Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/3/2026

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a JUDr. Márie Benkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. U., F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T. J. J. C. S. XX, XXX XX T., dieťa rodičov: matka J. U., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXX/XX, XXX XX U., J. S., právne zast. JUDr. Matúšom Hribom, advokátom so sídlom Tehelná 46, Bardejov, IČO: 42 246 237, a otca: C. U., F.. XX.XX.XXXX, T. A. XX, XXX XX A., Č. S., právne zast. VOLČKO & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Mlynská 27, Košice, IČO: 55 968 058, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. -181 zo dňa 31.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať.

II. Zrušuje uznesenie a konanie zastavuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa matka domáhala, aby súd upravil rodičovské práva a povinnosti k mal. C. tak, že maloletého zverí do osobnej starostlivosti matky, otca zaviaže plniť mesačné výživné 3.000,- Kč k rukám matky od narodenia dieťaťa a styk otca s maloletým navrhla upraviť na každú tretiu kalendárnu sobotu od 15:00 hod. do 17:30 hod., a to v mieste bydliska matky za prítomnosti matky. Vo veci samej navrhla maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať plniť mesačné výživné 200,- eur k rukám matky od narodenia dieťaťa a styk otca s maloletým navrhla upraviť rovnako ako v návrhu na neodkladné opatrenie.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Bardejov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým mal. C. U., F.. XX.XX.XXXX, dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky, J. U., F.. XX.XX.XXXX (I. výrok); styk otca s maloletým C. U., F.. XX.XX.XXXX, upravil na každú tretiu sobotu v mesiaci od 15:00 hod. do 17:00 hod. v mieste bydliska matky, za prítomnosti matky (II. výrok), otca C. U., F.. XX.XX.XXXX, zaviazal prispievať na výživu maloletému C. U., F.. XX.XX.XXXX, sumou 3.000,- Kč mesačne, vždy do 15.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky maloletého odo dňa 31.10.2025 do budúcna (III. výrok) a trvanie neodkladného opatrenia určil do právoplatného rozhodnutia súdu v konaní vo veci samej vedenej pod sp. zn. .

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ; 111 písm. b); (ďalej aj „“); ; ; ; (ďalej aj „“); ; ; o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“); bod 19 a 20 úvodných ustanovení; bod 1; ; bod 1, 2; bod 1; Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí.

4. Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že je daná právomoc na konanie podľa čl. 11 bod 1 Nariadenia a zároveň mal preukázanú potrebu okamžitej dočasnej úpravy pomerov medzi rodičmi z dôvodu ochrany maloletého dieťaťa pred ohrozením jeho vývinu a stability výchovného prostredia. Prihliadol na fakt, že matka poskytuje maloletému stabilné zázemie, riadnu starostlivosť a prejavuje ochotu umožniť styk otca s maloletým v primeranom rozsahu, ktorý by však neohrozoval záujem maloletého dieťaťa. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého v primeranej výške s počiatkom od 31.10.2025, teda odo dňa rozhodnutia o neodkladnom opatrení.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu napáda na základe odvolacích dôvodov podľa , písm. a), b), c), d), f) a h) a ods 1. . Namietal, že posledným pobytom maloletého, ktorý bol určený konsenzom rodičov, bola H., Č. S. a súd mal postupovať podľa Nariadenia Brusel IIb, nie Nariadenia. Matka a maloletý sa počas vzťahu rodičov aj po ňom zdržiavali takmer všetok čas v Českej republike, matka na základe dohody rodičov sa zdržiavala na Slovensku len počas obdobia pred pôrodom, v čase pôrodu a šestonedelia a v novembri 2024 sa vrátila do Českej republiky. Koncom decembra 2024 matka otcovi oznámila, že sa chce odsťahovať do prenajatého bytu, v skutočnosti odišla bývať do domu starého otca maloletého z otcovej strany, kde sa zdržiavala do júna 2024 a na Slovensko chodila iba krátkodobo, väčšinou na návštevy k rodičom, dovolenky alebo počas obdobia mimo školských povinností. S poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Praha - západ mal súd podľa Nariadenia Brusel IIb svoje konanie prerušiť až do doby, kým nebude potvrdená príslušnosť českého súdu, ktorý konanie začal ako prvý. Hoci súd mal vedomosť o existencii českého neodkladného opatrenia, vydal vlastné, ktoré mu konkuruje a v odôvodnení sa s jeho existenciou nevysporiadal. Súd vyzval otca na vyjadrenie v desaťdňovej lehote, ale súd rozhodol pred doručením otcovho vyjadrenia. Týmto mu súd znemožnil uplatniť základné procesné právo. K odôvodneniu uznesenia otec uviedol, že pozostáva zo všeobecných konštatovaní, čo znemožňuje otcovi porozumieť, na základe akých konkrétnych skutočností súd svoj záver formuloval a zároveň znemožňuje otcovi účinne sa proti rozhodnutiu brániť. Vydaním neodkladného opatrenia súd duplikoval existujúci stav, čo je v rozpore s bezodkladne potrebnou úpravou pomerov podľa ust. a podľa názoru otca neexistovala potreba okamžitého zásahu súdu. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. K odvolaniu otec pripojil časovú os pobytu matky v Českej republike a komunikáciu medzi rodičmi.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v konaní pred Mestským súdom v Košiciach (sp. zn. ) bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a na pojednávaní 2.12.2025 súd zamietol návrh otca na návrat maloletého do Českej republiky, nakoľko mal nepochybne za preukázané, že obvyklý pobyt mal. C. je na Slovensku. Ak otec tvrdí, že neodkladné opatrenie len duplikovalo bežný a fungujúci stav, je otázne, prečo ho chcel otec meniť a podával na súdy návrhy. Podľa jej názoru český súd nemal právomoc vo veci konať. Po vydaní napadnutého neodkladného opatrenia matka otcovi styk s maloletým umožňuje. Preto navrhuje rozhodnutie ako vecne správne, skutočne potrebné a nevyhnutné potvrdiť.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca ani k vyjadreniu matky k odvolaniu nevyjadril.

8. Ďalším podaním matka doručila súdu rozhodnutie vo veci vedenej Mestským súdom Košice sp. zn. a zápisnicu o pojednávaní dňa 02.12.2025. Mestský súd Košice uznesením sp. zn. z 02.12.2025 návrh otca na navrátenie maloletého C. do Českej republiky zamietol, nakoľko na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že maloletý má obvyklý pobyt v Slovenskej republike.

9. Následne otec doručil súdu rozhodnutia českých súdov, ktoré sú právoplatné a vykonateľné, matka o nich vie a vôbec ich nerešpektuje. K vyjadreniu matky k odvolaniu uviedol, že matka s otcom žili spolu v novembri a decembri 2024 na adrese A. XX, A.Ř., Č. S., neskôr sa matka presťahovala do nehnuteľnosti otcovho otca, kde otec nemal prístup. Čestné vyhlásenie starého otca je klamlivé. Otcovi nie je známe, kedy mal udeliť súhlas s bývaním mal. C. na území Slovenskej republiky a nie je mu známy dôkaz o tom. Otec od júna 2025 videl syna 2x, spolu 5 hodín, na základe uznesenia Okresného súdu Bardejov, nie však v bydlisku matky, ale v C. U. R. T.. Otec o maloletého prejavuje záujem, nejde však o nátlak, ako uvádza matka. Celú polovicu akademického roka 2025/2026, kedy bola matka maloletého v škole v Č. S., otcovi nebolo umožnené stráženie maloletého. K vyjadreniu pripojil negatívny toxikologický výsledok moču otca, uznesenie Krajského súdu v Prahe sp. zn. -196 z 18.11.2025 právoplatné 29.12.2025 a uznesenie Okresného súdu Praha - západ sp. zn. z 01.10.2025. Krajský súd v Prahe uznesením sp. zn. -196 z 18.11.2025 potvrdil uznesenie Okresného súdu Praha

- západ sp. zn. z 01.10.2025 v odvolaním napadnutom výroku I. Okrem iného uviedol, že súd prvého stupňa právne posúdil právomoc civilných českých súdov v danej veci, keď dôvodil, že maloletý má obvyklé bydlisko na území Českej republiky, ktoré bolo založené dohodou rodičov. Skutočnosť, že bydlisko maloletého sa aktuálne nachádza na Slovensku, nemôže mať na posúdenie právomoci českých súdov vplyv, pretože k premiestneniu maloletého došlo bez súhlasu otca. Odvolací súd sa teda s posúdením právomoci súdu prvého stupňa úplne stotožňuje a námietky matky uvedené v odvolaní nepovažoval za dôvodné. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.12.2025.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v spojení s ustanovením v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia a odvolaciu argumentáciu otca bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti pre dočasné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, úpravu styku otca s dieťaťom a určenie výživného, neodkladným opatrením.

12. Primárne - vo vzťahu k právomoci slovenských súdov odvolací súd východiskovo poznamenáva, že existencia právomoci súdu je podmienkou konania, ktorú musí súd skúmať v každom štádiu konania. V prípade jej absencie ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, kedy súd musí konanie zastaviť. Postúpenie veci príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie je následkom takéhoto zastavenia konania iba v prípade, keď na konanie a rozhodnutie je príslušný iný orgán Slovenskej republiky. V prípade, že súd dôjde k záveru o nedostatku právomoci s tým, že právomoc má orgán cudzieho štátu, vec tomuto orgánu nepostupuje z dôvodu, že slovenský súd nemá takéto oprávnenie, ktoré by mu vyplývalo z medzinárodných predpisov. Súdenú vec možno označiť ako vec s cudzím prvkom, ktorý spočíva v skutočnosti, že rodičia a maloletý sa zdržiavali na území dvoch členských štátov Európskej únie - Slovenskej republiky a Českej republiky. Právomoc súdu je preto potrebné posudzovať prednostne podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 (Brusel IIb)..

13. Z obsahu spisu vyplynulo, že matka dňa 02.10.2025 doručila súdu návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. C. a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec maloletého podal na Okresný súd Praha - západ dňa 26.9.2025 taktiež návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. C. a návrh na vydanie predbežného opatrenia. Na základe návrhov rodičov sú na dvoch súdoch, v dvoch štátoch, vedené konania s rovnakým predmetom konania, týkajúce sa toho istého dieťaťa. Z vyjadrení rodičov vyplynulo, že ich vzťah už pred narodením maloletého bol problematický, matka už pred otehotnením študovala a popri štúdiu pracovala v Českej republike, kde bývala v prenajatom byte. Po ukončení nájomnej zmluvy sa s otcom maloletého ešte pred pôrodom presťahovali do bytu otcovej matky, kde si zriadili spoločné bývanie a domácnosť. Matka maloletého porodila na Slovensku a v novembri 2024 prišla s maloletým späť do tohto bytu. Onedlho vzťah rodičov stroskotal a matka sa presťahovala do bytu otcovho otca, taktiež v Čechách. V júni 2025 sa matka a maloletý vrátili na

Slovensko na dlhší čas z dôvodu, že matka mala prázdniny a do Českej republiky sa už nevrátila. Otec sa na Mestskom súde Košice domáhal návratu maloletého do Českej republiky tvrdiac, že maloletý bol matkou neoprávnene, bez jeho súhlasu, premiestnený na Slovensko. Okresný súd Praha - západ, ako aj Krajský súd v Prahe, okolnosti tvrdené rodičmi vyhodnotili tak, že obvyklý pobyt maloletého bol naposledy v Českej republike, a preto na konanie o maloletom je daná právomoc českých súdov. Súd prvej inštancie, napriek tomu, že vedel, že prebieha konanie o rovnakom predmete konania a ohľadom totožného dieťaťa na súde v inom štáte, kde už došlo aj k vydaniu predbežného opatrenia, vyslovil svoju právomoc na konanie a vyhodnotil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodný a v celom rozsahu mu vyhovel.

14. Podľa odôvodnenia 38 Preambuly Nariadenie rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (ďalej len „Nariadenie“), v záujme harmonického výkonu súdnictva je potrebné minimalizovať možnosť súbežných konaní a zaručiť, že sa v rôznych členských štátoch nevydajú nezlučiteľné rozhodnutia. Mal by existovať jasný a účinný spôsob na riešenie prípadov prekážky začatej veci a súvisiacich vecí, ako aj na odstránenie problémov, ktoré vyplývajú z rozdielneho určovania času, kedy sa začalo konanie, v právnych poriadkoch jednotlivých štátov. Na účely tohto nariadenia by sa mal tento čas definovať autonómne. Ustanovenia tohto nariadenia o prekážke začatej veci by však nemali stáť v ceste zvýšeniu účinnosti dohôd o výlučnej voľbe súdu v prípade, keď rodičia zveria súdom členského štátu výlučnú právomoc.

15. Článok 7 odsek 1 Nariadenia definuje Všeobecná právomoc nasledovne: Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

16. Článok 11 odsek 1 Nariadenia definuje Právomoc založenú na prítomnosti dieťaťa nasledovne: Ak miesto obvyklého pobytu dieťaťa nemožno určiť a právomoc nemožno určiť podľa článku 10, právomoc majú súdy členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza.

17. Článok 15 odsek 1 Nariadenia - Predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení v naliehavých prípadoch uvádza: Aj v situáciách, keď má právomoc vo veci samej súd iného členského štátu, majú v naliehavých prípadoch súdy členského štátu právomoc prijať predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku daného členského štátu, s ohľadom na: a) dieťa, ktoré sa nachádza v danom členskom štáte, alebo b) majetok, ktorý patrí dieťaťu, a ktorý sa nachádza v danom členskom štáte.

18. Podľa článku 17 Nariadenia - Začatie konania na súde, konanie na súde sa považuje za začaté: a) momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde, za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi, b) ak sa pred jej podaním na súd musí písomnosť doručiť, momentom jej prevzatia orgánom povereným doručovaním za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil podanie písomnosti na súde, alebo c) ak súd začal konanie bez návrhu, momentom, keď súd prijme rozhodnutie o začatí konania, alebo ak sa takéto rozhodnutie nevyžaduje, momentom, keď súd zapíše vec do registra.

19. Podľa článku 18 Nariadenia - Skúmanie právomoci, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

20. Podľa článku 20 ods. 2 a 3 Nariadenia: Prekážka začatej veci a súvisiace konania, s výnimkou prípadu, ak sa právomoc jedného zo súdov zakladá výlučne na článku 15, ak sa konania týkajúce sa rodičovských práv a povinností k tomu istému dieťaťu a s rovnakým predmetom konania začnú na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konanie ako druhý, preruší bez návrhu konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal konanie ako prvý. Keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý začal konanie ako prvý, súd, ktorý začal konanie ako druhý, odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech súdu, ktorý začal konanie ako prvý. V takom prípade účastník, ktorý podal návrh na začatie

konania súdu, ktorý začal konanie ako druhý, môže podať svoj návrh na súd, ktorý začal konanie ako prvý.

21. Nariadenia sú právne akty vymedzené v článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Majú všeobecnú platnosť, sú záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch Európskej únie (EÚ). Strany, na ktoré sa nariadenie uplatňuje, ho musia plne dodržiavať. Je to právny akt, ktorý je záväzný pre: inštitúcie EÚ, členské štáty EÚ, jednotlivcov, na ktorých sa uplatňuje. Nariadenie je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch EÚ. Znamená to, že sa uplatňuje ihneď ako norma vo všetkých členských štátoch EÚ bez toho, aby bolo potrebné transponovať ho do vnútroštátneho práva, sa ním vytvárajú práva a povinnosti pre jednotlivcov, ktorí sa tak môžu naň priamo odvolávať na vnútroštátnych súdoch, jednotlivci ho môžu použiť ako referenciu vo vzťahu k iným jednotlivcom, členským štátom EÚ alebo orgánom EÚ.

22. Hlavným cieľom spoločných pravidiel EÚ je zabrániť tomu, aby sa obaja rodičia obracali na súd vo svojej vlastnej krajine a aby sa v tej istej veci vydali dve rozhodnutia. Pravidlom je, že príslušným súdom, ktorý rozhoduje vo veciach rodičovských práv a povinností, práva starostlivosti a práva styku, je súd v krajine, v ktorej má dieťa obvyklý pobyt.

23. Súd prvej inštancie správne zameral svoju pozornosť na posudzovanie právomoci súdu podľa Nariadenia rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019. Skutkové tvrdenia rodičov však zhodnotil tak, že vzhľadom na rozchádzajúce sa tvrdenia rodičov na skutočnosti rozhodujúce pre určenie obvyklého pobytu dieťaťa a tým aj právomoci slovenského súdu, s cieľom zaručiť najlepší záujem dieťaťa a je potrebné použiť kritérium blízkosti (maloletý sa zdržiava na území Slovenska) a právomoc slovenského súdu je daná podľa článku 11 Nariadenia.

24. Súd však nereflektoval obsah článku 20 ods. 2 a 3 Nariadenia, ktoré rieši situácie, keď účastníci začnú konanie o rodičovských právach a povinnostiach týkajúce sa toho istého dieťaťa a rovnakého predmetu konania v rôznych členských štátoch. To môže mať za následok súbežné konania a následne nezlučiteľné rozhodnutia.

25. Okresný súd Praha - západ, ktorý začal konať ako prvý (26.09.2025), dňa 01.10.2025 vydal predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým tak, že sa má uskutočňovať na území Českej republiky. Okresný súd Bardejov, ktorý začal konať ako druhý (02.10.2025), dňa 31.10.2025 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým okrem iného protichodne upravil styk otca s maloletým na území Slovenska.

26. V uvedenej situácii mal podľa článku 20 ods. 2 súd, ktorý začal konať ako druhý (Okresný súd Bardejov), prerušiť konanie a počkať, kým súd, ktorý začal konať ako prvý, rozhodne, či má právomoc. Ak sa založí právomoc súdu, ktorý začal konanie ako prvý, druhý súd musí právomoc odmietnuť. Druhý súd môže pokračovať v konaní len vtedy, ak prvý súd dospeje k záveru, že nemá právomoc.

27. Okresný súd Praha - západ v uznesení z 1.10.2025 vyslovil, že má právomoc na konanie v odseku 15 odôvodnenia a Krajský súd v Prahe ako odvolací súd uvedený názor potvrdil v odseku 6 odôvodnenia uznesenia z 18.11.2025.

28. Súd členského štátu, ktorý začal konať ako druhý, je viazaný rozhodnutím súdu členského štátu, ktorý začal konať ako prvý, ktoré sa týka právomoci.

29. Súd prvej inštancie konanie neprerušil konanie, ani nerešpektoval rozhodnutie súdu členského štátu o právomoci, ktorý začal konať ako prvý, ale nariadil vlastné neodkladné opatrenie o úprave rodičovských práv a povinností. Preto odvolací súd skúmal, či sa v tejto veci nejedná o naliehavý prípad, kedy podľa článku 15 Nariadenia by oprávňoval prijať okamžité rozhodnutie neprávomocným súdom.

30. Podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na aplikáciu čl. 15 ods. 1 Nariadenia a nedošlo tak k založeniu právomoci Slovenskej republiky v zmysle článku 15 ods. 1 pre nariadenie matkou navrhovaného neodkladného opatrenia. V danej veci sa totiž nejedná o naliehavý prípad. Takými sú v zmysle čl. 15 ods. 1 Nariadenia také situácie, keď sa maloleté dieťa ocitne bez

akejkoľvek starostlivosti, alebo situácie, ktoré bezprostredne a vážne ohrozujú alebo narušujú život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého, alebo majetok maloletého, čo nie je uvedený prípad.

31. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

33. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

34. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

35. Jednou z prvoradých procesných podmienok konania je danosť súdnej právomoci. Inštitút právomoci sa všeobecne chápe ako zákonom vymedzený rozsah činností, ktorých realizácia je právom aj povinnosťou súdov. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni a jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania. Bolo teda nesporne povinnosťou súdu prvej inštancie za týchto okolností skúmať existenciu právomoci na jeho strane ako jednej z podmienok konania, na ktorú má povinnosť kedykoľvek počas konania prihliadať, keďže jej nedostatok vedie k zastaveniu konania podľa pre neodstrániteľnú vadu konania (, , 2 ).

36. Vyššie konštatované závery odvolacieho súdu vylučujú právomoc slovenského súdu konať vo veci návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka má v zmysle článku 20 ods. 3 Nariadenia právo podávať svoje návrhy ohľadom rodičovských práv a povinností k mal. C. na Okresný súd Praha

- západ.

37. Za tejto situácie je potrebné vychádzať z toho, že o právomoci vo veci samej už právoplatne rozhodol súd iného členského štátu, ktorý konanie začal ako prvý. V zmysle čl. 20 Nariadenia, ak sa začnú konania vo veci tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý konanie začal neskôr, konanie preruší, až kým sa neurčí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý; ak sa právomoc tohto súdu potvrdí, súd, ktorý začal konať neskôr, vyhlási, že nemá právomoc. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie pred českým súdom bolo začaté skôr a jeho právomoc bola právoplatne potvrdená. Súd prvej inštancie napriek vedomosti o prebiehajúcom konaní v Českej republike a o existencii tam vydaných rozhodnutí konal a rozhodol vo veci neodkladného opatrenia bez toho, aby postupoval podľa citovaného ustanovenia Nariadenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že otázka obvyklého pobytu maloletého bola predmetom rozdielneho posúdenia slovenskými a českými súdmi. Vzhľadom na mechanizmus upravený v Nariadení však nie je rozhodujúce, ako túto otázku posúdil súd prvej inštancie, ale skutočnosť, že súd iného členského štátu, ktorý konal ako prvý, svoju právomoc právoplatne potvrdil. Za tejto procesnej situácie slovenský súd nemôže vo veci konať a rozhodovať.

38. Keďže nedostatok právomoci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania ( v spojení s ), odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a z dôvodu vyslovenia absencie právomoci slovenského súdu na konanie zastavil. Súčasne vyslovil, že nemá právomoc vo veci konať.

39. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákonne ustanovuje inak. Súd nezistil okolnosti, pre ktoré by sa mal odchýliť od všeobecnej zásady o náhrade trov konania uvedenej v .

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).