Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_55C-18-2025.pdf
PDF · 106.36 KB
Case nature
Area
Subarea
55C/18/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou Mgr. Líviou Piervolovou v právnej veci žalobcu: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 1835/4, 821 01 Bratislava, IČO: 31 813 861, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom: C. D. X, XXX XX E. o zaplatenie 217,27 EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 216,07 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,90 % ročne zo sumy 216,07 EUR od 22.2.2025 do zaplatenia, sumu vo výške 0,60 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 0,60 EUR od 22.10.2024 do zaplatenia a sumu vo výške 0,60 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 0,60 EUR od 19.12.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi nepriznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobou doručenou súdu dňa 31.3.2025 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 217,27 EUR s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnil tým, že je príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom zdravotníctva SR, v právnych vzťahoch vystupuje vo svojom mene a zodpovedá za záväzky z nich vyplývajúce. Žalovaná nadobudla dňa 1.9.1980 do osobného užívania byt č. X s celkovou podlahovou plochou 37 m2, nachádzajúci sa na prízemí domu na C. D. X F. E., vo vchode C., súp. č. XXXX, postaveného na parc. reg. „G.“ č. XXXX/X, evidovaného na LV č. XXXX (pozn. súdu pravdepodobne ide o chybu v písaní, keďže identifikovaná nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX), katastrálne územie: H. I., vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „Byt“). Na základe toho je žalovanej za užívanie Bytu fakturovaný nájom. Žalovaná platila do 31.12.2024 nájomné vo výške 42,72 EUR za jeden štvrťrok, t.j. 14,24 EUR za mesiac. Od 1.1.2025 je účinná vyhláška Ministerstva dopravy SR č. 281/2024 Z.z. o regulácii cien nájmu bytov vo verejnom sektore (ďalej len „vyhláška č. 281/2024 Z.z.“), v zmysle ktorej žalobca od 1.1.2025 fakturuje žalovanej zvýšené nájomné. Žalovanej bola vystavená faktúra č. 4052500045 za mesiac január 2025 so splatnosťou 21.2.2025, faktúra č. 4052400598 so splatnosťou 18.12.2024 (z ktorej neuhradila 0,60 EUR) a faktúra č. 4052400498 so splatnosťou 21.10.2024 (z ktorej neuhradila 0,60 EUR). Žalovaná faktúry neuhradila riadne a včas, preto ju žalobca výzvou zaslanou dňa 28.2.2025 vyzval na ich zaplatenie. Keďže ani v nadväznosti na túto výzvu žalovaná dlh neuhradila, žalobca si uplatnil dlžné časti istín spolu so zákonným úrokom z omeškania z konkrétnej fakturovanej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. Žalobca k žalobe priložil listinné dôkazné prostriedky: upomienka zo dňa 27.2.2025, saldo zákazníka, faktúry zo dňa 21.10.2024, 18.12.2024 a 21.2.2025.
2. Dňa 28.4.2025 vydal súd platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk. Uznesením zo dňa 13.11.2025 preto súd platobný rozkaz zrušil.
3. Uznesením zo dňa 13.11.2025 súd vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne vyjadrila k žalobe a vo svojom vyjadrení uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uznesenie a žaloba s prílohami boli žalovanej doručené postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Žalovaná ostala v konaní nečinná, k žalobe sa nevyjadrila v určenej lehote, ani do vydania rozhodnutia. V tejto súvislosti súd uvádza, že podanie J. K. zo dňa 12.1.2026 bolo urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, pričom nebolo dodatočne, v lehote 10 dní, doručené v listinnej podobe ani v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu (okrem toho nebolo súdu predložené ani splnomocnenie na zastupovanie žalovanej). Podľa § 125 ods. 2 CSP preto súd na predmetné podanie neprihliadol. V zmysle § 151 ods. 1 CSP sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú za nesporné.
4. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- EUR.
5. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Na základe citovaných ustanovení bol vo veci dňa 11.2.2026 verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 28.1.2026.
7. Súd sa oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom a zistil nasledujúci skutkový stav:
8. Žalovanej bola zo strany žalobcu dňa 7.10.2024 vystavená faktúra č. 4052400498 vo výške 83,79 EUR, so splatnosťou 21.10.2024. Fakturovanú sumu tvorí nájomné za III. Q 2024 vo výške 38,25 EUR a energie / služby vo výške 45,54 EUR.
9. Žalovanej bola zo strany žalobcu dňa 4.12.2024 vystavená faktúra č. 4052400598 vo výške 83,79 EUR, so splatnosťou 18.12.2024. Fakturovanú sumu tvorí nájomné za IV. Q 2024 vo výške 38,25 EUR a energie / služby vo výške 45,54 EUR.
10. Žalovanej bola zo strany žalobcu dňa 7.2.2025 vystavená faktúra č. 4052500045 vo výške 299,26 EUR, so splatnosťou 21.2.2025. V popise je uvedené: „V zmysle vyhlášky Ministerstva dopravy SR o regulácii cien nájmu bytov vo verejnom sektore § 1 ods. 1, Vám fakturujeme nájomné bytových priestorov za mesiac január 2025“. Fakturovaná suma je tvorená súčtom nájomného vo výške 283,70 EUR a úhradou za energie / služby vo výške 15,56 EUR.
11. Podľa sadla zákazníka uhradila žalovaná pri každej z vystavených faktúr sumu vo výške 83,19 EUR, tzn. pri faktúrach č. 4052400498 a č. 4052400598 ostal jednotlivo neuhradený zostatok 0,60 EUR a pri faktúre č. 4052500045 ostal neuhradený zostatok vo výške 216,07 EUR.
12. Upomienkou zo dňa 27.2.2025 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžných súm uvedených v predchádzajúcom odseku.
13. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
14. Podľa § 153 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom do 31.12.1982: „Štátne, družstevné a iné socialistické organizácie prenechávajú byty občanom do osobného užívania bez určenia doby užívania, a to za úhradu, ak nie je právnym predpisom ustanovené inak.“.
15. Podľa § 871 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1.1.1992: „Právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.“.
16. Podľa § 685 ods. 1 OZ: „Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.“.
17. Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov: „Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky vykonáva pôsobnosť podľa odseku 2 písm. b) až h) v oblasti cien nájmu bytov obstaraných z prostriedkov štátneho rozpočtu, štátnych fondov, rozpočtov vyšších územných celkov a rozpočtov obcí okrem nájmu bytov podľa odseku 8.“.
18. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 281/2024 Z.z.: „Cena ročného nájmu bytu vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného celku alebo bytu obstaraného z prostriedkov štátneho rozpočtu, štátneho fondu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku sa určuje najviac vo výške 5 % z hodnoty bytu a) v ocenení neupravenom o položky podľa osobitného predpisu alebo b) určenej podľa prílohy.“.
19. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 OZ: „Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“.
23. Na základe vykonaného dokazovania, aplikujúc citované ustanovenia, dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanej je v celom rozsahu dôvodný. Súd v súlade s § 151 ods. 1 CSP vychádzal z nesporného skutkového tvrdenia, že žalovanej bol dňa 1.9.1980 prenechaný Byt do osobného užívania, s čím je spojená povinnosť platiť úhradu. S účinnosťou od 1.1.1992 sa právo osobného užívania bytu pretransformovalo na nájom s povinnosťou platenia nájomného. V súvislosti s platením nájomného boli žalovanej vystavené faktúry identifikované v ods. 8 až 10 odôvodnenia tohto rozsudku. Podľa salda zákazníka uhradila žalovaná pri každej z vystavených faktúr sumu vo výške 83,19 EUR, tzn. pri faktúrach č. 4052400498 a č. 4052400598 ostal jednotlivo neuhradený zostatok 0,60 EUR a pri faktúre č. 4052500045 ostal neuhradený zostatok vo výške 216,07 EUR. Poslednou z uvedených faktúr bolo žalovanej fakturované nájomné vo zvýšenej výške podľa vyhlášky č. 281/2024 Z.z. Žalobca vyzval žalovanú na dobrovoľnú úhradu dlžného zostatku fakturovaných súm, pričom k úhrade zo strany žalovanej nedošlo.
24. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti, procesnú pasivitu žalovanej a nespornosť skutkových tvrdení žalobcu zaviazal žalovanú na zaplatenie istín vo výške 216,07 EUR, 0,60 EUR a 0,60 EUR, predstavujúcich neuhradené časti súm fakturovaných žalovanej titulom nájomného a energií / služieb.
25. Keďže nezaplatením v lehote splatnosti sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, zaviazal ju súd aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti konkrétnej faktúry až do zaplatenia.
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný procesný úspech, preto by mal mať proti neúspešnej žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania. Keďže však žalobcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd v záujme rozumného a spravodlivého usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 CSP) a s prihliadnutím na hospodárnosť konania rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018 (R 72/2018): „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“.
o d ô v o d n e n i e :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 216,07 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,90 % ročne zo sumy 216,07 EUR od 22.2.2025 do zaplatenia, sumu vo výške 0,60 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 0,60 EUR od 22.10.2024 do zaplatenia a sumu vo výške 0,60 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 0,60 EUR od 19.12.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi nepriznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobou doručenou súdu dňa 31.3.2025 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 217,27 EUR s príslušenstvom. Podanú žalobu odôvodnil tým, že je príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom zdravotníctva SR, v právnych vzťahoch vystupuje vo svojom mene a zodpovedá za záväzky z nich vyplývajúce. Žalovaná nadobudla dňa 1.9.1980 do osobného užívania byt č. X s celkovou podlahovou plochou 37 m2, nachádzajúci sa na prízemí domu na C. D. X F. E., vo vchode C., súp. č. XXXX, postaveného na parc. reg. „G.“ č. XXXX/X, evidovaného na LV č. XXXX (pozn. súdu pravdepodobne ide o chybu v písaní, keďže identifikovaná nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX), katastrálne územie: H. I., vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „Byt“). Na základe toho je žalovanej za užívanie Bytu fakturovaný nájom. Žalovaná platila do 31.12.2024 nájomné vo výške 42,72 EUR za jeden štvrťrok, t.j. 14,24 EUR za mesiac. Od 1.1.2025 je účinná vyhláška Ministerstva dopravy SR č. 281/2024 Z.z. o regulácii cien nájmu bytov vo verejnom sektore (ďalej len „vyhláška č. 281/2024 Z.z.“), v zmysle ktorej žalobca od 1.1.2025 fakturuje žalovanej zvýšené nájomné. Žalovanej bola vystavená faktúra č. 4052500045 za mesiac január 2025 so splatnosťou 21.2.2025, faktúra č. 4052400598 so splatnosťou 18.12.2024 (z ktorej neuhradila 0,60 EUR) a faktúra č. 4052400498 so splatnosťou 21.10.2024 (z ktorej neuhradila 0,60 EUR). Žalovaná faktúry neuhradila riadne a včas, preto ju žalobca výzvou zaslanou dňa 28.2.2025 vyzval na ich zaplatenie. Keďže ani v nadväznosti na túto výzvu žalovaná dlh neuhradila, žalobca si uplatnil dlžné časti istín spolu so zákonným úrokom z omeškania z konkrétnej fakturovanej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. Žalobca k žalobe priložil listinné dôkazné prostriedky: upomienka zo dňa 27.2.2025, saldo zákazníka, faktúry zo dňa 21.10.2024, 18.12.2024 a 21.2.2025.
2. Dňa 28.4.2025 vydal súd platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk. Uznesením zo dňa 13.11.2025 preto súd platobný rozkaz zrušil.
3. Uznesením zo dňa 13.11.2025 súd vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne vyjadrila k žalobe a vo svojom vyjadrení uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uznesenie a žaloba s prílohami boli žalovanej doručené postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Žalovaná ostala v konaní nečinná, k žalobe sa nevyjadrila v určenej lehote, ani do vydania rozhodnutia. V tejto súvislosti súd uvádza, že podanie J. K. zo dňa 12.1.2026 bolo urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, pričom nebolo dodatočne, v lehote 10 dní, doručené v listinnej podobe ani v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu (okrem toho nebolo súdu predložené
ani splnomocnenie na zastupovanie žalovanej). Podľa § 125 ods. 2 CSP preto súd na predmetné podanie neprihliadol. V zmysle § 151 ods. 1 CSP sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú za nesporné.
4. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- EUR.
5. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Na základe citovaných ustanovení bol vo veci dňa 11.2.2026 verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 28.1.2026.
7. Súd sa oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom a zistil nasledujúci skutkový stav:
8. Žalovanej bola zo strany žalobcu dňa 7.10.2024 vystavená faktúra č. 4052400498 vo výške 83,79 EUR, so splatnosťou 21.10.2024. Fakturovanú sumu tvorí nájomné za III. Q 2024 vo výške 38,25 EUR a energie / služby vo výške 45,54 EUR.
9. Žalovanej bola zo strany žalobcu dňa 4.12.2024 vystavená faktúra č. 4052400598 vo výške 83,79 EUR, so splatnosťou 18.12.2024. Fakturovanú sumu tvorí nájomné za IV. Q 2024 vo výške 38,25 EUR a energie / služby vo výške 45,54 EUR.
10. Žalovanej bola zo strany žalobcu dňa 7.2.2025 vystavená faktúra č. 4052500045 vo výške 299,26 EUR, so splatnosťou 21.2.2025. V popise je uvedené: „V zmysle vyhlášky Ministerstva dopravy SR o regulácii cien nájmu bytov vo verejnom sektore § 1 ods. 1, Vám fakturujeme nájomné bytových priestorov za mesiac január 2025“. Fakturovaná suma je tvorená súčtom nájomného vo výške 283,70 EUR a úhradou za energie / služby vo výške 15,56 EUR.
11. Podľa sadla zákazníka uhradila žalovaná pri každej z vystavených faktúr sumu vo výške 83,19 EUR, tzn. pri faktúrach č. 4052400498 a č. 4052400598 ostal jednotlivo neuhradený zostatok 0,60 EUR a pri faktúre č. 4052500045 ostal neuhradený zostatok vo výške 216,07 EUR.
12. Upomienkou zo dňa 27.2.2025 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžných súm uvedených v predchádzajúcom odseku.
13. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
14. Podľa § 153 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom do 31.12.1982: „Štátne, družstevné a iné socialistické organizácie prenechávajú byty občanom do osobného užívania bez určenia doby užívania, a to za úhradu, ak nie je právnym predpisom ustanovené inak.“.
15. Podľa § 871 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1.1.1992: „Právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.“.
16. Podľa § 685 ods. 1 OZ: „Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.“.
17. Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov: „Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky vykonáva pôsobnosť podľa odseku 2 písm. b) až h) v oblasti cien nájmu bytov obstaraných z prostriedkov štátneho rozpočtu, štátnych fondov, rozpočtov vyšších územných celkov a rozpočtov obcí okrem nájmu bytov podľa odseku 8.“.
18. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 281/2024 Z.z.: „Cena ročného nájmu bytu vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného celku alebo bytu obstaraného z prostriedkov štátneho rozpočtu, štátneho fondu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku sa určuje najviac vo výške 5 % z hodnoty bytu a) v ocenení neupravenom o položky podľa osobitného predpisu alebo b) určenej podľa prílohy.“.
19. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 OZ: „Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“.
23. Na základe vykonaného dokazovania, aplikujúc citované ustanovenia, dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanej je v celom rozsahu dôvodný. Súd v súlade s § 151 ods. 1 CSP vychádzal z nesporného skutkového tvrdenia, že žalovanej bol dňa 1.9.1980 prenechaný Byt do osobného užívania, s čím je spojená povinnosť platiť úhradu. S účinnosťou od 1.1.1992 sa právo osobného užívania bytu pretransformovalo na nájom s povinnosťou platenia nájomného. V súvislosti s platením nájomného boli žalovanej vystavené faktúry identifikované v ods. 8 až 10 odôvodnenia tohto rozsudku. Podľa salda zákazníka uhradila žalovaná pri každej z vystavených faktúr sumu vo výške 83,19 EUR, tzn. pri faktúrach č. 4052400498 a č. 4052400598 ostal jednotlivo neuhradený zostatok 0,60 EUR a pri faktúre č. 4052500045 ostal neuhradený zostatok vo výške 216,07 EUR. Poslednou z uvedených faktúr bolo žalovanej fakturované nájomné vo zvýšenej výške podľa vyhlášky č. 281/2024 Z.z. Žalobca vyzval žalovanú na dobrovoľnú úhradu dlžného zostatku fakturovaných súm, pričom k úhrade zo strany žalovanej nedošlo.
24. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti, procesnú pasivitu žalovanej a nespornosť skutkových tvrdení žalobcu zaviazal žalovanú na zaplatenie istín vo výške 216,07 EUR, 0,60 EUR a 0,60 EUR, predstavujúcich neuhradené časti súm fakturovaných žalovanej titulom nájomného a energií / služieb.
25. Keďže nezaplatením v lehote splatnosti sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, zaviazal ju súd aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti konkrétnej faktúry až do zaplatenia.
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný procesný úspech, preto by mal mať proti neúspešnej žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania. Keďže však žalobcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd v záujme rozumného a spravodlivého usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 CSP) a s prihliadnutím na hospodárnosť konania rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018 (R 72/2018): „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 355 ods. 1 CSP, § 362 ods. 1 CSP, § 359 CSP, § 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 CSP, § 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2 a 3 CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).