Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/48/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. - D., zastúpený: Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Môťovská 497/2, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovanému: Národný bezpečnostný úrad, so sídlom Budatínska 30, 851 06 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10593/2024/KÚ/F. zo dňa 23.08.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodnutie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu č. 10593/2024/KÚ/F. zo dňa 23.08.2024 a rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu č. 08714/2024/KÚ/F. zo dňa 10.06.2024 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Žiadosťou o informácie zo dňa 04.06.2024, doručenou Národnému bezpečnostnému úradu (ďalej aj „úrad“ alebo „žalovaný“) ako povinnej osobe v rovnaký deň, žiadateľ (žalobca) v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) požiadal o nasledovné informácie, ktoré žiadal zaslať písomnou formou na jeho adresu alebo nahliadnutím do spisu:

„Žiadam o poskytnutie nasledovných informácií, týkajúcich sa údajov z mojej zdravotnej dokumentácie, ktorými úrad disponuje aj napriek tomu, že som neudelil súhlas na oboznamovanie sa s údajmi z mojej zdravotnej dokumentácie po skončení konania o bezpečnostnej previerke to je po 24.06.2020: 1. Na základe akého právneho rámca/zákonného ustanovenia požiadal Úrad o poskytnutie informácií zo zdravotnej dokumentácie A. B. C. v priebehu roka 2023? 2. Na základe akého právneho rámca/zákonného ustanovenia boli Úradu poskytnuté informácie zo zdravotnej dokumentácie A. B. C. v priebehu roka 2023 inými subjektmi? O aké subjekty sa jednalo? 3. Akými informáciami zo zdravotnej dokumentácie A. B. C. G. disponuje? 4. Aké informácie z mojej zdravotnej dokumentácie sa nachádzajú v bezpečnostnom spise č. SP- PB-166/2023-Ž-31309, alebo inej databáze spravovanej Úradom k dnešnému dňu? 5. Aké osoby z prostredia Úradu sa oboznámili s informáciami z mojej zdravotnej dokumentácie?

6. Aké informácie z mojej zdravotnej dokumentácie úrad sprístupnil znalcovi H. H. H., znalec zapísaný v zozname znalcov MS SR v odbore 480000 Zdravotníctvo a farmácia, v odvetví Psychiatria, evidenčné číslo znalca: 914754 (ďalej len „Znalec“), za účelom podania znaleckého posudku potrebného na odborné posúdenie? 7. Sekcia previerok Úradu dňa 13.05.2024 vytvorila utajovaný dokument č. 00746/2024/SP-OBP-024- V, ktorý sa vyjadroval k okolnostiam/vzťahu k získaniu informácií o zdravotnom stave A. B. C., preto prosím o informáciu: „Na základe akého zákonného rámca bola úradom utajená informácia týkajúca sa nezákonného poskytnutia informácií z mojej zdravotnej dokumentácie, respektíve okolností s tým súvisiacich?“.

2. Rozhodnutím o čiastočnom nesprístupnení informácií č. 08714/2024/KÚ/F. zo dňa 10.06.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol o čiastočnom nesprístupnení požadovaných informácií v rozsahu otázky č. 3 až 7 žiadosti zo dňa 04.06.2024 podľa zákona o slobode informácií v spojení s a o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností (ďalej len „“) a bodom 7 Zoznamu utajovaných skutočností úradu. Dôvodom bola skutočnosť, že požadované informácie tvoria v podmienkach úradu utajovanú skutočnosť podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností a sú súčasťou bezpečnostného spisu, ktorého údaje možno v súlade s zákona o ochrane utajovaných skutočností využiť iba na plnenie úloh podľa tohto zákona a na účely trestného konania a priestupkového konania, ak ide o neoprávnenú manipuláciu s utajovanými skutočnosťami.

3. Zároveň úrad ako povinná osoba listom zo dňa 10.06.2024 označeným ako Odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácií odpovedal žiadateľovi na otázku č. 1 a 2 jeho žiadosti nasledovne: „Úrad postupuje podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.“ K otázka č. 3 až 7 žiadosti uviedol úrad, že z dôvodu existencie zákonnej prekážky nie je možné požadované informácie sprístupniť.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žiadateľ rozklad zo dňa 19.07.2024, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 10593/2024/KÚ/F. zo dňa 23.08.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým rozklad zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný konštatoval, že nesprístupnenie informácií bolo založené na dvoch samostatných dôvodoch, a to (i) na dôvode podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností a (ii) na dôvode podľa zákona slobode informácií v spojení s zákona o ochrane utajovaných skutočností a podľa nariadenia vlády č. a bodu 7 Zoznamu utajovaných skutočností úradu.

5. Pokiaľ ide o prvý dôvod pre nesprístupnenie informácií, úrad je v zmysle § 33 ods. 1 zákona o ochrane utajovaných skutočností povinný viesť bezpečnostný spis osoby, v ktorom sú založené podkladové materiály bezpečnostnej previerky a ostatné poznatky z bezpečnostnej previerky. Dané ustanovenie vylučuje možnosť využitia údajov z bezpečnostného spisu na iný účel, ako na plnenie úloh podľa tohto zákona (eventuálne na účely priestupkového alebo trestného konania), a to bez ohľadu na to, či majú povahu utajovaných alebo neutajovaných informácií. Predmetné ustanovenie predstavuje dostatočný právny základ pre odmietnutie sprístupnenia (akýchkoľvek) údajov z bezpečnostného spisu navrhovanej osoby v režime zákona o slobode informácií, a to bez potreby ďalšieho skúmania ich obsahu a povahy. Správny orgán taktiež nie je v režime zákona o slobode informácií oprávnený posudzovať, či údaje obsiahnuté v bezpečnostnom spise boli získané zákonným alebo nezákonným spôsobom. Správny orgán je v zmysle § 33 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností povinný skúmať výlučne tú skutočnosť, či žiadané informácie sú obsiahnuté v bezpečnostnom spise a na aký účel sa údaje žiadajú sprístupniť.

6. Žalovaný konštatoval aj súbežné naplnenie dôvodu pre nesprístupnenie informácií podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií, keďže údaje obsiahnuté v bezpečnostnom spise sú vedené v príslušnom stupni utajenia. Zákonom koncipované chránené záujmy Slovenskej republiky boli na základe zákonného splnomocnenia pretransformované do základných oblastí utajovaných skutočností, ktoré boli vydané formou nariadenia vlády č. , ktoré zároveň ustanovilo povinnosť

vedúcemu, aby v určených oblastiach vymedzil utajované skutočnosti vznikajúce v rámci jeho pôsobnosti a určené utajované skutočnosti zaradil do zoznamu utajovaných skutočností. Tieto zoznamy utajovaných skutočností sú východiskom pri rozhodovaní o tom, či konkrétna informácia alebo vec je utajovanou skutočnosťou. Utajované skutočnosti uvedené pod bodom 7 Zoznamu utajovaných skutočností úradu sú chránené v oblasti podľa nariadenia vlády č. , teda v oblasti ochrany organizácie, foriem a metód činnosti úradu, pričom zo zoznamu utajovaných skutočností úradu vyplýva, že neoprávnená manipulácia s nimi by mohla spôsobiť poškodenie právom chránených záujmov úradu, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky. Dôvodom utajenia bezpečnostného spisu navrhovanej osoby je teda ochrana foriem, metód a organizácie činnosti úradu pri vykonávaní bezpečnostných previerok, čo predstavuje legitímny a legálny dôvod utajenia, spĺňajúci formálne aj materiálne podmienky utajenia. Bezpečnostný spis nie je možné sprístupniť (ani čiastočne) bez toho, aby došlo k ohrozeniu utajovaných skutočností. Požadované informácie boli utajené v stupni utajenia „Dôverné“, dôvody utajenia požadovaných informácií trvajú a žiadateľ nemá oprávnený prístup k predmetným utajovaným skutočnostiam.

7. Pokiaľ ide o namietanú absenciu riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie bolo náležite zdôvodnené. Pri nesprístupnení informácií z vyššie citovaných dôvodov je správny orgán limitovaný rozsahom zdôvodnenia tak, aby v odôvodnení rozhodnutia nesprístupnil (nevyzradil) informácie, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, resp. ktoré je povinný chrániť. Napriek uvedenému však z napadnutého rozhodnutia podľa názoru žalovaného vyplýva, na základe akých zákonných dôvodov správny orgán obmedzil prístup k žiadaným informáciám a ktoré skutočnosti vzal pri rozhodovaní v úvahu.

II.

Rozsah a dôvody žaloby (argumenty žalobcu)

8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 03.11.2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 04.11.2024, domáha preskúmania zákonnosti, zrušenia oboch rozhodnutí orgánov verejnej správy a vrátenia veci na ďalšie konanie. V žalobe namieta, že napádané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a nedostatočné odôvodnenie, zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a zároveň došlo podľa žalobcu k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

9. Žalobca uvádza, že na to, aby bola nejaká konkrétna informácia považovaná za utajovanú, je nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok daných zákonom, tzn. nielen to, že je takáto informácia označená za utajovanú skutočnosť zo strany jej pôvodcu alebo iného orgánu, ale je nevyhnutné, aby šlo o takú informáciu, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred neoprávnenou manipuláciou a ktorá môže vznikať len v oblastiach ustanovených nariadením vlády č. . Preto iba samotné vymedzenie týchto utajovaných skutočností vedúcim úradu a následné označenie informácie za utajovanú skutočnosť samo o sebe automaticky nepredstavuje dôvod na nesprístupnenie informácie podľa podmienok určených zákonom o slobode informácií. Aj z dokumentu označeného určitým stupňom utajenia sa musia sprístupniť informácie, ktoré nie sú utajovanými skutočnosťami, čo vyplýva aj z ústavne súladného výkladu zákona o ochrane utajovaných skutočností a nadväzujúcich predpisov. Pri rozhodovaní o sprístupnení informácií obsiahnutých v takomto dokumente treba rešpektovať ústavnú požiadavku zakotvenú v (ďalej len „“), aby obmedzenie práva na prístup k informáciám bolo vždy naozaj „nevyhnutné“ na ochranu určitého chráneného záujmu (v tomto prípade napr. na ochranu bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku). Musí dôvodne existovať situácia, kedy by zverejnením tejto (utajovanej) informácie mohlo prísť k ujme na záujmoch štátu (a táto podmienka v danom prípade minimálne v bodoch 3, 4 a 6 žiadosti splnená nie je, keďže sa jedná o uvedenie údajov zo zdravotnej dokumentácie žalobcu - žiadateľa).

10. V danom prípade sa podanou žiadosťou žalobca domáhal poskytnutia informácii, ktoré súvisia s jeho citlivými osobnými údajmi, akými sú údaje z jeho zdravotnej dokumentácie, ktorými má disponovať úrad a ktoré mali byť poskytnuté a sprístupnené nepovolaným osobám. Na základe okolností daného

prípadu je preto pre žalobcu nejasné, akým spôsobom môže informácia o zdravotnom stave fyzickej osoby - žiadateľa (ako aj kto túto informáciu poskytol a komu bola poskytnutá) predstavovať ohrozenie bezpečnosti Slovenskej republiky (ako elementárnej zákonom stanovenej podmienky na ochranu a utajenie takejto informácie).

11. Žalobca poukazuje aj na rozhodnutie úradu č. SP-PB-166/2023-Ž-31309 zo dňa 16.06.2023 o ustanovení znalca na preskúmanie zdravotného stavu žalobcu a podanie znaleckého posudku, ako aj rozhodnutie úradu č. 10999/2023/KÚ-003 zo dňa 30.11.2023 o zrušení rozhodnutia č. SP-PB-166/2023- Ž-31309 zo dňa 16.06.2023. Z oboch týchto rozhodnutí vyplýva, že správny orgán v bezpečnostnom spise osoby disponuje určitými konkrétnymi údajmi zo zdravotnej dokumentácie o zdravotnom stave žalobcu (keďže práve na základe týchto informácii mala údajne vzniknúť dôvodná pochybnosť o splnení predpokladov podľa § 29 zákona o ochrane utajovaných skutočností na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1 tohto zákona), pričom uvedené údaje o zdravotnom stave žiadateľa svojvoľne označuje za utajené skutočnosti.

12. Informáciami o zdravotnom stave žalobcu ako osobných údajoch o jeho osobe úrad disponuje v bezpečnostnom spise osoby bez zákonom vyžadovaného súhlasu žalobcu ( o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov). Súhlas na oboznamovanie sa s údajmi zo zdravotnej dokumentácie bol žalobcom ako navrhovanou osobou udelený úradu len a jedine za účelom vykonania bezpečnostnej previerky, tzn. na oboznamovanie sa s údajmi zo zdravotnej dokumentácie výlučne v priebehu bezpečnostnej previerky. Iným súhlasom na oboznamovanie sa s jeho zdravotnou dokumentáciou úrad nedisponuje.

13. Žalobca tiež namieta absenciu riadneho odôvodnenia, na základe ktorého by sa žalobca ako žiadateľ o poskytnutie informácii mohol oboznámiť so skutočnosťami, ako aj právnymi i logickými úvahami, ktoré viedli správny orgán k vydaniu napadnutého rozhodnutia, ktorým sa zásadným spôsobom zasahuje do jeho práva na slobodný prístup k informáciám. V odôvodnení sa správny orgán obmedzil len na strohé odôvodnenie na troch stranách, ktoré tvorí najmä citácia žiadosti žalobcu a aplikovateľných ustanovení zákona. Z uvedeného odôvodnenia vôbec nevyplýva, akými logickými úvahami sa správny orgán pri svojom rozhodovaní spravoval a ani, ako boli tieto logické úvahy aplikované na daný skutkový stav veci. Nedostatočným odôvodnením trpí aj prvostupňové rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení informácie.

III.

Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania vo veci

14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.08.2025, v ktorom uviedol, že správnu žalobu vníma ako nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť. Žalovaný sa pridŕža argumentácie uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Dôvodom utajenia bezpečnostného spisu navrhovanej osoby je ochrana foriem, metód a organizácie činnosti úradu pri vykonávaní bezpečnostných previerky, čo predstavuje legitímny a legálny dôvod utajenia, spĺňajúci formálne aj materiálne podmienky utajenia.

15. Žalovaný odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) sp. zn. zo dňa 03.11.2009, podľa ktorého sa pri nesprístupnení informácií z dôvodu podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií vyžaduje, aby správny orgán v rozhodnutí o nesprístupnení informácií vymedzil príslušné ustanovenie právneho predpisu, ktoré charakterizuje druh a podmienky zachovania tajomstva brániaceho v poskytnutí požadovaných informácií (formálna podmienka), a zároveň aj to, či tieto podmienky v čase podania žiadosti trvajú, z akých dôvodov a či sa toto tajomstvo vzťahuje na celú informácie alebo iba na jej časť. Všetky uvedené formálne aj materiálne dôvody nesprístupnenia utajovaných skutočností boli podľa žalovaného v napadnutom rozhodnutí explicitne vyjadrené v súlade s uvedenými požiadavkami.

16. Žalobcovi v žiadnom prípade neprislúcha hodnotiť podmienky a dôvody zaradenia určitej informácie medzi utajované skutočnosti. Ako konštatoval aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. zo dňa 21.09.2016, nie je v kompetencií správneho súdu preskúmavať opodstatnenosť zaradenia určitej informácie do skupiny utajovaných a zároveň posudzovať, či potreba utajenia informácie pominula. Zaradenie do skupiny utajovaných skutočností vykonáva pôvodca tejto utajovanej skutočnosti. Vyplýva to z jeho povinnosti chrániť utajovanú skutočnosť. To znamená, že ak pôvodca utajovanej skutočnosti

zaradil žalobcom žiadanú informáciu do skupiny utajovaných, správny súd v rámci preskúmavania rozhodnutia povinnej osoby nie je oprávnený spochybňovať takéto zaradenie.

17. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 20.06.2025, v ktorej zotrval na svojej doterajšej argumentácii.

18. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 02.10.2025, v ktorej rovnako zotrval na svojej doterajšej argumentácii.

19. Ďalšie podania účastníkov konania vo veci neboli súdu doručené.

IV.

Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

20. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nariadil podľa na prejednanie veci pojednávanie na deň 11.02.2026.

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

22. Podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.

23. Podľa § 12 ods. 1 zákona o slobode informácií, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

24. Podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane utajovaných skutočností, na účely tohto zákona je utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.

25. Podľa § 33 ods. 1 zákona o ochrane utajovaných skutočností, úrad vedie bezpečnostný spis osoby, v ktorom sú založené podkladové materiály bezpečnostnej previerky pre stupeň utajenia Prísne tajné, Tajné a Dôverné, záznam z bezpečnostného pohovoru poznatky z bezpečnostnej previerky.

26. Podľa § 33 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností, údaje z bezpečnostného spisu osoby možno využiť iba na plnenie úloh podľa tohto zákona a na účely trestného konania a priestupkového konania, ak ide o neoprávnenú manipuláciu s utajovanými skutočnosťami.

27. Podľa nariadenia vlády č. , utajovaná skutočnosť môže vzniknúť v oblasti organizácie, foriem, metód a výsledkov činnosti spravodajských služieb, ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Národného bezpečnostného úradu a prostriedkov ich utajenia.

28. Podľa 7. bodu Zoznamu utajovaných skutočností úradu, tvorí utajovanú skutočnosť bezpečnostný spis navrhovanej osoby, bezpečnostný spis podnikateľa a spis fyzickej osoby, v ktorom sú založené podklady na zistenie jej spôsobilosti vykonávať funkciu sudcu.

V.

Právne posúdenie veci správnym súdom

29. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( , SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), vec prejednal na pojednávaní a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

30. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení informácií týkajúcich sa otázok č. 3 až 7 žiadosti žalobcu o informácie, citované v bode 1 tohto rozsudku. Informácie neboli sprístupnené s odkazom na potrebu ochrany utajovaných skutočností z dôvodu potreby utajenia foriem, metód a organizácie činnosti úradu pri vykonávaní bezpečnostnej previerky a z dôvodu utajenia bezpečnostného spisu, ktorého údaje možno využiť iba na plnenie úloh podľa tohto zákona a na účely trestného konania a priestupkového konania, ak ide o neoprávnenú manipuláciu s utajovanými skutočnosťami

Všeobecné východiská k obmedzeniu práva na informácie

31. Správny súd konštatuje, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim každému jednotlivcovi. Čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií, t. j. získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných, spracovaná (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky / ďalej len „Ústavný súd“/ sp. zn. zo dňa 28.07.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode informácií vymedzené subjekty majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 25.01.2017).

32. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených , a to buď podmienok všeobecných (, 3, 4 ) alebo osobitných vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody. Rozhodnutie ústavodarcu neustanoviť osobitné dôvody obmedzenia vzťahujúce sa na právo na prijímanie informácií ( obsahuje podmienky obmedzenia pre slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie) nemožno považovať za absolútne vylúčenie možnosti jeho obmedzenia. Aj v tomto prípade je nevyhnutné otázku prípustnosti zásahu do základného práva posudzovať z hľadiska účelu, ktorý tento zásah sleduje, teda či tento zásah možno odôvodniť ústavne relevantným spôsobom (nález Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 19.01.2011).

33. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Obmedzenie práva na informácie je dovolené pri splnení formálnych a materiálnych podmienok. Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto zmysle uvádza, že „Obmedzenie práva na informácie v súlade s je dovolené len vtedy, ak sa splní formálna podmienka zákona a dve kumulatívne materiálne podmienky. za nijakých okolností nedovoľuje upustiť od splnenia všetkých troch podmienok obmedzenia slobody prejavu a práva na informácie. Formálna podmienka znamená, že obmedzenie prijme národná rada v právnom predpise so silou zákona. Termínom „zákon“ sa neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily (). [....] Prvou materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných alebo sa ním musí chrániť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť. Na splnenie prvej materiálnej podmienky stačí preukázanie existencie jedného z citovaných záujmov. Druhou materiálnou podmienkou je podmienka nevyhnutnosti prijatia obmedzenia.“ ().

34. Obmedzenia sprístupnenia informácií podľa ustanovení § 8 až § 11 zákona o slobode informácií je nutné vykladať aj v kontexte § 12 zákona o slobode informácií, z ktorého vyplýva materiálny charakter

obmedzenia prístupu k informáciám. Jeho obsahom je požiadavka, aby oprávnené obmedzenie práva na informácie bolo uplatnené vždy, v čo najmenšom rozsahu, čím napĺňa a zároveň garantuje požiadavku minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd (napr. rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 03.11.2009, sp. zn. zo dňa 29.01.2020, sp. zn. zo dňa 02.06.2020, nález Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 10.11.2011).

35. Ohľadom možnosti obmedziť sprístupnenie informácie povinnou osobou je potrebné preferovať extenzívne vnímanie (t. j. vnímanie smerujúce k rozšíreniu) povinnosti povinnej osoby sprístupniť informácie ako reštriktívne vnímanie, benevolentnejšie k obmedzeniu sprístupňovania informácií, čo vyplýva z požiadavky minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd – práva na informácie. Príslušné ustanovenia zákona o slobode informácií sa teda majú vykladať v tom zmysle, že obmedzenie sprístupnenia požadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej miere. Nesprístupnenie informácií má predstavovať pre povinnú osobou možnosť ultima ratio, pričom sa pri takomto krajnom riešení potom kladú zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia povinnej osoby o nesprístupnení informácie, ktoré musí byť ekvivalentné s rozsahom nesprístupnenia.

Podmienky utajenia požadovanej informácie

36. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že kasačný súd už opakovane vo svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy o nesprístupnení informácií musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu; v prípade sporu o poskytnutie informácií argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky utajenia v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je daná možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť (i) na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, (ii) správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a (iii) právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 03.11.2009).

37. „Súčasne, rozhodovacia prax súdov požaduje zabezpečenie materiálneho prístupu k informáciám. Pri nesprístupnení informácie nepostačuje len splnenie formálnej podmienky ochrany určitej informácie, t. j. odkaz na príslušnú právnu normu, ale aj materiálnej podmienky označenia informácie za chránenú

- t. j. objasnenie, prečo naozaj existuje potreba danú informáciu chrániť a či tento dôvod v čase podania žiadosti stále trvá a či sa ochrana vzťahuje na celú informáciu alebo jej časť (Rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.: ). Aj ak je identifikované zákonné obmedzenie, je potrebné aj v rámci zákonného obmedzenia vykonať správnu úvahu, či niektoré čiastkové informácie nemožno žiadateľovi sprístupniť ()“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2024).

38. Žalovaný v posudzovanom prípade nesprístupnenie informácií o zdravotnom stave žalobcu, ktorými úrad disponuje, o osobách, ktoré boli s informáciami o zdravotnom stave žalobcu informované, o rozsahu sprístupnenia týchto informácií znalcovi v odvetví psychiatria za účelom podania znaleckého posudku, odôvodnil tvrdením, že požadované informácie obsahujú utajované skutočnosti podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií a zároveň sú súčasťou bezpečnostného spisu, ktorého údaje možno v súlade s § 33 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností využiť iba na plnenie úloh podľa tohto zákona a na účely trestného konania a priestupkového konania, ak ide o neoprávnenú manipuláciu s utajovanými skutočnosťami. Napriek tomu, že žalovaný sám vo svojom vyjadrení k žalobe odkazuje na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 03.11.2009, v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí materiálne nevysvetľuje, prečo naozaj existuje potreba chrániť predmetné informácie, či tento dôvod v čase podania žiadosti o informácie stále trvá a či sa ochrana vzťahuje na celú informáciu alebo jej časť. Žalovaný sa mal s materiálnou podmienkou utajenia informácie zákonným spôsobom vysporiadať. Túto svoju povinnosť si však nesplnil. Správny súd preto vyhodnotil žalobnú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov ako dôvodnú.

39. Úrad, konajúci ako orgán verejnej správy prvého stupňa, v prvostupňovom rozhodnutí úplne rezignoval na uvedenie akýchkoľvek vecných dôvodov popri odkaze na v spojení s nariadenia vlády č. a bod 7 Zoznamu utajovaných skutočností úradu. Zároveň uviedol, že požadované informácie sú súčasťou bezpečnostného spisu a je tak daný dôvod nesprístupnenia podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností. V napadnutom rozhodnutí žalovaný argumentuje

právnou úpravou rozsiahlejšie, pričom po všeobecnom výklade oblastí chránených záujmov štátu podľa uviedol: „Utajované skutočnosti uvedené pod bodom 7. zoznamu utajovaných skutočností úradu sú chránené v oblasti podľa nariadenia vlády č. , teda v oblasti ochrany organizácie, foriem a metód činnosti úradu, pričom zo zoznamu utajovaných skutočností úradu vyplýva, že neoprávnená manipulácia s nimi by mohla spôsobiť poškodenie právom chránených záujmov úradu, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky. Dôvodom utajenia bezpečnostného spisu navrhovanej osoby je teda ochrana foriem, metód a organizácie činnosti úradu pri vykonávaní bezpečnostných previerok, čo predstavuje legitímny a legálny dôvod utajenia, spĺňajúci formálne aj materiálne podmienky utajenia. Bezpečnostný spis nie je možné sprístupniť (ani čiastočne) bez toho, aby došlo k ohrozeniu utajovaných skutočností. Rozkladovou komisiou bolo v konaní zistené, že požadované informácie boli utajené v súlade so , sú vedené v stupni utajenia „Dôverné“, dôvody utajenia požadovaných informácií trvajú a žiadateľ nemá oprávnený prístup k predmetným utajovaným skutočnostiam. Z uvedených dôvodov bol naplnený dôvod nesprístupnenia informácií podľa “

40. Z takéhoto odôvodnenia podľa názoru správneho súdu nevyplývajú konkrétne dôvody a logické závery, ktoré by mohli žalobcu presvedčiť o materiálnych prekážkach brániacich v sprístupnení ním požadovaných informáciu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skutočne iba vo všeobecnej rovine, bez potrebnej konkretizácie, opakovane uviedol svoj právny záver, že požadované informácie tvoria utajovanú skutočnosť a s odkazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov ich nie je možné sprístupniť. Materiálne dôvody, pre ktoré žalovaný subsumoval informácie požadované v bodoch 3 až 7 žiadosti o informácie pod utajovanú skutočnosť, resp. prečo existuje potreba chrániť predmetné informácie spôsobom, ktorý umožňujú žalovaným uvádzané ustanovenia právnych predpisov, a či táto potreba a jej dôvod existuje aj v čase podania žiadosti o informácie, absentuje. Žalovaný nijako neindividualizoval dôvody utajenia na podmienky konkrétnej žiadosti. Žalovaný sa taktiež úplne vyhol posúdeniu, či sa potreba ochrany informácie vzťahuje na celú informáciu alebo jej časť (§12 ods. 1 zákona o slobode informácií).

41. Vyššie uvedené dôvody nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska materiálneho naplnenia podmienok nesprístupnenia požadovaných informácií (§ 8 ods. 1 zákona o slobode informácií v spojení s § 2 písm. a/ zákona o ochrane utajovaných skutočností) a absencie správnej úvahy správneho orgánu vo vzťahu k čiastočnému sprístupneniu aspoň časti požadovaných informácií (§ 12 ods. 1 zákona o slobode informácií) je potrebné odlíšiť od hodnotenia podmienok a dôvodov zaradenia určitej informácie medzi utajované skutočnosti. Správny súd súhlasí so žalovaným, že v kompetencii správneho súdu nie je preskúmavanie opodstatnenosti zaradenia určitej informácie do skupiny utajovaných informácií. Predmetom súdneho prieskumu, ako už bolo uvedené vyššie, je posúdenie toho, či sa správny orgán vysporiadal so všetkými podmienkami kladenými zákonom na možnosť odmietnutia sprístupnenia požadovaných informácií a či svoje rozhodnutie (o nesprístupnení žiadnej informácie týkajúcej sa bodov 3 až 7 žiadosti o informácie) dostatočne odôvodnil.

42. Správny súd na tomto mieste upozorňuje, že každou z piatich požadovaných informácií v bodoch 3 až 7 žiadosti žalobcu, bol požadovaný iný druh informácie. Napr. v otázke č. 7 žiadosti išlo o otázku, na základe akého zákonného rámca bola úradom utajená informácia týkajúca sa nezákonného poskytnutia informácií zo zdravotnej dokumentácie žalobcu. Takýto druh informácie (otázka identifikácie zákonného rámca) nemôže byť podľa správneho súdu nesprístupnený odkazom na obsah bezpečnostného spisu vedeného úradom na účel previerky, resp. všeobecným odkazom na ochranu utajovaných skutočností podľa zákona o slobode informácií v spojení s nariadenia vlády č. a bod 7 Zoznamu utajovaných skutočností úradu. Aj uvedené svedčí o nedostatočnom odôvodnení, ktoré spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

43. Skutočnosť tvrdená úradom, že požadované informácie tvoria súčasť bezpečnostného spisu žalobcu, ktorého údaje možno podľa § 33 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností využiť iba na plnenie úloh podľa tohto zákona a na účely trestného konania a priestupkového konania, ak ide o neoprávnenú manipuláciu s utajovanými skutočnosťami, nemôže byť bez ďalšieho automatickým dôvodom na nesprístupnenie informácie v režime zákona o slobode informácií. Podľa § 33 ods. 1 a 2 zákona o ochrane utajovaných skutočností môže byť obsahom bezpečnostného spisu osoby akákoľvek skutočnosť, ktorú úrad zistí, resp. ktorá je oznámená na základe tohto zákona. Takéto

vymedzenie bezpečnostného spisu, ktorého obsah by mal byť an bloc celý utajený, pričom ale nie sú na zaradenie informácie/dokumentov do daného spisu kladené žiadne vecné podmienky/požiadavky týkajúce sa ochrany záujmov, ktorých ochrana tvorí vlastný účel , umožňuje príslušníkom úradu zaradiť do bezpečnostného spisu osoby doslova akúkoľvek informáciu, ktorá nemusí z materiálneho hľadiska spĺňať účel utajenia. Takáto konštrukcia by vytvorila ústavne neudržateľné riziko jej zneužitia s cieľom vylúčiť automaticky a bez ďalšieho sprístupnenie akýchkoľvek informácií (aj takých, ktorých utajenie nechrániť žiaden pomenovaný záujem). Preto je nevyhnutné, aby bola povinná osoba podľa zákona o slobode informácií povinná minimálne dostatočne vecne (materiálne) odôvodniť, prečo nie je možné určitý údaj sprístupniť. Takéto odôvodnenie rozhodnutia je možné vykonať bez rizika sprístupnenia takej informácie (alebo jej časti), ktorá spĺňa formálne i materiálne podmienky na jej utajenie.

44. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom podľa napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom úrad opätovne posúdi žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií a na podklade zisteného skutkového stavu vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodní rešpektujúc právny názor správneho súdu s odkazom na vyššie uvedenú judikatúru v relevantnej oblasti. 45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , na základe ktorého priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

46. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa Centrum právnej pomoci (