Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Ek-810-2025.pdf
PDF · 119.27 KB
Case nature
Subarea
14Ek/810/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 35 807 598, právne zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava – Karlova Ves, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. – E., zast.: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám.legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, o vymoženie 780,06 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Peter Bertók, so sídlom exekútorského úradu Murgašova 3, 040 01 Košice, pod sp. zn. 403EX 271/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Na základe opätovného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 17.03.2025 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky vo výške 780,06 Eur s príslušenstvom priznanej na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Košice II sp. zn. 36Rob/179/2005 zo dňa 16.08.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.12.2005 (ďalej len ,,exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd dňa 31.03.2025 súdneho exekútora JUDr. Peter Bertók, so sídlom exekútorského úradu Murgašova 3, 040 01 Košice (ďalej len ,,súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. 403EX 271/25. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 31.03.2025 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 403EX 271/25 zo dňa 17.04.2025 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 25.04.2025.
3. V priebehu konania doručil povinný súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 09.05.2025. Následne súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdu.
4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že platobný rozkaz (exekučný titul) je len domnelým exekučným titulom, keďže zrejme bol vydaný vyšším súdnym úradníkom, ktorý nemá postavenie sudcu a riadne nepreskúmal exekučný titul. Uviedol, že ide o priamy rozpor s aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. V rámci konania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd okrem iného má skúmať aj súlad exekučného titulu so zákonom. Základný právny princíp spravodlivosti od súdu požaduje, aby právna ochrana nebola poskytovaná tomu, kto právo porušuje na úkor toho, ktorého právo bolo porušené. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Predmetná istina, bola súdom priznaná bez toho, aby súd skúmal to, či predmetom istiny nie je aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Napriek tomu súd pri vydávaní platobného rozkazu toto neskúmal a v plnom rozsahu priznal nárok, ktorý si uplatňoval navrhovateľ. Súčasne si dovoľujem uviesť, že súd pri
posudzovaní žaloby ex offo skúma, resp. kontroluje neprijateľnosť zmluvných podmienok. V dotknutej veci ide o nárok uplatňovaný oprávneným, zo zmluvy, ktorá neobsahovala resp. chýbajúce náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, napr. neuvedený úrok, chýbajúca RPMN, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Vyšší súdny úradník nereflektoval na žiadnu z povinností a vydal platobný rozkaz presne tak, ako požadoval žalobca. Okresný súd neposúdil zmluvu, ktorá bola predmetom konania v zmysle platných ustanovení spotrebiteľského práva, znemožnil vykonanie dokazovania vo veci, a to tým, že nerešpektoval rozhodnutie Súdneho dvora EÚ. S účinnosťou od 1.5.2004 pristúpila Slovenská republika k Európskej únii. Vnútroštátne súdy členských štátov Európskej únie sú považované za súčasť súdneho systému Európskej únie. Zmluva o pristúpení výslovne zakotvila záväznosť úniového práva pre pristupujúce štáty. Počnúc od 21.4.1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Táto v Prílohe k článku 3 ods. 3 v bode 1 písm. k) označila za nekalú podmienku takú, ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu. Smernicu nemožno aplikovať priamo, lebo Smernica ako prameň komunitárneho práva nemá horizontálny (teda v zásade súkromnoprávny) priamy účinok. Avšak existuje komunitárna povinnosť vykladať vnútroštátne právo spôsobom zlučiteľným so Smernicou, ako to vyložil Európsky Súdny dvor vo veci C-17/83 von Colson & Comman (tzv. nepriamy účinok smerníc). Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora C-106/89 vo veci Marleasing S.A. proti La Comercial Internationale de Alimentation S. A. národnú úpravu neuskutočňujúcu alebo špatne uskutočňujúcu Smernicu je nutné v čo najväčšom rozsahu interpretovať vo svetle a znení Smernice, aby bol dosiahnutý výsledok uvedený v Smernici. Právo Európskej únie a teda aj Smernicu Rady ES 93/13/EHS z 5.4.1993, ale aj vykonávajúcu národnú právnu úpravu, treba vykladať iba v kontexte práva Európskej únie, a nie práva národného. Pre rozhodnutie v preskúmavanej veci je však právne významné, že tak v období pred uzavretím zmluvy, ako aj po jej uzavretí sa rozpor s dobrými mravmi posudzoval podľa § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka a § 6 a § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa, a že okruh neprijateľných zmluvných podmienok nebol taxatívne upravený v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Exekučný titul - platobný rozkaz sp. zn. 36Rob/179/2005 zo dňa 16.8.2005 nemal byť vzhľadom na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve s dodávateľom nikdy vydaný a jeho vydaním súd porušil európske právo na ochranu spotrebiteľa, najmä Smernicu Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd platobným rozkazom priznal plnenie na neprijateľné zmluvné podmienky (poplatok, zmluvné pokuty). Neprijateľnosť týchto zmluvných podmienok už boli viacerými súdmi určené za neprijateľné. Pokiaľ oprávnený bude namietať, že predmetnú zmluvu som uzavrel na výkon podnikateľskej činnosti tak poukazujem na to, že súd mal skúmať, či nedošlo k nekalej obchodnej praktike pri nanucovaní účelu úveru, na podnikanie" spotrebiteľom (porov. najnovšie rozhodnutie ÚS ČR vo veci I. ÚS 1930/11 o porušení práva na spravodlivý proces, ak sa povinnému (dlžníkovi) nepriznajú práva len kvôli držbe živnostenského listu). Navyše účel poskytnutých finančných prostriedkov nevyplýva ani z obsahu zmluvy. Je v záujme veriteľa pri uzatváraní zmluvy, ktorá nemá byť považovaná za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, špecifikovať účel zmluvy priamo v zmluve tak, aby bol jasný a zrozumiteľný. Pokiaľ súd bude pri posudzovaní môjho návrhu mať za to, že ,, povinný mal možnosť skutočnosti, ktoré uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie, uviesť v základnom konaní, teda v konaní o vydaní platobného rozkazu podaním odporu", chcem poukázať na to, že v súdenej veci ide o spotrebiteľskú vec a zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, preto nemal byť platobný rozkaz vydaný, pričom neprijateľnosť zmluvnej podmienky súd skúma ex offo. V súdenej veci je skrátené konanie vylúčené, platobný rozkaz považuje povinný za paakt, a v skutočnosti sa vydaním platobného rozkazu v spotrebiteľskej veci skráteným konaním nestáva. Poukázal na to, že platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom nebol vydaný sudcom, ale vyšším súdnym úradníkom. Žiada, aby súd preveril, či je schopný všetkého toho kvalifikovaného posúdenia, keď už samotný Súdny dvor EU v rozsudku Mostaza Claro uzavrel, že spotrebiteľ nevie poukázať na nekalosť podmienky, a teda je zrejmé, že tento aspekt ani nevie zohľadniť pri obmedzenej možnosti jej kontrahovania. Žiada, aby súd s poukazom na rozsudok Elchimov prelomil závery prvostupňového súdu, ktoré sú v rozpore s únijným právom, alebo aby tieto eurokonformne aplikoval. Poukazuje na to, že proti nemu, oprávneným spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.je na základe toho istého exekučného titulu - platobného rozkazu sp. zn. 36Rob/179/2005 zo dňa 16.8.2005, ktorý vydal Okresný súd Košice II., vedená exekúcia pod sp. zn. EX 5441/10, ktorá nebola doposiaľ ukončená, resp. zastavená. Základným princípom procesného práva je právny princíp ne bis in idem, podľa ktorého nie je možné rozhodovať o tej istej veci dvakrát. Tento princíp je v sporovom konaní vyjadrený v dvoch procesných prekážkach, a to: v prekážke litispendencie, t. j. v prekážke začatého konania. V prípade litispendencie ide podľa právnej náuky o tzv. negatívnu procesnú podmienku, ktorá vylučuje možnosť súdu, aby mohol autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Ide o neodstrániteľnú vadu
sporového konania podľa § 161 ods. 2 CSP, ktorá vo vzťahu ku neskôr začatému sporovému konaniu vedie k zastaveniu konania. Z týchto dôvodov navrhol, aby bola exekúcia zastavená, pretože nejde len o vymáhanie plnení z neprijateľných zmluvných podmienok a takéto vymáhanie je v rozpore s verejným poriadkom ale ide i o prekážku začatého konania.
5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu a uviedol, že Oprávnený si týmto dovoľuje uviesť, že exekúcia je vedená na základe vykonateľného exekučného titulu – Platobný rozkaz 36Rob/179/2005-11 vydaný dňa 16.8.2005 - Okresný súd Košice II (ďalej v texte len ako ,,exekučný titul“ v príslušnom gramatickom tvare). Keďže povinný nerešpektoval povinnosť uloženú vyššie uvedeným rozsudkom, Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený si dovoľuje uviesť, že jeho pohľadávka nie je do dnešného dňa uhradená v celom rozsahu. V zmysle uvedeného má oprávnený za to, že berúc do úvahy ustanovenia Exekučného poriadku týkajúce sa podania a odôvodnenia návrhu na zastavenie exekúcie, Návrh na zastavenie exekúcie povinného nespĺňa zákonom ustanovené podmienky a z toho dôvodu nie je daný dôvod na to, aby mu súd vyhovel a exekúciu zastavil. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od jej vykonania z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Návrh na zastavenie exekúcie predstavujú procesný prostriedok, ktorý smeruje proti exekúcii a vedú k zastaveniu exekúcie, t. j. trvalému upusteniu od jej vykonania, a to na základe zákonom predvídaných hmotnoprávnych a procesnoprávnych skutočností. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a namietať sa môžu také skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku. Oprávnený ďalej poukazuje na samotné podanie povinného, teda návrh na zastavenie. Oprávnený si svoj nárok uplatnil návrhom na exekúciu ktorá bola vedená pod sp. zn. EX 9141/23, exekútorským úradom JUDr. Ladislav Jakubec. Exekútorským úradom JUDr. Ladislav Jakubec vydal dňa 13.11.2024 upovedomenie o zastavení starej exekúcie v zmysle ktorého určil, že došlo ku zastaveniu starej exekúcie. Následne súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec vydal oznámenie o ukončení starej exekúcie, sp. zn. EX 9141/23 zo dňa 15.01.2025. Následne Oprávnený v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený poukazuje aj na § 9 ods. 2 v zmysle ktorého, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Oprávnenému bolo doručené oznámenie o ukončení exekúcie prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Ladislav Jakubec dňa 20.01.2025. Oprávnený dňa 17.03.2025 podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). V zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka má Zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi Oprávneným a Povinným, s prihliadnutím na charakter Zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy Zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sám svojim konaním Povinný vyvolal a inicioval. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Rovnako k danému prípadu došlo v predmetom spore. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Oprávnený má za to, že dojednaná výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to vzhľadom na skutočnosť, že Oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov; nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru vzhľadom na podmienky, za ktorých Oprávnený poskytol úver Povinnému (na adrese trvalého pobytu) a s ohľadom na ďalšie riziko Oprávneného. Obdobne vo veci rozhodol aj Okresný súd Bratislava III uznesením sp. zn. 34Er/2152/2002-30 zo dňa 16.05.2017. Ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere malo dispozitívnu povahu. Výška úrokov z omeškania sa upravovala predovšetkým dohodou zmluvných strán, len ak výška úrokov nebola zmluvne dohodnutá, nastupovala výška úrokov ustanovená zákonom, t. j. pre určenie úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch platila zmluvná voľnosť. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť (Uznesenie NS SR zo dňa 16.05.1996, sp. zn. 3 Obdo 3/96). Podľa ustálenej súdnej judikatúry pre posúdenie primeranosti výšky úroku z omeškania nie je možné vychádzať len z jednej číselnej výšky (a prípadného porovnania so zákonnou výškou), ale je potrebné
aj zistiť, zhodnotiť a zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu (napr. Rozsudok NS ČR, sp. zn. 23 Cdo 1458/2007 zo dňa 31.03.2009 publikovaný na www.epravo.cz pod č. 56735; Rozsudok NS ČR, sp. zn. 32 Odo 468/2003 zo dňa 27.11.2003 publikovaný na www.epravo.cz pod č. 36309, Rozsudok NS ČR zo dňa 30.10.2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, publikovaný na www.epravo.cz pod č. 60110). V konaní pred Vrchným súdom v Prahe bolo dokonca judikované: „dohodnutý úrok z omeškania vo výške 1 % denne z dlžnej čiastky nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a jeho výška nie je dôvodom pre odoprenie právnej ochrany“ (Rozhodnutie vrchného súdu v Prahe sp. zn. 7 Cmdo 13/94). Oprávnený by chcel opätovne zdôrazniť, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Plnenie dohodnutého záväzku je pritom elementárnou zásadou zmluvného práva. Podľa názoru Oprávneného sa nemôže na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojim konaním porušil. Súd by pri takejto aplikácii moderačného práva vlastne nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, keďže ten by vedel, že sankcie za neplnenie dohodnutého záväzku budú zmiernené či dokonca anulované súdom. Takéto konanie by teda viedlo k značnému oslabovaniu postavenia veriteľa a k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody (voľnosti) veriteľom pri uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného postihu pri porušení zmluvnej povinnosti dlžníka. Zároveň si Oprávnený dovoľuje poukázať na skutočnosť, že pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinný si však svoju povinnosť nesplnil a Oprávnený sa domnieva, že za porušenie svojej povinnosti by mal znášať vopred dohodnutú sankciu, s ktorou pri uzatváraní záväzkovo-právneho vzťahu súhlasil. Oprávnený chce opätovne zdôrazniť, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. „absolútny obchod“, čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení. Súd v exekučnom konaní nemôže skúmať okolnosti, ktoré by spôsobovali vznik, zánik, výšku, zmenu alebo povahu uloženej povinnosti, teda okolnosti, skutkový alebo právny základ za akých došlo k vydaniu exekučného titulu, resp. časti právne záväzného výroku. Exekučný súd preto nemôže skúmať z čoho pozostáva istina priznanej pohľadávky alebo jej príslušenstvo, nakoľko by tým spochybnil právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Oprávnený na tomto mieste pripomína, že dňom nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu bola pre povinného judikovaná nová povinnosť, preto akékoľvek ďalšie preskúmanie takéhoto výroku právoplatného exekučného titulu je pre exekučný súd neprípustné. Exekučný súd nemôže svojim rozhodnutím vysloviť záver, že istina alebo príslušenstvo priznané exekučným titulom pozostáva z neprijateľnej zmluvnej podmienky, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Ak by exekučný súd skúmal tieto skutočnosti dostal by sa do pozície odvolacieho orgánu, ktorý preskúmava hmotnoprávnu a procesnoprávnu povahu konania, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu ako aj samotného rozhodnutia. Na uvedený postup však nemá exekučný súd vecnú príslušnosť. Okamihom nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu je toto rozhodnutie právne záväzné nielen pre účastníkov nachádzacieho konania (t. j. adresátov konkrétnych práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu) ale aj pre ostatné štátne orgány, vrátane iných súdov. Exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania svojim rozhodnutím nahradiť ani zrušiť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie všeobecného súdu, ani jeho časti a v tejto veci nemôže doplniť/nahradiť dokazovanie. Oprávnený má v zmysle uvedeného za to, že berúc do úvahy ustanovenia Exekučného poriadku týkajúce sa podania a odôvodnenia návrhu na zastavenie exekúcie, Návrh na zastavenie exekúcie povinného nespĺňa zákonom ustanovené podmienky a z toho dôvodu nie je daný dôvod na to, aby mu súd vyhovel a exekúciu zastavil.
6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
13. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného/povinných, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.
15. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.
16. Exekučný súd v konaní pri návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na
zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
17. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať.
18. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
19. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, a takto podaný návrh má odkladný účinok.
20. Zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní jasne upravuje možnosť podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie. V prípade, ak oprávnený (po komerčnej úvahe) dospeje k záveru o vhodnosti a účelnosti podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (najmä ak je reálny predpoklad možnosti vymoženia pohľadávky oprávneného, napr. zo zabezpečeného majetku oprávneného, alebo existujú objektívne skutočnosti odôvodňujúce vymoženie pohľadávky oprávneného v blízkej budúcnosti), môže oprávnený tento opätovný návrh na vykonanie exekúcie realizovať, avšak už podľa súčasne platných a účinných procesných pravidiel. V súvislosti s opätovným návrhom na vykonanie exekúcie sa upravujú pravidlá, kedy ostanú účinky úkonov exekútora smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii zachované a kedy ostane zachované aj poradie starej exekúcie; podmienkou zachovania týchto účinkov je osvedčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi oprávneným, t. j. preukázanie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, a to v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania oprávnenému. Po uplynutí tejto lehoty exekútor bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného v starej exekúcii, ak mu oprávnený nepreukázal (neosvedčil) podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie v zákonom ustanovenej lehote. Ak opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný a bol podaný v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného ostávajú zachované a nový exekútor je povinný požiadať pôvodného exekútora o doručenie príslušného exekučného spisu a pôvodný exekútor je povinný takejto žiadosti vyhovieť a exekučný spis bezodkladne zaslať novému exekútorovi. V prípade, ak bol opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný až po lehote 30 dní od doručenia oznámenia o ukončení exekučného konania, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku povinného neostávajú zachované a exekútor je povinný všetky tieto úkony zrušiť.
21. Exekučný súd týmto konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, kde bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému pohľadávku vo výške 780,06 Eur s príslušenstvom, ktorá zo strany povinného nebola splnená. Na základe tejto skutočnosti oprávnený podal v zmysle § 9 ods. 1 ZoUNEK opätovný návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia istiny vo výške 780,06 Eur s príslušenstvom. Pre exekučné konanie vedené Exekučným súdom bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo o vykonateľné rozhodnutie.
Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Súd zároveň dodáva, že povinný sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie.
22. Zároveň súd uvádza, že námietka litispendencie, ktorú vzniesol povinný neobstojí, nakoľko z vyššie uvedeného vyplýva, že stará exekúcia pod sp. zn. EX 9141/23 vedená súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom bola ukončená, čo má súd za preukázané predložením upovedomenia o zastavení starej exekúcie sp. zn. EX 9141/23 ako aj z oznámenia o ukončení starej exekúcie. Oprávnený po zastavení starej exekúcie č. EX 9141/23 využil svoje dispozičné právo v zmysle .príslušných ustanovení ZoUNEK a dňa 17.03.2025 podal na príslušný súd opätovný návrh na vykonanie exekúcie, čím má súd za to, že pokračoval v začatej exekúcii.
23. Vzhľadom k namietaným skutočnostiam, ktoré povinný uvádza vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie (spotrebiteľský charakter zmluvy) súd vyzval povinného ako aj oprávneného na predloženie spotrebiteľskej zmluvy resp. zmluvy o úvere, na ktorú poukazuje povinný ako aj oprávnený vo svojich vyjadreniach. Povinný ako ani oprávnený na výzvu súdu nijakým spôsobom nereagoval a v lehote určenej súdom vyššie uvedené nedoplnil.
24. Súd pri posudzovaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z predložených príloh v rámci podaného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a návrhu na zastavenie exekúcie ako aj z predloženého vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol, že nárok priznaný exekučným titulom nevyplýva zo spotrebiteľskej hoci povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdí opak. K tomu bodu súd uvádza, že povinný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko k návrhu na zastavenie exekúcie nepriložil ním uvádzanú spotrebiteľskú zmluvu ako ani na výzvu súdu nijakým spôsobom nereagoval. Súd preto nepreskúmaval predmetnú zmluvu, nakoľko dospel k záveru, že povinný svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal.
25. Treba však zdôrazniť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza iba skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Nad rámec vyššie uvedeného však súd musí uviesť, že v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, t.j. správnosť skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý vydal exekučný titul. V danom konaní mal súd za preukázané, že podkladom na vykonanie exekúcie je právoplatný a vykonateľný exekučný titul, a preto skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie mali byť namietané pred tým, ako exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže ide o skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Uvedené skúmanie patrí do kompetencie orgánu, ktorý exekučný titul vydal, pričom povinný mal možnosť podať voči exekučnému titulu opravný prostriedok, pokiaľ mal za to, že exekučný titul bol vydaný na základe nesprávne zisteného skutkového stavu. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom.
26. Súd zároveň uvádza, že už podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
27. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
28. Súd zároveň uvádza, že už podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.
30. Súd konštatuje, že žiaden z účastníkov konania si náhradu trov, ktoré by im vznikli v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii účastníkov, aký nárok si voči sebe v ňom uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku účastníkov, ktorý nebol z ich strany v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže žiaden z účastníkov nenavrhol v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku) o ďalších trovách exekúcie, súd o trovách konania vzniknutých účastníkom konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.