Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Pc-16-2025.pdf
PDF · 152.41 KB
Case nature
Area
Subarea
29Pc/16/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. C., E. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Martinou Kmeťovou, advokátkou v Bánovciach nad Bebravou, Jesenského 69, evidovanou v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod číslom 6642, proti povinnej C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., F. XXX, zastúpenej JUDr. Zdenkom Laštíkom, advokátom v Bánovciach nad Bebravou, Jesenského 70/2, evidovaným v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod číslom 7716, o zvýšenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 19.11.2020 č.k. 3P/48/2020 - 52 vo výroku o vyživovacej povinnosti matky - povinnej k navrhovateľovi tak, že vyživovacia povinnosť matky
- povinnej sa s účinnosťou od 27.05.2025 zvyšuje zo sumy 50 € mesačne na sumu 200 € mesačne, ktorú je povinná platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľa.
II. Vo zvyšných častiach ostáva citovaný rozsudok nezmenený.
III. Dlžné zvýšené výživné, ktorého splatnosť nastala v čase od 27.05.2025 do 10.02.2026 vo výške 1 119,19 € má povinná povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v pravidelných mesačných splátkach najmenej po 30 € mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od doručenia tohto rozsudku s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného splatného zvýšeného výživného.
IV. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha zvýšenia výživného zo sumy 50 € mesačne na sumu 200 € mesačne s účinnosťou od dovŕšenia 18 rokov veku. Návrh odôvodnil tým, že povinná – jeho matka (ďalej v texte označená ako „povinná“ alebo ako „matka“), s ním nežije v spoločnej domácnosti. Na jeho výživu prispieva sumou 50 € mesačne. On študuje v H. na odbornom učilišti. Vzhľadom na neustály rast cien energií, potravín a nákladov na život žiada zvýšiť výživné na 200 € mesačne. Jeho otec je nezamestnaný, vedený na úrade práce v Bánovciach nad Bebravou od 01.05.2025. Poberá podporu v nezamestnanosti.
2. K návrhu pripojil svoj rodný list, potvrdenie o návšteve školy a oznámenie o zaradení jeho otca do evidencie uchádzačov o zamestnanie. 3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 02.10.2025. Povinnej (matke navrhovateľa) doručil návrh na začatie konania s prílohami, poučil ju o jej procesných právach a povinnostiach a umožnil jej vyjadriť sa k veci. 4. Povinná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení uviedla, že návrh považuje za nedôvodný. Navrhla zvýšiť výživné na 100 € mesačne. Z jej vyjadrenia vyplýva, že podľa nej žiadaná suma výživného nevychádza z reálnych potrieb navrhovateľa a nezodpovedá jeho odôvodneným potrebám. V texte návrhu nekonkretizoval, ako určil žiadanú sumu. Odôvodnenie sumy odkazom na neustály rast cien energií, potravín a celkových nákladov na život, bez špecifikácie jeho výdavkov považuje za nedostatočné. Platiť výživné v sume 200,- € mesačne nie je v jej schopnostiach, možnostiach a ani jej majetkové pomery to neumožňujú. Vyživovaciu povinnosť k synovi má aj jeho otec, ktorý je na tom finančne oveľa lepšie. Hoci je teraz nezamestnaný, mával minimálne dvojnásobný príjem ako ona. Navyše návrh je v časti, v ktorej navrhovateľ žiada zvýšiť výživné so spätnou platnosťou od kedy dovŕšil 18 rokov, teda od februára 2025, aj v rozpore so zákonom, pretože v zmysle § 77 Zákona o rodine možno výživné na plnoleté dieťa priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Okrem súdom stanovenej výšky výživného 50,- € mesačne synovi pri príležitosti jeho menín a narodenín vždy pošle nejaké peniaze, napr. 5.2.2025, na narodeniny, mu poslala 100,- €. Žije v spoločnej domácnosti s manželom I. F. a druhým synom I. F., nar. XX.XX.XXXX. Bývajú v dome v obci F. - G., ktorý je vo vlastníctve jej manžela, ktorý ho nadobudol darovaním od svojich rodičov. Ide o starší 2 izbový dom, vyžadujúci si už rekonštrukciu. Tento rok im začalo zatekať cez strechu, tak museli vynaložiť na opravu domu cca 4500,- €. J. I. bude od septembra navštevovať 7. ročník Základnej školy na ul. Gorazdova Bánovce nad Bebravou. Je zamestnaná v spoločnosti Vaillant Industrial Slovakia s.r.o. na pozícii operátor výroby. Toho času nepracuje. Od 03.03.2025 bola práceneschopná pre ochorenie krčnej a driekovej chrbtice. Dňa 6.3.2025 absolvovala operáciu tzv. tenisového lakťa. Chodí teraz na rehabilitácie. Dĺžku trvania PN nevie odhadnúť. Poberá nemocenské dávky vo výške cca 700 € mesačne (napr. dňa 13.08.2025 vyplatené 727,10 €) a rodinné prídavky na syna I. vo výške 60,- € mesačne. Iné príjmy nemá. Predtým ako zostala PN bol jej mesačný príjem priemerne 1200 € v čistom. Jej manžel pracuje v spoločnosti Milsy a.s. a má čistý mesačný príjem cca 1300 € mesačne. Navrhovateľ o ňu od februára 2025 neprejavuje žiadny záujem, nekontaktuje ju, nenavštevuje ju a nekontaktuje ani svojho nevlastného brata I.. Zablokoval si ju na všetkých sociálnych sieťach. Udialo sa to po tom, ako telefonovala jeho otcovi, že má informácie, že sa pohybuje v partii kamarátov, ktorá kradne v obchodoch a popíja alkohol. Následne jej telefonoval navrhovateľ, že prečo to povedala otcovi. Odvtedy sa na ňu nahneval a má pocit, že tento návrh je len jeho snaha pomstiť sa. Má tiež obavu, že sumu výživného by míňal na alkohol. Priemerné výdavky na syna I. sú nasledovné: ZRPŠ 20 eur ročne, náklady na učebné pomôcky 40 eur mesačne, oblečenie a obuv 100 eur mesačne, cestovné (škola) 40 eur mesačne, strava v škole 23 eur mesačne, vreckové 40 eur mesačne, mobil kredit 8 eur mesačne, úrazové poistenie 16,93 eur mesačne, lieky 20 eur mesačne. Pravidelné náklady na ňu a domácnosť: strava (vrátane mal. I.) 500 eur mesačne, plyn 88 eur mesačne, elektrina 82,50 eur mesačne, voda 121,84 eur ročne, internet KIKI 167,88 eur ročne, TV Magio 17,82 eur mesačne, hygienické potreby a drogéria 100 eur mesačne, lieky a vitamíny matka 20 eur mesačne, spoločné životné poistenie matka, manžel, syn A. 25,82 eur mesačne, PHM 200 eur mesačne, oblečenie a obuv matka 100 eur mesačne, paušál O2 32 eur mesačne, komunálny odpad poplatok 60 eur ročne, daň z nehnuteľnosti 89,09 eur ročne, PZP auto 124,92 eur ročne. 5. Ako dôkazy v podaní označila doklad o poslaní 100 € navrhovateľovi k narodeninám, rodný list mladšieho syna, LV č. XXX pre k.ú. F., vysvedčenie mladšieho syna, pracovnú zmluvu, prepúšťaciu správu z nemocnice a lekárske správy, doklad o prijatí nemocenskej dávky, doklad o príjme v januári 2025, svoj výsluch a výsluch navrhovateľa, úrazové poistenie mladšieho syna, platby ZSE a SPP, faktúru za vodné a stočné, faktúru za internet, faktúru TV Magio, doklad o životnom poistení, faktúru O2, rozhodnutie ku komunálnemu odpadu, rozhodnutie k dani z nehnuteľnosti, poplatok PZP. 6. Súd doručil vyjadrenie s prílohami právnej zástupkyni navrhovateľa. 7. Navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne k vyjadreniu uviedol, že navštevuje Odborné učilište internátne Nová Ves nad Žitavou, alokované pracovisko Topoľčany, v dennej forme. Má diagnostikovanú mentálnu zaostalosť ľahkého stupňa. Žije v byte s otcom, ktorý spláca hypotéku 332,74 €. Mesačný poplatok za byt je 185 €, elektrina 30 € a plyn 10 €. Mesačné výdavky na stravu doma pre navrhovateľa a jeho otca sú 400 € spolu. Okrem toho denne dostáva navrhovateľ od otca 10 € na zabezpečenie stravy počas dňa v škole. Otec navrhovateľa hradí internet a mobil pre seba aj navrhovateľa spolu 78,18 € mesačne a poplatok za Netflix 13,99 € mesačne. Ďalšie výdavky otca navrhovateľa sú oblečenie a obuv 30 € mesačne, drogéria a kozmetika 25 € mesačne, lieky 20 € mesačne, poistenie domácnosti
3,94 € mesačne, poistenie osobných vecí 5 € mesačne, osobná a úrazová poistka 62,60 €, splátka pôžičky 89,76 € mesačne. Nepravidelné náklady sú na servis auta. K mesačným výdavkom spojeným s výživou navrhovateľa patria aj náklady na oblečenie a obuv 100 € mesačne, drogériu, kozmetiku 20 € mesačne, lieky 15 € mesačne, vreckové 80 € mesačne, školské pomôcky 20 € mesačne, zubár 50 € polročne, dentálna hygiena 2 x ročne po 45 €, cestovné do školy 25 € mesačne. Nepravidelné sú výdavky na školské podujatia a výlety. Otec kúpil navrhovateľovi bicykel, berie ho do kina, na turistiku, plaváreň, zakúpil mu notebook, tablet, Xbox, slúchadlá. Navrhovateľ má hobby airsoft a otec mu naň zakúpil vybavenie. 8. Na pojednávaní dňa 02.10.2025 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (podľa § 204 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a pojednávanie odročil za účelom pokračovania v dokazovaní. Na ďalšom pojednávaní vo veci dňa 10.02.2026 súd doplnil dokazovanie ďalšími listinnými dôkazmi a vypočul účastníkov (§ 195 ods. 1 CSP) a svedka A. B. – otca navrhovateľa (§ 196 ods. 1 CSP). Následne umožnil účastníkom a ich právnym zástupcom urobiť záverečné vyjadrenia a vo veci samej rozhodol. 9. Z dôkazov vykonaných na pojednávaniach súd zistil nasledujúci skutkový stav: 9.1. Rodný list na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 2: navrhovateľ je dieťaťom A. B. a C. C. (teraz F. – pozn. súdu). 9.2. Potvrdenie o návšteve školy na č.l. 3: navrhovateľ bol v školskom roku 2024/2025 žiakom druhého ročníka Odborného učilišťa internátneho Nová Ves nad Žitavou, elokovaného pracoviska v Topoľčanoch, učebný odbor Obchodná prevádzka: príprava, skladovanie a predaj tovaru. 9.3. Lustrácie na č.l. 7: navrhovateľ nie je evidovaný v evidencii Sociálnej poisťovne. Povinná – jeho matka je evidovaná ako zamestnanec u zamestnávateľa Vaillant Industrial Slovakia s.r.o. Skalica, v júni 2025 poberala nemocenské 727,10 €, v čase rozhodovania súdu už nemocenské nepoberala, od septembra 2025 mala vyšší vymeriavací základ pre výpočet poistného (nebola PN). Otec navrhovateľa bol od 01.05.2024 do 30.04.2025 evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa Elitmat s.r.o. Nové Mesto nad Váhom. V júni 2025 bol evidovaný ako poberateľ dávky v nezamestnanosti vo výške 1 410,50 €. V Registri obyvateľov SR má navrhovateľ evidovaný rovnaký trvalý pobyt ako jeho otec. Navrhovateľ je slobodný. Jeho otec je rovnako slobodný, má len jedno dieťa – navrhovateľa. Povinná – matka navrhovateľa – je vydatá, má iný trvalý pobyt ako navrhovateľ, má dve deti (okrem navrhovateľa aj mal. I. F., nar. v r. XXXX). V systéme evidencie motorových vozidiel nebol zistený žiadny záznam o motorovom vozidle evidovanom na povinnú alebo na otca navrhovateľa. 9.4. Potvrdenie o príjme povinnej na č.l. 23 – v období od novembra 2024 do februára 2025 mala bez práceneschopnosti priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 1 173,50 €. S prihliadnutím na práceneschopnosti a vyplatené náhrady mzdy mala u zamestnávateľa priemerný mesačný príjem od augusta 2024 do júla 2025 vo výške 443,83 €. Práceneschopná bola od 01.08.2024 do 31.10.2024 a od 03.05.2025, pričom ku dňu 05.08.2025 jej práceneschopnosť trvala. Jej pracovná morálka bola primeraná. 9.5. Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 25, 29: navrhovateľ nie je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a nepoberá kompenzácie súvisiace s ťažkým zdravotným postihnutím. Jeho otec je poberateľom prídavku na dieťa vo výške 60 € mesačne. 9.6. Rodný list na č.l. 38: povinnej sa dňa XX.XX.XXXX narodilo ďalšie dieťa, jeho otcom je manžel povinnej. 9.7. Výpis z LV na č.l. 39: manžel povinnej je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území F., obec G., a to rodinného domu a priľahlých nehnuteľností. 9.8. Vysvedčenie na č.l. 40: mladší syn povinnej bol v školskom roku 2024/2025 žiakom šiesteho ročníka základnej školy. 9.9. Pracovná zmluva na č.l. 42: povinná uzavrela so svojím zamestnávateľom pracovnú zmluvu dňa 29.07.2022, zamestnaná je ako operátor výroby s miestom výkonu práce v prevádzke Trenčianske Stankovce alebo Chocholná – Velčice. Základnú mzdu mala 29.07.2022 určenú na 5,20 € za hodinu. 9.10. Doklad o vyplatení nemocenského na č.l. 48: povinnej bolo dňa 13.08.2025 vyplatené nemocenské vo výške 727,10 €. 9.11. Výplatná páska na č.l. 49: v januári 2025 mala povinná čistý príjem vo výške 1 211,67 €. 9.12. Poistka na č.l. 50: manžel povinnej je poistníkom poistenia mladšieho syna povinnej, pričom poistné bolo dohodnuté na 203,16 € ročne. 9.13. Doklady o platbách na č.l. 52 až 57: z účtu manžela povinnej boli uhrádzané platby: 88 € (označené ako SPP), 82,50 € (označené ako ZSE), 25,38 € (označené životná poistka), 16,93 € (označené ako poistka I.), 25,82 € (označené ako spoločná poistka), 50 € (označené ako výživné A.). Manželovi povinnej
bola fakturovaná suma za vodné a stočné 121,84 €. Povinná platí za internet sumu 167,88 € ročne. Za služby televízie jej bola účtovaná suma 17,82 €. 9.14. Poistka na č.l. 58: manžel povinnej platí poistné za štyri poistené osoby vrátane navrhovateľa, pričom za navrhovateľa platí poistné 88,80 € ročne. Lehotné poistenie za všetky poistené osoby má určené na 25,82 € mesačne. 9.15. Časť faktúry na č.l. 61: povinnej boli účtované služby mobilného operátora za mesiac do 21.07.2025 vo výške 32,11 €, vrátane sumy 8 € za účasť v SMS hrách. 9.16. Rozhodnutie o poplatku za komunálne odpady na č.l. 62: povinná je platiteľom poplatku za komunálne odpady 20 € ročne (v rovnakej sume sú platiteľmi jej manžel a mladší syn). 9.17. Rozhodnutie o dani z nehnuteľnosti na č.l. 63: manžel navrhovateľky je poplatníkom dane z nehnuteľností a za psa v súhrnnej výške 89,09 € za rok. 9.18. Predpis poistného na č.l. 64: povinná je platiteľkou poistného za poistenie motorového vozidla vo výške 124,92 € za rok. 9.19. Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 69: otec navrhovateľa bol od 01.05.225 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, s úradom riadne a pravidelne spolupracoval. 9.20. Listinné dôkazy predložené navrhovateľom na č.l. 76 až 84: otec navrhovateľa je vlastníkom bytu v bytovom dome v C. D. C.. V roku 2021 kupoval počítač, v roku 2023 airsoftové vybavenie. V auguste 2024 kupoval značkovú športovú obuv, v decembri 2024 hernú konzolu s príslušenstvom. V roku 2023 kupoval notebook, s použitím poukážky „digitálny žiak“. Z prehľadu transakcií na účte vyplývajú platené poplatky úveru na bývanie 33,25 €, splátky úveru na bývanie 266 € a 0,49 €, spolu 299,74 €, ďalej úrazové poistenie 62,60 €, elektrina 30 €, plyn 10 €, Netflix 13,90 €, poistné 4,99 €, splátky 83,84 € a splátky po 5 €. Ďalej poplatok bytovému družstvu 185 €, mobilnému operátorovi platil za navrhovateľa 32,80 € (spolu 78,18 €). 9.21. Oznámenie bývalého zamestnávateľa otca na č.l. 136: otec bol zamestnaný v spoločnosti Elitmat s.r.o. od 01.05.2024 do 30.04.2025, jeho hrubá mzda bola vo výške 3 000 € a pracovný pomer bol ukončený dohodou. 9.22. Pracovná zmluva otca s dohodou o mzde na č.l. 131 až 132: otec navrhovateľa je od 01.11.2025 zamestnaný u zamestnávateľa Chropynska Slovakia a.s. ako projektový manažér so mzdou dohodnutou na 2 500 € mesačne, s nenárokovateľnými časťami mzdy – kvartálnou odmenou 350 €, mzdou pri príležitosti obdobia letných dovoleniek 150 €, mzdou pri príležitosti vianočných sviatkov 500 € a prípadnou projektovou odmenou bez určenia konkrétnej výšky. 9.23. Odpoveď Sociálnej poisťovne na č.l. 146: navrhovateľ nie je poberateľ dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou, ani o také dávky nepožiadal. 9.24. Potvrdenie aktuálneho zamestnávateľa otca na č.l. 167: otec navrhovateľa mal za prvé dva mesiace pracovného pomeru príjem 1 753,65 € a 1 491,97 € netto. 9.25. Z podstatného obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu spisová značka BN–3P/48/2020, súd zistil nasledujúce skutkové okolnosti: 9.25.1. Zápisnica na č.l. 48: dňa 19.11.2020 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom otec navrhovateľa uviedol, že má príjem 1 200 € v čistom. Výdavky mal na byt 150 € vrátane energií, hypotekárny úver 330 €, telefón a internet 50 € vrátane telefónu navrhovateľa. Navrhovateľove sporenie 50 € mesačne a jeho sporenie 50 € mesačne. Na pohonné hmoty minul 50 €mesačne. Náklady na stravu a drogériu mal 200 € mesačne, splácal spotrebný úver po 40 € mesačne. Mal náklady na ZRPS 20 € ročne, náklady na školské potreby a navrhovateľovi zakúpil bicykel za 350 € a spacák za 30 €. Jeho zdravotný stav bol dobrý. Matka mala mzdu 550 € v čistom. S manželom splácala spotrebný úver 153 €, úver na prerábku kuchyne 80 € mesačne, poistné 20 € na syna I., úrazové poistenie pre celú rodinu 25 €, svoje životné poistné 20 €, elektrinu 80 €, vodu 10 €, drevo 800 € ročne, telefóny a internet s televíziou 50 € mesačne, pohonné hmoty 100 až 120 € mesačne. 9.25.2. Rozsudok zo dňa 19.11.2020 na č.l. 52: rozsudkom zo dňa 19.11.2020 bývalý Okresný súd Bánovce nad Bebravou schválil rodičovskú dohodu rodičov navrhovateľa, na základe ktorej bol navrhovateľ zverený do osobnej starostlivosti otca a matke bola určená vyživovacia povinnosť sumou 50 € mesačne, splatnou do 20. dňa v mesiaci vopred. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.11.2020. 9.26. Z výpovede navrhovateľa vyplýva, že peniaze mu nevystačili ani na autobus a na stravu. Iné výdavky sa mu nezvýšili. Stále študuje na strednej škole, končiť má v júni 2026. Po skončení by chcel pokračovať v novom samostatnom štúdiu. Bolo by to na tej istej škole, na inom pracovisku. Popri štúdiu nepracuje. Má prax ako učeň, má za to nejakých 70 €. Iné príjmy okrem toho nemá. Svoje výdavky, ktoré nie sú pokryté výživným, platí z vreckového od otca. Otec mu dá, koľko si vypýta. Naposledy dal 10 € na autobus. Otec mu dáva na nákupy jednorazovo 10 až 20 €, keď si vypýta. Nehnuteľnosti ani
hnuteľný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Motorové vozidlo nevlastní. Býva s otcom, nikto iný s nimi nebýva. Otec si za bývanie žiadne peniaze odo neho nepýta. Výdavky má na nákup stravy 5 až 10 € denne, takéto výdavky má, keď chodí do školy alebo na prax. Cez víkendy sa stravuje doma. Cestovné platí 10 € za týždeň, dobíja si kartu. Je dva dni v škole a tri dni má prax. Do školy na teóriu aj prax chodí v Topoľčanoch. Školskú jedáleň nemajú. Iné potreby si nekupuje, kupuje mu ich otec. Nevie, aké má otec na neho výdavky. Nefajčí. Alkoholické nápoje nepožíva. Nemá zdravotné obmedzenia. Doposiaľ nepožiadal o invalidný dôchodok, vie, že by požiadať mohol, ale nemal čas to vyriešiť. Chce požiadať o invalidný dôchodok. Chcel by oň požiadať cez leto, musí sa sústrediť hlavne na školu teraz. S matkou je v kontakte cez Messenger. Raz za týždeň-dva napíše, pýta sa, ako sa má, ako sa má brat. Telefonujú si, keď jej ja zavolá, naposledy jej on zavolal mesiac-dva dozadu. Nevie, aký mal dôvod, keď jej volal. Riešil aj zvýšenie výživného matkou, ponúkla mu 150 € mesačne. Za posledné tri mesiace mu matka platila 100 € mesačne, predtým platila po 50 €. S matkou sa nestretávajú, nenavštevujú sa, nestretávajú sa ani náhodne. Matka o ňom informácie nemá. Niekedy sa pýta. Raz sa stretli ešte pred prvým pojednávaním. S mamou sa nechcel stretnúť. Bohužiaľ to nevie vysvetliť, prečo sa s matkou nestretáva a nekomunikuje s ňou osobne. Nestalo sa nič, prečo by sa na matku hneval. Nevie, ako sa matka má, ani ako sa má brat. Keď sa jej pýtal, povedala len že dobre. Nebavili sa ani pred pojednávaním, pozdravili sa. Nemal nepravidelné výdavky. Okuliare za 300 € mu v decembri 2025 kúpil otec. Predal X- box a kúpil si Playstation 5, za to za čo predal X-box a čiastočne z úspor. Plánované štúdium by bolo internátnou formou. S matkou sa stretol v meste, hovorili o výživnom a o súkromných veciach matky. Zubára, dentálnu hygienu a zdravotné výdavky mu platí otec. Od matky dostal na Vianoce peniaze, bolo to navyše okrem výživného 50 €. Cez leto si plánuje robiť vodičský preukaz. Nepoprel, že prerušil kontakt s matkou, keď zavolala vo februári 2025, že sa potuluje so skupinou mladých ľudí po meste, kde sa fajčí, kradne a pije alkohol. Bolo aj niečo v minulosti, kvôli čomu sa hnevá na matku. Bolo to v čase, keď u matky býval. Odvtedy si cestu k sebe nenašli. Dôvodom nie je, že matka odišla od otca a našla si priateľa. S matkou on netrávi čas, nemá s ňou normálny vzťah. Do februára 2025 chodili spolu aj na výlety, ale jeho nahnevalo, že neriešila s ním (že sa potuluje po meste), ale kontaktovala otca. Je pravda, že pred osemnástkou vysielal on-line, ako popíjal so sesternicou, podľa neho to bola sranda. Od otca teraz dostáva po 10 € (vreckové). Počas školských dní si kupuje stravu v Kauflande alebo v automate. Vie to preukázať výpisom z účtu. Je ochotný využiť pomoc matky, ak by mu pomohla vybaviť invalidný dôchodok. Niekedy sa o mamu zaujíma, niekedy nie. O jej operácii nevedel, až keď mu volala, keď bol na stanici v Topoľčanoch, bolo to v deň jeho narodením, potom už neprejavil o ňu záujem. Keď mala matka 40 rokov, nekontaktoval ju, zabudol na ňu. Svoje problémy s matkou neriešil s odborníkom (psychológom, psychiatrom, lekárom). 9.27. Z výpovede povinnej vyplýva, že neodmieta svoju povinnosť, navrhovateľ s ňou nekomunikuje, odmieta jej manžela, nezaujíma sa o svojho brata. Odmieta jej dať informácie o škole, zdravotnom stave. Minulý rok kontaktovala jeho otca na jeho 18. narodeniny, chcela mu prispieť na polovicu vodičského preukazu. Navrhovateľ povedal, že zatiaľ vodičský preukaz nechce, že chodí do školy. Osoby, s ktorými sa stretával, sú riešené aj úradom práce. Ona navrhovateľovi vravela, aby sa s nimi nestretával pre ich nevhodné správanie, keď nereagoval, kontaktovala jeho otca. Odvtedy navrhovateľ s ňou prerušil komunikáciu, volal jej s hnevom a plačom, že čo to urobila, že dostane od otca trest. Stretnutie 30.11. prebehlo v Delicane, odmietol ísť k ním, stretnutie prebiehalo tak, že jej vyčítal veci z minulosti, ktoré si nemohol pamätať, že ho opustila, čo nebola pravda, že sa nestarala, neučila sa s ním. Sem-tam jej napíše správu, ako sa má, ona napíše, že je v práci a potom si zavolajú. Ona na neho nezanevrela. Žiadne informácie o ňom nemá. Sem-tam dáva na sociálne siete videá, ale ona to nevie ovládať. Pred podaním návrhu ju navrhovateľ (ohľadom výživného) nekontaktoval. Určite by našli vhodné riešenie. V novembri 2025 sa bavili o sume 150 €, ktorú by mohla platiť, prišla jej SMS odpoveď, že je to málo. Povedal, že sa musí poriadiť so svojou právnou zástupkyňou, či môže s ňou komunikovať. Ona už pracuje, ale nevie, na ako dlho. Má príjem 1 200 až 1 250 € vrátane daňového bonusu. Poberá príspevok na stravu, ktorý je zahrnutý v príjme. Príspevok (na stravu) od úradu práce nemá, má laktózovú intoleranciu. Iný príjem ako zo zamestnania nemá. V spoločnej domácnosti býva s manželom a synom. Nehnuteľnosti ani hnuteľný majetok nevlastní. Vlastní Renault Megan, r.v. 2012, iné motorové vozidlo nevlastní. Užíva manželove Audi A4, r.v. 2002. V domácnosti majú Volkswagen Sharan, r.v. 1999, ktoré je manželove; sú tam nejaké veterány, ktoré sú manželove. Nevie, koľko ich je, je to jeho koníček. Býva v manželovom dome. S manželom hospodária spoločne. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť okrem navrhovateľa, na syna, ktorého má vo svojej starostlivosti spolu s manželom. Manžel má priemerný príjem 1 300 €. Výdavky na domácnosť sú 400 až 500 € aj s poistkami. Fajčí, prefajčí 100 € mesačne. Invalidná nie je. Po prvom pojednávaní už práceneschopná nebola. Na stravu mesačne minie 350 až 400 €, drogéria a kozmetika 50 €, oblečenie spolu všetci traja 100 až 150 €. Je pravda, že štyrikrát
dala výživné po 100 € mesačne. Pôžičky, úvery nespláca, exekúcie na jej majetok vedené nie sú. Výživné platí v termínoch podľa súdneho rozhodnutia. Čaká ju operácia krčnej chrbtice. Má bolesti horných končatín, absolvuje infúzne liečby, rehabilitácie, kde si dopláca. Za 45 minút procedúru je to 17 €, za 25 minút 10 €, na rehabilitácie chodí dvakrát ročne. Každý jeden raz je to po 10 sedení. Strecha nehnuteľnosti, v ktorej žije, bola v havarijnom stave, rekonštruovali ju minulý rok, bude sa zatepľovať. Náklady boli financované z dedičstva po manželovej matke. Náklady na stravu má pre tri osoby nejakých 450 €. Kvôli rekonštrukcii sa nemuseli zadlžiť. Je pravda, že platí úrazové poistenie aj navrhovateľovi. Na navrhovateľa sa často chodila informovať k jeho lekárke. Na otázku, prečo začala posielať iba 100 € na výživné, keď by zvládla 150 €, uviedla „lebo povedal, že 150 € mu nestačí“. Ak by padlo rozhodnutie, že to má byť 150 €, doplatí to. 9.28. Z výpovede svedka A. B. – otca navrhovateľa vyplýva, že s navrhovateľom býva v spoločnej domácnosti, iné osoby s nimi nebývajú. Bývajú v 3-izbovom byte, ktorý vlastní, iné nehnuteľnosti nevlastní. Všetky výdavky navrhovateľa nepokryté výživným hradí on. Kupoval mu okuliare, nohavice za 90 €. U predchádzajúceho zamestnávateľa skončil, lebo dodáva pre automobilky a výroba mala ísť dole. Chcel ho prepustiť, ale dohodli sa, že ešte to u neho vyskúša, ale nešlo to, aj ďalší dvaja zamestnanci dostali výpoveď. Žiadne odstupné nedostal. Iný príjem okrem príjmu zo zamestnania nemá, jeho príjem sa prehodnocuje po 3 mesiacoch na 2 700 € v hrubom. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Má splátku úveru 370 €, ide o úver na byt, plus poistka k úveru 33 € mesačne, spotrebný úver je 80 €, potreboval na dofinancovanie v súvislosti s bytom. Hypotéka je ešte na 17 rokov, spotrebný úver asi 6 rokov. Iné úvery nespláca, exekúcie na jeho majetok vedené nie sú. Motorové vozidlo nemá ani v držbe, ani vo vlastníctve. Iný hnuteľný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Fajčí, mesačne prefajčí asi 100 €. Zdravotné obmedzenia vplývajúce na prácu nemá. Synovi každý týždeň platí 10 € na autobus, okrem toho mu dáva asi 20 € týždenne ako vreckové. Platí 185 € mesačne bytovému družstvu, telekomunikačné služby 60 € spolu, elektrina 20 € mesačne, plyn 15 € mesačne, životné poistenie 60 € mesačne, iné poistenia dokopy 10 €, svojej mame pravidelne prispieva 150 € mesačne asi posledných 5 rokov, pretože dôchodok jej nepostačuje, tak jej pomáha. Za stravu minie asi 400 € mesačne za oboch, varia si. Za drogériu minie 20 až 30 € mesačne. Za oblečenie pre syna mesačne minie asi 100 €. Je štíhly, vysoký, nič mu nepasuje. Teraz museli kúpiť rifle za 80 €. Môže to byť, že obaja minú za oblečenie 100 € mesačne. Lieky pravidelne nekupuje. Nad rámec bežných výdavkov platil za okuliare, za dentálnu hygienu platí navrhovateľovi 40 € za polroka. Inak majú len drobné mimoriadne výdavky. Matka mu nad rámec toho, čo platí navrhovateľovi, nedala nič. On od nej nepýtal, nemá s ňou pravidelnú komunikáciu. Ak by sa s bývalým zamestnávateľom nedohodol, že skončí dohodou, výpoveď by dostal už skôr. Bicykel navrhovateľovi kupoval pred 6 rokmi. Invalidný dôchodok zatiaľ ešte neriešili, obával sa, že by to malo vplyv na to, že by ho nechceli prijať do školy. Navrhovateľ by mohol mať nárok na dôchodok, kvôli ľahkej mentálnej zaostalosti, inú jeho diagnózu, ktorá by mohla mať na to vplyv, nepozná. Určite to vyskúšajú. Nedokáže posúdiť, či by si vedel navrhovateľ vybaviť záležitosti invalidného dôchodku, ale bude ho v tom podporovať. U predchádzajúceho zamestnávateľa pracoval ako obchodný riaditeľ, zástupca majiteľa spoločnosti. Zamestnávateľ mal asi 10 ľudí. Mal u neho príjem asi 2 200 € v čistom. Po skončení pracovného pomeru si intenzívne hľadal zamestnanie. U súčasného zamestnávateľa na mzde tratil, ale po skúšobnej dobe prichádzajú do úvahy aj príplatky. Dúfa, že sa jeho mzda vyrovná tomu, čo zarobil u predchádzajúceho zamestnávateľa. Stravujú sa tak, že občas varí, inak idú k jeho mame alebo do reštaurácie. Vreckové dáva navrhovateľovi na účet aj v hotovosti. On za tancovanie vo folklórnom súbore nemá peňažnú odmenu. Odmena z minulosti bola použitá na činnosť súboru, on osobne nedostáva nič. 10. Súd nevykonal navrhnuté dôkazy – výsluch manžela povinnej – mal sa vyjadriť k správaniu v rozpore s dobrými mravmi zo strany navrhovateľa a k vlastníctvu osobných motorových vozidiel a k majetkovým pomerom povinnej – na zistenie týchto skutkových okolností však postačuje vykonanie iných dôkazov, preto súd tento dôkaz ako nadbytočný nevykonal a nevykonal dokazovanie ani výpisom z účtu otca navrhovateľa z dôvodu, že boli uvádzané rôzne sumy vreckového – vykonanie takéhoto dôkazu by tiež bolo nadbytočné. Súdu na zistenie skutočnosti, aké sú odôvodnené potreby navrhovateľa postačili aj tie dôkazy, ktoré vykonané boli. Ani ak by súd neprihliadal na vreckové platené otcom navrhovateľovi, nerozhodol by o vyživovacej povinnosti povinnej – matky inak. Vreckové nie je odôvodneným výdavkom navrhovateľa, na ktorý by mal súd prihliadať. Nie je ani nárokovateľným príjmom, na ktorý by bolo potrebné pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinnej prihliadať. Ide o súčasť plnenia si vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi zo strany jeho otca. Súd nevykonal ako dôkaz ani potvrdenie o platbe z účtu zo dňa 05.02.2025 (č.l. 37), pretože nejde o zaplatenie výživného matkou, ale ide o dar pri príležitosti narodenín navrhovateľa. Ide len o jednorazovú platbu, ktorá nemá vplyv na vyživovaciu povinnosť matky k nemu. Doklady o zdravotnom stave povinnej súd nevykonával ako dôkaz z dôvodu ich citlivosti – nepriaznivý zdravotný stav povinnej nebol rozporovaný, preto nebolo potrebné oboznamovať obsah
jej zdravotných záznamov a zasahovať tak do súkromia povinnej nad mieru potrebnú pre dostatočné zistenie skutkového stavu. 11. Na takto zistený skutkový stav sú aplikoval nasledujúce právne predpisy: 11.1. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 11.2. Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 11.3. Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 11.4. Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 11.5. Podľa § 65 ods. 1 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 11.6. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 11.7. Podľa § 75 ods. 2 ZR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 11.8. Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 11.9. Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 11.10. Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 11.11. Podľa § 78 ods. 3 ZR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 12. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, po ich zhodnotení a po aplikácii citovaných právnych predpisov dospel k nasledujúcim záverom. 13. Navrhovateľ je synom povinnej. Nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ je plnoletý, ale naďalej študuje v stredoškolskej forme štúdia. Z dôvodu, že sa sústavne pripravuje na budúce povolanie a ide o súvislé, neprerušené riadne denné štúdium, nemá schopnosť samostatne sa živiť. Ani príležitostný príjem z titulu vykonávania odbornej praxe nič nemení na tom, že schopnosť samostatne sa živiť navrhovateľ nemá, tento príjem nepostačuje na úhradu jeho odôvodnených potrieb. Naďalej tak k nemu majú vyživovaciu povinnosť obaja rodičia. 14. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi plní svojou osobnou starostlivosťou. Poskytuje mu bývanie, stravu, oblečenie a uspokojovanie všetkých ostatných potrieb. Podieľa sa na financovaní jeho výdavkov, ktoré nie sú kryté výživným od matky. 15. Matka sa na plnení si svojej vyživovacej povinnosti s výnimkou ostatných štyroch mesiacov podieľa sumou 50 € mesačne. V ostatných štyroch mesiacoch zaplatila po 100 € mesačne, hoci uviedla, že by bola ochotná platiť aj 150 €. Prevažnú väčšinu všetkých odôvodnených výdavkov navrhovateľovi hradí jeho otec. 16. Vyživovacia povinnosť k navrhovateľovi bola naposledy upravovaná rozsudkom bývalého Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 19.11.2020 č.k. 3P/48/2020 – 52. Úlohou súdu v tomto konaní bude posúdiť, či na strane navrhovateľa alebo jeho rodičov došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by mala vplyv na trvanie a výšku vyživovacej povinnosti k nemu. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ už nadobudol plnoletosť, nie je možné výživné zvýšiť spätne za obdobie pred začatím konania a výživné by nebolo možné priznať (a teda ani zvýšiť), ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. 17. Súd ako prvú otázku v konaní riešil, či by zvýšenie výživného nebolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 ZR). Otázku si položil z dôvodu, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že vzťahy medzi navrhovateľom a jeho matkou sú momentálne komplikované. Matka tvrdí, že je to z dôvodu, že „žalovala“ nevhodné správanie navrhovateľa jeho otcovi. Navrhovateľ výslovne neuviedol, čo je dôvodom jeho „vlažného“ záujmu o matku. Je evidentné, že navrhovateľ sa na svoju matku z dôvodu, ktorý súd nepozná, hnevá. Pripustil, že sa na ňu nahneval, keď jeho nevhodné kontakty riešila s jeho otcom a nie
s ním. Nebolo však vykonaným dokazovaním zistené, že by intenzita jeho negatívneho správania voči matke bola natoľko závažná, že by mala mať vplyv na trvanie vyživovacej povinnosti matky k nemu. Matka sama uviedla, že na navrhovateľa nezanevrela, on uvádza, že sa s ňou nestretáva a nekomunikujú osobne, hoci neskôr uviedol, že sa stretli v meste a hovorili o výživnom aj o súkromných veciach matky. Priznanie alebo zvýšenie výživného by bolo vylúčené s poukazom na § 75 ods. 2 ZR len v prípade, ak by rozpor s dobrými mravmi spočíval v dlhodobom, systematickom, úmyselnom negatívnom správaní oprávnenej osoby k osobe povinnej. Napríklad, ak by sa navrhovateľ dopustil voči matke trestného činu či priestupku, prípadne aj iného, hoci nie trestného, ale i tak zavrhnutiahodného správania. Intenzita takého správania by však musela prevýšiť obyčajnú neslušnosť, či menej intenzívne (a najmä pasívne) prejavy hnevu či vzdoru. Preto v posudzovanej veci súd na aplikáciu ustanovenia § 75 ods. 2 ZR dôvod nezistil. 18. Následne sa súd zaoberal skúmaním pomerov v čase ostatného rozhodovania o vyživovacej povinnosti a v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia. Zistil pritom nasledujúce rozhodujúce skutočnosti: 19. V čase ostatného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti navrhovateľ bol maloletý, mal 13 rokov. Bol žiakom 7. ročníka základnej školy v Bánovciach nad Bebravou. 20. V súčasnosti študuje v stredoškolskej forme štúdia v Topoľčanoch – mimo miesta svojho bydliska. V súvislosti s vyšším vekom i so zmenou formy a miesta štúdia u neho došlo nepochybne k zvýšeniu odôvodnených nákladov. On sám síce uvádza, že iné výdavky ako na autobus a stravu sa mu nezvýšili, z vykonaného dokazovania však vyplýva opak a jeho vnímanie môže byť ovplyvnené tým, že väčšinu výdavkov mu hradí priamo otec. V súčasnosti má 19 rokov veku, čo si vyžaduje nepochybne vyššie náklady na stravu, oblečenie, drogériu a kozmetiku i na realizáciu záujmov a koníčkov, ako pri trinásťročnom dieťati. Základ nároku na zvýšenie výživného je teda zmenou pomerov navrhovateľa odôvodnený. 21. Matka navrhovateľa v čase ostatného rozhodnutia mala čistý príjem 550 € mesačne. Spolu s manželom splácali spotrebný úver 153 € mesačne a 80 € mesačne. Mladšiemu synovi platila poistné 20 € a úrazové poistenie pre celú rodinu 25 €. Okrem toho platila svoje poistné 20 €, elektrinu 80 €, vodu 10 € a drevo 800 € ročne. Mala aj náklady na telefóny a internet s televíziou 50 € mesačne a pohonné hmoty 100 až 120 € mesačne. 22. V súčasnosti uvádza príjem 1 200 až 1 250 € mesačne. Došlo teda u nej k zvýšeniu príjmu až o 700 € mesačne. Na tomto zlepšení príjmovej situácie povinnej sa majú právo podieľať aj jej deti, vrátane navrhovateľa. Povinná býva v rovnakom dome, ktorý bol čiastočne rekonštruovaný (strecha), uvádza, že v domácnosti majú tri motorové vozidlá a niekoľko veteránov (nevedela uviesť, koľko ich je). Výdavky na domácnosť má do 500 €, na stravu do 400 €, drogéria a kozmetika 50 €, oblečenie všetci traja do 150 €. To je spolu 1 000 €. Do domácnosti však svojím príjmom prispieva aj jej manžel, a to v deklarovanej výške 1 300 € mesačne. Sumu 100 € mesačne minie na fajčenie. 23. Pomery matky takisto odôvodňujú zvýšenie výživného. Došlo totiž u nej k zlepšeniu životnej úrovne zvýšením príjmov i spoločným užívaním viacerých motorových vozidiel. 24. Matka sama pripustila, že by bola schopná prispievať výživným zvýšeným na 150 € mesačne. Súd však dospel k záveru, že je spravodlivé a zodpovedá možnostiam a schopnostiam matky platiť zvýšené výživné aj vo vyššej výške. V minulosti bolo výživné určené na 50 € mesačne, to však bolo v čase, kedy mala matka príjem len 550 € mesačne, pričom jej výdavky súviseli aj vtedy s bývaním v rodinnom dome a vedením domácnosti pre tri osoby. Je možné pripustiť, že sa jej zvýšili aj výdavky na bývanie, i náklady na jej mladšie dieťa sú nepochybne z dôvodu jeho vyššieho veku vyššie ako v čase ostatného rozhodovania. I tak je však v možnostiach matky prispievať výživným vo výške podstatne vyššej ako ňou uvedenou sumou 150 € mesačne. Súd považoval za spravodlivé, riadiac sa i Metodikou určovania výživného zverejnenou Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, aby bolo výživné vo výške zodpovedajúcej 16% zo súčasných čistých mesačných príjmov matky (pri základe 1 250 € mesačne, ktorú sumu je schopná i podľa vlastného vyjadrenia zarobiť). Metodika síce určuje výživné v prípade dieťaťa študujúceho v stredoškolskej forme štúdia pri dvoch deťoch povinného rodiča na 18% z čistých príjmov povinného rodiča, čo by zodpovedalo sume 225 € mesačne, avšak súd prihliadal na opakované práceneschopnosti matky z dôvodu chronických zdravotných ťažkostí, s čím má odôvodnené vyššie náklady, ale najmä na skutočnosť, že súd je rozsahom návrhu v prípade konania o výživnom na plnoleté dieťa viazaný a nemôže priznať viac, ako sa navrhovateľ svojim návrhom domáha. (§ 65 ods. 3 ZR) 25. Výživné má vždy spotrebný charakter. Suma 200 € mesačne podľa názoru súdu vychádzajúceho z vykonaného dokazovania zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľa (jeho odôvodnené potreby sú v skutočnosti vyššie) a nejde zároveň nad rámec možností a schopností matky. Len výdavky na stravu na navrhovateľa sú podľa jeho otca 200 € mesačne. Sama matka udáva výdavky len na stravu pre tri osoby vo výške 500 € mesačne, čo je 167 € mesačne na osobu a priemerné výdavky
na svojho mladšieho syna, ktorý navštevuje základnú školu, na 289,60 € mesačne (č.l. 34). Do toho ale nezapočítala stravu – po pripočítaní jednej tretiny nákladov na stravu je to 456,60 €. Niet žiadneho dôvodu domnievať sa, že by odôvodnené potreby navrhovateľa mali byť výrazným spôsobom nižšie ako odôvodnené potreby mladšieho dieťaťa matky. I ak by súd ako dôvodné náklady na stravu započítal len sumu 167 € mesačne, čo je suma uvedená ako náklady na stravu na jednu osobu v domácnosti matky, sú tu ešte ďalšie nevyhnutné výdavky navrhovateľa. Navrhovateľ má odôvodnené výdavky na cestu do školy (40 € mesačne na autobus) i na stravu v škole (minimálne 5 € denne = 100 € mesačne), má náklady na oblečenie a obuv (v priemere 50 € mesačne), drogériu a kozmetiku (do 15 € mesačne), za mobilný telefón (súd považuje za primerané 26 € mesačne – jednu tretinu sumy vo faktúre na č.l. 94), čo je spolu 398 €. Je potrebné zdôrazniť, že ani airsoftové vybavenie, ani Playstation nie sú nevyhnutné potreby navrhovateľa a súd na výdavky na tieto položky pri rozhodovaní vôbec neprihliadal, i tak je ale dôvod výživné zvýšiť. Bolo by mimoriadne nespravodlivé, ak by matka vynakladala na jedno svoje dieťa mesačne viac ako 450 € a na druhé dieťa len 50 €, navyše ak je druhé dieťa staršie a študuje mimo miesta svojho bydliska. Ani suma 150 € mesačne by nebola v takom prípade primeraná. Ani súdom určené výživné 200 € mesačne úplne nevyrovná náklady matky na obe jej deti, avšak aspoň čiastočne kompenzuje rozdielne uplatnenie práva oboch detí matky na podieľanie sa na životnej úrovni matky. Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že ani navrhovateľom deklarovaná odmena učňa 70 € mesačne nie je dôvodom na priznanie nižšieho výživného, pretože ani pripočítanie tejto sumy k výživnému nepostačuje na úhradu všetkých odôvodnených výdavkov navrhovateľa. 26. Otec navrhovateľa má v súčasnosti vyšší príjem ako v čase ostatného rozhodovania o vyživovacej povinnosti. V tom čase mal čistý príjem 1 200 € mesačne. Výdavky mal na byt (150 €), hypotéku (330 €), telefón a internet (50 € vrátane telefónu navrhovateľa). Sporil po 2 x 50 € pre seba a navrhovateľa. Na pohonné hmoty minul 50 € mesačne. Náklady na stravu a drogériu mal 200 € mesačne a splácal spotrebný úver po 40 € mesačne. 27. V súčasnosti je schopný dosiahnuť príjem 2 700 € mesačne v hrubom (čo je v čistom približne najmenej 1 950 € mesačne, u predchádzajúceho zamestnávateľa to bolo 2 200 € v čistom). Aj u neho došlo k podstatnému zvýšeniu príjmov. Toto však nemá vplyv na vyživovaciu povinnosť matky, na jej výšku. Pomery otca navrhovateľa sú síce lepšie ako pomery matky, ale otec zabezpečuje pre navrhovateľa všetky jeho potreby nekryté výživným (to je doteraz len 50 € mesačne, matkou dobrovoľne zvýšené za ostatné štyri mesiace na 100 € mesačne, teda otec dopláca minimálne 300 € mesačne). Zabezpečuje mu bývanie i úhradu mimoriadnych výdavkov (napríklad kúpou okuliarov, financovaním dentálnej hygieny a podobne). I po zvýšení výživného týmto rozsudkom bude otec napriek zabezpečovaniu domova pre navrhovateľa stále doplácať na úhradu jeho odôvodnených potrieb (navrhovateľ má nepochybne aj mimoriadne výdavky, ktoré nie je možné vopred poznať a ktoré nie sú zahrnuté v jeho výdavkoch uvedených v odseku 25 odôvodnenia tohto rozsudku). Ani skutočnosť, že otec poberá prídavok na dieťa 60 € mesačne nič nemení na závere, že veľkú časť odôvodnených výdavkov navrhovateľa (vrátane pomernej časti nákladov za bývanie v spoločnej domácnosti) bude i po zvýšení výživného stále znášať on sám. Ani vyššie príjmy otca či poberanie prídavku teda neodôvodňuje určenie nižšej vyživovacej povinnosti matke. 28. K tvrdeniu, že navrhovateľ by mohol dosahovať príjem z invalidného dôchodku súd uvádza, že ide len o hypotetický príjem podmienený rozhodnutím iného štátneho orgánu (Sociálnej poisťovne). Súd nemôže prejudikovať, či vôbec by navrhovateľovi nárok na invalidný dôchodok vznikol, ani v akej výške by mu v prípade vzniku nároku bol priznaný. V čase rozhodnutia súdu je bezpečne zistené, že navrhovateľovi invalidný dôchodok priznaný nebol a ani o priznanie takej dávky nepožiadal. V budúcnosti, ak by mu nárok vznikol, by súd musel na invalidný dôchodok a na jeho výšku prihliadať. Vznik nároku na invalidný dôchodok však neznamená automaticky zánik vyživovacej povinnosti (k tomu napríklad rozhodnutia publikované pod č. R 2/1976 alebo R 21/1978). Aj ak by súd vychádzal z tvrdenia, že navrhovateľ trpí mentálnou retardáciou, miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti by bola 40 až 60%, čo neznamená automaticky nárok na invalidný dôchodok (miera poklesu schopnosti musí byť viac ako 40%, aby bola osoba invalidná). 29. Súd výživné zvýšil s účinnosťou od začatia tohto konania (27.05.2025). Už v čase začatia konania totiž boli zmenené pomery na strane všetkých účastníkov, pričom išlo o podstatnú zmenu. Od 27.05.2025 do vyhlásenia tohto rozsudku je už časť zvýšeného výživného splatná. Ide o výživné vo výške 150 € (zvýšenie z 50 € na 200 €) za 5 dní od 27.05. do 31.05.2025 (150 € x 5 dní / 31 dní), 19 dní mesiaca jún 2025 (od 01.06. do 19.06. = 19 dní x 150 € / 30 dní) a výživné splatné 20.06., 20.07., 20.08., 20.09., 20.10., 20.11., 20.12., 20.01. – 8 mesiacov, teda 24,19 € + 95 € + (8 x 150 €) = 1 319,19 €, pričom za štyri mesiace platila matka po 100 € namiesto 50 € mesačne, teda je potrebné odpočítať sumu 4 x 50 € = 200 €, celkový dlh na splatnom zvýšenom výživnom je teda 1 119,19 €.
30. Súd umožnil splácať dlžné výživné v splátkach preto, aby sa povinná nedostala v dôsledku povinnosti zaplatiť toto výživné naraz do stavu hmotnej núdze. Povinná musí platiť bežné výživné vo výške 200 € mesačne a popri tom si musí plniť aj svoju vyživovaciu povinnosť k svojmu mladšiemu dieťaťu. Aby teda nebola ohrozená životná úroveň mladšieho dieťaťa povinnej, súd považoval za spravodlivé umožniť jej dlžné výživné zaplatiť v splátkach. Povolením splátok nedôjde k žiadnej výraznej a nenapraviteľnej ujme ani na strane navrhovateľa, ktorého potreby budú zabezpečené jednak zvýšeným bežným výživným, ale čiastočne aj vyživovacou povinnosťou jeho otca. Na druhej strane, o právo za zaplatenie dlžného výživného navrhovateľ nepríde a na jeho ochranu pre prípad, že by si matka svoju povinnosť riadne neplnila, súd ustanovil stratu výhody splátok pre prípad nezaplatenia čo i len jednej splátky dlžného výživného riadne a včas. Výšku splátok súd určil tak, aby dlžné výživné bolo zaplatené približne za tri roky, a to v prípade, ak by matka platila len minimálne súdom určené splátky (dobrovoľne môže platiť aj viac). 31. Povinnosť začať splácať súd viazal na doručenie rozsudku, pretože rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov /ďalej len „CMP“/). O splatnosti dlžného zvýšeného výživného v splátkach a o strate výhody splátok v prípade neplatenia súd rozhodol podľa § 232 ods. 3, ods. 4 CSP. 32. Vo zvyšku súd návrh zamietol, a to v tej časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zvýšenia výživného za čas pred začatím konania (od dovŕšenia 18 rokov veku). Výživné k plnoletým osobám nie je možné priznať (a zvýšiť) spätne, s poukazom na § 77 ods. 1 veta druhá ZR. 33. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 35. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP. Keďže nebol zistený žiadny spravodlivý dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu, súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.