Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9P-4-2026.pdf
PDF · 86.76 KB
Case nature
Subarea
9P/4/2026
Uznesenie
Okresný súd Žilina, vo veci starostlivosti o maloleté deti:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX A. B., nar. XX.XX.XXXX
bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov – matka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: I. Otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, v sume 120 EUR mesačne, na maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX, v sume 100 EUR mesačne a na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 80 EUR mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom nariadenia tohto rozhodnutia
II. Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a .
III. Neodkladné opatrenie t r v á do rozhodnutia vo veci samej vedenej Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 9P/15/2026.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom zo dňa 07.01.2026, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 12.01.2026, navrhla matka vydať neodkladné opatrenie, ktorým súd uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. A. v sume 250 EUR mesačne, na mal. C. v sume 220 EUR mesačne a na mal. A. v sume 100 EUR mesačne.
2. Zároveň navrhovateľka navrhla, aby súd neodkladným opatrením nariadil manželovi povinnosť prispievať na výživu manželky sumou 200 EUR mesačne. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 9P/4/2026-7 zo dňa 15.01.2026 súd vylúčil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti výživného pre manželku na samostatné konanie, ktoré je vedené tunajším súdom pod sp. zn. 9Pc/2/2026.
3. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že je manželkou A. B.. Majú spolu tri maloleté deti: syn A. B., nar. XX.XX.XXXX, dcéra C. B., nar. XX.XX.XXXX, dcéra A. B., nar. XX.XX.XXXX. O deti sa stará výlučne navrhovateľka. Momentálne je bez príjmu, keďže je na rodičovskej dovolenke a zabezpečuje celodennú starostlivosť o najmladšie dieťa. Otec dlhodobo neprispieva na výživu detí v primeranej výške. Posiela len nepravidelné a nízke sumy, často po častiach (napr. 100 EUR, 50 EUR, 50 EUR, 5 EUR), pričom tieto platby nepokrývajú ani základné potreby detí. V decembri 2025 neposlal žiadne výživné. Áno, zabezpečil stravu, ale to len preto, že boli Vianoce. V niektorých mesiacoch poslal vyššiu sumu,
avšak len vtedy, keď už ho varovala, že celú vec dá k súdu. Tieto platby sú nepravidelné, nepredvídateľné a nemožno ich považovať za riadne plnenie vyživovacej povinnosti. Kvôli hazardným hrám sa zadĺžil všade. Otec si uplatňoval daňový bonus na deti, a aj ten zobral exekútor pre jeho dlhy. Otec má viacero exekúcií, dlhy a nestabilné príjmy. Jeho finančné správanie je nezodpovedné a ohrozuje zabezpečenie potrieb detí. Nemôže zobrať deti k zubárovi, veľakrát si musela požičať peniaze, aby vôbec mali na jedlo, na lieky, do školy, na cestu a podobne. Keď pýtala peniaze, častokrát dostala odpoveď, nech si ide na ulicu pýtať a horšie. Akí sú príživníci a podobne slová. Dokonca zaútočil aj na ich syna, o čom existuje záznam na polícií. Bolo mu všetko jedno. O celej tejto situácií vie aj jeho šéf a naďalej ho vo všetkom podporuje, prosila aj jeho, aby výplaty posielal na jej účet, keďže vedel, o čo ide, aký má manžel problém. Radšej sa spolu zúčastňujú výletov do Nórska, čo stojí nemalé peniaze a podobne. Nepovedala by na to nič, ak by boli v prvom rade zabezpečené spoločné deti. Deti majú zvýšené odôvodnené potreby. Najstaršie dieťa nastupuje tento rok na strednú školu, prostredné dieťa má zdravotné problémy a vyžaduje pravidelné lekárske kontroly. Najmladšie dieťa bude musieť nastúpiť do materskej školy, čo predstavuje ďalšie náklady. Ona ako zamestnanec v školstve má zo zákona povinnosť doplniť si vysokoškolské vzdelanie v odbore predškolskej a elementárnej pedagogiky, aby mohla pokračovať vo výkone svojej profesie. Štúdium je finančne náročné (školné, cestovné, učebné materiály) a v kombinácii so starostlivosťou o tri maloleté deti predstavuje výraznú záťaž. Keď nastúpi do práce, bude musieť študovať popri práci, čo zvyšuje jej náklady a obmedzuje jej schopnosť zabezpečiť všetky potreby detí bez primeraného príspevku zo strany otca. Otec sa zdržiava v spoločnej domácnosti minimálne, pomaly už nechodí domov, prispieva len na nájom a podľa jeho slov to stačí, neprejavuje záujem o zabezpečenie potrieb detí. Deti a ona sú v núdzi a odkázaní na pomoc jej rodičov. Je nútená riešiť situáciu kvôli deťom takto. Vzhľadom na to, že otec neprispieva primerane, deti sú v ohrození a ona je bez príjmu, je potrebné, aby súd rozhodol okamžite.
4. Otec sa k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia do dnešného dňa nevyjadril.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
11. Úprava rodičovských práv a povinnosti je obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine.
12. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o inštitút, ktorého účelom je bezodkladne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
14. Pri rozhodovaní o dôvodnosti neodkladného opatrenia súd nevyhnutne riešil otázku potreby úpravy pomerov mal. detí. Vychádzal pri tom nielen z tvrdení matky (navrhovateľky), ale aj zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca (ďalej len ÚPSVaR Čadca), daňového priznania otca za rok 2024, správy ÚPSVaR Čadca vo veci starostlivosti o mal. deti, správy Sociálnej poisťovne a lustrácie v Sociálnej poisťovni.
15. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že matka nepoberala za posledných 12 mesiacov nemocenskú dávku, dávku v nezamestnanosti, úrazové dávky ani žiadny dôchodok.
16. Zo správy ÚPSVaR Čadca – z podania správy vo veci starostlivosti o mal. deti B. zo dňa 27.01.2026 vyplýva, že s matkou vykonali pohovor na ich oddelení. Žije v prenajatom byte v E. F. spolu s manželom a deťmi. Manžel za posledný rok prestal chodievať domov z práce. Prestal sa deťom venovať a tráviť s nimi čas. Matka uviedla, že v roku 2025 bol doma z práce asi 4 krát. Otec však po celý čas platil nájomné v sume 550 EUR mesačne a občas matke dal 100 EUR. Na vianočné sviatky otec urobil nákup a nakúpil aj darčeky. V januári, keď odchádzal do práce urobil nákup asi za 150 EUR. Matka ďalej uviedla, že otec detí má dlhy a exekúcie. Keď si vypije alkohol, je agresívny. Otca kontaktovali telefonicky, nakoľko je v práci v zahraničí. O návrhu matky nevie, neprevzal si poštu. Priznal, že má dlhy a exekúcie. Uviedol, že platil nájomné a nakupoval aj ďalšie veci. V mesiaci januári ešte nezaplatil nájomné, nakoľko ešte nemal výplatu. Keď odchádzal do práce v januári, urobil nákup potravín. 17. Z potvrdenia ÚPSVaR Žilina vyplýva, že matka poberá rodičovský príspevok vo výške 482,30 EUR mesačne a prídavky na mal. deti vo výške 180 EUR mesačne.
18. Z potvrdenia Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca vyplýva, že otec v roku 2024 podal daňové priznanie, v ktorom uviedol: príjmy zo živnosti 36 799,50 EUR, výdavky zo živnosti 21 000,00 EUR, základ dane 15 799,50 EUR, daň 1 522,95 EUR, nárok na daňový bonus 5 040,00 EUR, suma daňového bonusu na poukázanie správcom dane 3 517,05 EUR.
19. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec bol samostatne zárobkovo činný od 01.02.2021 do 08.01.2026 s vymeriavacím základom za obdobie od 01/2025 do 01/2026 priemerne vo výške cca 945 EUR mesačne.
20. Lustráciou v súdnom registri bolo zistené, že na tunajšom súde prebieha pod sp. zn. 9P/15/2026 konanie o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, ktoré k dnešnému dňu nie je právoplatne skončené.
21. Súd zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Pri svojom rozhodovaní mal na zreteli ako prvoradé hľadisko záujem mal. detí.
22. Súd, s poukazom na vyššie uvedené, dospel k záveru, že v predmetnom prípade je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, a to z dôvodu neschopnosti rodičov dospieť k vzájomnej dohode ohľadom vyživovacej povinnosti k mal. deťom. Bez autoritatívneho zásahu súdu by mohla byť ohrozená výživa mal. detí, a tým aj ich priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov Súd považoval za potrebné upraviť výšku navrhovaného výživného, a to rešpektujúc ustanovenie § 366 CMP, že neodkladným opatrením možno uložiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb mal. detí a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť prípadne vyššiu sumu výživného. Bolo zistené, že rodičia mal. detí sú manželia, otec pracoval v zahraničí, pričom sa do spoločnej domácnosti vracal sporadicky. Matka je aktuálne na rodičovskej dovolenke s mal. A., poberá rodičovský príspevok vo výške 482,30 EUR mesačne a prídavky na mal. deti celkovo vo výške 180 EUR mesačne. Otec bol do 08.01.2026 samostatne zárobkovo činný, s vymeriavacím základom vo výške cca 945 EUR mesačne, jeho aktuálne pomery súdu preukázané neboli. Preto súd nariadil povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere, a to vo výške 120 EUR na mal. A., 100 EUR na mal. C. a 80 EUR na mal. A. mesačne. Súd má zato, že suma určená týmto neodkladným opatrením je primeraná vzhľadom na pokrytie nevyhnutných výdavkov na výživu mal. detí. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol.
23. Neodkladné opatrenie predstavuje len dočasnú úpravu, ktorej cieľom je prioritne zabezpečiť v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP) základný rámec plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany otca, na zabezpečenie základných potrieb mal. detí.
24. Rozsah výživného určený v neodkladnom opatrení môže byť odlišný od rozsahu určeného v rozhodnutí vo veci samej – úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom.
25. Súd ďalej koná vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom a po vykonaní riadneho dokazovania rozhodne v súlade s najlepším záujmom mal. detí a oprávnenými záujmami ich rodičov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať o d v o l a n i e v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Žilina. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 355 ods. 2, § 357 CSP, § 359, § 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisovú značku, · označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 CSP)
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde prvej inštancie, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. (§ 125 ods. 3 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1, 2 CMP)
Poučenie o spôsoboch výkonu rozhodnutia (§ 120 CMP):
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie (povinnosť zaplatiť peňažnú sumu – výživné, nedoplatok na výživnom), môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 46 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať: a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.
Podľa ustanovenia § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.