve nemožno vykladať iným spôsobom ako prejav vôle smerujúci k prijatiu návrhu zmluvy a zároveň druhá zmluvná strana, žalovaný v 5. rade, bol prítomný pri prejavení vôle žalobkyne, svedkyňa uviedla, že si zobral podpísanú zmluvu, zmluva bola teda doručená druhej zmluvnej strane. Preto považoval zmluvu za riadne uzatvorenú.

V spore sama žalobkyňa tvrdila, že návrh zmluvy vypracovali žalovaní, ktorí jej ho doručili a ona ho iba podpísala. Čiže akceptovala návrh zo strany žalovaných a žalovaný v 5. rade je akceptáciu prijal priamo po podpísaní zmluvy, čo potvrdila vypočutá svedkyňa. Žalobkyňa preto nemohla v roku 2021 odvolať návrh na uzatvorenie zmluvy. Keďže dospel k záveru, že zmluva je platná, skúmal možnosť žalobkyne od zmluvy odstúpiť pre nevyplatenie kúpnej ceny s poukazom a 517 . Napriek tomu, že v ustanovení článku 2.4 kúpnej zmluvy absentuje sloveso, výklad tohto ustanovenia nepripúšťa inú verziu ako tú, že druhú časť kúpnej ceny vo výške 54.450 eur uhradia kupujúci prevodom na bankový účet predávajúcej v lehote 3 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Senec, Katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy v prospech tretej osoby, pričom predmetom predaja (je, bude) aj rodinný dom na základe kolaudačného rozhodnutia príslušného stavebného úradu. Žalovaní sa bránili tým, že táto odkladacia podmienka nebola naplnená. Žalobkyňa uvádzala, že žalovaní previedli pozemky v rozpore s týmto ustanovením kúpnej zmluvy, t.j. bez súčasného prevodu skolaudovaného rodinného domu, čo ona nemohla ovplyvniť a teda legitímne očakávala, že splatnosť druhej časti kúpnej zmluvy sa viaže len na okamih povolenia vkladu vlastníckeho práva k pozemkom v prospech tretej osoby. Poukázal na . Mal preukázané, že žalovaný vo 4. rade a v 5. rade hneď po nadobudnutí vlastníctva predmetných nehnuteľností od žalobkyne tieto previedli na žalovaných v 1. rade až v 3. rade, bez toho, aby na predmetných pozemkoch skolaudovali rodinné domy. Ich konanie posúdil ako správanie s úmyslom odkladaciu podmienku zmariť. V prípade ak účastník zmluvy, ktorému je odkladacia podmienka na prospech a jej splnenie zámerne zmarí, má sa za to, že odkladacia podmienka je splnená. Preto žalovaný v 4. rade a žalovaný v 5. rade boli povinní zaplatiť žalobkyni druhú časť kúpnej ceny na jej bankový účet v lehote 3 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Senec, Katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy v prospech tretej osoby, v zmysle článku 2.4. kúpnej zmluvy. Pozemky parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/ XXX žalovaný v 1. rade nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2018 a pozemky parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX žalovaný v 2. rade a v 3. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.2.2019. Žalovaní boli povinní uhradiť druhú časť kúpnej ceny do troch dní od povolania vkladu v prospech tretej osoby, teda do 29.2.2019, čo neurobili. Listom zo dňa 15.12.2021 žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy. Uviedla, že neuhradenie podstatnej časti kúpnej ceny je porušením zmluvy, zmluvu považuje za neplatnú, ale z dôvodu právnej istoty od nej odstupuje. List sa jej vrátil nedoručený v januári 2022. Keďže dospel k záveru, že žalobkyňa mala právo od zmluvy odstúpiť pre nezaplatenie časti kúpnej ceny, zaoberal sa aj jeho účinkami s poukazom na . Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku ex tunc. Problematické je postavenie žalovaných v 1. rade až v 3. rade, teda osôb, ktoré nadobudli v dobrej viere vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom zmluvy a to predtým ako žalobkyňa od zmluvy odstúpila. Pri posudzovaní účinkov odstúpenia od zmluvy treba prihliadať najmä na zásahu ochrany dobrej viery tretích osôb a na princíp právnej istoty. Súd je toho názoru, že odstúpenie od zmluvy má právne účinky len medzi účastníkmi zmluvy a nemôže mať vplyv na postavenie tretích osôb, ktoré v dobrej viere nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom zmluvy, od ktorej jedna zo zmluvných strán odstúpila. Pri rozhodovaní prihliadol aj na formuláciu žalobného petitu, ktorý žalobkyňa formulovala ako eventuálny a žiadala, aby súd v prípade nesplnenia podmienok na rozhodnutie o určení vlastníctva zaviazal žalovaných v 4. a 5. rade na zaplatenie druhej časti kúpnej ceny. Žalobkyňa v prípade, že bola zmluva zrušená od počiatku, bola povinná vrátiť plnenie, ktoré na základe zmluvy prijala. Prihliadajúc k princípu právnej istoty vo vzťahu ku žalovaným v 1. rade až v 3. rade a hlavne ku skutočnosti, že žalobkyňa neformulovala primárny žalobný petit tak, aby vyjadroval synalagmatický záväzok oboch zmluvných strán, zamietol návrh na určenie, že žalobkyňa je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Nakoľko sa žalobkyňa žalobným návrhom domáhala aj zaplatenia zvyšku kúpnej ceny a súd dospel k záveru, že druhá časť kúpnej ceny bola splatná v zmysle kúpnej zmluvy do 3 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Senec, Katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy v prospech tretej osoby, pričom splatnosť nastala a žalovaní kúpnu cenu neuhradili, mohla sa žalobou domáhať aj zaplatenia kúpnej ceny. Preto žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaných v 4. rade a v 5. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni druhú časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 54.450 eur. O príslušenstve rozhodol v zmysle ustanovenia . O trovách konania rozhodoval podľa ustanovenia .

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že žalobe vyhovie čo do požadovaného určenia vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam a zaviaže žalovaných na náhradu trov konania, eventuálne napadnutý

rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, z dôvodov, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanými v 4. a 5. rade bola riadne uzavretá a platná. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konkrétne napriek tvrdeniam žalobkyne a výpovede svedkyne dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že to boli žalovaní v 4. a 5. rade, ktorí predložili žalobkyni návrh na uzavretie kúpnej zmluvy a že podpis žalobkyne na kúpnej zmluve bol akceptáciou návrhu žalovaných v 4. a 5. rade na uzavretie kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie nerozlišuje pojmy, ktoré sú vo svojej podstate a v právnych dôsledkoch rozličné - na jednej strane je to „návrh na uzavretie zmluvy“ ako právny úkon v zmysle a na druhej strane „návrh zmluvy“ (t.j. návrh textového znenia zmluvy o prevode nehnuteľností), ktorý bez podpisu konajúcej osoby nie je právnym úkonom ( v spojení s ), a teda nie je návrhom na uzavretie zmluvy v zmysle . Žalobkyňa tvrdila a v konaní bolo preukázané svedeckou výpoveďou, že žalobkyňa ako predávajúca podpisovala kúpnu zmluvu ako prvá v priestoroch nemocnice, kde bola žalobkyňa v čase podpisu hospitalizovaná, listinné vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorú žalobkyňa v pozícii predávajúcej podpísala ako prvá, doručil žalobkyni do nemocnice osobne žalovaný v 5. rade, listinné vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktoré žalobkyni doručil žalovaný v 5. rade, neobsahoval podpis žalovaného v 4. rade ani podpis žalovaného v 5. rade ako kupujúcich, pri podpise kúpnej zmluvy žalobkyňou nedošlo k súčasnému podpisu kúpnej zmluvy žalovaným v 5. rade, ktorý bol prítomný pri podpise kúpnej zmluvy žalobkyňou, pri podpise kúpnej zmluvy žalobkyňou nedošlo k súčasnému podpisu kúpnej zmluvy žalovaným v 4. rade, keďže ten nebol prítomný pri podpise kúpnej zmluvy žalobkyňou, všetky vyhotovenia kúpnej zmluvy podpísané výlučne žalobkyňou prevzal žalovaný v 5. rade za účelom ich následného podpisu žalovaným v 4. a 5. rade, žalovaní v 4. a 5. rade nikdy nedoručili žalobkyni vyhotovenie kúpnej zmluvy podpísané žalobkyňou ako predávajúcou a žalobcami v 4. a 5. rade ako kupujúcimi. Listinné vyhotovenie kúpnej zmluvy predložené žalobkyni neobsahovalo podpisy žalovaných v 4. a 5. rade ako účastníkov tejto zmluvy, preto tento listinný dokument nebol prejavom vôle žalovaných v 4. a 5. rade smerujúcim k uzavretiu zmluvy, nebol právnym úkonom. V zmysle v nadväznosti na , v prípade zmlúv o prevodoch nehnuteľností sa vyžaduje písomný návrh, ktorý je platný, len ak je podpísaný konajúcou osobu. Keďže žalovaný v 4. a 5. rade nepredložili žalobkyni návrh na uzavretie zmluvy v zmysle , bola to práve žalobkyňa, ktorá podpisom kúpnej zmluvy ako prvá prejavila účinným spôsobom vôľu smerujúcu k uzavretiu kúpnej zmluvy. Jej návrh na uzavretie kúpnej zmluvy došiel v okamihu podpisu žalobkyňou výlučne žalovanému v 5. rade. Keďže však žalovaný v 5. rade a ani neprítomný žalovaný v 4. rade zmluvu nepodpísali súčasne so žalobkyňou, nedošlo v danom okamihu (t.j. pri podpise zmluvy žalobkyňou) k prijatiu návrhu žalobkyne na uzavretie kúpnej zmluvy zo strany žalovaných v 4. a 5. rade, a teda ani k uzavretiu kúpnej zmluvy. Súd mal zohľadniť skutočnosť, že žalovaní v 4. a 5. rade účinne nepopreli toto tvrdenie žalobkyne, nepreukázali doručenie obojstranne podpísanej kúpnej zmluvy žalobkyni, a preto mal súd považovať tvrdenie žalobkyne o absencii prijatia jej návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalovaných v 4. a 5 rade za preukázané. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaní v 4. a 5. rade v súlade s jení s čili (alebo aspoň odoslali) žalobkyni písomné prijatie jej návrhu na uzavretie zmluvy, bola žalobkyňa oprávnená odvolať svoj návrh na uzavretie zmluvy, keďže v okamihu dôjdenia odvolania návrhu na uzavretie zmluvy nebola kúpna zmluva uzavretá v súlade s a žalovaní v 4. a 5. rade ani preukázateľne neodoslali žalobkyni prijatie návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa katastrálneho zákona je totiž ktorýkoľvek účastník katastrálneho konania oprávnený podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (t.j. postačuje, že návrh na vklad do katastra nehnuteľností podá len jeden z účastníkov zmluvy). Tak tomu bolo aj v tomto prípade, kedy žalovaný v 4. a 5. rade bez toho, aby prijali návrh žalobkyne na uzavretie kúpnej zmluvy. (t.j. na podklade neuzavretej zmluvy) podali bez vedomia a súhlasu žalobkyne návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa doporučeným listom zo dňa 05.10.2021 adresovaným žalovanému v 4. rade a doporučeným listom zo dňa 05.10.2021 adresovaným žalovanému v 5. rade v súlade s odvolala svoj návrh na uzavretie kúpnej zmluvy. Odvolanie návrhu na uzavretie zmluvy preukázateľne došlo žalovaným v 4. a 5. rade, nakoľko títo reagovali listom zo dňa 25.11.2021. Právnym dôsledkom odvolania návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy je, že kúpna zmluva nebola uzavretá, nevznikla. Na základe kúpnej zmluvy, ktorá nevznikla, nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jej podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaní v 4. a 5. rade nenadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k.ú. T., p. č. XXX/XXX, XXX, XXX, XXX a nemohli platne previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na žalovaných v 1. až 3. rade, hoci boli v katastri nehnuteľností vedení ako vlastníci predmetných nehnuteľností. Poukázala na to, že žalobca môže žalobou uplatňovať iba práva, t. j. nemôže sa domáhať uloženia povinnosti proti sebe samému, resp. domáhať sa práva v prospech žalovaného, ktorý je v spore protistranou s protichodným záujmom na výsledku konania. Navyše považujeme za neprípustné, aby žalobkyňa suplovala procesnú aktivitu na strane žalovaných - žalovaným totiž nič nebráni uplatniť si svoje práva prostredníctvom vzájomnej žaloby podľa . Opačný výklad by popieral princíp kontradiktórnosti konania a ďalšie inštitúty civilného procesu - napr. nie je vecou žalobcu preukazovať a niesť dôkazné bremeno ohľadom uplatnenia nároku žalovaného na protiplnenie a pod.. Neexistuje žiadna hmotnoprávna norma, ktorou by súd mohol zamietnuť žalobu, ktorou sa žalobca domáha určenia, že tu určité právo je, resp. nie je. Nikto nemôže byť nútený, aby formuloval petit tak, že bude obsahovať povinnosť, ktorá má byť voči nemu samotnému - to je predsa proti základnému princípu kontradiktórnosti konania. Žalobkyňa, ktorá sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nijakým spôsobom nespochybňuje, že v prípade, ak je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, je povinná vrátiť prijatú kúpnu cenu. Táto vec je nesporná a nie je predmetom konania. Je to práve žalovaný, ktorý spochybňuje, že by žalobkyňa bola aj naďalej vlastníčkou nehnuteľností, a preto sa nedomáha vrátenia kúpnej ceny. Je judikatórne ustálené, že súdy v rozsudkoch nekonštatujú to, čo vyplýva priamo zo zákona. Ak existuje nejaká kogentná norma hmotného práva, tá sa jednoducho uplatní - nedáva však logiku, aby súd formuloval túto kogentnú normu duplicitne aj vo svojom rozhodnutí. Vo svojom rozhodnutí má súd aplikovať existujúce hmotné právo - normatívne vety rozsudku majú potom charakter určitej povinnosti žalovanému niečo konať alebo sa niečoho zdržať alebo sú určovacie - aplikáciou kogentných noriem hmotného práva na posudzovaný skutkový stav príde k určitému záveru o tom, či tu právo je alebo nie je. Z tohto pohľadu synalagmatickosť vyplýva priamo z kogentných ustanovení hmotného práva. Je nezmyselné, aby súd konštatoval niečo, čo je obsahom samotnej kogentnej normy. Súd prvej inštancie ďalej úplne ignoruje skutočnosť, že synalagma nie je automatická. aj stanovujú právo, že aj pri synalagme môže pozdržať svoje plnenie ten, kto vie, že druhá strana nebude plniť. Z jazykového výkladu ustanovenia (obdobne ), ktorý upravuje synalagmatický charakter, t. j. vzájomnú podmienenosť plnení, nevyplýva, že by sa žalobca nemohol domáhať svojho plnenia bez zohľadnenia plnenia v prospech žalovaného. Takúto procesnú podmienku zákon nestanovuje - na to, aby sa žalobca mohol domáhať splnenia svojho záväzku, postačuje, že je pripravený splniť záväzok druhej strany. Pripravenosť plniť záväzok druhej strany však nemožno stotožňovať s formuláciou žalobného návrhu, v ktorom má žalobca navrhnúť uloženie povinnosti sebe samému - sme toho názoru, že pripravenosť plniť je postačujúce navonok deklarovať, pričom tento záväzok sa nemusí premietnuť aj do znenia žalobného návrhu. Samotná procesná iniciatíva na splnení záväzku protistrany je plne v dispozičnej sfére druhej strany, ktorá sa svojho plnenia môže domáhať sama formou vzájomnej žaloby. V danom prípade je žalobkyňa pripravená plniť - t.j. vrátiť prijatú časť kúpnej ceny, ak súd určí, že je vlastníčkou nehnuteľnosti - inak by išlo o bezdôvodné obohatenie. Je to však žalovaný, ktorý spochybňuje, že by žalobkyňa bola vlastníčkou, a teda spochybňuje aj to, že by žalobkyňa bola povinná vrátiť prijatú časť kúpnej ceny. Tak potom prečo by mala byť práve žalobkyňa zaviazaná niečo dať, keď žalovaný to ani nechce? Žalovaný má pritom procesné inštitúty, ktorými si v rámci kontradiktórnosti konania môže svoje právo voči žalobkyni uplatniť. Prečo by v rámci základného (žalovaný) nepožadovala a ani si taký nárok neuplatnila? Žalobkyňa sa domáhala určenia že je vlastníčkou nehnuteľností z dôvodu, že kúpna zmluva nebola nikdy uzavretá, nevznikla. Ide teda o ničotný akt, čiže nejde o to, že by kúpna zmluva mala vadu, ktorá by ju robila neplatnou, ale táto zmluva jednoducho neexistuje, nikdy nevznikla. Ak by mal súd prvej inštancie za preukázané, že zmluva nebola nikdy uzavretá, ale zároveň by povedal, že žalobu treba zamietnuť, lebo žalobkyňa nevyjadrila v žalobe aj to, že má vrátiť prijaté peňažné plnenie, tak potom svojim formalisticko- procesným postupom, ktorý zakladá vadu konania, de iure „zlegalizoval“ stav, ktorý medzi sporovými stranami nikdy platne nevznikol. Z právneho názoru súdu, že žalobkyňa nevyjadrila synalagmatický záväzok v petite žaloby, je zjavná protiústavnosť. Súd zamietnutím žaloby z tohto dôvodu odoprel žalobkyni právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces bez právneho dôvodu a bez toho, aby tento názor súdu mal podporu v hmotnom alebo procesnom práve. Z akého právneho dôvodu konkrétne vyjadreného v právnych predpisoch je súd oprávnený zamietnuť žalobu, aj keď je preukázané, že kúpna zmluva vôbec nebola uzavretá, resp. bola uzavretá neplatne? Toto je čistý formalizmus, nemajúci navyše oporu v žiadnom právnom predpise a došlo k ním k odopretiu práva. Ak by sa takýto názor aplikoval ad absurdum, tak prakticky pri každom konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, by musel každý žalobca v petite formulovať nielen to, čoho sa domáha voči žalovanému, ale aj to, čoho by sa

mohol domáhať žalovaný voči žalobcovi. To je absurdný výklad práva, v rozpore s ústavným princípom, že obsah je nad formou. Podľa súd nie je viazaný návrhom žalobcu, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Ergo, ak je synalagma súčasťou hmotného práva, súd bol s poukazom na predmetné ustanovenie povinný poňať synalagmatickosť do výroku rozsudku aj bez osobitného návrhu žalobkyne. Tento právny názor je vyjadrený v komentári k . V danom prípade - keďže obsahom žalobného návrhu bol určujúci petit (t.j. že vlastníkom nehnuteľností je žalobkyňa) - nie je vôbec možné aplikovať synalagmu, pretože synalagmatický záväzok jedného účastníka predpokladá záväzok druhého účastníka, ktorý s ním koreluje. Povinnosti žalobkyne vydať prijaté plnenie z neexistujúceho, príp. neplatného úkonu však koreluje záväzok žalovaného vydať predmet - t.j. nehnuteľnosti. Preto nie je možné spravodlivo požadovať, aby k určujúcemu petitu (ktorý z povahy veci neobsahuje žiadny záväzok pre žalovaných, aby niečo konali alebo niečo strpeli), bola ešte pripojená povinnosť žalobkyne vydať plnenie. Nie je správny postup súdu prvej inštancie, ak síce koná o určovacej žalobe, ale súčasne požaduje od žalobkyne, aby formulovala žalobný návrh ako petit na plnenie (navyše voči sebe samej). Rozhodnutie súdu, ktoré by na jednej strane určovalo, že vlastníkom nehnuteľností je žalobkyňa a na druhej strane by k tomuto určovaciemu výroku priraďovalo povinnosť (žalobkyne!), vydať časť kúpnej ceny, by bolo preto nesprávne a nelogické. Lebo, ak by chcel byť súd prvej inštancie konzistentný vo svojej úvahe, tak by musel rozhodnúť, že určovaciu žalobu zamieta, pretože tu nie je naliehavý právny záujem na určení, a namiesto toho by mala žalobkyňa žalovať len o vydanie nehnuteľností a v rámci toho samu seba žalovať o vrátenie prijatej časti kúpnej ceny. Pokiaľ by sa aplikovala takáto úvaha, prakticky by zanikla akákoľvek možnosť podávania určovacích žalôb. Pritom práve pri vlastníckych žalobách je ich základnou podstatou ich určovací charakter. Čo by žalobkyni pomohlo, ak by aj súd konštatoval, že žalovaný sú povinní vydať žalobkyni nehnuteľnosti, ak by nebolo zrejmé, kto je ich vlastníkom? Exekúciou takéhoto rozhodnutie by možno mohlo dôjsť k zmene držby, ale nevyriešil by sa vlastnícky spor. Preto je nesprávne tvrdiť, že k určovacej žalobe musí byť vyjadrený aj záväzok žalobcu vrátiť časť prijatého plnenia (z neplatného alebo neexistujúceho právneho úkonu), keďže tento záväzok by mohol byť synalagmatický akurát tak k záväzku žalovaných vrátiť nehnuteľnosti.

3. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 4/ a 5/, ktorí sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na to, že žalobca a žalovaný v IV. a V. rade, uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej podmienky vyplatenia sú nasledovné: „druhú časť Kúpnej zmluvy vo výške 54.450,- EUR (slovom päťdesiatštyritisíc štyristopäťdesiat Eur) uhradia Kupujúci prevodom na bankový účet Predávajúceho IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v O. X., v lehote do 3 pracovných dní, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Senec, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva k Predmetu kúpy v prospech Tretej osoby, pričom predmetom predaja aj rodinný dom na základe kolaudačného rozhodnutia príslušného stavebného úradu.“ (v dojednanej zmluve absentuje sloveso, ale ako bolo zo strany prvoinštančného súdu v napádanom rozhodnutí uvádzané, absentujúce sloveso znie „bude“). Podmienka je vedľajšie dojednanie, náhodná zložka právneho úkonu. Jej cieľom je, aby sa právne následky právneho úkonu

- t.j. vznik, zmena a zánik práv a povinností stali z vôle jej účastníkov závislými od skutočnosti, ktorá je pre subjekty právneho úkonu neistá, pretože nevedia, či sa splní, alebo kedy sa splní. Bez ohľadu na to, či je formulovaná pozitívne alebo negatívne, jej výsledkom je podmienenie následkov právneho úkonu. Podmienkou môže byť akákoľvek právotvorná skutočnosť - právny úkon, udalosť a iné. Podmienka môže byť súčasťou zmluvy, pričom ňou môže byť podmienená aj účinnosť zmluvy, resp. vznik konkrétneho práva a povinnosti (ale aj celej zmluvy). V takomto prípade je právny úkon od počiatku platný, avšak niektoré jeho účinky (vznik alebo trvanie) sú podmienené. Odkladacia podmienka vyvolá právne účinky právneho úkonu, teda subjektívnych práv s ňou spojených, jej splnením. Do času, kedy má byť podmienka splnená, prípade do času jej nesplnenia alebo zmarenia, existuje stav neistoty, či právny úkon, ktorý je (už uzavretím) platný a pre účastníkov záväzný, nadobudne účinnosť. Stav neistoty teda trvá buď do času splnenia podmienky, alebo do času, kedy sa stane istým, že očakávané právne účinky nikdy nenastanú. Pozitívna podmienka je splnená, ak už nastal stav, ktorý zodpovedá jej stanovenému obsahu (samotná pripravenosť, aby tento stav nastal, nestačí). Ak bola v kúpnej zmluve splatnosť kúpnej ceny viazaná splnenie odkladacej podmienky, nemôže sa predávajúci pred jej splnením úspešne domáhať zaplatenia kúpnej ceny, aj keď vlastnícke právo previedol na kupujúceho. V zmysle citovaného zmluvného ustanovenia je zrejmé, že žiadna povinnosť zo strany žalovaných v IV. a V. rade, vyplývajúca z uzatvorenej kúpnej zmluvy nebola porušená, o čom mal, aj má žalobca vedomosť, že táto časť kúpnej ceny bude uhradená až po kolaudácii rodinného domu (k čomu do dnešného dňa

neprišlo), nakoľko druhá časť kúpnej ceny nie k dnešnému splatná. Zo strany žalovaných v IV. a V. rade prišlo k prevodu pozemku, pričom znenie zmluvy neprikazuje, aby k prevodu nehnuteľností prišlo jedným úkonom, na základe čoho je možné zo strany žalovaných pripustiť také konanie, ktoré smeruje k splneniu podmienky, avšak vo viacerých úkonoch. Takýmto postupom postupovali žalovaný v IV. a V. rade aj v tomto prípade (ako bolo uvádzané aj v rámci konania, žalobca a žalovaní v IV. a V. rade uzatvorili v minulosti viacero zmlúv, kde bol postup obdobný), kedy žalobca mal vedomosť o tom, ako žalovaní v IV. a V. rade budú postupovať, pričom ich konanie smerovalo primárne k tomu, aby prišlo k naplneniu odkladacej podmienky, a to výstavbu a kolaudáciu rodinného domu, ktorý má na prevádzaných pozemkoch vzniknúť. Na základe uvedeného tak ku dnešnému dňu nevznikol žalobcovi nárok na úhradu druhej časti kúpnej ceny v zmysle uzatvorenej zmluvy. Žalovaní v IV. a V. radu sú však pripravení splniť svoj záväzok bezodkladne potom, ako bude splnená odkladacia podmienka dojednaná zmluvnými stranami v uzatvorenej zmluve. Pre úplnosť si dovoľujeme uviesť skutočnosť, že splnenie podmienky je zo strany žalovaných v IV. a V. rade odhadované v priebehu najbližších mesiacov.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 4/ a 5/ uviedla, že ich argumentácia neobstojí, nakoľko nemá oporu v znení kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanými 4. a 5. Z ustanovenia kúpnej zmluvy nie je možné žiadnymi výkladovými pravidlami dospieť k záveru tvrdenému žalovanými 4 a 5, že by splatnosť druhej časti kúpnej ceny bola viazaná na podmienku, ktorou by bola kolaudácia rodinného domu. Rovnako tak nie je možné z ustanovenia kúpnej zmluvy vyvodiť, že by splnenie podmienky mohlo nastať viacerými právnymi úkonmi - t.j. že by bolo najprv prevedené vlastnícke právo k pozemkom zo žalovaných 4 a 5 na tretiu osobu a následne by bolo prevedené vlastnícke právo ku skolaudovanému rodinnému domu zo žalovaných 4 a 5 na tretiu osobu. Práve naopak, z predmetného ustanovenia kúpnej zmluvy je nepochybné, že splatnosť druhej časti kúpnej ceny je viazaná výlučne na podmienku, ktorou je nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Senec, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy (t.j. k pozemkom) v prospech tretej osoby, pričom predmetom predaja mal byť okrem pozemkov aj skolaudovaný rodinný dom. Žalovaní 4 a 5 však pozemky previedli na tretie osoby bez súčasného prevodu skolaudovaných rodinných domov, a tým zámerne zmarili splnenie dohodnutej podmienky. Prevod vlastníckeho práva ku skolaudovanému rodinnému domu zo žalovaných 4 a 5 na tretiu osobu je súčasne aj nemožný, nakoľko žalovaní 4 a 5 žiadne rodinné domy na predmetných pozemkoch, ktoré sú aktuálne vo vlastníctve žalovaného 1 (pozemky v k.ú. T., p.č. XXX/XXX a XXX/XXX) a žalovaných 2 a 3 (pozemky v k.ú. T., p.č. XXX/XXX H. XXX/XXX) nevlastnia. Na pozemkoch žalovaných 2 a 3 nebola zatiaľ započatá žiadna výstavba rodinných domov, nakoľko spojené územné a stavebné konanie začaté na návrh žalovaných 2 a 3 ako stavebníkov bolo prerušené do vyriešenie predbežnej otázky, ktorým je právoplatné rozhodnutie súdu v tomto konaní. Na pozemkoch žalovaného 1 bola síce začatá výstavba rodinných domov, tieto stavby však nie sú vo vlastníctve žalovaných 4 a 5. Súčasne tvrdenie žalovaných 4 a 5, že ku kolaudácii dôjde v priebehu najbližších mesiacov, považujeme za zavádzajúce, keďže rovnaké tvrdenie prezentovali vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.02.2022, t.j. pred dvoma rokmi. V plnom rozsahu sa stotožnila so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie uvedenými v bodoch 30. až 34. odôvodnenia rozsudku, ktoré považovala za vecne správne. Odvolanie žalovaných 4 a 5 považovala preto za nedôvodné.

5. Žalovaní 4/ a 5/ k odvolaniu žalobkyne uviedli, že trvajú na svojich tvrdeniach uvedených v konaní a v odvolaní zo dňa 01.12.2023. Je nepochybné, že v kúpnej zmluve zo dňa 29.11.2018 bola v súvislosti s vyplatením kúpnej ceny dohodnutá odkladacia podmienka, v zmysle ktorej mali žalovaný v IV. a V. rade ako kupujúci druhú časť kúpnej ceny vo výške 54.450,- EUR uhradiť prevodom na bankový účet žalobcu ako predávajúceho v lehote do 3 pracovných dní, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Senec, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy v prospech tretej osoby, pričom predmetom predaja bude aj rodinný dom na základe kolaudačného rozhodnutia príslušného stavebného úradu. Mestský súd Bratislava IV však dospel k nesprávnemu zisteniu, keď správanie žalovaného v IV. a V. rade v súvislosti s prevodom pozemkov na žalovaných v I. až v III. rade posúdil ako správanie s úmyslom zmariť odkladaciu podmienku vyplatenia kúpnej ceny. V slovenskom právnom poriadku platí zásada superficies non solo cedit, teda že stavby nie sú súčasťou pozemku. Predmetná zásada je zakotvená aj v ust. v . Je zrejmé, že v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2018 mala byť druhá časť kúpnej ceny prevedená až po kolaudácii a prevode rodinného domu zo žalovaného v IV. a V. rade na tretiu osobu, pričom pojem rodinného domu možno v tomto kontexte chápať len ako stavbu v zmysle ust. , teda ako stavbu spojenú so zemou pevným základom. Stavba ako

výsledok stavebnej činnosti je stavbou podľa občianskeho práva a je samostatnou vecou, spôsobilou prevodu. Zákon ani žiadne ustanovenie predmetnej kúpnej zmluvy nevylučuje prevod pozemku a stavby v zmysle ustanovení samostatnými úkonmi. Tvrdenie žalobcu, že „nie je možné z ustanovenia kúpnej zmluvy vyvodiť, že by splnenie podmienky mohlo nastať viacerými právnymi úkonmi - t.j. že by bolo najprv prevedené vlastnícke právo k pozemkom zo žalovaných 4 a 5 na tretiu osobu a následne by bolo prevedené vlastnícke právo ku skolaudovanému rodinnému domu zo žalovaných 4 a 5 na tretiu osobu.“ je zjavne zavádzajúce, pretože vychádzajúc z uvedenej zásady je možné previesť pozemok a následne po splnení dohodnutých podmienok previesť stavbu, resp. skolaudovaný dom. To, že v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanými v IV. a V. rade bola dohodnutá odkladacia podmienka potvrdil súd prvej inštancie v rozsudku zo dňa 31.10.2023, a napokon to nespochybňuje ani žalobca vo svojom vyjadrení. Tak ako sme uviedli už skôr v našich vyjadreniach, žalobca mal aj má vedomosť, že druhá časť kúpnej ceny bude uhradená až po kolaudácii rodinného domu (k čomu do dnešného dňa neprišlo). Trváme na tom, že druhá časť kúpnej ceny teda nie je k dnešnému splatná. Odkladacia podmienka vyvolá právne účinky právneho úkonu, teda subjektívnych práv s ňou spojených, jej splnením. Žalovaný v IV. a V. rade nemali ani nemajú v žiadnom prípade úmysel zmariť odkladaciu podmienku vyplatenia kúpnej ceny. Práve naopak sú pripravení uhradiť druhú časť kúpnej ceny žalobcovi ihneď po splnení podmienky dohodnutej v zmluve. Výstavbe resp. skolaudovaniu rodinného domu na predmetných pozemkoch bráni práve prebiehajúce súdne konanie.

6. Žalovaný 1/ k odvolaniam uviedol, že súdny spis obsahuje podrobný dôkazový materiál dokumentujúci skutkový stav a tiež vyjadrenia sporových strán obsahujúce detailnú právnu argumentáciu podporujúcu vnímanie merita sporu jednotlivými stranami. Argumentoval, že podaná žaloba je voči nemu šikanózna, nedôvodná a žalobkyňa ju podala pravdepodobne výlučne z dôvodu nižšieho súdneho poplatku pristúpila k žalobe o určenie vlastníckeho práva namiesto žaloby o zaplatenie dlžnej sumy, pri ktorej by bol súdny poplatok niekoľkonásobne vyšší. Riadne nadobudol vlastnícke právo k pozemkom v katastrálnom území T., parcelné čísla XXX/XXX a XXX/XXX, o čom svedčí aj zápis v katastri nehnuteľností. Pokiaľ žalobkyňa odvodzovala svoje údajné vlastnícke právo k pozemkom vo vlastníctve žalovaných v 1., 2. a 3. rade z údajnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalobkyňa previedla vlastnícke právo k dotknutým pozemkom na žalovaných v 4. a 5. rade, resp. z dôvodu, že od takej kúpnej zmluvy žalobkyňa riadne odstúpila, tieto konštrukcie sú celkom zrejme účelové a podriadené tomu, aby žalobkyňa nemusela hradiť súdny poplatok určený z výšky sumy, ktorú žalobkyňa v konaní uplatnila voči žalovaným v 4. a 5. rade. Plne sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v rozsudku v časti týkajúcej sa výroku I., ktorým konajúci súd zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd zrozumiteľne v rozsudku uviedol, že medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanými v 4. a 5. rade ako kupujúcimi bola riadne uzavretá kúpna zmluva, táto zmluva bola súdom vyhodnotená ako platná (čo potvrdzuje aj skutočnosť, že na základe tejto zmluvy došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaných v 4. a 5. rade do príslušného katastra nehnuteľností) a pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaní v 4. a 5. rade nezaplatili celú kúpnu cenu, ale jej časť vo výške 54.450,- EUR ešte zaplatená nebola z dôvodu, že zatiaľ nedošlo k splneniu zmluvne dohodnutej podmienky pre jej splatnosť, práve tento fakt celkom zjavne usvedčuje žalobkyňu z účelového konania pri podaní resp. formulovaní žalobného návrhu. Neboli splnené žiadne z podmienok definovaných v právnom poriadku Slovenskej republiky pre spochybnenie vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade (ale aj žalovaných v 2. a 3. rade) a pokiaľ existuje medzi žalobkyňou a žalovanými v 4. a 5. rade spor o zaplatenie časti kúpnej ceny, takáto prípadná pohľadávka žalobkyne voči žalovaným v 4. a 5. rade mala byť predmetom žaloby o zaplatenie, ktorá by neobmedzovala dobromyseľných vlastníkov pozemkov šikanóznou žalobou o určenie vlastníckeho práva, ktorá priamo zasahuje do možnosti ich dispozície s vlastným majetkom (prerušenie stavebného konania stavebníkov - žalovaných v 2. a 3. rade resp. mimoriadne sťaženie zámeru predať nehnuteľnosti zo strany žalovaného v 1. rade v dôsledku poznámky o súdnom spore zapísanej na príslušnom liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T.). Nie je v tomto kontexte nepodstatné sledovať aj zmeny v argumentačnej línii žalobkyne, ktorá najprv argumentovala neplatnosťou kúpnej zmluvy, od ktorej však následne aj pri jej neplatnosti mala odstúpiť, vo vzťahu k podpisovaniu tejto kúpnej zmluvy boli takisto uvádzané viaceré popisné verzie, čo prehlbuje presvedčenie žalovaného v 1. rade o tom, že žaloba je voči nemu výslovne šikanózna a bol zatiahnutý do sporu tretích osôb bez akéhokoľvek relevantného právneho dôvodu. Vzhľadom na to, že výrok II. rozsudku je výrokom závislým a spravuje sa úspechom v spore, považoval tento výrok rovnako za správny a riadne odôvodnený, práve s prihliadnutím na správnosť výroku I. rozsudku, ktorým súd zamietol žalobu v časti o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území T., ktoré sú vo vlastníctve žalovaných v 1., 2. a 3. rade. K odvolaniu žalovaných v 4.

a 5. rade nepovažoval za vhodné sa vyjadrovať, nakoľko sa títo žalovaní odvolali voči výrokom III. a IV. rozsudku, ktoré sa nijako netýkajú žalovaného v 1. rade a nezasahujú do jeho práv. Navrhol odvolanie žalobkyne voči výrokom I. a II. rozsudku v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu aj na náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastupovania voči žalovanému v 1. rade, v rozsahu 100%.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

8. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa primárnym žalobným petitom domáhala určenia vlastníckeho práva k pozemkom v katastrálnom území T., parciel registra „S.“ evidovaných na katastrálnej mape, parc. č. XXX/XXX o výmere 619 m2, druh pozemku ostatná plocha, parc. č. XXX/XXX o výmere 624 m2, druh pozemku ostatná plocha, parc. č. XXX/XXX o výmere 599 m2, druh pozemku orná pôda a parc. č. XXX/XXX o výmere 487 m2, druh pozemku orná pôda. Súčasne eventuálnym žalobným petitom žiadala uložiť žalovaným 4/ a 5/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 54.450 eur s príslušenstvom.

9. Argumentovala tým, že dňa 28.11.2018 podpísala kúpnu zmluvu, na základe ktorej mala predať žalovanému 4/ a 5/ sporné pozemky do ich podielového spoluvlastníctva, pričom žalovanými predložený text kúpnej zmluvy, na ktorej sa nenachádzali žiadne iné podpisy, podpísala ako prvá. Napriek tomu, že neobdržala žiaden exemplár žalovanými 4/ a 5/ podpísanej kúpnej zmluvy, a teda kúpna zmluva nebola riadne uzatvorená, bol na jej základe vykonaný vklad vlastníckeho práva k sporným pozemkom v prospech žalovaných 4/ a 5/ dňa 13.12.2018 pod č. P.-XXXXX/XXXX. Žalovaní jej zaplatili prvú časť kúpnej ceny vo výške 65.000 eur. Podľa bodu 2.4 kúpnej zmluvy boli žalovaní 4/ a 5/ povinní zaplatiť zostávajúcu druhú časť kúpnej ceny vo výške 54.450 eur do troch pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Senec, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy v prospech tretej osoby. Hoci došlo k prevodu vlastníckeho práva k pozemkom na tretie osoby, a to žalovaných 1/ až 3/, žalovaní 4/ a 5/ jej druhú časť kúpnej ceny v sume 54.450 eur nezaplatili. Vzhľadom na to, že jej nebolo doručené žalovanými podpísané vyhotovenie kúpnej zmluvy, listom zo dňa 5.10.2021 odvolala svoj návrh na uzavretie kúpnej zmluvy. Pre prípad, že došlo k riadnemu uzavretiu kúpnej zmluvy, listom zo dňa 15.12.2021 odstúpila od kúpnej zmluvy pre omeškanie so zaplatením druhej časti kúpnej ceny žalovanými 4/ a 5/.

10. Súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil, že žalobkyni bol na podpis predložený žalovanými 4/ a 5/ vyhotovený text kúpnej zmluvy, ktorý žalobkyňa vlastnoručne podpísala počas jej hospitalizácie v nemocnici a odovzdala ňou podpísané vyhotovenie kúpnej zmluvy žalovanému 5/ prítomnému pri podpise.

11. Podľa písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Pokiaľ teda žalovanými 4/ a 5/ bol text kúpnej zmluvy žalobkyni predložený na podpis bez toho, aby bol už žalovanými 4/ a 5/ aj podpísaný, prvý podpis žalobkyne na predloženom vyhotovení kúpnej zmluvy sa považuje za jej písomný návrh na uzavretie zmluvy v zmysle . Ide tak o jej písomný prejav vôle smerujúci k uzavretiu ňou podpísanej kúpnej zmluvy, a preto žalobkyňa dôvodne argumentuje tým, že mala byť považovaná za navrhovateľku právneho úkonu smerujúceho k uzavretiu kúpnej zmluvy. Vzhľadom na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje, nedôvodne vytýka súd prvej inštancie žalobkyni, že neposkytla žiaden dôkaz o tom, že by podpísaný text zmluvy bol jej návrhom adresovaným žalovaným. Skutočnosť, že žalobkyňa podpisovala preložený text kúpnej zmluvy ako prvá potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi jej dcéra prítomná pri podpisovaní. Od žalobkyne však ďalej nemožno požadovať preukázanie negatívnej skutočnosti, teda že jej nebola na podpis predložená žalovanými podpísaná zmluva. Je dôkaznou povinnosťou žalovaných 4/ a 5/, aby preukázali, že žalobkyni predložili na podpis nimi už podpísaný návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože len v takom prípade by sa mohli považovať za navrhovateľov v zmysle .

12. Zmluva ako dvojstranný právny úkon sa považuje za uzatvorenú ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu v zmysle , pričom prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi tak, ako to vyplýva z . Podľa , zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. V prípade, ak žalobkyňa podpisovala text kúpnej zmluvy ako prvá, bolo na žalovaných preukázať, že

nimi prejavený súhlas s obsahom návrhu kúpnej zmluvy ich podpisom na kúpnej zmluve došiel, teda bol doručený, do dispozície žalobkyni ako navrhovateľky právneho úkonu. Tvrdenie žalobkyne, že jej nebolo doručené žalovanými 4/ a 5/ podpísané vyhotovenie kúpnej zmluvy potvrdila jej dcéra vo svojej svedeckej výpovedi, pričom žalobkyňa nemá povinnosť preukazovať neexistenciu tej skutočnosti, že jej nebola akceptácia návrhu zo strany žalovaných doručená. Navyše riadne uzavretie kúpnej zmluvy priamo v nemocnici spochybňuje fakt, že tam súčasne nebol prítomný žalovaný 4/.

13. Výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania nasvedčujú pravdivosti tvrdeniam žalobkyne, že žalovaní 4/ a 5/ boli len predkladatelia textového vyhotovenia/znenia kúpnej zmluvy, a pokiaľ ako prví nepreložili žalobkyni na podpis nimi podpísané vyhotovenie textu zmluvy, nebolo ich možné považovať za navrhovateľov právneho úkonu v zmysle , a boli povinní v konaní preukázať, že právne účinným spôsobom doručili žalobkyni nimi podpísanú akceptáciu návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle .

14. Žalobkyňa preto dôvodne namieta správnosť záveru súdu prvej inštancie, že text kúpnej zmluvy navrhli žalovaní, a preto sú považovaní za navrhovateľov na uzavretie kúpnej zmluvy a že akceptovala prejavenú vôľu žalovaných, keď podpísala zmluvu predloženú jej žalovaným 5/. Odvolací súd sa stotožnil so žalobkyňou, že pokiaľ listinné vyhotovenie kúpnej zmluvy predložené žalobkyni na podpis neobsahovalo aj podpisy žalovaných 4/ a 5/ ako účastníkov tejto zmluvy, tento listinný dokument nebol prejavom vôle žalovaných 4/ a 5 / smerujúcim k uzavretiu zmluvy, a teda nebol písomným právnym úkonom v zmysle pre absenciu podpisu konajúcej osoby.

15. Pokiaľ teda žalovaní 4/ a 5/ nepreukázali, že predložili žalobkyni nimi podpísaní návrh na uzavretie zmluvy v zmysle , bola to práve žalobkyňa, ktorá podpisom kúpnej zmluvy ako prvá prejavila účinným spôsobom vôľu smerujúcu k uzavretiu kúpnej zmluvy. Jej písomný návrh na uzavretie kúpnej zmluvy došiel v okamihu podpisu žalobkyňou výlučne do dispozície žalovanému 5/, ktorý netvrdil, že by ihneď zmluvu podpísal a odovzdal ju žalobkyni, a pokiaľ neprítomný žalovaný 4/ zmluvu nepodpísal súčasne so žalobkyňou v nemocnici, nemohlo potom ani dôjsť v danom okamihu (t.j. pri podpise zmluvy žalobkyňou) k účinnému prijatiu návrhu žalobkyne na uzavretie kúpnej zmluvy zo strany žalovaných 4/ a 5/, a teda ani k uzavretiu kúpnej zmluvy tak, ako to predpokladá v spojení s .

16. Za stavu, keď žalovaní 4/ a 5/ nedoručili žalobkyni písomné prijatie jej návrhu na uzavretie zmluvy, dôvodná je argumentácia žalobkyne, že bola oprávnená odvolať svoj návrh na uzavretie zmluvy v zmysle , keďže v okamihu dôjdenia odvolania návrhu na uzavretie zmluvy nebola kúpna zmluva uzavretá.

17. Skutočnosť, že žalobkyňa musela podpísať aj návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nemožno vyvodiť z povahy veci, keď ako na to poukazuje i odvolateľka, podľa katastrálneho zákona je totiž ktorýkoľvek účastník katastrálneho konania oprávnený podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (t.j. postačuje, že návrh na vklad do katastra nehnuteľností podá len jeden z účastníkov zmluvy).

18. Právnym dôsledkom odvolania návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy navrhovateľom je, že kúpna zmluva nebola uzavretá, a teda nevznikla, od začiatku neexistovala. Na základe kúpnej zmluvy, ktorá nevznikla, nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jej podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pokiaľ teda došlo zo strany žalobkyne právne účinným spôsobom k odvolaniu návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy, žalovaní 4/ a 5/ nikdy nenadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a nemohli preto ani následne platne previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na žalovaných 1/ až 3/, hoci boli v katastri nehnuteľností vedení ako vlastníci predmetných nehnuteľností.

19. Podľa rozhodnutia obchodnoprávneho kolégia NS SR zo dňa 27.04.2021, sp. zn. , na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú

alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Ustanoveniu o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.

20. S poukazom na vyššie uvedené závery, nemohli žalovaní 4/ a 5/, ktorí sa nikdy nestali vlastníkmi sporných nehnuteľnosti, tieto platne previesť na žalovaných 1/, 2/ a 3/ a ich dobrá viera, že nadobúdajú nehnuteľnosti od vlastníkov nemala za následok platné nadobudnutie vlastníckeho práva vzhľadom na zásadu, že nikto nemôže platne previesť na inú osobu viac práv ako má. V tomto prípade sa teda ochrana dobromyseľných nadobúdateľov nemôže uplatniť.

21. V prípade, ak právny úkon uzavretia kúpnej zmluvy nikdy nevznikol, neuplatní sa , podľa ktorého sú si strany povinné vydať vzájomné plnenia, nakoľko uvedená reštitučná povinnosť sa týka len zrušenej či neplatnej zmluvy. V danom prípade preto nie je potrebné spolu s určením vlastníckeho práva vyjadriť v petite žaloby aj záväzok na vrátenie kúpnej ceny.

22. Pokiaľ sa súd prvej inštancie, vzhľadom na jeho záver o tom, že kúpna zmluva bola platne uzatvorená, zaoberal platnosťou odstúpenia žalobkyne od zmluvy, správne dospel k záveru, že žalovaným 4/ a 5/ vznikla povinnosť zaplatiť druhú časť kúpnej ceny do troch dní od povolenia vkladu v prospech tretej osoby, teda do 29.2.2019, a teda žalobkyňa bola oprávnená od kúpnej zmluvy odstúpiť v zmysle . V tomto prípade sa nároky zo zrušenej zmluvy podľa vyporiadavajú podľa . V tejto súvislosti sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Správne súd prvej inštancie prihliadol na to, že pokiaľ žalovaný 1/ až 3/ nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v čase do odstúpenia žalobkyne od kúpnej zmluvy, nadobudli ho v dobrej viere.

23. V danom prípade bola odstúpením od kúpnej zmluvy žalobkyňou zrušená kúpna zmluva s účinkami od začiatku v zmysle , v dôsledku čoho nastáva v právnych vzťahoch účastníkov zmluvy rovnaký právny stav ako keby k zmluve vôbec nedošlo. Zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku znamená nielen to, že zmluva stráca svoje právne účinky a že neposkytuje základ pre právne vzťahy účastníkov, ale aj to, že sa obnovujú ich práva a povinnosti v tej podobe, v akej ich mali k predmetu zmluvy pred jej uzatvorením, teda sa obnovuje pôvodný stav, a to bez zreteľa k tomu, či zmluva mala mať právne následky len v podobe obligačných účinkov alebo tiež vecnoprávnych účinkov (nadobudnutia vlastníckeho práva); ak bolo na základe zrušenej zmluvy plnené, ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a každý z účastníkov zrušenej zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo na jej základe dostal ( ).

24. K ochrane dobromyseľného nadobúdateľa v prípade odstúpenia od kúpnej zmluvy sa zaoberal v rozsudku Najvyšší súd SR z 20. júla 2011, sp. zn. . V zmysle jeho záverov, obligačné účinky zmluvy o prevode nehnuteľnosti spočívajú vo vzniku záväzkového právneho vzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľom, ktorého obsahom je záväzok prevodcu previesť nadobúdateľovi prevádzanú nehnuteľnosť do jeho vlastníctva, pričom tomuto záväzku zodpovedá záväzok nadobúdateľa danú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva prevziať. Pri odplatných prevodoch nastupuje ešte záväzok nadobúdateľa zaplatiť dojednanú kúpnu cenu, resp. zložiť alebo previesť inú cenu prípadne hodnotu a záväzok prevodcu tieto prijať. Obligačné účinky týkajúce sa prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti však trvajú len do doby, než sú nahradené účinkami vecnoprávnymi. Neobstojí preto názor, že odstúpením od zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na základe ktorej už bolo do katastra nehnuteľností vložené vlastnícke právo, zanikajú len obligačné účinky, pretože tieto v dôsledku vkladu už i tak zanikli, resp. boli nahradené účinkami vecnoprávnymi. Nakoľko teda odstúpenie od zmluvy má i vecnoprávne účinky, obnovuje sa v dôsledku neho pôvodný stav, t.j. zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo prevodcu. Predpokladom takéhoto obnovenia vlastníctva prevodcu je však skutočnosť, že vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením od zmluvy dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou.

25. Z rozhodnutia NS SR zo dňa 27.04.2021 sp. zn. vyplýva, že pri posudzovaní zásady nemo plus iuris (resp. ochrany dobromyseľného nadobúdateľa) je potrebné rozlišovať situácie, kedy došlo po uzatvorení kúpnej zmluvy k zrušeniu nadobúdacieho titulu predávajúceho od situácie, kedy sa predávajúci vôbec nestal vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, napríklad z dôvodu (absolútnej) neplatnosti zmluvy ako nadobúdacieho titulu na strane predávajúceho. Do prvej skupiny možno zaradiť situácie, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam medzi ich pôvodným vlastníkom a predávajúcim (t. j. prvým nadobúdateľom) po uzatvorení kúpnej zmluvy medzi predávajúcim a ďalším (dobromyseľným) nadobúdateľom, prípadne k splneniu rozväzovacej podmienky v obdobnej situácii, alebo k inému zrušeniu nadobúdacieho titulu predávajúceho po uzavretí zmluvy o prevode nehnuteľnosti medzi predávajúcim a (dobromyseľným) nadobúdateľom [napríklad zrušením rozhodnutia o schválení príklepu na (daňovej) exekučnej dražbe; prípadne zrušením právoplatného rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva po prevode nehnuteľností osobou, o ktorej vlastníckom práve bolo právoplatne rozhodnuté, na tretiu osobu, na základe mimoriadnych opravných prostriedkov]. V takom prípade totiž nadobúdateľ nadobudol nehnuteľností nielen od subjektu, v prospech ktorého svedčal zápis o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, ale aj od subjektu, ktorý v čase prevodu v skutočnosti ich vlastníkom bol. Následná zmena v právnom postavení predávajúceho (napríklad po odstúpení od zmluvy) na postavenie dobromyseľného nadobúdateľa nemá vplyv a nemôže tak dôjsť k strate jeho vlastníckeho práva, hoci sa podľa ustanovenia pôvodná zmluva zrušuje s účinkami ex tunc. Predmetné zákonné ustanovenie sa v takom prípade dotýka len obligačnoprávnych účinkov zmluvy a nie aj vecno-právnych účinkov zmluvy, a do úvahy medzi pôvodným vlastníkom a prvým nadobúdateľom (predávajúcim) prichádza iba vyporiadanie spôsobom predpokladaným v druhej vete ustanovenia . Vecno-právne účinky odstúpenia od zmluvy - t. j., že sa obnovuje vlastnícke právo pôvodného vlastníka k nehnuteľnostiam priamo zo zákona - prichádza do úvahy vtedy, ak nedošlo k ďalšiemu prevodu nehnuteľností na inú osobu, ktorá ich nadobudla dobromyseľne. Vyššie uvedené závery vyplývajú aj z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, v zmysle ktorej platí, že I. „Dodatočné zrušenie nadobúdacieho titulu (príklepu) svedčiaceho v prospech vydražiteľa nemá za následok súčasne aj zánik vlastníckeho práva ďalších nadobúdateľov nehnuteľnosti, ktorí ju získali v dobrej viere“ (viď právnu vetu judikátu R 14/2009, ktorý je citovaný v bodoch 68.1. a 68.2. odôvodnenia vyššie); II. „Platným odstúpením od zmluvy sa zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti od začiatku zrušuje (ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi je po zrušení zmluvy z hľadiska obligačných a vecno- právnych účinkov taký právny stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo. Vlastnícke právo prevodcu sa obnovuje zo zákona. Táto zmena sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom. Predpokladom takéhoto obnovenia vlastníctva prevodcu je však skutočnosť, že vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením od zmluvy dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou“ (viď prvú právnu vetu rozsudku najvyššieho súdu z 20. júla 2011, sp. zn. publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2014 pod R 81/2014). Posúdenie účinkov odstúpenia od zmluvy spôsobom, ako vyplýva z vyššie citovaného judikátu R 81/2014, označil za vecne správny vo svojej rozhodovacej praxi aj ústavný súd (k tomu viď aj uznesenie ústavného súdu z 19. januára 2021, sp. zn. , bod 24. odôvodnenia).

26. V danom prípade došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy žalobkyňou po uzatvorení kúpnej zmluvy medzi žalovanými 4/ a 5/ ako predávajúcimi a žalovanými 1/ až 3/ ako kupujúcimi, a teda žalovaní 1/ až 3/ nadobudli sporné nehnuteľnosti v čase ich prevodu od žalovaných 4/ a 5/ ako od vlastníkov a zmena v právnom postavení predávajúcich po uzavretí zmluvy s nadobúdateľmi v dôsledku odstúpenia od zmluvy žalobkyňou, nemá vplyv na postavenie žalovaných 1/ až 3/ ako dobromyseľných nadobúdateľov.

27. Súd prvej inštancie tiež správne zamietol žalobu na určenie vlastníckeho práva žalobkyne z dôvodu absencie vyjadrenia synalagmatického záväzku oboch zmluvných strán vyplývajúceho z ich vzájomnej povinnosti vrátiť si plnenia podľa .

28. V prípade kúpy nehnuteľnosti sú totiž vzájomnými a navzájom podmienenými plneniami zo strany predávajúceho prevod vlastníctva a zo strany kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny. Zaplatenie kúpnej ceny je protiváhou vlastníctva k prevádzanej veci. Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená a kupujúci teda nie je vlastníkom veci, hoci zaplatil kúpnu cenu, je predávajúci povinný mu kúpnu cenu vrátiť; vrátenie kúpnej ceny je na druhej strane vyvážené tým, že vlastníctvo k predmetu prevodu ostáva predávajúcemu.

29. V prípade, že ide zo zákona o vrátenie si vzájomne podmienených plnení, treba, aby táto okolnosť bola v žalobnom petite vyjadrená. V prípade kúpy nehnuteľnosti sú takýmito vzájomnými a vzájomne podmienenými plneniami zo strany predávajúceho prevod vlastníctva a zo strany kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny. Prevod vlastníctva nezahrnuje v sebe vždy aj odovzdanie do užívania a pri prevode vlastníctva k nehnuteľnosti sú prevod vlastníctva a uvoľnenie nehnuteľnosti dve rozdielne, vzájomne nezávislé plnenia. Zaplatenie kúpnej ceny je protiváhou straty vlastníctva k predávanému predmetu. Ak je teda zmluva zrušená , takže k prechodu vlastníctva na kupujúceho nedošlo, kupujúci však zaplatil kúpnu cenu, treba kúpnu cenu vrátiť, pričom táto reštitúcia je z druhej strany vyvážená tým, že vlastníctvo k predávanému predmetu neprešlo na kupujúceho, ale zostalo predávajúcemu.

30. Z neplatnej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, možno vrátenie kúpnej ceny viazať na vypratanie tejto nehnuteľnosti, len ak aj v zmluve bolo zaplatenie kúpnej ceny a odovzdanie nehnuteľnosti do užívania vzájomne viazané. Inak z neplatnej kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti je vrátenie kúpnej ceny predávajúcim vyvážené tým, že vlastníctvo k nehnuteľnosti neprešlo na kupujúceho.

31. V nadväznosti na vyššie uvedené potom na základe zrušenej kúpnej zmluvy vznikol medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanými 4/ a 5/ ako kupujúcimi synalagmatický záväzok v zmysle ustanovenia , pretože predávajúca žalobkyňa prijala kúpnu cenu a vlastnícke právo žalovaných 4/ a 5/ bolo zapísané v katastri nehnuteľností, a preto účastníkom zrušenej zmluvy vznikla povinnosť vrátiť si vzájomne plnenia prijaté na základe zrušenej zmluvy.

32. Určovacím výrokom žiadala žalobkyňa obnovenie vlastníckeho práva, prevod ktorého na žalovaných 4/ a 5/ bol v kúpnej zmluve podmienený zaplatením kúpnej ceny. Zo zrušenej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, nevyplýva vzájomné viazanie zaplatenia kúpnej ceny na vydanie/ odovzdanie nehnuteľnosti žalobkyňou ako predávajúcou, ale zaplatenie kúpnej ceny je viazané na prevod vlastníckeho práva, a preto v žalobnom petite bolo potrebné obnovenie vlastníctvo k nehnuteľnosti viazať na vrátenie kúpnej ceny žalobkyňou.

33. Svoju pripravenosť vrátiť kúpnu cenu v zmysle bola povinná žalobkyňa vyjadriť priamo v primárnom žalobnom petite, ktorým sa domáhala obnovenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam po zrušení kúpnej zmluvy v dôsledku odstúpenia. Preto samotná deklarácia pripravenosti splniť záväzok na vrátenie kúpnej ceny nie je postačujúca, nakoľko vzájomná reštitučná povinnosť vyjadrená v znamená, že zmluvné strany si majú tieto plnenia poskytnúť navzájom súčasne („z ruky do ruky“).

34. Povinnosť vyjadriť v žalobnom petite vrátenie vzájomne si poskytnutých plnení na základe neplatnej zmluvy vyplýva z ustálenej súdne praxe (R 2/1978, R 26/1975, R 22/1983, R 1/1979). Nejde o prípad, že by sa žalobca domáhal žalobou uloženia povinnosti voči sebe samému a v prospech žalovaného a uvedená požiadavka na formuláciu žalobného petitu žalobcom tak žiadnym spôsobom nepredstavuje suplovanie procesnej aktivity žalovaného a porušenie kontradiktórnosti konania. Z prevažujúcej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (, , ) vyplýva, že v prípade ak pri zrušení synalagmatického záväzku v žalobnom petite nie je vyjadrená vzájomná podmienenosť plnení strán, súd nemôže žalobe vyhovieť a musí ju zamietnuť. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade je súd viazaný formulovaným žalobným petitom a neuplatní sa tak postup podľa

35. Žalobkyňa sa teda nemohla po odstúpení od uzatvorenej kúpnej zmluvy domáhať na súde obnovenia svojho vlastníckeho práva bez toho, aby v žalobe vyjadrila podmienenosť tohto plnenia nárokom žalovaných 4/ a 5/ na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny. Žalobkyňa si samostatne nemohla uplatniť svoje právo na určenie vlastníctva.

36. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. jednoznačne konštatoval, že pokiaľ žalobcovia v petite žaloby vzájomnú viazanosť reštitučných povinností účastníkov nevyjadrili a súd bol viazaný ich žalobným návrhom ( ), nemohla byť ich žaloba už z tohto dôvodu úspešná. Nebolo možné vyhovieť žalobe, ktorá nezodpovedala a ani prekročiť žalobný návrh a rozhodnúť o vzájomnej povinnosti oboch účastníkov vrátiť si poskytnuté plnenia.

37. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. sa zaoberal dovolací súd vyriešením otázky vymedzenej tak, že žalobe, ktorej žalobný petit nevyjadruje vzájomnú (synalagmatickú) viazanosť reštitučnej povinnosti účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy podľa , t. j. povinnosť žalovaného plniť oproti splneniu povinnosti žalobcu voči nemu, nemožno vyhovieť. Dovolací súd konštatoval, že nastolená právna otázka už najvyšším súdom riešená bola v rozsudku z 26. februára 2009, sp. zn. tak, že v dôsledku vzájomnej viazanosti a podmienenosti práv a povinností účastníkov zo zrušenej/neplatnej zmluvy v zmysle je aj procesné uplatnenie a uspokojenie práva jednej zmluvnej strany viazané na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej strany. Žiadna z nich teda nemôže samostatne uplatniť svoje právo na plnenie, poskytnuté podľa zrušenej/neplatnej zmluvy, lebo upravuje nielen spôsob, ale aj rozsah vzájomného plnenia. So zreteľom na uvedené sa možno domáhať na súde vrátenia svojho plnenia bez toho, aby bola v žalobe vyjadrená podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany, len ak by sám žalobca nebol povinný vrátiť plnenie žalovanému (teda len ak by podľa zrušenej/neplatnej zmluvy plnil výlučne on alebo ak by do vyhlásenia rozsudku splnil svoju povinnosť vrátiť žalovanému jeho plnenie).

38. V rozhodnutí sp.zn. Najvyšší súd SR riešil otázku, či pod určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplývajúci z osobitného predpisu podľa patrí aj usporiadanie vzájomných vzťahov podľa . V bode 24 konštatoval, že jurisprudencia k uvedenej otázke uvádza nasledovné: Ak ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť, ide o vzájomne podmienenú synalagmatickú povinnosť (), čo znamená, že domáhať sa poskytnutého plnenia na základe neplatnej alebo zrušenej zmluvy môže len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. Preto je potrebné aj v rámci petitu žaloby na vrátenie vzájomného plnenia na základe neplatnej alebo zrušenej zmluvy uviesť vzájomnú viazanosť plnení, pričom súd môže vzájomne započítať plnenia a ak obe spočívali v peňažnom plnení. V prípade, ak sa v žalobe táto vzájomná podmienenosť plnenia neuplatní, hoci sa mala, je súdna prax nejednotná v tom, či súd môže takúto žalobu zamietnuť alebo chýbajúcu podmieňujúcu časť žalobnej žiadosti doplniť, a to aj bez osobitného návrhu, či obrany žalovaného (Dufalová, L. a kol. Občinasky zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2025, 1209 s.). Ak sú naplnené predpoklady aplikovateľnosti právneho režimu , zákonodarca normuje osobitnú reštitučnú právnu povinnosť vo vzťahu k subjektom neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Táto reštitučná povinnosť má synalagmatickú, teda vzájomne podmienenú povahu. To znamená, že sa v plnej miere aplikuje všeobecné ustanovenie o synalagme (porovnaj a komentár k nemu). In concreto to teda znamená, že domáhať sa splnenia záväzku voči svojej osobe môže len ten, kto (i) sám svoj záväzok splnil skôr ako protistrana, prípadne preukáže, že (ii) je pripravený ho splniť oproti plneniu protistrany. V tom spočíva vzájomná podmienenosť plnení z neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Tomuto postulátu musí bez výnimky korešpondovať i formulácia žalobnej žiadosti z takejto kondikcie, resp. presnejšie povedané, synalagmatickosť oboch povinností plniť si navzájom musí byť reflektovaná vo výrokovej časti rozsudku (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. II. - . 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, 1578 s.). Na inom mieste citovaný komentár uvádza: V praxi často dochádza k tomu, že žalobca v návrhu na začatie konania a vzájomnú podmienenosť plnenia nevyjadrí a domáha sa výlučne priznania plnenia vo svoj prospech, a to aj pri celkom jednoznačnom naplnení predpokladov k aplikácii komentovaného ustanovenia. Otázkou preto zostáva, v akom rozsahu môže, prípadne musí súd zasahovať do takejto procesnej situácie. V zásade sa v danom smere vyvinuli dve protichodné koncepcie. Podľa prvej by mal súd vzhľadom na dispozičný princíp a nekompletnosť, resp. nesprávnosť žalobnej žiadosti celú žalobu zamietnuť. Podľa druhej by mal právny stav hodnotiť a chýbajúcu podmieňujúcu časť žalobnej žiadosti doplniť, a to aj bez osobitného návrhu, či obrany žalovaného. K rozsahu prípustnosti ingerencie súdu do formulácie žalobnej žiadosti citovaný komentár uvádza: Vzhľadom na zvyšujúci sa dôraz na kontradiktórnosť konania a tlak na znižujúci sa podiel ingerencie súdnej moci do dispozičných procesných úkonov strán, pričom žaloba je základným prototypom takýchto úkonov, sa môže zdať, že dôsledky nesprávnej formulácie žalobnej žiadosti by mali stíhať žalobcu. Dokonca sa javí, že by nebolo ani príliš prísnym následkom, pokiaľ by bola takto nesprávne formulovaná žaloba zamietnutá. Sme však toho názoru, že takýto dôsledok nekorešponduje s hmotnoprávnou úpravou komentovaného ustanovenia, a to aj napriek tomu, že takýto postup je v aktuálnej justičnej praxi bežným. V dôsledku právnej normy v komentovanom ustanovení totiž dochádza zo zákona k určitému spôsobu vyporiadania subjektov hmotnoprávneho vzťahu. Preto môže súd prekročiť návrhy strán a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú (ust. ). Z právneho predpisu - ust. - totiž vyplýva určitý spôsob vyrovnania (usporiadania) vzťahu medzi stranami. V danej súvislosti možno spomenúť aj názorový

prúd, ktorý sa vyvinul v českej procesualistike. Ide o úvahy o takzvanej „pluspetici“, čím označuje autor stav, kedy žalobca po žalovanom žiada viac, ako mu podľa práva náleží. Takýmto stavom potom nie je len požiadavka na zaplatenie vyššej sumy, či vydanie viacerých vecí, ale aj stav, kedy žalobca požaduje od žalovaného ničím nepodmienené plnenie, a to aj napriek tomu, že by mal podľa práva požadovať plnenie podmienené. Logicky potom z toho vyplýva, že požadovaním nepodmieneného plnenia, teda paradoxne žaluje „viac“, ako mu podľa práva náleží, keďže podmienené plnenie je vždy „menej“ ako plnenie nepodmienené. Tým pádom súd pri prejednaní veci s absentujúcim vyjadrením podmienenosti v žalobe môže, ba priam musí identifikovať, či toto žalobcom požadované plnenie je, alebo nie je podmienené. Pokiaľ zistí, že je v dôsledku ust. § 457 podmieneným, je povinný priznať žalobcovi „menej“ ako žaluje a do výroku rozsudku vložiť doložku vyjadrujúcu synalagmaticitu („oproti“). To všetko aj bez osobitného návrhu žalovaného. Zhrnutím vyššie uvedeného je vhodné konštatovať, že ak žalobca v žalobnej žiadosti neformuluje synalagmatickosť oboch právnych povinností, je súd napriek tomu povinný poňať túto synalagmatickosť do príslušného výroku svojho rozsudku. K jurisprudencia uvádza: Použitá dikcia nie je úplne výstižná, pretože v prípadoch, na ktoré toto ustanovenie dopadá, môže dôjsť nielen k tomu, že súd „prisúdi viac“, ale aj k tomu (a pôjde dokonca možno o početnejšie prípady), že prisúdi „niečo iné“, než čo žalobca žiadal. Typickými prípadmi výnimiek zo zásady ne ultra petitum sú (i) individuálny spotrebiteľský spor (v ktorom môže súd aj bez návrhu vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky), (ii) konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, (iii) konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, (iv) konanie o náhrade škody s pluralitou škodcov a (v) konanie o zrušení práva spoločného nájmu bytu a určení ďalšieho nájomcu. Uvedené v zhode konštatujú autori v pôvodnom i novšom komentári k (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.; resp. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, 1752 s.). Ak dovolatelia uplatnili dovolací dôvod podľa , tento neobstojí, pretože dovolateľmi nastolená právna otázka už dovolacím súdom riešená bola. Najvyšší súd v rozsudku z 26. februára 2009 sp. zn. uviedol, že so zreteľom na uvedené sa žalobcovia v prejednávanej veci mohli domáhať na súde vrátenia svojho plnenia bez toho, aby v žalobe vyjadrili podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany, len ak by sami neboli povinní vrátiť plnenie žalovanému (teda len ak by podľa zrušenej zmluvy plnil výlučne on, alebo ak by do vyhlásenia rozsudku splnili svoju povinnosť vrátiť žalovanému jeho plnenie). Zo spisu ale vyplýva, že o tieto prípady v danej veci nešlo. Vzhľadom na to sa žalobcovia nemohli domáhať samostatného plnenia, ale mali vyššie uvedenú vzájomnosť a podmienenosť práv a povinností účastníkov primerane vyjadriť v petite žaloby. Keďže žalobcovia v petite žaloby túto vzájomnú viazanosť reštitučných povinností účastníkov nevyjadrili a súd bol viazaný ich žalobným návrhom ( ), nemohla byť ich žaloba už z tohto dôvodu úspešná. Za daného skutkového stavu nebolo možné vyhovieť žalobe, ktorá nezodpovedala a ani prekročiť žalobný návrh a rozhodnúť o vzájomnej povinnosti oboch účastníkov vrátiť si poskytnuté plnenia. Uvedený záver akceptoval dovolací súd aj v rozhodnutí z 28. januára 2020 sp. zn. ; v uvedenej veci bola otázka vymedzená tak, že žalobe, ktorej žalobný petit nevyjadruje vzájomnú viazanosť reštitučnej povinnosti účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy podľa , t. j. povinnosť žalovaného plniť oproti splneniu povinnosti žalobcu voči nemu, nemožno vyhovieť. V danom prípade považoval dovolací súd nastolenú právnu otázku za vyriešenú (práve rozhodnutím sp. zn. ) s tým, že osobitosť v danej veci videl v tom, že aj keď vzájomná povinnosť v žalobe nebola vymedzená, z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že reštitučná povinnosť žalobcu v čase vyhlásenia rozsudku už bola v celom rozsahu splnená. Najvyšší súd poukázal na rozsudok sp. zn. aj v uznesení z 11. októbra 2023 sp. zn. posudzujúc právnu otázku, či v prípade žaloby o výmenu veci je nevyhnuté žalobný petit formulovať tak, že plnenie žalovaného bude podmienené protiplnením žalobcu v kontexte a . Nastolenú právnu otázku považoval citovaným rozhodnutím za vyriešenú, závery vyplývajúce z rozhodnutia sp. zn. nespochybnil s tým, že k tam uvedeným záverom sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Vo veci posudzovanej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. (uznesenie z 19. marca 2014) vyplynulo, že navrhovateľka žalobu nepodmienila aj vzájomným plnením, a to vrátením osobného motorového vozidla odporcovi, nakoľko sa vozidlo nachádza u navrhovateľky. Už len z dôvodu, že navrhovateľkou navrhovaný žalobný petit neobsahuje vzájomné plnenie, nebolo možné žalobe vyhovieť. Uvedený záver odvolacieho súdu bol podrobený ústavnej kontrole, pričom ústavný súd uviedol, že dôvody a závery rozsudku krajského súdu rešpektujú tak názory právnej teórie, ako aj súdnej praxe, ktorá je v skúmanej otázke stabilizovaná. Nárok na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej

zmluvy je zo zákona podmienený tým, že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť. Takejto žalobe by súd mohol vyhovieť len vtedy, keby vo výroku rozsudku mohol vyjadriť synalagmatický záväzok oboch účastníkov neplatnej, či zrušenej zmluvy na vrátenie plnení z oboch strán (porovnaj R 26/1975). Uvedené ústavný súd uzavrel aj nasledovnou právnou vetou: Vzájomná synalagmatická povinnosť strán neplatnej (zrušenej) kúpnej zmluvy nie je stotožniteľná s ustanovením s danou možnosťou prekročiť návrhy účastníkov, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vysporiadania vzťahu medzi nimi. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 21. októbra 2020 sp. zn. posudzoval vec, v ktorej krajský súd svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, že žalobca nesprávne formuloval svoj žalobný návrh, a preto nebolo možné jeho žalobe vyhovieť (žalobca sa v danej veci mohol domáhať vrátenia svojho plnenia bez toho, aby v žalobe vyjadril podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strane, len ak by sám nebol povinný vrátiť plnenie žalovanému; takéto skutočnosti žalobca netvrdil a v konaní ani neboli zistené, preto mal žalobca v petite žaloby túto vzájomnú povinnosť reštitučných povinností účastníkov vyjadriť, lebo súd je viazaný jeho žalobným návrhom a pokiaľ tak neurobil, nemohla byť už len z tohto dôvodu jeho žaloba úspešná). S týmto záverom odvolacieho súdu sa ústavný súd v celom rozsahu stotožnil a nepovažoval za potrebné toto odôvodnenie ešte dopĺňať. Napokon Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 20. februára 2025 sp. zn. na rozhodnutie sp. zn. poukázal, rovnako ako aj rozhodnutie najvyššieho súdu Cpj 42/77 (R 2/1978), z ktorého citoval a poukázal na názor jurisprudencie, podľa ktorého reštitučná povinnosť má synalagmatickú, teda vzájomne podmienenú povahu. In concreto to teda znamená, že domáhať sa splnenia záväzku môže len ten, kto (i) sám svoj záväzok splnil skôr ako protistrana, prípadne preukáže, že (ii) je pripravený ho splniť oproti plneniu protistrany. V tom spočíva vzájomná podmienenosť plnení z neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Poukaz na z dôvodov vyššie uvedených neobstojí. Z uvedeného dôvodu dovolací súd zisťoval, či pri riešení nastolenej právnej otázky sa odvolací súd neodklonil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ( ); odklon od rozhodovacej praxe nezistil. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu plne korešponduje so závermi vo vyššie citovaných rozhodnutiach, ktoré napriek zmene procesného predpisu sú plne akceptovateľné, nakoľko rozhodujúce ustanovenia aplikovaného právneho predpisu sú totožné (), resp. ich zmena sa rozsahu, v ktorom boli aplikované, nedotýka ( a ). Aj keď jurisprudencia poskytuje na posudzovanú otázku (aj) odlišný názor, sama osebe nespadá pod pojem „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“. Aj z hľadiska skutkových dôvodov (právna predchodkyňa dovolateľov pred podaním žaloby žalovanému kúpnu cenu nevrátila a ani v žalobe nevyjadrila vôľu, resp. pripravenosť plniť) súd prvej inštancie nemohol uplatnený nárok bez vyjadrenia vzájomnej podmienenosti už v petite žaloby priznať. Vyjadrenie tejto pripravenosti až v odvolacom konaní nemôže obstáť aj z dôvodu, že súd prvej inštancie bol viazaný stavom zisteným v čase vyhlásenia rozsudku ( ) a odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní ( ), k čomu však nedošlo.

39. Odvolanie žalovaných 4/ a 5/ proti vyhovujúcemu výroku rozsudku odvolací súd posúdil ako nedôvodné. Žalovaní 4/ a 5/ boli povinní zaplatiť žalobkyni druhú časť kúpnej ceny na jej bankový účet v lehote 3 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Senec, Katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy v prospech tretej osoby, v zmysle článku 2.4. kúpnej zmluvy, pričom predmetom predaja mal byť aj rodinný dom na základe kolaudačného rozhodnutia príslušného stavebného úradu. Splatnosť druhej časti kúpnej ceny tak bola viazaná na splnenie odkladacej podmienky. Žalovaní 4/ a 5/ previedli na žalovaných 1/ až 3/ sporné pozemky bez toho, aby predmetom predaja bol aj skolaudovaný rodinný dom. Zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd dospel k záveru o úmysle žalovaných 4/ a 5/ odkladaciu podmienku zmariť, a preto je potrebné považovať odkladaciu podmienku za splnenú. Z dojednanej odkladacej podmienky nevyplýva, že by konanie žalovaných 4/ a 5/ smerujúce k splneniu podmienky mohlo byť realizované vo viacerých úkonoch. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že právny poriadok nevylučuje prevod pozemku a stavby samostatnými úkonmi vzhľadom na to, že stavba ako samostatná vec spôsobilá prevodu sa nepovažuje za súčasť pozemku. V danom prípade je rozhodujúce zmluvné dojednanie, podľa ktorého bolo viazané zaplatenie druhej časti kúpnej ceny na povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy v prospech tretej osoby súčasťou ktorého predaja okrem pozemkov mal byť aj skolaudovaný rodinný dom.

40. V odvolacom konaní, po tom ako žalobkyňa zomrela, jej právny nástupcovia upravili primárny a sekundárny žalobný petit písomným podaním zo dňa 23.01.2026 (čl. 215) tak, že žiadali každý z nich

určiť, že sú podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov (upravených po ich rozdelení podľa výpisu z LV č. XXXX zo dňa 23.1.2026), a to s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1, eventuálne zaviazať žalovaných 4/ a 5/ zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 54 450 eur spolu s úrokom z omeškania.

41. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvej inštancie, že bude potrebné vysporiadať sa v prvom rade s otázkou naliehavého právneho záujmu právnych nástupcov žalobkyne na požadovanom určení ich spoluvlastníckeho práva k sporným pozemkom v jednej polovici, a to v nadväznosti na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. (body 41, 42), v ktorých konštatoval, že vlastnícke právo k veci, ktorá nebola predmetom dedičského konania po poručiteľovi, je možné určiť len vo vzťahu k osobe poručiteľa, a teda pokiaľ určitá časť dedičstva nebola v rámci dedičského konania vyporiadaná, nemôže sa dedič domáhať na súde priamo určenia, že je vlastníkom predmetnej veci. Žaloba musí zodpovedať platnej právnej úprave, ktorá vychádza z princípu úradnej ingerencie pri nadobudnutí dedičstva. Táto ingerencia znamená, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a musí byť o ňom rozhodnuté. I keď dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, až po skončení dedičského konania sa stane zrejmým, kto v skutočnosti dedičstvo nadobudol. Ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie (a určí, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, príp. že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom tejto veci), vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa. Hoci následné rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve) nepotvrdzuje, že dedič je jej vlastníkom aj v súčasnosti, vlastnícke právo dediča bude na podklade tohto rozhodnutia zaznamenané v katastri. Ak potom zápis vlastníckeho práva k tejto veci bude svedčiť aj inej osobe, nastane tu duplicita zápisu vlastníckeho práva (v prospech dediča ako aj v prospech tretej osoby).

42. V posudzovanej veci tak súd prvej inštancie svoj záver, že žalobkyňa akceptovala podpisom kúpnej zmluvy prejavenú vôľu žalovaných 4/ a 5/, založil na nesprávnom právnom posúdení veci, pre ktoré sa potom právnymi dôsledkami odvolania návrhu navrhovateľkou nezaoberal. So zreteľom na uvedené nemožno preto považovať právne závery súdu prvej inštancie za správne. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvoinštnačného súdu, ktorý sa nimi nezaoberal. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je tiež súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces (nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 28.01.2020). Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je tak v tomto prípade možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.

43. Pokiaľ žalovaný 4/ a 5/ nepreukážu v ďalšom konaní, že žalobkyni predložili na podpis nim už skôr podpísanú kúpnu zmluvu, bude potrebné v ďalšom konaní považovať žalobkyňu za navrhovateľku právneho úkonu smerujúceho k uzavretiu kúpnej zmluvy. V prípade, že žalovaný 4/ a 5/ nepreukážu, že žalobkyni ako navrhovateľke doručili svoju písomnú akceptáciu, bude potrebné posúdiť platnosť a účinnosť odvolania návrhu navrhovateľkou a právne následky s ním spojené vo väzbe na primárny žalobný petit.

44. S poukazom na to, že žalobkyňa dôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že jeho závery vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie; vrátane rozhodnutia o eventuálnom petite, vyhovenie ktorému je viazané na rozhodnutie o primárnom petite; zrušil podľa , keďže neboli splnené zákonné podmienky ani na jeho potvrdenie a ani na jeho zmenu, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa , a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) sa opätovne bude zaoberať dôvodnosťou žaloby v rozsahu primárneho žalobného petitu o určenie vlastníckeho práva vo vyššie naznačenom smere, a v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov aj tohto odvolacieho konania ( ).

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).