Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-3139-2025.pdf
PDF · 105.98 KB
Case nature
Subarea
59Ek/3139/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného STABIL GROUP, spol. s r.o., so sídlom Cyprichova 8, 831 05 Bratislava, IČO 35 760 460, právne zastúpený JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o, so sídlom Karpatská 11, 058 01 Poprad, IČO 47 251 506, proti povinnému PETSOM, s. r. o., so sídlom Vyšehradská 3713/8, 851 06 Bratislava, IČO 53 963 539, právne zastúpený URBAN advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Uhrova 18, 831 01 Bratislava, IČO 47 254 173, o vymoženie 21.860,- eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Libor Samec, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Bradačova 7, 852 86 Bratislava, pod sp. zn. 146EX 541/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania voči povinnému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 257,35 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydaného po právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 15.12.2025 domáhal od povinného vymoženia 21.860,- eur s prísl. na podklade exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn. 34Up/68/2025 dňa 07.02.2025. Exekučný súd dňa 19.12.2025 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/3139/2025, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Súdny exekútor dňa 23.01.2026 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie v odôvodnení ktorého prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žiada o zastavenie exekúcie z dôvodu, že platobný rozkaz bol vydaný v rozpore so zákonom a konanie začalo na podklade nezákonne vydaného exekučného titulu. Platobný rozkaz bol vydaný v rozpore so zákonom z dôvodu, že návrh na vydanie platobného rozkazu nespĺňal zákonom stanovené podmienky pre jeho vydanie, a aj napriek tomu ho vyšší súdny úradník vydal, a to bez toho, aby návrh riadne preskúmal a posúdil splnenie zákonom vyžadovaných podmienok. Citujúc ust. § 3 ods. 1 až 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov ďalej uviedol, že platobný rozkaz bude vydaný iba v prípade, ak žalobca v návrhu osvedčí svoj nárok. Toto osvedčenie spočíva v predložení takých listinných dôkazov, ktoré zakladajú pravdepodobnosť žalobcovho nároku. Žalobcov nárok možno odôvodnene predpokladať, pokiaľ to vyplýva z vystavenej faktúry alebo z výzvy, v ktorej je vyčíslený nárok žalobcu uplatňovaný návrhom na súde v režime upomínacieho konania. Po dôkladnom preštudovaní platobného rozkazu a návrhu na vydanie platobného rozkazu je zrejmé, že návrh žalobcu nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti. Zákon o upomínacom konaní výslovne vyžaduje pripojenie faktúry alebo výzvy. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že k návrhu pripojil výzvu, z ktorej mal byť zrejmý nárok uplatňovaný návrhom. Obsahom výzvy, ktorú pripojil žalobca k návrhu na vydanie platobného rozkazu,
je však iba výzva na uzavretie dodatku k zmluve. Z výzvy, ktorá mala odôvodnene predpokladať nárok žalobcu, nárok na úhradu žalovanej istiny vo výške 21.860,- eur nevyplýva. Okrem obsahu samotnej výzvy, ktorá bola pripojená k návrhu na vydanie platobného rozkazu ako dôkaz, ktorý mal preukazovať nárok žalobcu (z ktorej ale nárok žalobcu nevyplýva), dôkazom o nároku žalobcu nie je ani samotný text (resp. formulár) návrhu na vydanie platobného rozkazu. V časti E) formulára – Trovy konania žalobca uviedol, že si uplatňuje trovy konania iba za dva úkony právnej služby, a to za „prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom“ a za úkon „písomné podanie na súd“. Pokiaľ by žalobca disponoval výzvou, ktorou by povinného vyzval pred podaním návrhu na úhradu žalovanej istiny, uplatnil by si nárok na náhradu trov konania aj za túto predžalobnú výzvu. Nakoľko si tento nárok v rámci upomínacieho konania neuplatnil, je zjavné, že takáto predžalobná výzva ani neexistuje, žalovaný (povinný) nebol nikdy vyzvaný na úhradu žalovanej istiny žalobcom, a teda takáto neexistencia písomného dôkazu o uplatnení nároku zo strany oprávneného zakladá nezákonnosť platobného rozkazu vydaného bez splnenia zákonnej podmienky – dôvodného predpokladu nároku žalobcu. Nakoľko k návrhu na vydanie platobného rozkazu nebola priložená faktúra ani výzva, z ktorej by odôvodnene vyplýval žalobcom uplatnený nárok na súde, súd mal žalobcu vyzvať na predloženie dokumentu, z ktorého by jeho nárok na zaplatenie istiny vo výške 21.860,- eur jednoznačne vyplýval a v prípade, ak by žalobca taký doklad nepredložil, mal konajúci súd uplatniť postup podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o upomínacom konaní a návrh žalobcu ako nedôvodný odmietnuť.
3. Pokiaľ ide o skutočnosť, že vydaný platobný rozkaz bol doručovaný do jeho elektronickej schránky a sa voči nemu účinne nebránil podaním odporu v zákonnej lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, povinný uviedol, že nemal vedomosť o tom, že Okresný súd Banská Bystrica mu do elektronickej schránky doručuje platobný rozkaz. Rovnako nemal vedomosť ani o fikcii doručenia, ktorá nastala zo zákona. Jeho nevedomosť o doručovaní akýchkoľvek dokumentov do elektronickej schránky bola spôsobená tým, že z neznámych dôvodov neboli povinnému doručené žiadne e-mailové upozornenia o doručovaní správ do elektronickej schránky. Nedoručenie notifikácií o doručení dokumentov do elektronickej schránky si vysvetľuje tak, že dlhšiu dobu vnímal technické problémy týkajúce sa elektronickej schránky, ktoré pretrvávali od času, kedy ústredný portál verejnej správy sprístupnil nový portál slovensko.sk. Vnímal problémy aj pri samotnom prihlasovaní sa do elektronickej schránky, keď sa mu viackrát nepodarilo realizovať ani samotné prihlásenie do portálu a v prípade, keď sa prihlásenie realizovať podarilo, nenačítal sa obsah jeho elektronickej schránky. Z objektívnych dôvodov teda nereagoval na doručený platobný rozkaz. Pokiaľ by mal vedomosť o platobnom rozkaze, voči jeho vydaniu by sa bránil včas podaným odporom, nakoľko je zjavné, že platobný rozkaz je nezákonný z dôvodu, že bol vydaný bez náležitého preskúmania skutkového stavu a bez preukázania nároku žalovaného. Nakoľko nemal o doručovaní platobného rozkazu z objektívnych dôvodov vedomosť a platobný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným exekučným titulom aj napriek tomu, že bol vydaný v rozpore so zákonom, na doplnenie uviedol, že bude v predmetnom prípade iniciovať žalobu na obnovu konania. Okrem vyššie popísanej nezákonnosti platobného rozkazu, je dôležité poukázať aj na ďalšiu skutočnosť odôvodňujúcu zastavenie exekúcie, ktorou je skutočnosť, že v platobnom rozkaze je ako žalobca uvedená obchodná spoločnosť EV Rusovce, s. r. o. so sídlom Severovcov 1379/16, 851 10 Bratislava – mestská časť Rusovce, IČO 47 257 954, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, odd.: Sro, vložka č.: 104784/B, (vyššie v texte označovaný ako „žalobca“) a v upovedomení o začatí exekúcie vydanej súdnym exekútorom je ako oprávnený označená spoločnosť STABIL GROUP, spol. s r.o. so sídlom Cyprichova 8, 831 05 Bratislava, IČO 35 760 460, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, odd.: Sro, vložka č.: 18529/B. Povinný má za to, že oprávnený žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo k zmene v osobe oprávneného z exekúcie oproti vydanému exekučnému titulu, platobnému rozkazu. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov povinný žiada, aby bolo exekučné konanie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavené, nakoľko toto začalo na podklade nezákonného exekučného titulu – platobného rozkazu a nenastali skutočnosti podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, teda oprávnený nie je oprávneným v zmysle Exekučného poriadku na vymáhanie istiny 21.860,- eur s prísl., keďže nie je totožnou osobou so žalobcom uvedeným v platobnom rozkaze a nedošlo ani k preukázateľnému prechodu práv a povinností z exekučného titulu.
4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že povinný má povinnosť podať prvý návrh na zastavenie exekúcie do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie; len taký návrh má odkladný účinok. Povinný zároveň musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Na neskoršie novoty sa neprihliada, pokiaľ nevznikli až následne alebo ich povinný bez svojej viny nemohol uplatniť skôr.
Oprávnený poukazuje, že v podaní povinného absentujú údaje a dôkazy preukazujúce včasnosť jeho návrhu (najmä dátum doručenia upovedomenia o začatí exekúcie). V tomto konaní súd neskúma vecnú správnosť exekučného titulu; preskúmava iba to, či nastali taxatívne dôvody zastavenia podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Ustanovenia § 3 zákona o upomínacom konaní definujú, kedy možno "odôvodnene predpokladať" uplatňovaný nárok a aké listiny sa k návrhu prikladajú. Avšak prípadné pochybenia pri vydaní platobného rozkazu sú otázkou vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia v základnom (upomínacom) konaní, nie otázkou vymáhateľnosti v exekučnom konaní. Platný a vykonateľný titul je pre exekučný súd záväzný, pokiaľ nebol zrušený (§ 61k ods. 1 písm. b) EP). Samotné tvrdenie nezákonnosti bez zrušenia titulu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. K námietkam povinného oprávnený ďalej uviedol, že doručovanie do aktivovanej e-schránky sa riadi zákonom o e-Governmente, pričom pri doručovaní do vlastných rúk platí fikcia doručenia po uplynutí 15-dňovej úložnej lehoty; účinky doručenia nastanú bez ohľadu na to, či sa adresát so zásielkou oboznámil. Samotné nezaslanie e-mailovej notifikácie nie je právnym dôvodom na popretie účinného doručenia. Samotná intencia podať mimoriadny opravný prostriedok nepredstavuje dôvod podľa § 61k ods. 1 EP; dôvodom by bolo až zrušenie exekučného titulu právoplatným rozhodnutím. Do toho času je titul vykonateľný a exekúcia dôvodná. Exekučný poriadok umožňuje viesť exekúciu v prospech iného subjektu než je označený v exekučnom titule, ak sa preukázal prevod práva z exekučného titulu (§ 36 ods. 1 EP). Oprávnený preukázal prevod práva prostredníctvom zmluvy o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou EV Rusovce, s.r.o. a oprávneným, ktorá sa nachádza v súdnom spise 59Ek/3139/2025. Oprávnený zastáva názor, že argumentácia povinného, že nemal vedomosť o doručení platobného rozkazu do elektronickej schránky, je v exekučnom konaní irelevantná. Platobný rozkaz bol povinnému riadne doručený, po uplynutí zákonnej lehoty sa uplatnila fikcia doručenia (zo svojej povahy nevyvrátiteľná) a povinný nepodal v zákonnej lehote odpor. Povinný ani žiadnym spôsobom nepreukázal ním tvrdené objektívne technické ťažkosti týkajúce sa elektronickej schránky. Nepreukázal včasnosť návrhu a tým ani podmienky odkladného účinku (§ 61k ods. 2 EP). Aj keby bol návrh včasný, neuvádza žiadny zákonný dôvod podľa § 61k ods. 1 EP. Argumentácia smeruje proti vecnej zákonnosti exekučného titulu, ktorá nie je predmetom prieskumu v tomto štádiu; dôvodom na zastavenie by bolo až zrušenie titulu. Námietka k doručovaniu elektronického platobného rozkazu neobstojí – pri doručovaní do aktivovaných e-schránok platí fikcia doručenia; notifikačné e-maily majú informačný charakter a ich absencia neprelamuje účinky doručenia. Oprávnený tiež poukazuje na skutočnosť, že na návrh na zastavenie exekúcie nie je možné prihliadnuť, keďže osoba, ktorá podala návrh na zastavenie exekúcie, nepreukázala plnomocenstvo konať za povinného v danej veci. Advokátska kancelária URBAN advokátska kancelária, s.r.o. predložila plnomocenstvo, ktoré sa netýka tejto exekučnej veci (146EX 541/25, 59Ek/3139/2025). S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhuje, aby súd návrh povinného zamietol a v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie mu priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v exekučnom konaní nemožno odpustiť zameškanie lehôt.
12. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 92 ods. 1 CSP zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony.
14. Podľa § 92 ods. 2 CSP splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.
15. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
16. Podľa § 121 ods. 4 CSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
17. Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
18. Exekučný súd po oboznámení sa s obsahom spisu a písomností predložených súdnym exekútorom konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do elektronickej schránky dňa 05.01.2026, čo preukazuje doručenka založená v spise. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 06.01.2026, t.j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a jej koniec pripadol na deň 20.01.2026, čo bol deň, v ktorom by bola splnená podmienka včasného podania návrhu na zastavenie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol odoslaný súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2026. Aj napriek skutočnosti, že samotný návrh na zastavenie exekúcie je datovaný dňom 21.01.2026, exekučný súd mal v konaní preukázané, že právny zástupca povinného návrh na zastavenie exekúcie podal dňa 22.01.2026. Právny zástupca podanie adresované súdnemu exekútorovi označené v predmete ako „Návrh na zastavenie exekúcie“ autorizoval v zmysle osobitného predpisu, t.j. kvalifikovaným elektronickým podpisom, ku ktorému pripojil časovú pečiatku, pričom z údajov v nej uvedených je zrejmé, že právny zástupca návrh autorizoval dňa 22.01.2026 o 09.17 hod. Vychádzajúc z uvedeného preto nemôže byť sporné, že tento bol podaný po uplynutí zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku (návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom). Zákonodarca zdôrazňujúc účel exekučného konania, ktorým nie je primárne riešiť spor medzi oprávneným a povinným, ale v ktorom sa má vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom, v súvislosti s koncentráciou konania v rámci rozhodovania o návrhu, príp. viacerých návrhoch na zastavenie exekúcie stanovil, že pokiaľ povinný podá návrh v
lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, jeho povinnosťou je poukázať na všetky skutočnosti a predložiť, resp. označiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak je návrh podaný po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, možno v návrhu uvádzať len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí za predpokladu, že ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak je podaný druhý, resp. ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Z obsahu podania povinného však vyplýva, že povinným namietané skutočnosti, ktoré by podľa jeho názoru mali odôvodňovať zastavenie exekúcie, nastali ešte pred začatím exekučného konania, a preto tieto mal namietať v zákonom stanovenej lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej lehote je založené na procesnej zodpovednosti účastníka konania na strane povinného a preto nemožno v oneskorene podanom návrhu namietať ako dôvod zastavenia exekúcie to, čo nastalo pred začatím exekučného konania, resp. pred uplynutím lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
19. Povinný podaním zo dňa 06.02.2026 oznámil súdnemu exekútorovi, že žalobu na obnovu konania, ktorou napáda platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 34Up/68/2025 zo dňa 07.02.2025 a platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 34Up/1175/2025 zo dňa 24.09.2025 bola podaná príslušnému súdu, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica, dňa 06.02.2026.
20. Pokiaľ povinný podal žalobu na obnovu konania, exekučný súd musí konštatovať, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku voči súdnemu rozhodnutiu na príslušnom súde nemá vplyv na platnosť a záväznosť rozhodnutia, keďže napadnuté rozhodnutie zostáva naďalej právoplatné a vykonateľné. Povinný zároveň nepreukázal, že by bola odložená vykonateľnosť exekučného titulu, avšak aj tu je potrebné zdôrazniť, že v prípade ak by aj došlo k odkladu vykonateľnosti exekučného titulu, nebolo by možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť a túto zastaviť, keďže odklad vykonateľnosti by nespôsobil zrušenie rozhodnutia alebo jeho zmenu. Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť a zároveň platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, a to až do doby, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak.
21. Exekučný súd vo väzbe na uvedené poukazuje na skutočnosť, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Súd v súvislosti s podaným návrhom z úradnej povinnosti skúma v prvom rade to, či návrh bol podaný oprávnenou osobou a či bol podaný v zákonom stanovenej lehote na jeho podanie, pričom nedostatok niektorej z uvedených zákonných predpokladov je dôvodom na zamietnutie návrhu bez toho, aby sa súd zaoberal vecnými dôvodmi podaného návrhu.
22. Nakoľko v predmetnom konaní neboli naplnené predpoklady podľa vyššie citovaného ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, pričom zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné podľa ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol bez toho, aby sa zaoberal jeho obsahom.
23. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
29. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
30. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
31. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
32. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom, resp. v prípade rozhodnutia súdu, ktorým exekučný súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Keďže v posudzovanej veci mal oprávnený plný úspech, nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol, o nároku na náhradu trov rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti uznesenia a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov voči povinnému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
33. Exekučný súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby vo výške 257,35 eur (polovičný úkon v sume 193,37 eur + režijný paušál za rok 2026 v sume 15,86 eur + 23 % DPH v sume 48,12 eur). Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.