Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-5S-35-2021.pdf
PDF · 134.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-5S/35/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: AG PLAY, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Janka Kráľa 727, 905 01 Senica, IČO: 36 778 150, v mene ktorého koná správca: BANKRUPTCY LIQUIDATION k.s., so sídlom Palackého 102/31, 911 01 Trenčín, IČO: 45 948 496, zastúpený: Benkóczki, Baláž – advokáti, s.r.o., so sídlom 29. augusta 36A, 811 09 Bratislava – Staré mesto, IČO: 35 917 148, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom Križkova 949/9, 811 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. URHH/002463/2020-160, 029052/2020 zo dňa 27.11.2020 v znení opatrenia žalovaného č. URHH/001134/2021-160, 002968/2021 zo dňa 19.01.2021, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 25.06.2021 z a m i e t a .
II. Súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého opatrenia
1. Žalovaný vydal oznámenie o znížení výšky finančnej zábezpeky č. URHH/002463/2020-160, 029052/2020 zo dňa 27.11.2020 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), ktorým na základe § 67 ods. 6 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“) oznámil žalobcovi, že uvoľnil podľa § 67 ods. 5 písm. f) zákona o hazardných hrách finančnú zábezpeku vo výške 750.000,00 eur na vysporiadanie časti neuhradeného záväzku – odvodu z prevádzkovania hazardnej hry 60. Hazardné hry na termináloch videohier v herni podľa § 71 ods. 1 písm. p) v spojení s § 72 ods. 3 zákona o hazardných hrách za obdobie od 01.01.2020 do 30.06.2020 splatného ku dňu 30.04.2020 vo výške 1.534.550,00 eur v nadväznosti na §30o ods. 1 písm. a) zákona č. 156/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mimoriadnych opatreniach“). Žalovaný uviedol, že uvoľnená zábezpeka bola prevedená na úhradu časti uvedeného neuhradeného záväzku dňa 27.11.2020, a keďže výška finančnej zábezpeky klesla pod minimálnu výšku ustanovenú v § 69 ods. 1 písm. g) zákona o hazardných hrách, žalobca bol povinný uvedený rozdiel doplniť.
2. K napadnutému opatreniu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 30.12.2020, pričom mal za to, že žalovaný vykonal uvoľnenie zábezpeky v rozpore so zákonom a s finančnou zábezpekou nakladal nezákonne.
3. Žalovaný následne vydal opravu napadnutého opatrenia – oznámenie o znížení výšky finančnej zábezpeky – oprava č. URHH/001134/2021-160, 002968/2021 zo dňa 19.01.2021 (ďalej len „opravné napadnuté opatrenie“), pričom žalovaný odstránil chyby v písaní – doplnené chybné ustanovenie § 67 ods. 5 písm. f) zákona o hazardných hrách v časti – „uvoľnil podľa § 67 ods. 5 písm. f) bod 1 zákona o hazardných hrách.“
II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
4. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 28.02.2021 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého opatrenia, v znení opravného napadnutého opatrenia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
5. Žalobca namietol, že žalovaným odstránený nedostatok napadnutého opatrenia nebol chybou v písaní, ale nedostatkom, ktorý je dôvodom na zrušenie napadnutého opatrenia pre jeho neurčitosť a nepreskúmateľnosť. Žalobca namietol, že (i) napadnuté opatrenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, (ii) napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a (iii) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a (iv) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia.
6. Žalobca uviedol, že dňa 30.04.2020 podal vyúčtovanie k odvodom, pričom v časti pre vyplnenie výšky odvodu neuviedol žiadnu sumu. Žalobca namietol, že žalovaný žiadnym spôsobom nevyzval žalobcu na odstránenie vád vyúčtovania, teda nekonal tak, ako mu to predpisoval § 70 ods. 2 zákona o hazardných hrách.
7. Žalobca uviedol, že z dôvodu protipandemických opatrení bola odo dňa 13.03.2020 zakázaná činnosť prevádzok hazardných hier (herní), pričom toto obmedzenie trvalo do 28.05.2020. Následne bolo koncom roka prijaté ďalšie opatrenie, ktorým boli prevádzky žalobcu nútene zatvorené od 19.12.2020. V uvedenom období, najmä od 13.03.2020 do 28.05.2020 a od 19.12.2020 do 31.12.2020 nemohol žalobca z objektívneho dôvodu štátom uložených obmedzujúcich opatrení vykonávať svoju podnikateľskú činnosť.
8. Žalobca sa počnúc zavedením obmedzení u žalovaného domáhal, aby obmedzenie prevádzkovania jeho podnikateľskej činnosti bolo odzrkadlené aj pri určení výšky odvodovej povinnosti. Žalobca uviedol, že § 71 ods. 1 písm. p) zákona o hazardných hrách, ktorý upravuje platbu odvodu, je podľa jeho názoru potrebné vykladať spôsobom, že prevádzkovanie hazardnej hry je právom podnikateľského subjektu, ktorý disponuje potrebnou individuálnou licenciou, a nie jeho povinnosťou. V tomto smere je zrejmé, že časový rozsah prevádzkovania hazardnej hry prostredníctvom určitého zariadenia závisí výlučne od vôle prevádzkovateľa hazardnej hry. Následne je potom zrejmé, že prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný platiť odvod za hazardnú hru v plnom rozsahu len vtedy, ak sa sám a dobrovoľne rozhodol hazardnú hru na dotknutom zariadení neprevádzkovať, či už vôbec alebo len v obmedzenom rozsahu.
9. Diametrálne odlišná situácia nastala v prípade núteného prevádzkovania hazardných hier z dôvodu uzavretia všetkých prevádzok žalobcu, a to z dôvodu prijatých protipandemických opatrení. Právo na podnikanie tak bolo úplne obmedzené, a to po dobu minimálne 89 dní a nejednalo sa o dobrovoľné obmedzenie podnikania, naopak, jednalo sa o vynútený zásah do práva na podnikanie. Takého obmedzenie, ktorého následkom bol významný výpadok príjmovej činnosti žalobcu je a bolo nutné, a potrebné vyvážiť rovnakou mierou na strane odvodovej povinnosti.
10. Žalobca zastal názor, že sa na neho nevťahovala v zmysle § 71 ods. 1 zákona o hazardných hrách odvodová povinnosť v období nútených obmedzení v čase od 13.03.2020 do 28.05.2020 a v čase od 19.12.2020 do 31.12.2020, pretože právny základ odvodovej povinnosti, ktorým je neobmedzené a ničím
nerušené oprávnenie žalobcu ako licencovaného subjektu na vykonávanie podnikateľskej činnosti, bolo v plnom rozsahu, bez zavinenia žalobcu, znemožnené. Štátu a obciam tak nevznikol a ani nemohol vzniknúť za uvedené obdobie legitímny nárok na odvod v zmysle § 71 ods. 1 zákona o hazardných hrách.
11. Žalobca mal za to, že s odkazom na uvedené skutočnosti žalovaný nesprávne a nezákonne určil výšku odvodovej povinnosti žalobcu, pričom na úhradu nesprávne a nezákonne určeného odvodu použil finančnú zábezpeku žalobcu.
12. Žalobca uviedol, že oprávnenie žalovaného uvoľniť zábezpeku podľa § 67 ods. 5 písm. f) bod 1 zákona o hazardných hrách prichádza do úvahy iba v prípade, ak suma zodpovedajúca neuhradeným záväzkom vyplýva z predloženého vyúčtovania odvodov prevádzkovateľom hazardnej hry, pričom žalobca v časti vyúčtovania pre vyplnenie výšky odvodu neuviedol žiadnu sumu. Súčasne žalobca namietol, že žalovaný svojim nekonaním, ak žalobcu nevyzval na opravu nesprávnych údajov vo vyúčtovaní odvodov, nemohol pre účely uvoľnenia finančnej zábezpeky žalobcu postupovať v súlade s § 67 ods. 5 písm. f) bod 1 zákona o hazardných hrách, a teda nemohol ani zákonným spôsobom prijať napadnuté opatrenie.
13. Ďalej žalobca namietol, že podľa § 30o ods. 2 zákona o mimoriadnych opatreniach sa do uplynutia lehôt na odklad úhrady odvodu podľa odseku 1 ustanovenie osobitného predpisu o uvoľnení finančnej zábezpeky na neuhradené záväzky z takéhoto odvodu nepoužije. Z uvedeného vyplýva, že do 31.12.2020 žalovaný nemohol aplikovať ustanovenie osobitného predpisu – zákona o hazardných hrách – o uvoľnení finančnej zábezpeky na neuhradené záväzky. Napadnuté opatrenie, ako aj konanie žalovaného, sú z obdobia najneskôr do 27.11.2020, teda boli vykonané v čase, kedy zákon o mimoriadnych opatreniach takéto konanie zakazoval. Žalovaný tak konal v rozpore so zákonom.
14. Ďalej žalobca namietol, že povinnosť platiť odvod z hazardnej hry podľa zákona o hazardných hrách je uložená v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Mal za to, že v zmysle ústavnej judikatúry zákonodarca nedisponuje právomocou uložiť inú verejnú platbu ako je daň alebo poplatok, pričom výnimkou sú len poistné odvody. Žalobca mal za to, že odvod z prevádzkovania hazardných hier nemožno považovať ani za daň, ani za poplatok, a preto je tento odvod v rozpore s čl. 59 Ústavy Slovenskej republiky.
III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania
15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.05.2021, pričom k vydaniu opravného napadnutého opatrenia uviedol, že sa jednalo o opravu chyby v písaní, keďže už z napadnutého opatrenia vyplynulo, na aký účel bola zábezpeka použitá, pričom v oprave žalovaný len doplnil chýbajúce označenie bodu 1 § 67 ods. 5 písm. f) zákona o hazardných hrách, pričom dôvod bol jednoznačne popísaný slovne, a to na vysporiadanie časti neuhradeného záväzku – odvodu z prevádzkovania hazardnej hry. Vzhľadom k tomu, že žalobca doručil žalovanému vyúčtovanie odvodov za prevádzkovanie hazardnej hry, teda nastala jedine podmienka podľa § 67 ods. 5 písm. f) bod 1 zákona o hazardných hrách, nie je možné tvrdiť, že je napadnuté opatrenie nepreskúmateľné, pretože iné podmienky predpokladané daných ustanovením nenastali.
16. Ďalej žalovaný uviedol, že ak žalovaný pri výkone dozoru zistí, že vyúčtovanie nebolo predložené v lehote alebo obsahuje nesprávne údaje, vyzve prevádzkovateľa hazardnej hry na predloženie vyúčtovania alebo opravného vyúčtovania. V predmetnom prípade sa nejednalo o nesprávne údaje – žalobca síce nevyplnil časť pre vyplnenie výšky odvodu, čo však neznamená, že vyúčtovanie obsahovalo nesprávne údaje. Výška odvodu však bola žalovanému známa, a preto mohol postupovať tak, ako postupoval. Žalovaný uviedol, že postupoval striktne podľa príslušných zákonných ustanovení.
17. Žalovaný konštatoval, že žalobca mal uhradiť odvod podľa § 71 ods. 1 písm. p) v spojení s § 72 ods. 3 zákona o mimoriadnych opatreniach v dvoch splátkach a lehotách, pričom žalobca neuhradil 1. polovicu v lehote do 30.09.2020 a následne dňa 27.11.2020 žalovaný uvoľnil finančnú zábezpeku vo výške 750.000,00 eur na vysporiadanie časti neuhradeného záväzku – 1. polovice odvodu vo výške 1.534.550,00 eur. Žalovaný tak nevykonal uvoľnenie finančnej zábezpeky v čase, kedy zákon
o mimoriadnych opatreniach takéto konanie zakazoval, pretože odklad na zaplatenie 1. časti odvodu vo výške 1.534.550,00 eur bol povolený do dňa 30.09.2020 a žalobca ani v predmetnej lehote odvod nezaplatil. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
18. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zaslal repliku zo dňa 25.06.2021, v ktorej zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Súčasne podal návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a navrhol, aby správny súd podal podnet na konanie o súlade právnych predpisov § 70 až 73 zákona o hazardných hrách s čl. 59 Ústavy Slovenskej republiky.
19. Žalovaný následne zaslal dupliku zo dňa 18.06.2024, pričom taktiež zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. Žalovaný následne predložil podanie zo dňa 22.01.2026 a žalobca podanie zo dňa 09.02.2026.
20. Ďalšie písomné podania vo veci samej zo strany účastníkov konania neboli podané.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
21. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/35/2021.
22. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté opatrenie v spojení s opravným napadnutým opatrením, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 SSP žalobu zamietol.
23. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 11.02.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.
24. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
26. Podľa § 67 ods. 1 zákona o hazardných hrách, finančná zábezpeka slúži len na vysporiadanie záväzkov prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorými sú odvod podľa § 71, úrok z omeškania podľa § 94, príspevok na financovanie úradu podľa § 78, právoplatne uložená pokuta podľa § 95 a 96 a výplata výhier hráčom.
27. Podľa § 67 ods. 5 písm. f) bod 1 zákona o hazardných hrách, finančnú zábezpeku alebo jej časť môže úrad uvoľniť, ak prevádzkovateľ hazardnej hry má po dobu viac ako jeden mesiac neuhradené záväzky, na vysporiadanie ktorých slúži finančná zábezpeka podľa odseku 1; úrad bezodkladne uvoľní sumu zodpovedajúcu neuhradeným záväzkom, ktoré vyplývajú z predloženého vyúčtovania odvodov prevádzkovateľom hazardnej hry.
28. Podľa § 70 ods. 1 zákona o hazardných hrách, príjmami z odvodov podľa § 71 sa zabezpečuje vykonávanie všeobecne prospešných služieb, ktorými sú najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
poskytovanie sociálnej pomoci, humanitárna starostlivosť, tvorba, rozvoj, ochrana a obnova kultúrnych hodnôt, podpora umeleckej tvorby a kultúrnych aktivít, vzdelávanie, výchova, rozvoj športu, tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva.
29. Podľa § 70 ods. 2 zákona o hazardných hrách, vyúčtovanie odvodov podáva prevádzkovateľ hazardnej hry elektronickými prostriedkami v lehotách ustanovených týmto zákonom. Vyúčtovanie odvodov je podkladom na určenie povinnosti platby odvodov a úrokov z omeškania a na zostavenie výkazu nedoplatkov. Vzor vyúčtovania odvodu do štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií. Ak úrad zistí pri výkone dozoru, že vyúčtovanie odvodov nebolo predložené v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo obsahuje nesprávne údaje, do desiatich dní vyzve prevádzkovateľa hazardnej hry na predloženie vyúčtovania alebo opravného vyúčtovania v určenej lehote.
30. Podľa § 71 ods. 1 písm. p) zákona o hazardných hrách, prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný odvádzať odvod, ktorého výška je pri hazardných hrách na termináloch videohier v herni a v kasíne 4 700 eur za kalendárny rok a za každý terminál videohier do štátneho rozpočtu a najmenej 800 eur za kalendárny rok a za každý terminál videohier do rozpočtu obce; odvod je prevádzkovateľ hazardnej hry povinný uhrádzať bez ohľadu na skutočnosť, či bol terminál videohier prevádzkovaný počas kalendárneho roka.
31. Podľa § 30o ods. 1 písm. a) zákona o mimoriadnych opatreniach, prevádzkovateľ hazardnej hry, ktorému lehota na úhradu odvodu podľa osobitného predpisu uplynula počas obdobia pandémie do účinnosti tohto zákona, nie je v omeškaní s úhradou takéhoto odvodu, ak ho uhradí do konca septembra 2020 spolu s úrokom podľa Oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb za obdobie odkladu úhrady takéhoto odvodu.
32. Podľa § 30o ods. 2 zákona o mimoriadnych opatreniach, do uplynutia lehôt na odklad úhrady odvodu podľa odseku 1 sa ustanovenie osobitného predpisu o uvoľnení finančnej zábezpeky na neuhradené záväzky z takéhoto odvodu nepoužije.
33. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého opatrenia, v znení jeho opravy, pričom správny súd, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby sa zameral na to, či žalovaný postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ak uvoľnil finančnú zábezpeku.
K návrhu na konanie o súlade právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky
34. Predtým, ako sa správny súd vyjadrí k sporným otázkam, je potrebné posúdiť, či sú dané dôvody na vyhovenie návrhu žalobcu na prerušenie konania a predloženie návrhu Ústavnému súdu na posúdenie súladu § 70 až 73 zákona o hazardných hrách s čl. 59 Ústavy Slovenskej republiky.
35. Správny súd sa nestotožnil s návrhom predloženým žalobcom podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP z dôvodu, že žiadnym relevantným spôsobom nebola spochybnená súladnosť odvodu z hazardných hier podľa § 70 až § 73 zákona o hazardných hrách s čl. 59 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého dane a poplatky sú štátne a miestne a možno ich ukladať zákonom alebo na základe zákona. Odvod bol zavedený zákonom „v záujme tvorby zdrojov na čiastočné vyváženie potenciálnych negatívnych dôsledkov hrania“ (dôvodová správa k zákonu o hazardných hrách). Ide o platbu, ktorej výška a spôsob určenia sa mení v závislosti od druhu hazardnej hry a spôsobu (formy) prístupu k hre (online alebo offline). Príjmami z odvodov sa zabezpečuje vykonávanie všeobecne prospešných služieb, ktorými sú najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci, humanitárna starostlivosť, tvorba, rozvoj, ochrana a obnova kultúrnych hodnôt, podpora umeleckej tvorby a kultúrnych aktivít, vzdelávanie, výchova, rozvoj športu, tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva (§ 70 ods. 1 zákona o hazardných hrách). Zákonné vymedzenie možných oblastí použitia odvodu je uvedené exemplifikatívne (použitie slova „najmä“).
36. Takto všeobecne a široko vymedzené určenie dane podľa názoru správneho súdu nespôsobuje účelovosť dane v takej špecifickej a konkrétnej miere, ktorá by vylučovala subsumovať odvod pod charakteristiku dane. Súčasne je potrebné uviesť, že ani doterajší súdny prieskum odvodu z hazardných hier podľa zákona o hazardných hrách alebo predchádzajúceho zákona o hazardných hrách nenaznačil
ústavno-právnu pochybnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/84/2015 zo dňa 25.01.2017 a sp. zn. 2Sžf/77/2016 zo dňa 31.07.2019, nález PL. ÚS 18/2018). Napokon, štát určuje aj ďalšie druhy povinných verejných platieb/odvodov, medzi ktoré možno zaradiť napr. odvody poistného do nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, ako aj celý rad ďalších odvodov do rôznych verejných fondov, ktorých špecifická miera účelového určenia je explicitne pomenovaná zákonom, čo zároveň nespôsobuje ich rozpor s čl. 59 Ústavy Slovenskej republiky.
37. Žalobca v podaní zo dňa 09.02.2026 namietol aj nesúlad odvodovej povinnosti s právom Európskej únie, najmä porušenie s čl. 49 a čl. 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEU“), pričom však ani danej námietke správny súd nemohol prisvedčiť dôvodnosť.
38. Sloboda usadiť sa, ktorú čl. 49 ZFEU priznáva štátnym príslušníkom Európskej únie a ktorá zahŕňa ich právo začať vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ako aj právo založiť a viesť podniky za rovnakých podmienok, ako sú podmienky stanovené pre vlastných štátnych príslušníkov právom štátu, v ktorom dochádza k usadeniu sa, zahŕňa v súlade s čl. 54 ZFEU aj právo spoločností, ktoré sú založené podľa zákonov členského štátu a ktoré majú svoje sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti v Európskej únii, na rovnaké zaobchádzanie v členskom štáte usadenia ako štátny príslušníci daného členského štátu. Zakazujú sa aj obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania obchodných zastúpení, organizačných zložiek a dcérskych spoločností štátnymi príslušníkmi jedného členského štátu na území iného členského štátu. Hoci cieľom ustanovení týkajúcich sa slobody usadiť sa je zabezpečiť zaobchádzanie v hostiteľskom členskom štáte podľa podmienok stanovených pre vlastných štátnych príslušníkov, rovnako bránia aj tomu, aby domovský členský štát zasahoval do usadenia niektorého z jeho štátnych príslušníkov alebo spoločnosti založenej v súlade s jeho právnou úpravou v inom členskom štáte (napr. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci Marks & Spencer, C-446/03 zo dňa 13.12.2005, bod 31; Cadbury Schweppes, C-196/04 zo dňa 12.09.2006, bod 42).
39. Nevyhnutnou podmienkou aplikácie čl. 49 ZFEU je cezhraničný výkon zárobkovej činnosti, resp. činnosti, ktorú možno subsumovať pod vecný rozsah slobody usadiť sa. Zmyslom daného priamo účinného ustanovenia ZFEU je zákaz diskriminácie, resp. akýchkoľvek obmedzení výkonu hospodárskej aktivity za podmienok tzv. národného režimu. Zahŕňa zákaz priamych alebo aj nepriamych opatrení, ktoré môžu svojím účinkom pôsobiť ako bariéra pri výkone hospodárskej činnosti. Rovnako to platí aj vo vzťahu k zákazu obmedzení voľného pohybu služieb podľa čl. 56 ZFEU. Štát nemôže na základe právnej normy alebo na základe administratívnej praxe zhoršiť postavenie príslušníka iného členského štátu.
40. Správny súd súhlasí so žalobcom, že povinnosť platiť odvod za celý kalendárny rok bez ohľadu na zákonom stanovený zákaz prevádzky predmetnej podnikateľskej činnosti z dôvodu predchádzania šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 môže robiť uplatnenie slobody usadiť sa a poskytovať služby na slovenskom trhu hazardných hier menej príťažlivým. Zmyslom čl. 49 a 56 ZFEU však nie je zjednocovať daňovo-odvodové podmienky výkonu určitej oblasti hospodárskych aktivít vo všetkých členských štátoch. Zmyslom je odstraňovať bariéry pri usadení sa v inom členskom štáte, ktoré by boli diskriminačné (priamo alebo nepriamo) v porovnaní s podmienkami výkonu predmetnej činnosti stanovenými pre príslušníkov hostiteľského členského štátu. Správny súd nenachádza žiaden prvok, ktorý by mal za okolností daného prípadu, kedy je žalobcom slovenská právnická osoba, vzbudzovať otázky týkajúce sa výkladu čl. 49 a 56 ZFEU.
K námietke žalobcu ohľadom nedostatkov napadnutého opatrenia
41. Žalobca namietol nedostatky napadnutého opatrenia, a to s odkazom na to, že toto napadnuté opatrenie bolo doplnené opravným napadnutým opatrením, pričom daná vada (teda absencia špecifikácie zákonného ustanovenia) podľa žalobcu spôsobuje neurčitosť a nepreskúmateľnosť napadnutého opatrenia. S uvedenou žalobnou námietkou sa správny súd nestotožnil.
42. Po preskúmaní napadnutého opatrenia je potrebné uviesť, že aj napriek tomu, že toto neobsahovalo úplnú špecifikáciu § 67 ods. 5 písm. f) zákona o hazardných hrách (teda absentoval bod 1), uvedené nie je takou vadou, ktorá by spôsobovala neurčitosť a nepreskúmateľnosť napadnutého opatrenia. Je totižto potrebné napadnuté opatrenie posudzovať v celom jeho kontexte, a teda je potrebné prihliadnuť aj na textovú časť daného opatrenia – v textovej forme žalovaný jednoznačne ustálil, že finančná zábezpeka bola uvoľnená vo výške 750.000,00 eur na vysporiadanie časti neuhradeného záväzku – odvodu z
prevádzkovania hazardnej hry 60, pričom súčasne odkázal aj na splatnosť odvodu. Tým, že v opravnom napadnutom opatrení žalovaný špecifikoval aj bod 1, pričom obsah napadnutého opatrenia zostal rovnaký, nemožno uvedené považovať za takú vadu, ktorá by bola spôsobilá konštatovať neurčitosť a nepreskúmateľnosť napadnutého opatrenia.
43. Tu správny súd uvádza, že rozhodnutie alebo opatrenia sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie alebo opatrenie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/136/2022 zo dňa 23.11.2023). Absencia úplnej špecifikácie aplikovaného ustanovenia, avšak v prípade, kedy je z obsahu napadnutého opatrenia zrejmý dôvod uvoľnenia finančnej zábezpeky, tak predstavuje formálnu vadu, ktorú žalovaný v opravnom napadnutom opatrení odstránil.
K námietke žalobcu, že žalovaný nekonal v súlade s § 70 ods. 2 zákona o hazardných hrách
44. Ako vyplýva z § 70 ods. 2 zákona o hazardných hrách, prevádzkovateľ hazardnej hry podáva vyúčtovanie odvodov, pričom toto vyúčtovanie je podkladom na určenie povinnosti platby odvodov a úrokov z omeškania a na zostavenie výkazu nedoplatkov. Uvedené ustanovenie súčasne uvádza, že ak úrad zistí, že vyúčtovanie odvodov nebolo predložené v lehote ustanovenej zákonom alebo obsahuje nesprávne údaje, vyzve prevádzkovateľa hazardnej hry na predloženie vyúčtovania alebo opravného vyúčtovania v určenej lehote. Spomenuté ustanovenie súčasne uvádza, že vyúčtovanie odvodov je podkladom na určenie povinnosti platby odvodov a úrokov z omeškania a na zostavenie výkazu nedoplatkov, pričom vzor vyúčtovania odvodu do štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.
45. Žalobca namietol, že v časti pre vyplnenie výšky odvodu neuviedol žiadnu sumu, a preto mal žalovaný žalobcu vyzvať na opravu nesprávnych údajov. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že nevyplnenie tohto údaju spôsobuje, že tento formulár obsahuje nesprávne údaje. Vychádzajúc zo vzoru vyúčtovania paušálneho odvodu z hazardných hier, ktorý predložil aj žalobca k žalobe vyplýva, že časť „celá výška odvodu“ je špecifikovaná ako nepovinný údaj, pričom z predloženého vzoru, ktorý žalobca predložil vyplýva, že všetky povinné údaje boli zo strany žalobcu vyplnené.
46. Ako to správne uviedol žalovaný, aj napriek tomu, že žalobca nevyplnil túto časť (nepovinný údaj), výška bola žalovanému známa (s odkazom na § 71 ods. 1 písm. p) zákona o hazardných hrách), a preto mohol postupovať v súlade s § 67 ods. 5 písm. f) bod 1. zákona o hazardných hrách. Nesprávnosť údajov si nemožno zamieňať s nevyplnením určitej nepovinnej časti, a to najmä v prípade, ak žalovaný aj napriek absencii vyplnenia objektívne vie určiť výšku odvodu. Žalobná námietka bola tak nedôvodná.
K povinnosti uhradiť odvod za kalendárny rok 2020
47. Žalobca ďalej namietol, že v čase od 13.03.2020 do 28.05.2020 a od 19.12.2020 do 31.12.2020 nemohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, a to z objektívneho dôvodu štátom uložených obmedzujúcich opatrení, z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19. Žalobca zastal názor, že toto obmedzenie malo byť odzrkadlené aj pri určení výšky odvodovej povinnosti a za toto obdobie nemohol vzniknúť nárok na odvod. Žalobca tak nesúhlasí s povinnosťou uhradiť odvod aj za obdobie, kedy z dôvodu autoritatívneho rozhodnutia orgánu verejnej moci nemohol prevádzkovať svoju podnikateľskú činnosť v oblasti hazardných hier v súlade s vydanou licenciou z dôvodu predchádzania ochoreniu COVID-19 a uložených protipandemických opatrení. Namietal nesprávne právne posúdenie aplikácie § 71 ods. 1 zákona o hazardných hrách zo strany žalovaného a tvrdil, že povinnosť platiť odvod sa nemôže aplikovať sa situácie objektívnej nemožnosti prevádzkovania hazardných hier.
48. Podľa názoru správneho súdu je uvedená žalobná námietka nedôvodná vzhľadom na explicitné zákonné ustanovenie § 71 ods. 1 písm. p) zákona o hazardných hrách, ktoré nepomenúva možnosť zohľadnenia miery objektívnosti dôvodov, pre ktoré nie je možné prevádzkovať hazardné hry – naopak, dané ustanovenie jednoznačne uvádza: „odvod je prevádzkovateľ hazardnej hry povinný uhrádzať bez
ohľadu na skutočnosť, či bol terminál videohier prevádzkovaný počas kalendárneho roka.“ Jazykový výklad uvedenej právnej normy je v tomto prípade súladný aj s jej logickým a teleologickým výkladom, ktoré ani v kontexte autoritatívneho zákazu prevádzky žalobcu nekorigujú jazykový (gramatický) význam aplikovanej normy. Účelom tejto normy bolo zaviesť paušálnu platbu, ktorá vylúči administratívnu záťaž spojenú s dokladovaním/preukazovaním prevádzky konkrétneho zariadenia u konkrétneho prevádzkovateľa hazardnej hry v konkrétnom dni v roku, keďže tieto terminály videohier často menia miesto svojej prevádzky. Účel právnej normy je jasne vymedzený aj v dôvodovej správe k zákonu o hazardných hrách, kedy k § 71 zákonu o hazardných hrách zákonodarca uviedol: „v prípade hier realizovaných na rôznom type technických zariadení sa v záujme zjednodušenia výpočtu a z dôvodu častých presunov týchto zariadení ustanovuje odvod formou paušálnej platby za jedno zariadenie v rámci príslušnej licencie za rok, pričom prevádzkovateľ platí vždy ročný paušál za jedno zariadenie v plnej výške bez ohľadu na skutočnosť, či zariadenie bolo prevádzkované počas roku“ (osobitná časť dôvodovej správy k zákonu o hazardných hrách).
49. Zároveň je potrebné zobrať systematicky do úvahy aj skutočnosť, že zákonodarca pristúpil z dôvodu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 k prijatiu niektorých opatrení vo finančnej oblasti, ktoré pretavil do zákona o mimoriadnych opatreniach. Medzi prijaté opatrenia nepatrila žiadna zmena týkajúca sa samotnej povinnosti odviesť odvod za celý kalendárny rok bez ohľadu na dobu prevádzkovania hazardných hier. Všeobecná časť dôvodovej správy k zákonu č. 156/2020 Z. z., ktorým došlo k doplneniu § 30o do zákona o mimoriadnych opatreniach, uvádza:
„Z údajov Úradu pre reguláciu hazardných hier vyplýva, že celkovo by prevádzkovatelia hazardných hier, ktorí prevádzkujú také hazardné hry, z ktorých sa platia paušálne odvody (prevádzkujú technické zariadenia, pri ktorých sa platia odvody podľa počtu takýchto zariadení), mali za rok 2020 zaplatiť na odvodoch do štátneho rozpočtu takmer 100 mil. eur. K 30.aprílu 2020 mali povinnosť zaplatiť polovicu z tohto predpisu odvodu (cca 50 mil. eur), pričom vzhľadom na zatvorenie prevádzok skutočne uhradili len 25 mil. eur. Druhú polovicu z predpisu odvodu do štátneho rozpočtu musia zaplatiť do 31. augusta 2020. Technické zariadenia sa môžu prevádzkovať výlučne v kamenných prevádzkach, konkrétne len v herniach a v kasínach.
Z dôvodu zmiernenia negatívnych následkov pandémie na prevádzkovateľov hazardných hier sa preto navrhuje odklad úhrady odvodov tak, že termíny úhrady odvodov, ktorých splatnosť nastala počas obdobia pandémie do účinnosti tohto zákona (tejto novely zákona č. 67/2020 Z.z.), sa posúvajú do konca septembra 2020, a termíny úhrady odvodov, ktorých splatnosť nastane od účinnosti tohto zákona do 31. augusta 2020, sa posúvajú do konca decembra 2020. Odklad úhrady odvodov však bude umožnený všetkým prevádzkovateľom hazardných hier za komerčných podmienok, to znamená, že za obdobie odkladu budú povinní zaplatiť úrok podľa Oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb.
Návrh opatrenia bol posudzovaný Protimonopolným úradom SR (PMÚ SR) ako koordinátorom štátnej pomoci z pohľadu pravidiel štátnej pomoci a minimálnej pomoci. Z oficiálneho stanoviska PMÚ SR vyplýva, že cit. „na základe uvedeného by odklad odvodu do štátneho rozpočtu mal byť umožnený za podmienok, ktoré budú zodpovedať trhovým (komerčným) podmienkam, t. j. predmetným opatrením by nemala byť poskytovaná štátna ani minimálna pomoc“.
Predpokladá sa, že odklad úhrady odvodov využijú len tí prevádzkovatelia hazardných hier, ktorí majú absolútny výpadok tržieb z dôvodu zatvorenia prevádzok, v ktorých sa prevádzkujú technické zariadenia (platia paušálne odvody).“.
50. Skutočnosť, že prevádzky hazardných hier museli byť z rozhodnutia orgánu verejnej moci uzatvorené a nemohli tak generovať príjem/tržby, bola zákonodarcom zohľadnená výlučne vo forme odkladu splatnosti jednotlivých častí odvodu podľa § 30o ods. 1 písm. a) a b) zákona o mimoriadnych opatreniach. Opatrenia podľa tohto zákona sa uplatňovali od 12.03.2020, keď vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda SR“) vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona-vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda SR mimoriadnu situáciu odvolá. Nie je tak možné argumentovať, že samotný fakt zavedenia obmedzení z dôvodu choroby COVID-19 má byť zohľadnený pri výklade § 71 ods. 1 zákona o hazardných hrách, ak osobitný zákon o mimoriadnych
opatreniach (prijatý ako neskorší zákon s charakterom lex specialis), takéto mimoriadne opatrenie nepomenúva.
51. Treba tiež uviesť, že väčšina opatrení vo finančnej oblasti, ktorých cieľom bolo zmierniť dopady choroby COVID-19, resp. dopady zákazu prevádzkovania hospodárskej činnosti, bola postavená na odložení/odsunutí lehoty plnenia jednotlivých odvodových, daňových, registračných, ohlasovacích či iných povinností vo finančnej oblasti. Ak bolo úmyslom zákonodarcu úplne vylúčiť platenie určitej časti fiškálnych povinností voči štátnemu rozpočtu, explicitne tak vykonal v príslušnom predpise. Napr. v zmysle § 24a ods. 1 zákona o mimoriadnych opatreniach bolo vylúčené platenie preddavkov na daň z príjmov, ktoré boli splatné počas obdobia pandémie, ak daňovníkovi poklesli tržby najmenej o 40% v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho kalendárneho roka. Vo vzťahu k posudzovanému odvodu nebolo takéto opatrenie uzákonené ani v neskorších obdobiach, keďže aj v roku 2021 a 2022 bolo umožnené len odloženie lehoty splatnosti jednotlivých častí odvodu (§ 30oa a § 30ob zákona o mimoriadnych opatreniach).
52. K námietke žalobcu, že žalovaný nemohol rozhodnúť o uvoľnení finančnej zábezpeky tak správny súd uvádza, že je nedôvodná. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd konštatuje, že žalovaný pristúpil k uvoľneniu finančnej zábezpeky dňa 27.11.2020, teda po tom, ako uplynula splatnosť odvodu – do konca septembra 2020 (s prihliadnutím na predĺženú splatnosť podľa § 30o ods. 1 písm. a) zákona o mimoriadnych opatreniach – do konca septembra 2020). Je tak možné konštatovať, že žalovaný pristúpil k uvoľneniu finančnej zábezpeky po skoro dvoch mesiacoch od uplynutia predĺženej lehoty na úhradu odvodu.
53. Postup žalovaného je súčasne plne v súlade aj s § 30o ods. 2 zákona o mimoriadnych opatreniach, ktorý uvádza, že do uplynutia lehôt na odklad úhrady odvodu podľa odseku 1 sa ustanovenie osobitného predpisu o uvoľnení finančnej zábezpeky na neuhradené záväzky z takéhoto odvodu nepoužije. Ako to uviedol aj zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu o mimoriadnych opatreniach, ustanovením § 30o ods. 2 zákona o mimoriadnych opatreniach sa zabezpečí, že doba presahujúca jeden mesiac, počas ktorej je prevádzkovateľ hazardnej hry v omeškaní s úhradou odvodu, a po uplynutí ktorej mu Úrad pre reguláciu hazardných hier môže siahnuť na finančnú zábezpeku podľa § 67 ods. 5 písm. f) prvého bodu zákona o hazardných hrách, sa začne počítať až od uplynutia lehôt na odklad úhrady odvodu podľa tohto zákon.
54. Tým, že vo vzťahu k žalobcovi sa predĺžila lehota splatnosti odvodu do konca septembra 2020, od tejto predĺženej lehoty sa následne aplikuje § 67 ods. 5 písm. f) bod 1 zákona o hazardných hrách, ktorý uvádza, že finančnú zábezpeku alebo jej časť môže úrad uvoľniť, ak prevádzkovateľ hazardnej hry má po dobu viac ako jeden mesiac neuhradené záväzky. Teda žalovaný postupoval správne, aplikoval predĺženú lehotu na úhradu odvodu (do konca septembra 2020, keďže žalobcovi uplynula lehota tak, ako je uvedené v § 30o ods. 1 písm. a) zákona o mimoriadnych opatreniach), následne aplikoval § 67 ods. 5 písm. f) bod 1 zákona o hazardných hrách (vyčkal na to, či sa žalobca dostal do omeškania) a po tom, ako sa žalobca dostal do omeškania viac ako jeden mesiac s úhradou odvodu (počítanou od konca septembra 2020 do konca októbra 2020), pristúpil k uvoľneniu finančnej zábezpeky – dňa 27.11.2020. V postupe žalovaného tak nemožno vzhliadnuť pochybenie.
55. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom o hazardných hrách a zákonom o mimoriadnych opatreniach, prihliadol na všetky relevantné okolnosti a k vydaniu napadnutého opatrenia, v spojení s opravným napadnutým opatrením pristúpil až vtedy, keď boli splnené všetky predpoklady na uvoľnenie finančnej zábezpeky. V postupe žalovaného správny súd nevzhliadol také pochybenia, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie napadnutého opatrenia, v spojení s opravným napadnutým opatrením, a preto správny súd žalobu s odkazom na § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
56. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
57. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).