Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/12/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci žalobcov: X/ L. M. T., F.. XX.X.XXXX, T. S. XXXX/XX, S., X/ Q. M. T., F.. XX.X.XXXX, T. S. XXXX/XX, S., X/ O.. W. M. T., F.. XX.X.XXXX, T. S. XXXX/XX, S., právne zastúpení JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou, Čučmianska dlhá 7, Rožňava proti žalovanému: H. M. T., F.. X.X.XXXX, T. W. XXXX/XX, G., v konaní o spornom dedičskom práve a o určenie, že dôvody uvedené v listine o vydedení poručiteľom nie sú dané, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že dôvody vydedenia žalobcov v 1., 2. a 3. rade poručiteľom W. M. T., F.. XX.X.XXXX, W. XX.XX.XXXX uvedené v listine o vydedení spísanej na Notárskom úrade v Spišskej Novej Vsi na Notárskom úrade JUDr. Ľ. Z. sp. zn. N 160/2009, Nz 18534/2009 zo dňa 3.6.2009 nie sú dané.

II. Súd u r č u j e , že žalobcom v 1., 2. a 3. rade patrí dedičské právo po poručiteľovi W.F. M. T., F.. XX.X.XXXX, W. XX.XX.XXXX.

III. Žalobcom p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.2.2021 sa žalobcovia domáhali určenia, že dôvody ich vydedenia poručiteľom W. M. T., F... XX.X.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX uvedené v listine o vydedení spísanej na Notárskom úrade v J. F. R. na Notárskom úrade JUDr. Ľ. Z. sp. zn. N 160/2009, Nz 18534/2009 zo dňa 3.6.2009 nie sú dané a určenia, že im patrí dedičské právo po poručiteľovi.

2. Žalobcovia v žalobe uviedli, že sú deťmi poručiteľa W. M. T., F.. XX.X.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX (ďalej aj iba ako „poručiteľ“). V rámci dedičského konania po poručiteľovi ich notár dňa 26.1.2021 oboznámil o zistení, že poručiteľ zanechal závet a listinu o vydedení napísanú do notárskej zápisnice č. N 160/2009, Nz 18534/2009, NCRza 2629/2009 zo dňa 3.6.2009 (ďalej aj iba ako „listina“), podľa ktorých poručiteľ svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok odkazuje svojmu synovi H. M. T., F.. X.X.XXXX (ďalej aj iba ako „žalovaný“) a žalobcov ako deti zo svojho prvého manželstva vydedil z dôvodu, že nemali o poručiteľa prejavovať opravdivý záujem, ktorý by ako jeho potomkovia mali prejavovať. Podľa listiny od rozvodu manželstva, z ktorého deti pochádzajú, od roku 1888 sa stretávali len sporadicky, a to viac menej z jeho podnetu a to len vtedy, keď ich poručiteľ navštevoval. Postupne sa mali stretávať čoraz menej a od roku 2003 sa už nestretávali vôbec, deti ho nemali kontaktovať a to ani telefonicky ani iným spôsobom. Absolútne sa o jeho osobu nemali zaujímať. Poručiteľ stanovil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na všetkých prípadných potomkov žalobcov. Žalobcovia sa cítia znením listiny dotknutí a ihneď do zápisnice o pojednávaní na notárskom úrade vyslovili svoj nesúhlas. Uznesením notára boli odkázaní na podanie žaloby o neplatnosť listiny o vydedení resp. určenia, že sú dedičia.

3. Žalobcovia k dôvodom vydedenia v žalobe uviedli, že v roku 1988, keď sa mali prestať o poručiteľa údajne zaujímať, boli všetci maloletí a jedinou osobou, ktorá mohla za prípadné ochladnutie vzťahov zodpovedať, bol práve poručiteľ, ktorý opustil domácnosť s matkou maloletých detí. Nemožno pričítať za vinu maloletým deťom, že poručiteľa vo vzdialenom mieste bydliska bez jeho pozvania nenavštevovali. Napriek tomu, že poručiteľov vzťah k žalobcom ako jeho deťom z prvého manželstva sa evidentne vytratil, všetci žalobcovia s ním udržiavali styk, snažili sa ho aspoň stretnúť na autobusovej linke, na ktorej pracoval. Žalobkyňa v 2. rade si spomína na hádku medzi poručiteľom a ich matkou v čase po rozvode, keď matka žalobcov vyčítala poručiteľovi, že by si na deti mohol spomenúť aspoň na narodeniny a Vianoce. Už počas návštevy strednej školy žalobcovia aj sporadicky, ak im to dovolil, navštevovali v jeho domácnosti s matkou žalovaného. Bežným spôsobom spolu udržiavali kontakt. Vždy pri stretnutiach u poručiteľovej matky v obci H. ho pozývali k sebe domov na návštevu. Sám však záujem neprejavil, vyhováral sa na nedostatok času. So žalobkyňou v 2. rade sa často stretával aj v meste S., opakovanej ho pozývala do svojej domácnosti, aby spoznal jej maloleté deti. V roku 2009 zomrela stará matka žalobcov a matka poručiteľa, po hospitalizácii sa o ňu starala matka žalobcov spolu so žalobcami a poručiteľa o jej stave informovali. Všetci žalobcovia si spomínajú na situáciu keď im nebohá stará matky oznámila, aby radšej neprišli k nej na návštevu v čase, keď tam príde ich otec s novou rodinou. Poručiteľovi vadila súčasná prítomnosť žalobcov a jeho novej manželky. Žalobcovia sa preto nechceli vnucovať a kontaktovali ho skutočne menej, no určite to nebolo ich zavinením ani prejavom nezáujmu o osobu poručiteľa. Žalobcovia dávali poručiteľovi vedieť o všetkých dôležitých situáciách v ich živote. Žalobca v 3. rade pozval poručiteľa na svoje promócie, no ten odmietol prísť. Od smrti starej matky žalobcov sa poručiteľ žalobcom zväčša vyhováral na nedostatok času a na starostlivosť o svoju manželku, ktorá trpela vážnou onkologickou diagnózou, s čím žalobcovia prejavili pochopenie a do stretnutia ho netlačili a vždy boli ochotní mu pomôcť. Pre žalobcov bolo prirodzené v roku 2019 prejaviť poručiteľovi úprimnú sústrasť v súvislosti s úmrtím jeho manželky aj osobnou účasťou na jej pohrebe. Od uvedeného času sa o otca zaujímali častejšie s obavou o jeho psychické prežívanie, pretože odchod manželky niesol veľmi zle. V auguste 2020 počas hospitalizácie poručiteľa na psychiatrii ho denne navštevovali, starali sa o jeho potreby a žalovaného, ktorý bol odcestovaný vo Francúzsku o jeho stave informovali. Žalobcovia poručiteľovi dôvody na ich vydedenie nikdy nezadali a poručiteľ sa im o existencii listiny ani náznakom nikdy nezmienil. Intenzita záujmu žalobcov o poručiteľa sa môže javiť ako menej častá v porovnaní s bežným vzťahom deti k rodičom, no poručiteľ svojim nezáujmom de facto nedával žalobcom riadnu možnosť prejavovať o neho skutočný záujem.

4. Žalobcovia k žalobe pripojili predmetný závet a listinu o vydedení spísané formou notárskej zápisnice dňa 3.6.2009 a zápisnicu o pojednávaní zo dňa 26.1.2021 spísanú v dedičskej veci po poručiteľovi.

5. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve súdu uznesením č.k. -20 zo dňa 12.4.2021 doručenej mu dňa 19.4.2021 v poskytnutej lehote nevyjadril a teda nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobcov uvedených v žalobe.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 10.6.2021, na ktoré predvolal žalobcov a žalovaného. Žalovaný sa na pojednávanie napriek vykázanému doručeniu predvolania nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal. Z dôvodu pokračovania vo vykonávaní dokazovania bolo pojednávanie zo dňa 10.6.2021 odročené na 20.7.2021, na ktoré sa žalovaný rovnako bez ospravedlnenia nedostavil a o odročenie nepožiadal. Súd preto v súlade s ustanovením (ďalej aj iba ako “CSP“) vo veci pojednával a aj rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

7. Žalobcovia na pojednávaní zotrvali na podanej žalobe s tým, že poručiteľovi príčinu na vydedenie tak ako je to uvedené v listine nikdy nezadali, naopak k poručiteľovi sa vždy správali tak, že tento nemal dôvod ich vydediť ani v roku 2009 a tobôž nie následne keď mu dennodenne poskytovali pomoc v chorobe a starobe.

8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcami (viď bod 4. odôvodnenia rozsudku), výpoveďou žalobcov a svedeckou výpoveďou matky žalobcov. Iné návrhy sna vykonanie dokazovania strany nemali. Na základe uvedeného súd zistil nasledovné:

9. V závete a listine o vydedení poručiteľa spísaných vo forme notárskej zápisnice č. N 160/2009, Nz 18534/2009, NCRza 2629/2009 zo dňa 3.6.2009, poručiteľ prehlásil, že je ženatý a má tri deti z prvého manželstva (žalobcov - poznámka súdu) a jedno dieťa z druhého manželstva (žalovaného - poznámka súdu). Poručiteľ vyhlásil, že pre prípad svojej smrti odkazuje svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok svojmu synovi H. M. T., F.. X.X.XXXX a zároveň vydeďuje svoje tri deti z prvého manželstva (žalobcov - poznámka súdu) z dôvodu, že neprejavujú o neho opravdivý záujem, ktorý by ako jeho potomkovia mali prejavovať, preto má za to, že je nemorálne, aby po ňom dedili. Poručiteľ ďalej v listine uviedol, že od rozvodu manželstva, z ktorého deti pochádzajú, od roku 1988 sa stretávali len sporadicky, a to viac menej z jeho podnetu, a to len vtedy, keď ich navštevoval. Postupne sa stretávali čoraz menej a od roku 2003 sa už nestretávali vôbec, deti ho vôbec nekontaktujú a to ani telefonicky ani iným spôsobom. Absolútne sa nezaujímajú o jeho osobu. Má za to, že dôvody vydedenia podľa sú dané. Poručiteľ výslovne ustanovil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na osoby uvedené v , t.j. na všetkých prípadných potomkov jeho detí z prvého manželstva.

10. Podľa zápisnice o pojednávaní napísanej 26.1.2021 v Notárskej kancelárii E.. Š. Š. v dedičskej veci po poručiteľovi sp. zn. , spísanú v dedičskej veci po poručiteľovi, žalobcovia vyhlásili, že závet neuznávajú za platný, pretože dôvody v listine o vydedení sú nepravdivé. Žalovaný vyhlásil, že závet a listinu uznáva za platný. Uznesením notára bolo dedičské konanie po poručiteľovi prerušené a dedičia (žalobcovia) boli odkázaní na podanie žaloby o neplatnosť listiny o vydedení resp. že sú dedičia.

11.1 Žalobkyňa Q. M. T. (najstaršia z detí poručiteľa) vo svojej výpovedi na pojednávaní 10.6.2021 uviedla, že ju predmetné úkony otca prekvapili, pretože na ne nemal dôvod. V marci daného roku 2009 zomrela jej stará mama - matka poručiteľa, pričom už vtedy namiesto jej otca ako dediča po starkej dedil žalovaný. Usudzuje preto, že otec v tom čase riešil aj svoje majetky a rozhodol sa pre spísanie listiny. Domnieva sa, že otec tak konal pod nátlakom svojej druhej manželky, ktorá už v tom čase bola ťažko onkologicky chorá a zrejme chcela, aby majetky zdedil ich spoločný syn. Uviedla, že si nespomína ani na jeden okamih kedy by sa ona alebo jej súrodenci s otcom hnevali. Osobne celú periódu od času čo sa rodičia rozviedli až po koniec vnímala rovnako. Vždy keď sa s otcom stretli tak sa objali, dali si pusu, porozprávali sa. Otec sa jej nikdy nesťažoval, že mu vadí, že sa nestretávajú viac, že sa nekontaktujú a podobne. Keď sa potom dozvedela, že otec bol hospitalizovaný, mal ťažké depresie, cítila to tak, že má za ním ísť a pomáhať mu. Robila to úplne nezištne. Lekári odporúčali vziať si ho do domáceho prostredia, čo aj chceli urobiť, bolo asi 6 pokusov, avšak všetky stroskotali na tom, že si to rozmyslel a nechcel ísť. Vníma to tak, že z jej strany a zo strany jej súrodencov bola snaha o stretnutia s otcom vždy väčšia, ako zo strany otca. 11.2 Žalobkyňa v 2. rade tiež uviedla, že v čase rozvodu svojich rodičov bola ešte dieťa, vie však, že dôvodom rozvodu bolo práve to, že otec podvádzal mamu so ženou, ktorá sa stala jeho manželkou a s ktorou majú spolu syna Patrika. Z tohto dôvodu vzťah jej rodičov nebol potom najlepší, v podstate sa prestali kontaktovať. Toto malo samozrejme dopad aj ich vzťah ako detí s otcom. Poznamenala, že otec ich domácnosť opustil ešte tri roky pred tým, ako došlo k rozvodu a išiel žiť svoj život. Mala vtedy osem rokov. Frekvenciu jeho návštev si presne nepamätá, ale táto mala klesajúcu tendenciu. Častejšie chodil ešte pred rozvodom, menej často po rozvode a čím ďalej tým menej, až vlastne chodieval iba na Vianoce. Neskôr už nechodil ani na Vianoce, iba si písali pohľadnice a neskôr keď boli mobilné telefóny sms správy. Otec mal novú rodinu, kde sa mu v r. 1989 narodil syn H.. Dá sa povedať, že pre túto rodinu otec žil, pričom žili v meste G.. Otec celý život pracoval ako vodič autobusu a to aj na medzištátnych linkách, mal teda málo voľného času a aj z tohto dôvodu už počas ich detstva nebol z jeho strany o nich taký záujem, aký by mal byť zo strany rodiča voči dieťaťu. Otec bol na jej stužkovej, o ktorej sa dozvedel od jej mami, ktorá mu takéto záležitosti oznamovala cez pevnú linku, keďže mobilné telefóny v tom čase neboli. Ich však otec telefonicky nekontaktoval, nevolal im. Otcova mama - ich starká bývala v H. a s ňou mali aj naďalej dobrý vzťah a od nej mal o nich otec všetky informácie. Starkú v čase, keď už mohli sami cestovať autobusom často navštevovali. Stalo sa, že u starkej sa náhodne stretli aj s otcom a jeho rodinou a práve vtedy mala od jeho manželky pocit, že sú nechcení. Veľakrát im to naznačila aj babka, keď napr. povedala: „Na budúci víkend nechoďte, lebo príde otec s rodinou“. Otec však chodieval k starkej aj sám, zvykol tam aj prespať. V rokoch 1990-1994 študovala strednú školu v P. a otec končil autobusovú linku práve v P.. Počas týchto rokov sa asi 3 x stalo, že otec ju v piatok vyzdvihol v P. a zobral ju na víkend k sebe do G. a potom v nedeľu ju opäť odniesol na internát. Aj vtedy mala v rodine otca pocit, že k nej jeho manželka nemá vybudovaný dobrý vzťah. Počas štúdia v P. si zámerne vyberala

na cestu domov tú linku, ktorú vedela, že bude šoférovať otec, aby ho videla. Rovnako tak robil aj jej brat, keď tiež študoval v P.. Počas rokov 1996-2000 sa otec so svojim synom párkrát zastavil u nich v dome v S., kde žili aj s mamou. Pamätám si, že matka otcovi vtedy pri jednej návšteve dohovárala, že by mohol chodiť za svojimi deťmi aj častejšie, aj na narodeniny, nakoľko v tom čase už k ním pri príležitosti ich narodenín nechodil. Ona aj súrodenci otca volali, aby prišiel k ním. Tiež ho pozývala neskôr aj do svojej vlastnej domácnosti, k svoje rodine, no otec nikdy toto pozvanie neprijal a v jej domácnosti nikdy nebol. Chcela, aby spoznal jej dcéru, no neprišiel, vždy sa vyhováral na nedostatok času a jej dcéru videl iba jeden krát. Po smrti starej matky v r. 2009 sa otcove kontakty ešte viac oslabili. Čo sa týka výchovy, táto od odchodu otca z ich domácnosti úplne absentovala, vychovávala ich výlučne mama, či už finančne alebo morálne.

12. Žalobca O.. W. M. T. vo svojej výpovedi na pojednávaní 10.6.2021 uviedol, že situáciu vníma podobne ako jeho súrodenci. Potvrdil, že kontakt zo strany otca bol od jeho odchodu z ich domácnosti čoraz menej častý. Najintenzívnejšie vzťahy s otcom mal v rokoch 1991-1995. Bolo to v čase keď študoval v P. na strednej škole. Otca vtedy často navštevoval v piatok, keď ho vyhľadal v práci na konci autobusovej stanice, prišiel za ním a tam sa porozprávali. Vyhľadával otca takto každý týždeň a niekedy sa stalo, že si ho otec zobral na víkend k sebe. Bolo to častejšie ako v prípade jeho sestry. Počas tých štyroch rokov štúdia bol u otca možno aj 20-30 krát, vychádzal dobre aj s jeho manželkou a synom. Myslí si, že jeho si otec k sebe brával častejšie z toho dôvodu, že bol chlapec, tak ako jeho syn H., s ktorým si celkom dobre rozumel napriek tomu, že bol malý. Po skončení strednej školy sa ich vzťahy nejako prerušili, čo si vysvetľuje tým, že po ukončení školy nemal dôvod chodiť za otcom do P. a otec ho viac k sebe domov nezavolal. Mobilné telefóny vtedy neboli, otec ich sám nevyhľadával, nezaujímal sa o nich. Naďalej však chodievali ku starkej, kde sa s otcom sporadicky stretli, išlo však o stretnutia náhodné. Starká teda mala informácie o nich, ktoré predávala otcovi a tomuto to asi takto postačovalo. Takto sa u starkej s otcom stretli možno 10 krát do roka, možno aj viac. Starká zomrela v roku 2009 a pred smrťou už nebývala v dome, ale v dvojizbovom byte. Keď ju tam boli navštíviť, vyjadrila sa, že je to tam malé, aby nechodili všetci, preto sa k nej už chodievalo menej. Čo sa týka tvrdenie otca uvedeného v listine, že od roku 2003 sa vôbec nekontaktovali, toto nie je pravdivé. Písali si na Vianoce každý rok. V roku 2007 mal žalobca prácu, v rámci ktorej bol príležitostne v G., čo otcovi niekoľkokrát vopred oznámil s tým, že sa s ním chcel stretnúť. Otec mu na to niekoľkokrát uviedol, že nemôže, že nemá čas. Niekoľkokrát však otec jeho ponuku prijal a stretli sa, boli napríklad aj s manželkou otca v pizzerii. Zo strany otca však záujem o stretnutia v danom období nebol, ani žiaden kontakt z jeho strany s výnimkou vianočných správ. Žalobca uviedol, že otca vnímal rovnako ako keby rodičia neboli rozvedení, vždy keď sa s ním stretol, objali sa, dali si pustu, porozprávali sa. Otcovskú výchovu však od neho nedostával, bola to iba mama, ktorá ich vychovávala. V roku 2015, keď ukončil vysokú školu, tak to otcovi oznámil, pozval ho aj na promócie, avšak neprišiel.

13. Žalobkyňa L. M. T. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 20.7.2021 uviedla, že z jej pohľadu dôvody na vydedenie neboli a má pocit, že vzťahy s otcom boli dobré. Keď ich otec opustil bola ešte malá, veľmi si na to nepamätá. Skôr si už pamätá na roky 2001 a nasledujúce, nakoľko v r. 2001 doštudovala na strednej škole a založila si vlastnú rodinu. Toto bolo obdobie, kedy z uvedených dôvodov boli vzťahy medzi nami o niečo pasívnejšie ako v detstve, avšak kvalita tých vzťahov bola rovnaká. Ako deti ich otec doma v S. veľmi nenavštevoval, skôr to bolo sporadicky pri príležitostí Vianoc a podobne, čiže párkrát do roka. V tom čase sa s otcom stretávali väčšinou u starej mamy v H., ktorá bola akousi spojkou medzi nimi. Stretnutia si vyslovene nedohadovali, v telefonickom kontakte neboli. U starej mamy zvykli tráviť aj časť letných a zimných prázdnin, vtedy sa tam s otcom stretávali častejšie, nešlo však o celodenné stretnutia. Uviedla, že v domácnosti otca bola iba jedenkrát, bolo to v čase keď mala asi 7 alebo 8 rokov v zime, vtedy tam strávila aj s ostatnými súrodencami zopár dní. Viackrát ju otec do svojej domácnosti nezavolal. Má vedomosť, že jej dvaja súrodenci chodili do otcovej domácnosti neskôr o niečo viac, a to z dôvodu, že študovali v P. a takto sa stretávali. Nemyslí si však, že by otec robil medzi ňou a jej súrodencami rozdiely, vždy keď sa stretli, všetci sa tešili, zvítali sa, objali, dali si pusu. Žalobkyňa ďalej k veci uviedla, že v roku 2002 sa jej narodila dcéra a päť rokov s ňou bola na materskej. V tom čase chodievala k starkej veľmi často, nakoľko to znamenalo aj vytvorenie príležitosti pre to, aby sa jej otec stretol s jej dcérou, aby sa spoznal s jej rodinou. Počas týchto piatich rokov sa tam však otec zastavil asi iba 3 až 4 krát. Otec pritom vedel, že starkú navštevovala často. Nevie si vysvetliť, prečo otec vtedy k týmto stretnutiam nepristupoval. Otca tiež zakaždým keď sa stretli pozývala do svojej domácnosti, ktorú mala od roku 2002. Otec k nej však nikdy neprišiel. Myslí si, že to bolo aj preto, že mal chorú manželku

a veľa pracoval. Jej dcéru otec bližšie spoznal až keď bol hospitalizovaný, teda krátko pred smrťou. Narodenie svojej dcéry otcovi samozrejme oznámila a tiež vedel o jej tehotenstve. Žalobkyňa otca v jeho domácnosti nenavštevovala jednak z praktických dôvodov, že nemali auto a nemá ani vodičák, ale hlavne tiež z dôvodu, že si to jeho manželka nepriala, čo pociťovali už ako deti.

14. Všetci žalobcovia zhodne uviedli, že čo sa týka prázdnin alebo sviatkov, tak tieto s otcom netrávili, otec si ich k sebe nebrával. Darčeky ako deťom im nosil iba spočiatku, neskôr vôbec, ani na Vianoce.

15.1 Svedkyňa L. M. T. st. - matka žalobcov a prvá manželka poručiteľa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 20.7.2021 uviedla, že manžel odišiel z ich spoločnej domácnosti v roku 1985, niekedy v mesiaci apríl-máj na základe svojho vlastného rozhodnutia bez hádky s tým, že ide bývať k svojej mame. Už v tom čase si ku svojej mame doniesol aj milenku, ktorú si neskôr aj vzal a s ktorou má syna H.. V tomto vzťahu ho jeho mama podporovala. Ona o ňom nemala vedomosť, hoci trval rok pred odchodom z domácnosti exmanžela. V tom istom roku podal manžel návrh na rozvod, ktoré konanie však trvalo tri roky z dôvodu, že sa rozvádzať nechcela. Napokon ich rozviedli v auguste 1988, kedy už aj manžel priznal, že dôvodom rozvodu je to, že si našiel inú ženu. Ešte v tom roku 1985 išiel od svojej mamy bývať k tejto svojej novej partnerke. Svedkyňa sama vychovala tri deti, starala o domácnosť a popri tom chodila do práce. 15.2 K vzťahu exmanžela k deťom po jeho odchode z domácnosti a následne svedkyňa uviedla, že súdom styk upravený nemali. Vždy keď otec za deťmi prišiel, tak ho k ním pustila, v stykoch s deťmi mu nebránila. Otec však za deťmi chodil asi iba 4x do roka - na ich narodeniny a na Vianoce. Takáto frekvencia jeho návštev trvala do roku 1989. Potom exmanžel začal pracovať pre SAD P. (dovtedy pracoval pre SAD S.) a za deťmi domov prišiel asi iba jedenkrát do roka - na Vianoce. V tom období sa však už s deťmi stretával u svojej mamy v H.O., kde deti chodievali. Keď už boli deti dospelé, tak sa naďalej stretávali u starej mamy alebo náhodne, ale tiež boli aj v telefonickom kontakte. Exmanžel ju nikdy nežiadal aby si mohol deti zobrať do svojej domácnosti alebo niekde inde, stretávali viac menej len pri babke. Do svojej domácnosti si otec detí zobral iba párkrát. Deti mali o neho záujem stále, ale on bol akýsi odmeraný. Dcéra a syn po skončení strednej školy v P. otca pozvali na stužkovú, na ktorej sa aj zúčastnil. Čo sa týka financií týka, tak otec platil na deti výživné určené súdom a nad rámec toho na ich potreby ničím neprispieval. Aj stužkovú deťom financovala sama, veľa jej pomáhali rodičia a stará mama. V čase keď dve z detí študovali na strednej škole v P. boli pre ňu veľmi ťažké, len internáty stáli 2.000 Sk, pričom ona zarábala 3.400 Sk. Vtedy prvýkrát požiadala súd o zvýšenie výživného, čo však súd zamietol s odôvodnením, že otec sa stará o ďalšie dieťa. Dobrovoľne otec vyšším výživným alebo mimoriadnou sumou na deti ani vtedy neprispel. Uviedla, že deti skutočnosť, že ich otec odišiel z domu znášali veľmi ťažko, boli malé, nerozumeli tomu. Nerozumie tomu ako otec detí dokázal takýto úkon urobiť, na strane detí nevidí pre také jeho konanie žiaden dôvod. Deti sa k otcovi vždy správali úctivo a dobre a ona ich nikdy proti nemu nenahovárala. Deti mali záujem sa s otcom stretávať, avšak mohli tak urobiť iba vtedy, keď otec prišiel k svojej mame, alebo keď sa stretli v autobuse, keď ho vyhľadali alebo sa na osobnom stretnutí dohodli telefonicky, keď zistili od otca, že na ktorej linke kedy bude. V čase keď už boli mobily, tak mali na neho číslo, vie, že mu volali, zisťovali, že kedy by ho kde mohli stretnúť. Tiež vie, že ho pozývali k sebe na návštevy, na stretnutia, ku ktorým však nepristupoval. Deti boli z toho dôvodu aj nešťastné, vnímali to ako nezáujem z jeho strany.

16. Podľa , dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

17. Podľa , dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

18. Podľa , poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.

19. Podľa , pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v .

20. Podľa , o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

21. Podľa , v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

22. Podľa , , , poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

23. Podľa , poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

24. Podľa , maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

25. Súd mal v konaní preukázané, že dňa XX.XX.XXXX zomrel poručiteľ W. M. T., ktorý bol otcom žalobcov a žalovaného. Dedičské konanie po nebohom je vedené tunajším súdom pod sp. zn. . V rámci dedičského konania bolo zistené, že poručiteľ zanechal závet a listinu o vydedení napísané do notárskej zápisnice č. N 160/2009, Nz 18534/2009, NCRza 2629/2009 zo dňa 3.6.2009. Poručiteľ v uvedenom dokumente odkázal pre prípad svojej smrti svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok svojmu synovi z druhého manželstva (žalovanému) a zároveň vydedil svoje tri deti z prvého manželstva (žalobcov). Ako dôvod vydedenia žalobcov poručiteľ uviedol dôvod podľa , a síce, že žalobcovia o poručiteľa trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Poručiteľ tento zákonný dôvod konkretizoval tým, že od rozvodu manželstva, z ktorého žalobcovia pochádzajú, od roku 1988 sa stretávali len sporadicky, a to viac menej z jeho podnetu, a to len vtedy, keď ich navštevoval. Postupne sa stretávali čoraz menej a od roku 2003 sa už nestretávali vôbec, deti ho vôbec nekontaktujú a to ani telefonicky ani iným spôsobom. Absolútne sa nezaujímajú o jeho osobu.

26. Z dôvodu prehlásenia vydedených potomkov pri prejednaní dedičstva, že dôvod vydedenia neuznávajú za platný, bolo dedičské konanie po poručiteľovi prerušené na dobu neurčitú s tým, že vydedení dedičia podajú žalobu na príslušný súd o určenie neplatnosti listiny o vydedení resp., že sú dedičia. Žalobcovia tak učinili predmetnou žalobou, ktorou sa domáhali určenia, že dôvody ich vydedenia poručiteľom uvedené v notárskej zápisnici zo dňa 3.6.2009 nie sú dané a že im patrí dedičské právo po poručiteľovi. Žalobcovia v žalobe popreli existenciu dôvodu vydedenia, pričom poukázali na skutočnosť, že to bol práve poručiteľ, ktorý im de facto ani nedával riadnu možnosť prejavovať o neho skutočný záujem. Vykonaným dokazovaním, po posúdení skutkovej stránky veci a právnom posúdení mal súd za preukázané, že žaloba žalobcov je dôvodná.

27. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorého prejav vôle smeruje k vylúčeniu svojho potomka ako neopomenuteľného dediča z dedenia na základe niektorého z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení . Na platnosť právneho úkonu o vydedení, rovnako ako pri závete, sa vyžaduje písomná forma. Poručiteľ môže prejav o vydedení urobiť aj vlastnoručne, (musí dodržať podmienky uvedené v ) alebo ho môže zriadiť vo forme notárskej zápisnice. Nemožno vylúčiť, že poručiteľ urobí v jednej listine závet a súčasne do neho zahrnie aj ustanovenie o tom, že svojho potomka vylučuje z dedenia.

28. Okrem formálnych náležitostí musí vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa spĺňať aj materiálne náležitosti, medzi ktoré okrem iného patrí uvedenie dôvodu vydedenia v súlade s taxatívnym vymedzením v zmysle . Pre vylúčenie potomka z okruhu dedičov v dôsledku vydedenia prichádza do úvahy len taký zákonný dôvod, ktorý tu existoval už v čase prejavu poručiteľovej vôle o vydedení. Dôvod vydedenia uvedený poručiteľom v listine o vydedení tak musí byť daný už v čase spísania takejto listiny.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcov rozhodné zistenie, či v čase pred spísaním listiny o vydedení objektívne došlo k negatívnemu správaniu sa žalobcov vo vzťahu k poručiteľovi, na ktoré tento v listine poukázal. Vychádzajúc z obsahu listiny o vydedení ide o časové obdobie od rozvodu manželstva poručiteľa a matky žalobcov, t.j. od roku 1988 až do spísania listiny o vydedení, t.j. do júna 2009.

30. Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v písmene b) ustanovenia , t.j. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa, treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a podobne. Skúmanie predpokladov vydedenia pritom musí byť posudzované aj so zreteľom na tú skutočnosť, či potomok poručiteľa mal riadnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejaviť mal t.j., že poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, nie v prípade, keď ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný, prípadne, keď k nemu aj sám prispel. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v citovanom ustanovení totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

31. V predmetnej veci mal súd z vykonaného dokazovania (z výpovedí žalobcov a svedeckej výpovedí matky žalobcov) preukázané, že poručiteľ opustil matku žalobcov v čase, keď boli žalobcovia maloletí. K rozvodu manželstva došlo v roku 1988, avšak poručiteľ nežil v domácnosti so žalobcami už od roku 1985. Dôvodom opustenia spoločnej domácnosti poručiteľom bol pritom jeho mimomanželský vzťah so ženou, ktorá sa neskôr stala jeho manželkou a s ktorou mal syna H. - žalovaného. S novou rodinou žil poručiteľ v meste G., ktoré je od mesta S., kde ostali žiť žalobcovia so svojou matkou, vzdialené približne 52 kilometrov, čo je približne hodina cesty. Vzhľadom na maloletosť žalobcov bolo preto prirodzené, že v otázke stretávania sa s otcom boli odkázaní na jeho aktivitu. Poručiteľ však svoje deti v mieste ich bydliska navštevoval iba štyrikrát do roka (pri príležitosti ich narodením a Vianoc), aj to iba v prvých rokoch, neskôr ich navštevoval iba jedenkrát ročne, a to na Vianoce a potom už vôbec. Otec si svoje deti nebral do svojej novej domácnosti a aktívnejšie sa deťom nevenoval ani v čase prázdnin. Žalobcovia zhodne potvrdili, že v domácnosti otca neboli vítaní z dôvodov na strane jeho novej manželky, ktorá si to pravdepodobne nepriala. V čase, keď už žalobcovia boli vo veku, že mohli sami cestovať, chodievali k svojej starej matke - matke poručiteľa, ktorá žila v dome v obci H.. Práve domácnosť starej matky bola miestom, kde sa žalobcovia mohli osobne stretnúť so svojim otcom. Aj tieto stretnutia však neboli výsledkom cielenej aktivity poručiteľa, ale skôr náhodné. Napriek tomu všetci žalobcovia zhodne uviedli, že sa z nich vždy tešili a s otcom sa zakaždým pekne zvítali (objali sa, dali si pusu). K intenzívnejším stretnutiam s poručiteľom a žalobcami v 2. a 3. rade dochádzalo iba v deväťdesiatych rokoch, keď títo študovali na strednej škole v P.. Tieto častejšie stretnutia však boli dôsledkom konania žalobcov, ktorí svoj študijný pobyt v P. využili na to, aby otca v práci (autobusová stanica v P.) vyhľadali a pravidelne ho tam navštevovali, aby s ním mohli tráviť čas. Počas týchto rokoch sa stalo, že otec vzal žalobkyňu v 2. rade a žalobcu v 3. rade na víkend do svojej domácnosti. Po ukončení štúdia žalobcov v P. poručiteľ v týchto častejších stretnutiach s nimi nepokračoval a s výnimkou náhodných osobných stretnutí v dome starej matky sa poručiteľ s deťmi nestýkal. Stará matka žalobcov zomrela v roku 2009. Poručiteľ sa po odchode z domácností žalobcov nepodieľal na ich výchove a na ich výživu prispieval iba výživným určeným súdom. Nad rámec výživného na deti neprispel ani v čase zvýšených výdavkoch v súvislosti s ich štúdiom mimo miesta bydliska stužkovou, keď dokonca ani nesúhlasil s návrhom na zvýšenie výživného, ktorý v tom čase matka žalobcom podala.

32. Na základe uvedeného je potrebné tvrdenie poručiteľa uvedené v listine o vydedení, a síce že sa so žalobcami od roku 1988 (od rozvodu manželstva) stretávali len sporadicky, a to viac menej z jeho podnetu, a to len vtedy, keď ich navštevoval, vyhodnotiť ako nepravdivé. Bol to práve žalobca, ktorý mal (aj vzhľadom na maloletosť detí a vzájomnú vzdialenosť ich bydlísk) pristupovať k styku so žalobcami aktívne, navštevovať ich a tráviť s nimi čas, vrátane času prázdnin. Bol to poručiteľ, ktorý plne zodpovedá za to, ako sa vzťah s jeho deťmi po jeho odchode z ich domácnosti ďalej vyvíjal resp. nevyvíjal. Poručiteľ v tomto ako rodič jednoznačne zlyhal keď deti prvé roky navštevoval 4x do roka a následne iba 1x v roku.

Súd mal naopak za to, že stretnutia poručiteľa so žalobcami boli z podnetu žalobcov, ktorí keď im to ich vek umožnil cestovali k svoje starej matke, kde sa občas s poručiteľom stretli. Aj neskoršie častejšie stretnutia poručiteľa so žalobcami v 2. a 3. rade počas ich stredoškolského štúdia v P. boli jednoznačne výsledkom aktívneho prístupu žalobcov.

33. Ako nepravdivé na základe vykonaného dokazovania súd vyhodnotil aj ďalšie tvrdenia poručiteľa v listine, že od roku 2003 sa už poručiteľ a žalobcovia nestretávali vôbec, deti ho vôbec nekontaktovali a absolútne sa nezaujímali o jeho osobu. Z výpovedí v konaní bolo preukázané, že stretnutia poručiteľa a žalobcov pokračovali aj v tomto období vo forme náhodných stretnutí u starej matky a občas aj inak, keď napríklad žalobca v 2. rade opakovane žiadal otca o stretnutie počas jeho pracovného pobytu v G. (rok 2007), alebo keď žalobkyňa v 1. rade počas materskej dovolenky (roky 2002 až 2007) trávila veľa času u starej matky, o čom poručiteľ vedel a viackrát ho pozývala aj do svojej domácnosti, k čomu však poručiteľ niky nepristúpil.

34. Na základe uvedeného má súd za to, že žalobcovia nemôžu spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa neprejavovali opravdivý záujem, spôsobil sám poručiteľ tým, že ich ako maloletých potomkov opustil, založil si novú rodinu a všetku starostlivosť o žalobcov ponechal na ich matku. S deťmi sa takmer vôbec nestretával (s výnimkou sporadických stretnutí v prvých rokoch a náhodných stretnutí v nasledujúcich rokoch), ani ich inak nekontaktoval. Žalobcovia sa svojím konaním nepričinili na vzniku tohto stavu a ani len čiastočne ho nezavinili. Naopak žalobcovia využívali všetky im dostupné možnosti, aby sa s poručiteľom stretávali a vyvíjali aktivitu, aby tieto stretnutia boli čo najčastejšie.

35. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

36. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v a v spore úspešným žalobcom priznal proti neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.