Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_0T-30-2025.pdf
PDF · 97.6 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/30/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. Zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.02.2026, vo Zvolene, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., trvale bytom C., D. E. F. E. A. A., občan SR
je vinný, že
dňa 18.12.2025 v čase okolo 09.00 h v byte, na adrese C., G. H. XX, I. C. sa vyhrážal svojej manželke G. B., nar. XX.XX.XXXX so slovami, že; „keď budem odchádzať z tohto bytu, dobijem ťa tak, že budeš mať otras mozgu a budeš grcať,“ pričom tento zotrval v byte a G. B. odišla do práce, kde následne dňa 18.12.2025 v čase okolo 21.00 h sa vrátila z práce do bytu na adrese C., G. H. XX, kde našla spať A. B. obývačke na gauči, ktorý po zobudení začal G. B. nadávať, preto sa zamkla v spálni a začala volať na linku 158, pričom vtedy sa A. B. oprel nohou do dverí spálne, tieto dvere radšej otvorila a následne ju začal fyzicky napádať tak, že ju opakovane bil rukami do oblasti hlavy, potom prestal, vyšiel zo spálne na chodbu v byte, kde začal chodiť, kde sa G. B. vyhrážal, že ju zabije, čo zopakoval minimálne jeden krát, počas vyhrážania sa obul, ona mu hodila kľúče od bytu, ktorými si odomkol dvere, kľúče hodil G. B. a z bytu odišiel, čím takto svojim konaním G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Zvolen nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, ale vzbudil u nej dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,
č í m s p á c h a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Za to sa odsudzuje
Podľa 360 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 46, § 49 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka I. J. C. podala pod č. 1Pv 553/25/6611-6 dňa 20.12.2025 na Okresný súd Zvolen obžalobu na obžalovaného pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, oboznámením sa s výsluchom poškodenej z prípravného konania, výsluchom svedkov a prečítal listinné dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise a zistil nasledujúci skutkový stav.
Obžalovaný A. B. vo vzťahu ku skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu, na hlavnom pojednávaní uviedol, že v deň skutku už ráno došlo ku hádke s poškodenou, ktorá mu povedala, že sa má zbaliť a vypadnúť. Takto bol však vyhadzovaný stále, zostal teda v byte, ale nevedel kedy poškodená príde z práce. Bral to tak, že sa chce poškodená ešte porozprávať, keďže v priebehu dňa, keď už odišla do práce, mu ešte poslala sms v zmysle „či nás už naozaj nič nespája“. Keď prišla z práce okolo 20:00-21:00 hod tak ho zobudila. Vtedy spal na gauči v obývačke. Poškodená prišla do vnútra ako páv a povedala mu, že jej je ľúto, že mu to s mamičkou nevyšlo a následne mu povedala, aby sa zbalil a vypadol. On sa obliekol, chcel odísť, ale vchodové dvere boli zamknuté a nebol tam kľúč. Poškodenú asi tri krát vyzýval, aby mu otvorila. Nepočul žiadnu odpoveď a preto chcel vojsť do spálne, kde bola poškodená, ale spálňa bola zamknutá. Trikrát poškodenej povedal, aby mu otvorila, potom sa zaprel do dverí, lebo vedel, že na to bude reagovať, vtedy mu otvorila dvere. Keď otvorila dvere, videl kabelku položenú na stolíku, preto išiel ku stolu a zobral kabelku. Poškodená začala „pindať“, lebo z tejto kabelky vytiahol cigarety, čo sa poškodenej nepáčilo. Bolo to preto, lebo celý deň nefajčil. Hneď na to poškodená zobrala mobil a začala volať na políciu. V tomto telefonáte uvádzala všetky svoje presné údaje a uviedla, že sa jej manžel vyhráža. Kľúče držala vtedy v ruke. Nahol ku nej po kľúče. Nevie, čo si poškodená vtedy myslela, ale začala si kryť hlavu. On ju udrel ľavou rukou po rukách, ktorými si kryla hlavu a to otvorenou dlaňou. Medzitým sa jej spýtal, že či na toto ho volala, aby prišiel z Kremnice. Toto nebola agresia, ale čisté zúfalstvo, že k tomuto vôbec došlo. Týždeň pred skutkom si chcel siahnuť na život. V Kremnici bol päť dní a cca týždeň pred skutkom sa vrátil. Takto ju udrel jeden, maximálne dva krát a toto tiež do rúk, ktoré mala na hlave. Vytrhol jej kľúče z rúk, otvoril si vchodové dvere a tieto kľúče hodil po nej. Následne odišiel s tromi cestovnými taškami a chcel ísť prvým vlakom do Kremnice. Uviedol, že poškodenej sa nevyhrážal zabitím ani ničím iným, celé mu to bolo smiešne. K požitiu omamných a psychotropných látok pred skutkom uviedol, že cca dva dni pred skutkom požil pervitín a ráno keď poškodená odišla do práce požil 10 tabletiek, ktoré boli poškodenej. Vôbec netuší, aké to boli tabletky a toto zapil 2 dcl vodky. Jednalo sa o nejaké psychiatrické lieky. Podľa vlastného vyjadrenia necítil žiadne účinky, či už liekov alebo vodky, keď sa poškodená vrátila domov z práce. Necítil už po dvoch dňoch ani účinok pervitínu. Jeho úmyslom, keď požil tieto neznáme lieky a alkohol bolo, aby ho vyplo. Nemal z toho dňa ani výpadky pamäte. Na ďalšie otázky uviedol, že poškodená je užívateľkou pervitínu rovnako ako on. Aj keď si dva dni pred skutkom dal pervitín, tak bola poškodená nervózna, že ona nemá. On sa neliečil v minulosti na žiadnu psychiatrickú diagnózu a manželka bola asi pred rokom v Kremnici so závislosťou na Neurole.
Svedkyňa – poškodená G. B. na hlavnom pojednávaní odmietla vo veci vypovedať z dôvodu, že je manželkou obžalovaného. Súd preto oboznámil jej výpoveď z prípravného konania, kedy uviedla, že s obžalovaným sa už viac dní hádali. V deň skutku ráno mu povedala, aby odišiel z bytu, ktorý mala v prenájme. Vtedy jej povedal, že ak pôjde z bytu, tak ju dobije tak, že bude mať otras mozgu a bude grcať. Keď sa večer vrátila do bytu, tak obžalovaný spal na gauči a keď išla do kuchyne, tak sa zobudil. Vtedy mu povedala, aby odišiel. On zostal nervózny, videla mu na tvári, že je zle. Odišla preto do spálne, kde sa zamkla, ale obžalovaný sa oprel do dverí, preto ich otvorila, aby ich nerozbil. Potom cúvala smerom k posteli a volala 158, lebo už vedela, že bude zle, že dostane bitku. Popritom ako volala na políciu ju mlátil a ešte jej prehľadal batoh, čo nosí do roboty. Zobral jej cigarety. Potom následne obžalovaný pochodoval po chodbe a že ju zabije. Podala mu kľúče, on si odomkol, zobral si tašky a išiel preč. Kľúče jej hodil naspäť. Počas tejto hádky jej aj nadával, že je špina, vecheť, handra. Na ďalšie
otázky ako vnímala tieto vyhrážky uviedla, že obžalovaný je v súčasnej dobe nevyspytateľný, nevie čo od neho čakať.
Svedok B. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že im bolo oznámené cez operačné stredisko, že poškodená oznámila, že ju napáda druh, vyhráža sa jej zabitím. Prišli tam dve hliadky a po príchode bola na mieste len poškodená, ktorá stála vo dverách, obliekala sa a chcela ísť podať trestné oznámenie. Poškodená im potvrdila to, čo uvádzala aj v telefonickom oznámení. Spísali o tom aj úradný záznam, kde podrobnejšie uviedli aj vyjadrenia poškodenej. Samotného skutku neboli svedkami. Na ďalšie otázky uviedol, že po príchode na miesto sa im poškodená javila rozrušená. Nevšimol si na nej nijaké zranenia.
Svedok K. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný jeho syn. Pri skutku, ktorý je mu kladený za vinu nebol prítomný. Ďalej uviedol, že jeho vzťah so synom je raz dobrý, raz menej a to podľa toho, či je pod vplyvom nejakých látok alebo nie, či už drog alebo alkoholu. Pokiaľ je pod vplyvom, tak sa s ním nedá. Ďalej uviedol, že obžalovaný má dve deti 16 a 6 ročné a tieto sú zverené do starostlivosti jeho aj jeho manželky, pričom matky detí sa o deti nezaujímajú. Matka staršieho dieťaťa sa mu ozve tak jedenkrát za rok a matka mladšieho trikrát do roka. Obaja s manželkou sú už staršie osoby a majú viaceré zdravotné problémy. Manželstvo obžalovaného a poškodenej vnímal ako raz dobré a raz ako „kovbojku“. Má vedomosť, že aj manželka obžalovaného je drogovo závislá. Videl, že požíva aj alkohol. Občas bol svedkom toho, že medzi nimi prebehla hádka a potom zase vychladli, pričom on sa radšej zdržiaval v inej miestnosti, nechcel byť toho svedkom. Fyzického násilia však medzi nimi však nebol svedkom.
Podľa § 269 Tr. poriadku sa čítali listinné dôkazy a to : záznam o dychovej skúške (č.l. 49-50), výpis s ústrednej evidencie priestupkov (čl. 51-53), trestné rozkazy Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 62/2025 (č.l. 58-61), sp. zn. 6T 44/25 (č.l. 62-66), sp. zn. 2T 16/2020 (č.l. 67-70), úradné záznamy (č.l. 71-72), odpis z RT (č.l. 73-79, čl. 1-3 prílohovej obálky).
Zo záznamov telekomunikačnej prevádzky vyplýva, že dňa 18.12.2025 o 21:11 hod. oznámila poškodená, že obžalovaný ju bije, pričom počuť ako kričí ako ju zabije. Následne o 21:42 hod. bola oznamovateľka stálou službou vyťažená a táto uviedla, že obžalovaný ju mal niekoľkokrát udrieť do tváre päsťou, pričom kričal, že ju zabije.
Z úradného záznamu zo dňa 18.12.2025 vyplýva, že dňa 18.12.2025 bola vykonávaná motorizovaná hliadková služba v zložení práp. B. B. a H. J. L., ktorí boli vyslaní na adresu oznamovateľky G. B., ktorá oznámila, že ju v byte napadol manžel a vyhrážal sa, že ju zabije. Po príchode na miesto im oznamovateľka uviedla, že po príchode domov požiadala obžalovaného, aby z bytu odišiel. On z toho zostal nervózny a začal na ňu kričať, že ju zabije. Na to sa zavrela v spálni, kam sa začal dobíjať. Ona vtedy volala hliadku polície, pričom ani počas toho ju neprestal biť a vyhrážať sa zabitím. Ošetrenie si oznamovateľka nežiadala.
Súd odmietol návrh obhajoby na vykonanie dôkazu oboznámením videozáznamu z mobilného telefónu svedka K. B. z obdobia január/február 2025 a to jednak z dôvodu, že autenticitu tohto záznamu nemožno nijakým spôsobom verifikovať, ani okolnosti za akých bol tento záznam zrealizovaný a predovšetkým z dôvodu, že tento dôkaz nemá žiadny a to ani časový vzťah k prejednávanej veci, v ktorej boli realizované úkony smerujúce k jej objasneniu. Navyše je potrebné uviesť, že ani počas celého trestného konania tento dôkaz nebol zo strany obžalovaného ani len spomenutý a teda nebolo možné ho zákonným spôsobom v zmysle Trestného poriadku do konania zabezpečiť.
Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 360 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Podľa § 139 ods. 1 písm. c), chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.
Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona, blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
Objekt uvedeného prečinu je nevyhnutné vymedziť ako samotné medziľudské vzťahy medzi jednotlivými osobami, ako aj samotné neodňateľné právo každého, aby nebol predmetom vyhrážok. Subjekt prečinu nebezpečného vyhrážania je všeobecný, môže sa ho teda dopustiť ktorýkoľvek trestne zodpovedný páchateľ vrátane právnickej osoby. Subjektívna stránka spočíva v úmyselnom zavinení páchateľa. Objektívna stránka prečinu nebezpečného vyhrážania spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu. Pojem "vyhrážanie" je nevyhnutné vykladať tak, že sa ním rozumie verbálny, písomný, neverbálny prejav, ktorý sa však reálne musí dostať do sféry poškodeného, t.j. poškodený musí byť objektívne schopný vnímať takýto prejav páchateľa, ako aj subjektívne musí takýto prejav vyhodnotiť ako vyhrážanie. Samotná vyhrážka musí byť vážne mienená, pričom sa nevyžaduje, aby páchateľ reálne chcel naplniť to, čím sa poškodenému vyhráža. Páchateľ musí vyhrážku realizovať vážne v tom zmysle, že chce, aby táto vyvolala dôvodnú obavu u poškodeného.
Obžalovaný spáchanie skutku poprel. Pripustil hádku s poškodenou ako aj fyzický útok na ňu, keď uviedol, že ju udrel ľavou rukou po rukách, ktorými si kryla hlavu a to otvorenou dlaňou. Poškodenej sa však nevyhrážal zabitím ani ničím iným, celé mu to bolo smiešne. Obžalovaný je však zo spáchania skutku usvedčovaný výpoveďou poškodenej G. B., ktorá vo svojej výpovedi jednoznačne uviedla, že v deň skutku sa jej ráno vyhrážal, že ak pôjde z bytu, tak ju dobije tak, že bude mať otras mozgu a bude grcať. Následne večer, keď ho vyzvala, aby odišiel z bytu a volala na políciu ju mlátil a povedal jej, že ju zabije. Tieto vyhrážky vnímala pri súčasnom nadmernom užívaní psychotropných látok u obžalovaného ako reálne, pričom uviedla, že obžalovaný je v súčasnej dobe nevyspytateľný, nevie čo od neho čakať.
Okrem výpovede poškodenej je obžalovaný usvedčovaný aj výpoveďou svedka B. B., ktorý síce nebol priamym svedkom skutku, ale potvrdil, že boli ako hliadka volaní do bytu poškodenej, ktorá oznámila, že obžalovaný sa jej vyhrážal smrťou. Následne potom ako prišli na miesto skutku, im poškodená uviedla totožné skutočnosti, ktoré uvádzala aj pri telefonickom oznámení. Navyše potvrdil, že poškodená sa im bezprostredne po skutku javila rozrušená. O pravdivosti jeho vyjadrenia a výpovede poškodenej svedčia aj záznamy telekomunikačnej prevádzky a úradné záznamy hliadky PZ, z ktorých vyplýva, že motorizovaná hliadková služba bola vyslaná na adresu poškodenej G. B., ktorá oznámila, že ju v byte napadol manžel a vyhrážal sa, že ju zabije. Po príchode na miesto im oznamovateľka uviedla, že kým volala hliadku polície neprestával ju obžalovaný biť a vyhrážať sa jej zabitím.
Tiež bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že konanie obžalovaného u poškodenej vyvolalo dôvodné obavy o jej život a zdravie, o čom nepochybne svedčí nielen to, že bola poškodenou volaná hliadka polície, kde následne poškodená aj po príchode polície zotrvala na svojej výpovede a išla podať trestné oznámenie, ale aj samotné vyjadrenie poškodenej v jej výpovedi, ktorá uviedla, že mala strach z obžalovaného.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania uvedeného v skutkovej vete rozsudku a konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, keď sa obžalovaný poškodenej (blízkej osobe) vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to u poškodenej mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jej život a zdravie.
Pri hodnotení osoby obžalovaného súd z odpisu z registra trestov zistil, že obžalovaný má sedem záznamov v registri trestov. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/62/2025 zo dňa 16.09.2025, právoplatným dňa 23.10.2025 pre prečin neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 24 mesiacov. Zároveň mu v tomto konaní bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Skutku v tomto konaní sa teda dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/16/2020 bol tiež odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. a), písm. b) Tr. zákona voči bývalej manželke M. B. a to na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, trest prepadnutia veci – kuchynského noža a zároveň mu bolo ukladané ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
V ústrednej evidencii priestupkov MV SR má evidovaných štrnásť záznamov pre priestupky v doprave, ale aj priestupky voči občianskemu spolunažívaniu a to za priestupok dňa 20.07.2025, dňa 17.02.2025, dňa 17.09.2024, dňa 02.03.2024. Všetky priestupky sa týkali konania voči manželke G. B..
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovanému priťažuje podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, že už bol v minulosti súdne trestaný. Pri prevahe priťažujúcich okolností súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona súd obžalovanému mohol ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí šesť mesiacov až 36 mesiacov. Po zohľadnení všetkých kritérií majúcich význam pre uloženie druhu a výmery trestu, po dôslednom vyhodnotení osoby obžalovaného, ktorý sa navyše skutku dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia súd dospel k názoru, že z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie pred páchaním ďalšej trestnej činnosti na prevýchovu a nápravu obžalovaného je primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Obžalovaného súd zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu za úmyselný trestný čin. Obžalovanému súd v tomto trestnom konaní neukladal ochranné opatrenie – ochranné liečenie protitoxikomanické, nakoľko vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovanému už bolo ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou ukladané v konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/62/2025, ktoré však ešte nezačal vykonávať.
Keďže si poškodená náhradu škody v tomto konaní neuplatnila, súd samostatným výrokom o náhrade škody ani nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.