Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-129-2025.pdf
PDF · 95.62 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/129/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II, pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: W. X., B.. XX.XX.XXXX H. C. X., B.. XX.XX.XXXX, deti matky: T. X., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. - U. T., toho času D. W., W. XX, X. a otca: I. L., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, L., takto
r o z h o d o l :
I. Súd zveruje maloleté deti: W. X., B.. XX.XX.XXXX a C. X., B.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej W. X., B.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 70 € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc doručením tohto rozsudku.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého C. X., B.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 50 € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc doručením tohto rozsudku.
IV. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
V. Obaja rodičia budú maloleté zastupovať a spravovať ich majetok.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka maloletých detí sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 19.09.2025 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: W. X., B.. XX.XX.XXXX H. C. X., B.. XX.XX.XXXX tak, že obe deti budú zverené do jej osobnej starostlivosti, otec bude zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej W. sumou 120 € mesačne a na výživu maloletého C. sumou 100 € mesačne. V návrhu matka uviedla, že s otcom maloletých detí manželstvo neuzavreli a nežijú ani v spoločnej domácnosti. Otcovstvo k maloletým deťom bolo určené súhlasným vyhlásením až dňa 17.01.2025, pretože otec sa nachádzal a aj v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.
2. Otec maloletých detí mal doručenie predvolania spolu s návrhom na začatie konania a procesným poučením riadne doručené, k návrhu sa nevyjadril, na pojednávanie súdu sa nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal jeho odročenie. Podľa § 180 zák.č. 160/2015 Z.z.Civilný sporový poriadok , súd preto vec prejednal v neprítomnosti otca.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletých detí, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom rodných listov maloletých detí, zápisnicou z informatívneho stretnutia rodičov zo
dňa 20.11.2025, výpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry SR, Zmluvy o vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Centre pre deti a rodiny PREPULS , potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na deti, Zmluvy o ubytovaní č. X-XX-XXXX-XX, záznamu zo stretnutia rodinného kruhu zo dňa 28.11.2025, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovné skutočný stav veci:
4. Maloleté deti: W. X., B.. XX.XX.XXXX H. C. X., B.. XX.XX.XXXX sa narodili z nemanželského vzťahu svojich rodičov T. X., B.. XX.XX.XXXX H. I.H. L., B.. XX.XX.XXXX. Rodičia manželstvo neuzavreli.
5. Z obsahu zmluvy o ubytovaní č. X-XX-XXXX-XX súd zistil, že matka spolu s deťmi je ubytovaná v priestoroch ubytovacieho zariadenia Kopčany, na W. D..Č.. XX v Bratislave. Za ubytovanie sa matka zaviazala platiť úhradu vo výške 157 € mesačne. V úhrade za ubytovanie sú zahrnuté aj náklady na prevádzku ubytovne.
6. Z obsahu potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava súd zistil, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 482,30 € mesačne a prídavkov na dve deti spolu v o výške 120 € mesačne. Iný zdroj príjmu matka aktuálne nemá.
7. Z obsahu Výpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry SR súd zistil, že otec maloletých detí bol od roku 2008 osemkrát odsúdený pre trestné činy lúpeže, krádeže, výtržníctva, ublíženia na zdraví, poškodzovania cudzej veci. Posledne bol odsúdený trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 58T/26/2024 zo dňa 03.10.2024 pre nebezpečné vyhrážanie na trest odňatia slobody nepodmienečne na 12 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a prepadnutie veci.
8. Z odpovedí z lustrácii otca ohľadne jeho majetkových a zárobkových pomerov súd zistil, že nie je klientom žiadnej z bankových inštitúcii na Slovensku, nie je vlastníkom nehnuteľností ani motorového vozidla.
9. Z odpovede z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni a.s., súd zistil, že v období od 01.12.2023 do 30.11.2024 bol zamestnaný u zamestnávateľa Proplusco Services spol. s r.o., kde vymeriavací základ v decembri 2023 predstavoval 30 € a v ďalších mesiacoch bol vymeriavací základ nulový. Od 26.02.2025 do 27.05.2025 bol v Ústave na výkon testu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava zaradený do pracovného procesu , kde dosahoval brutto príjem v priemernej výške 368 € .
10. Z obsahu zápisnice z informatívneho stretnutia rodičov, ktoré sa konalo pred tunajším súdom v rámci Cochemskej praxe dňa 20.11.2025 súd zistil, že na stretnutie sa dostavili obaja rodičia. Matka zotrvala na podanom návrhu. Otec maloletých detí uviedol, že súhlasí so zverením detí do jej starostlivosti , pretože matka vždy starostlivosť o deti zabezpečovala. Rodičia zároveň súhlasne uviedli, že na styku otca s maloletými deťmi sa vedia dohodnúť. K výživnému otec uviedol, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody si ešte prácu nenašiel. Naposledy pracoval u zamestnávateľa - Magna Slomatek, výroba autodielov, ako operátor výroby, bolo to v roku 2021 - 2022. Má ukončené základné vzdelanie. Okrem maloletej W. a maloletého C. otec iné deti nemá.
11. Na pojednávaní súdu konanom dňa 11.02.2025 matka uviedla, že otec bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v novembri 2025, od ktorej doby býva u svojej matky v Partizánskom, zároveň prespáva aj v Bratislave v Nocľahárni sv. Vincenta De Paul aby mohol navštevovať deti. V spoločnej domácnosti však ako rodina nežijú. Otec nikdy na deti finančne neprispieval. Od prepustenia z výkonu trestu nepracoval, tvrdil že sa musí dať do poriadku po psychickej stránke , cítil sa zle, nemal na nič náladu, v minulosti užíval aj psychoaktívne látky. Sám si zavolal záchranku a toho času je hospitalizovaný na Psychiatrickej klinike, NSP a ÚNB Bratislava, Nemocnica Ružinov. Matka uviedla, že pred nástupom na materskú dovolenku pracovala ako pomocná sila v kuchyni, v Domove dôchodcov v Rači, kde dosahovala netto príjem 700 € - 800 € mesačne. Dcére bola diagnostikovaná mentálna retardácia, navštevuje špeciálnu školu v Dúbrave.
12. Kolízna opatrovníčka súhlasila s návrhom matky v znení, aby boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke, aby obaja rodičia mali právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, styk otca s deťmi upravený nebude. Výživné navrhované matkou považovala za neadekvátne
možnostiam a schopnostiam otca, takéto výživné nebude schopný otec platiť. Na strane druhej nesúhlasila s určením minimálneho výživného. Kolízna opatrovníčka založila na pojednávaní súdu správu z práce z rodinou, keďže matka vykazuje medzery v rodičovských zručnostiach, predovšetkým vo vzťahu k maloletej W., ktorá je zanedbávaná po hygienickej stránke, čo avizovala škola, taktiež je nutné s maloletou navštíviť nefrológa pre pretrvávajúce bolesti brucha a pomočovanie, venovať sa jej pri plnení školských povinností.
13. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:
Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa prvej vety § 36 ods. 1 cit. zákona rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 od. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.
Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to,
aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
14. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: W. X.Š., B.. XX.XX.XXXX H. C. X., B.. XX.XX.XXXX , ktoré konanie začalo na návrh matky. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodičia nie sú manželmi a nežijú trvalo v spoločnej domácnosti. O maloleté deti sa starala výlučne matka, keďže otec bol dlhodobo a opakovane vo výkone trestu odňatia slobody. V priebehu konania bol otec prepustený na slobodu, spolužitie však rodičia neobnovili, otec sa nezamestnal, na deti neprispieva ani v súčasnosti žiadnou čiastkou. Podľa tvrdení matky sa otec nachádza v ústavnej psychiatrickej liečbe. Z vyjadrenia otca pred koordinátorkou pre rodinnoprávnou agendu súd zistil, že sa stotožňuje s tvrdeniami matky. Vyjadril súhlas so zverením maloletých detí do jej osobnej starostlivosti s tým, že na styku s deťmi sa rodičia vedia dohodnúť. Kolízna opatrovníčka sa rovnako priklonila k zvereniu detí do starostlivosti matky, s dôrazom aby matka spolupracovala s Centrom pre deti a rodiny Bratislava- Röngenova ako aj s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pracovala na zdokonalení svojich rodičovských zručností a odstránení nedostatkov v starostlivosti o maloleté deti. Súd po zvážení všetkých okolností dospel k záveru, že matka má lepšie predpoklady pre zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti, vychovávať ich , starať sa o ne a vytvoriť im zdravé rodinné prostredie, z ktorého dôvodu súd jej návrhu vyhovel a maloleté deti zveril do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Zároveň súd apeluje na matku, aby reflektovala na odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prehlásila deti k pediatrovi v Bratislave, s maloletou W. navštívila neurológa, edukovala deti k základným hygienickým návykom, a stavala sa k svojim rodičovým povinnostiam zodpovedne a systematicky.
15. Styk otca s maloletými deťmi súd na návrh rodičov neupravil, to znamená, že bude na dohode rodičov, v akom rozsahu bude styk otca s deťmi prebiehať. Súd upriamuje pozornosť, že je v záujme zachovanie práva maloletých na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a rešpektovanie ich práva na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti. .
16. O zastupovaní a správe majetku maloletých detí , súd rozhodol tak, že zastupovať maloletých a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami.
17. Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletých detí ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že otec bol v minulosti zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý sa zaoberal výrobou súčiastok na automobily. Od roku 2008 bol osemkrát súdne trestaný, nemal stabilný zdroj príjmu. Takéto nezodpovedné správanie otca, ktorý má zodpovednosť za dve maloleté deti nemôže byť v ich neprospech. Otec je v produktívnom veku, od novembra 2025 je na slobode, preto je jeho povinnosťou zabezpečiť si zdroj príjmu, hoci brigádami, tak, aby sa mohol v starostlivosti o svoje deti podieľať aspoň finančne. Minimálne výživné v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine v tomto prípade neprichádza do úvahy, keďže otec bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený a môže si zabezpečiť pravidelný zdroj príjmu. Matka je od roku 2024 na materskej dovolenke, aktuálne na rodičovskej dovolenke a jej jediným zdrojom príjmu je rodičovský príspevok a prídavky na deti. Výživné vo výške 70 € na maloletú W. a 50 € na maloletého
C. je stanovené v takej výške, ktorú si otec môže zabezpečiť ak sa k svojej rodičovskej roly bude stavať zodpovedne. Je neprípustné aby celá starostlivosť o deti bola na matke a to nielen po stránke osobnej starostlivosti ale aj po stránke finančnej. Deti majú dvoch rodičov preto aj otec musí svojím dielom prispieť k starostlivosti o spoločné deti. Na strane druhej, ak by súd stanovil výživné v matkou stanovenej výške, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou by otec takúto sumu nebol schopný platiť a viedlo by to k jeho opätovnému trestnému stíhaniu pre zanedbanie povinnej výživy, čo súd vyhodnotil ako kontraproduktívne.
18. Na žiadosť matky súd určil otcovi povinnosť platiť výživné odo dňa vykonateľnosti tohto rozsudku.
19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.