Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sas/14/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., právne zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 671 105 6814 0 zo dňa 27. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riadite3a Sociálnej pois?ovne e. 671 105 6814 0 zo doa 27.06.2024 z r u š u j e a vec vracia Sociálnej pois?ovni, ústredie – generálny riadite3 na ialšie konanie.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplati? žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu (100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X – II. zo dňa 08. februára 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový správny orgán podľa , c, a a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov znížil žalobcovi sumu invalidného dôchodku od 10. marca 2024 na 426,20 EUR mesačne.

2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu od 14.11.2023 je 60 %. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli posúdené posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin, pričom výsledok tohto posúdenia je uvedený v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 14.11.2023. Posudkový záver vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku. Prvostupňový správny orgán uviedol, že nárok na invalidný dôchodok žalobcovi vznikol 10.10.2016. Spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím bol podrobne vysvetlený v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku č. 671 105 6814 0 z 21.11.2016. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu je 0,8650. Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím sa vypočítal zo 14 189 dní, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o priznaní dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 14.11.2023 je 16,4764 EUR. Suma invalidného dôchodku je tak 332,50 EUR mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Následne

bola táto suma žalobcovi zvýšená podľa § 82 a § 293fzc zákona o sociálnom poistení od 14.11.2023 na sumu 411,30 EUR mesačne.

3. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že nakoľko sa žalobcovi podľa § 274 zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie a suma dôchodku tak nemôže byť nižšia ako suma dôchodku určená podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2023, jednotlivé sumy boli porovnané s tým, že suma invalidného dôchodku vypočítaná podľa je 411,30 € mesačne a suma invalidného dôchodku určená podľa je 357,80 € mesačne. Pretože suma invalidného dôchodku určená podľa je vyššia, žalobcovi patrí invalidný dôchodok v tejto sume. Uvedená suma bola následne ešte valorizovaná podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení od 01.01.2024 na sumu 426,20 € mesačne.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná prostredníctvom svojho generálneho riaditeľa ako príslušného odvolacieho orgánu rozhodnutím č. 671 105 6814 0 zo dňa 27.06.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie zmenené tak, že podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6, § 274, § 82, § 293fzc, § 293gb ods. 1 a § 293gc ods. 1 zákona o sociálnom poistení bola žalobcovi znížená suma invalidného dôchodku na 497,00 EUR mesačne.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán poukázal na to, že lekársku posudkovú činnosť v zmysle zákona o sociálnom poistení vykonáva posudkový lekár. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu a to na základe jeho vyšetrenia, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu znova posúdený. Keďže posudkový lekár pobočky žalovanej nevyhovel odvolaniu žalobcu, kompletný posudkový spis bol predložený posudkovému lekárovi ústredia žalovanej so sídlom v Žiline. Odvolací orgán citoval závery posudkového lekára ústredia žalovanej obsiahnuté v lekárskej správe zo dňa 05.06.2024.

6. Skonštatoval, že do 31.07.2023 je rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.07.2023 zaradené do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 – stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmeno c) – s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%, z percentuálneho rozpätia od 70 % do 80 %. Za iné zdravotné postihnutia uvedené v diagnostickom závere bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcovi zvýšená o 5 % na celkových 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

7. Od 01.08.2023 je podľa posudkového lekára rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení účinnému od 01.08.2023 do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 – stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmeno c) – s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%, z percentuálneho rozpätia od 60 % do 80 %. Za iné zdravotné postihnutia uvedené v diagnostickom závere bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcovi zvýšená o 5 % na celkových 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

8. Od 14.11.2023 je podľa posudkového lekára rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení účinnému od 01.08.2023 do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 – stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmeno c) – s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%, z percentuálneho rozpätia od 60 % do 80 %. Za iné zdravotné postihnutia uvedené v diagnostickom závere bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcovi zvýšená o 10 % na celkových 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

9. Odvolací orgán skonštatoval, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov je miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť 70 % od 14.11.2023. Suma invalidného dôchodku sa teda znížila, pretože z dôvodu zmeny zdravotného stavu žalobcu sa znížila jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodným 75 %.

10. Následne odvolací orgán uviedol spôsob výpočtu sumy invalidného dôchodku, ktorá bola podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nárok na invalidný dôchodok vznikol 10.10.2016. Spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím bol žalobcovi podrobne vysvetlený v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku č. 671 105 6814 0 zo dňa 21.11.2016. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu je 0,8650. Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím predstavuje 38,8740 rokov. Aktuálna dôchodková hodnota k 14.11.2023 je 16,4764 EUR. Suma invalidného dôchodku tak predstavuje 387,90 EUR mesačne. Táto bola následne zvýšená podľa § 82 zákona o sociálnom poistení od 14.11.2023 na 433,70 EUR mesačne a podľa § 82 a § 293fzc zákona o sociálnom poistení od 14.11.2023 na sumu 479,70 EUR mesačne.

11. Pretože žalobcovi sa podľa § 274 zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie a suma dôchodku nemôže byť nižšia ako suma dôchodku určená podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, suma invalidného dôchodku určená podľa bola porovnaná s vyplácanou sumou invalidného dôchodku určenou podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003. Suma invalidného dôchodku podľa je 479,70 EUR mesačne a suma invalidného dôchodku určená podľa je 357,80 EUR. Pretože suma určená podľa je vyššia, patrí žalobcovi invalidný dôchodok v tejto sume. Následne bola predmetná suma podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení valorizovaná na 497,00 EUR mesačne od 01.01.2024.

Správna žaloba, žalobné body

12. Včas podanou správnou žalobou v znení jej doplnenia zo dňa 18.02.2025 sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia. Žalobca výslovne žiadal, aby správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

13. V odôvodnení správnej žaloby žalobca uviedol, že v máji 2021 mu bol priznaný plný invalidný dôchodok. Tomuto predchádzalo posúdenie jeho zdravotného stavu, ktoré vykonala v Martine D. E.. Žalobca uviedol, že nakoľko táto lekárka mala voči jeho osobe predsudky, od ktorých sa nedokázala profesne odosobniť, odvolal sa voči jej záverom a konečné posúdenie vykonal posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie, Žilina. Žalobca tiež uviedol, že mu bolo listom zo dňa 12.01.2021 oznámené, že jeho zdravotný stav bude v budúcnosti posudzovať iný lekár a nie D. E..

14. Žalobca namietal, že posudková lekárka mylne konštatovala zlepšenie jeho zdravotného stavu. Zdôrazňoval, že dvakrát absolvoval operáciu chrbtice a tretiu má navrhovanú. Podľa žalobcu posudková lekárka konštatovala zlepšenie pohyblivosti a ohybnosti jeho chrbtice na základe Thomayerovho testu, ktorý spočíva v predklone pacienta a toto bolo pre ňu dôvodom, aby žalobcovi znížila invalidný dôchodok z plného na polovičný. Žalobca uviedol, že na vyvrátenie mylných konštatovaní posudkovej lekárky je potrebné vypočuť jeho ošetrujúceho neurológa A. D. F. G. z UNM Martin. Nakoľko sa žalobca proti rozhodnutiu o znížení invalidného dôchodku odvolal, jeho zdravotný stav posudzovali aj iní posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, avšak všetci sa opierali o tvrdenia a závery D. E.. Žalobca má za to, že posudkoví lekári postupovali nesprávne, nakoľko mali vykonať svoje zistenia a závery a neopierať svoje rozhodnutia o zdravotnom stave žalobcu o zistenia a závery D. E., nakoľko táto mala byť v zmysle listu Sociálnej poisťovne zo dňa 12.01.2021 z posudzovania zdravotného stavu žalobcu vylúčená. Jej zistenia, úvahy a závery teda mali byť podľa žalobcu z jeho zdravotného spisu kompletne vylúčené.

15. Žalobca opakovane namietal, že tvrdenie o zlepšení jeho zdravotného stavu sa nezakladá na pravde, k žalobe v znení jej doplnenia priložil lekárske správy a namietal, že podľa priložených lekárskych nálezov je zjavné, že jeho zdravotný stav a stupeň invalidity sa zhoršuje. Uviedol, že porovnaním vyšetrenia magnetickou rezonanciou vykonanou v roku 2018 a novou z februára 2025 je toto zhoršenie jednoznačné. Poukázal aj na to, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Žilina ho uznal za zdravotne ťažko postihnutú osobu a pridelil mu nárok na asistenta na 2 hodiny denne. Žalobca poukazoval na dĺžku trvania administratívneho konania a namietal, že s jeho zdravotným stavom je nemožné si nájsť zamestnanie a preto zníženie výšky vyplácaného invalidného dôchodku je preňho existenčné. V závere žalobca namietal, že namiesto riadneho preverenia jeho zdravotného postihnutia, posudková lekárka telefonicky kontaktovala jeho ošetrujúcich lekárov a z ich vyjadrení vyberala len jej vyhovujúce fragmenty a tie použila v posudku.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

16. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiadala, aby správny súd podľa správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň uviedla, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.

17. Žalovaná poukazovala na to, že posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

18. Žalovaná uviedla, že v rámci odvolacieho konania bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dňa 24.04.2024 a dňa 05.06.2024. Námietky žalobcu, ktorými nesúhlasil s posúdením zdravotného stavu posudkovými lekármi nie sú podľa žalovanej dôvodné, nakoľko v odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou žalobcu, so všetkými predloženými odbornými lekárskymi nálezmi, vysporiadal sa s námietkami žalobcu týkajúcimi sa posúdenia zdravotného stavu a svoj posudkový záver podrobne uviedol v odbornom lekárskom posudku zo dňa 05.06.2024, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia.

19. Podľa vyjadrenia posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie, dňom kontrolnej lekárskej prehliadky, t. j. od 14.11.2023, po dôslednom zhodnotení všetkých doložených lekárskych vyšetrení, doterajšieho priebehu, je rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu zaradené v kapitole H.- I. A. J. A. J., oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úrazoch chrbtice, písm. c) - s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 60 % až 80 %, t. j. 60 %. Dolná hranica percentuálneho rozpätia je určená, nakoľko objektívny nález je bez svalových atrofií, slabosť je na pravej dolnej končatine akrálne, v ostatných segmentoch bez slabosti na dolných končatinách, chôdza nie je ťažko postihnutá, nie je prítomná porucha zvieračov neurogénnej etiológie. Určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je odôvodnené, pretože paréza je akrálne vpravo, inak bez paretickej symptomatológie, nie sú prítomné poruchy zvieračov neurogénnej etiológie ani svalové atrofie. Pridružené zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch svojím percentuálnym ohodnotením neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, avšak pri hodnotení vzájomných súvislostí majú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto posudkový lekár mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu zvýšil o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.

20. Podľa záverov posudkového lekára ústredia žalovanej tak žalobca je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a to od 14.11.2023.

21. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že skutkový stav vo veci posúdenia invalidity žalobcu bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi doložených odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Posudkoví lekári sociálneho poistenia nemajú záujem poškodiť žalobcu a sú povinní zdravotný stav posúdiť objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech poistenca. Žalovaný uviedol, že žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil také listinné dôkazy (najmä odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili.

22. Žalovaná sa tak pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvala na jeho správnosti a zákonnosti.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

23. V replike žalobca uviedol, že po prečítaní vyjadrenia žalovanej konštatuje, že žalovaná sa opätovne nevyjadrila, na základe čoho bol žalobcovi znížený stupeň zdravotného postihnutia jeho chrbtice, kde mu už bolo v minulosti priznané poškodenie chrbtice v rozsahu 70 %. Po dvoch rokoch, kedy mu opätovne bolo zistené zhoršenie stavu, mu bolo poškodenie stanovené na 60 %. Nerozumie preto, že po dvoch operačných zákrokoch a treťom navrhovanom a s pribúdajúcim vekom sa podľa žalovanej jeho zdravotný stav zlepšuje. Uvedené žalobca považuje za v rozpore so zisteniami jeho ošetrujúcich lekárov. Žiadal preto, aby správny súd rozhodol v zmysle jeho návrhu. K replike žalobca doložil ďalšie lekárske správy Univerzitnej nemocnice Martin - príjmová neurologická ambulancia zo dňa 14.05.2025 a zo dňa 30.04.2025.

24. Žalovaná k replike žalobcu, ktorá jej bola doručená zo strany správneho súdu dňa 26.05.2025, dupliku nepodala.

25. Dňa 21.01.2026 bolo správnemu súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým tento oznamoval správnemu súdu prevzatie zastupovania žalobcu v posudzovanej veci a v prílohe zaslal plnú moc s tým, že žiadal, aby bola priložená k súdnemu spisu a vzatá na vedomie pre ďalší procesný postup.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

26. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa , preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a to postupom podľa bez nariadenia pojednávania, nakoľko obaja účastníci konania výslovne nežiadali nariadenie pojednávania a nebol daný ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa . Po preskúmaní veci podľa a nasl. , pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci, pričom žalobcom je fyzická osoba a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa , správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pre jeho nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

27. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.02.2026.

28. Podľa o sociálnom poistení v znení relevantnom pre posudzovanú vec (ďalej len „“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

29. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

30. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

31. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

32. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

33. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

34. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

35. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

36. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

37. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

38. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.

39. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

40. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

41. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

42. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie vo veci zníženia sumy invalidného dôchodku.

43. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal predovšetkým posúdenie jeho zdravotného stavu, nesúhlasil s tým, že mu bola posudkovými lekármi znížená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 70 % oproti pôvodným 75 % z dôvodu zmeny (zlepšenia) zdravotného stavu.

44. Úvodom správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia ( v spojení s ) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia ( ). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, správny súd neposudzuje medicínske otázky sám, ale len preskúmava jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť posudku.

45. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej judikatúre Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky; pozri napr. rozsudok sp. zn. z 21. septembra 2022) potom správny súd posudzoval aj lekársku správu a k nej pripojený odborný lekársky posudok relevantný pre prejednávanú vec. Správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity; musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

46. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol lekársky posudok zo dňa 05.06.2024. Po preskúmaní obsahu tohto posudku správny súd dospel k záveru, že je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom predmetná vada sa následne automaticky preniesla aj do napadnutého rozhodnutia, do ktorého boli jeho závery len mechanicky prevzaté.

47. Posudková lekárka ústredia žalovanej v posudku zo dňa 05.06.2024 určila za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu ochorenie zaradené do kapitoly XV- choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úrazoch chrbtice, písm. c) - s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov. Za toto rozhodujúce zdravotné postihnutie určila posudková lekárka ústredia žalovanej žalobcovi mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do 31.07.2023 70 % a to z percentuálneho rozpätia 70 % až 80 % a za iné zdravotné postihnutia túto mieru zvýšila o 5%. Od 01.08.2023 do 13.11.2023 určila posudková lekárka ústredia žalovanej za to isté rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcovi mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 70 %, tentokrát z percentuálneho rozpätia 60 % až 80 % a za iné zdravotné postihnutia mu túto mieru zvýšila o 5 %. Napokon, svojím tretím záverom, posudková lekárka ústredia žalovanej určila žalobcovi za rozhodujúce zdravotné postihnutie od 14.11.2023, t.j. odo dňa kontrolnej lekárskej prehliadky, mieru

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % z percentuálneho rozpätia 60 % až 80 % a za ostatné zdravotné postihnutia mu túto mieru zvýšila o 10 %.

48. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že lekársky posudok obsahuje tri závery posudkovej lekárky ohľadom miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu a to za obdobie do 31.07.2023, za obdobie od 01.08.2023 do 13.11.2023 a od 14.11.2023. Druhý z uvedených záverov, t.j. záver o tom, že žalobca má od 01.08.2023 do 13.11.2023 naďalej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie z percentuálneho rozpätia 60 % až 80 %, nie je v odôvodnení lekárskeho posudku nijako bližšie vysvetlený a nie je ani odôvodnené, na základe čoho za iné zdravotné postihnutia žalobcu mu v danom období bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená práve o 5 %.

49. Posudková lekárka ústredia žalovanej v odôvodnení lekárskeho posudku uviedla, že: „Rozhodujúce zdravotné postihnutie ostáva zaradené v kapitole XV oddiel E položka 4 písmeno c.) s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, t.j. 70 % do 13. novembra 2023.“ Správny súd však na tomto mieste konštatuje, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa právnej úpravy účinnej do 31.07.2023 prislúchalo percentuálne rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 70 % do 80 %. Avšak po novelizácii zákona o sociálnom poistení a jeho prílohy č. 4 sa od 01.08.2023 percentuálne rozpätia pri niektorých ochoreniach zmenili, tiež sa doplnili viaceré kategórie ochorení. Práve pri ochorení zaradenom do kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písm. c) sa percentuálne rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zmenilo na 60 % až 80 % (z pôvodných 70 % až 80 %). Vyššie citovaná časť odôvodnenia lekárskeho posudku zo dňa 05.06.2024 o tom, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu za rozhodujúce zdravotné postihnutie má byť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, t. j. 70 % do 13. novembra 2023, nemá oporu v zákone, nakoľko dolná hranica 70 % platila len do 31.07.2023. Dňom 01.08.2023 sa v dôsledku novelizácie zákona o sociálnom poistení táto dolná hranica zmenila na 60 %. Z lekárskeho posudku, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia, nijako nevyplýva, na základe čoho posudková lekárka ústredia žalovanej určila konkrétnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a jej záver o dolnej hranici percentuálneho rozpätia 70 % do 13. novembra 2023 je zmätočný. Na viacerých miestach lekárskeho posudku však samotná posudková lekárka opakovane viackrát sama uvádza, že od 01.08.2023 je percentuálne rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ochorenia spadajúce do kapitoly XV, oddielu E , položky 4, písm. c) od 60 % do 80 %. Z uvedeného dôvodu nemožno vnímať tento nedostatok len ako chybu v písaní. Posudková lekárka ústredia žalovanej ani jedinou vetou v odôvodnení svojho lekárskeho posudku neuviedla a nevysvetlila, prečo v rámci rozpätia 60 % až 80 % (ktoré sama v zmysle právnej úpravy konštatovala) určila mieru poklesu žalobcu za rozhodujúce zdravotné postihnutie práve na úrovni 70 %, čo je stredná hranica prislúchajúceho percentuálneho rozpätia za obdobie od 01.08.2023 do 13.11.2023. Predmetný záver je tak absolútne nepreskúmateľný.

50. Vo vzťahu k svojmu tretiemu záveru ohľadom miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu od 14.11.2023 posudková lekárka ústredia žalovanej v odôvodnení lekárskeho posudku uviedla, že: „Dňom lekárskej prehliadky, t.j. od 14. novembra 2023, po dôslednom zhodnotení všetkých doložených lekárskych vyšetrení, doterajšieho priebehu, je rozhodujúce zdravotné postihnutie taktiež zaradené v kapitole XV oddiel E položka 4 písmeno c.) s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, t.j. 60 %. Dolná hranica percentuálneho rozpätia je určená, nakoľko objektívny nález je bez svalových atrofií, slabosť je na pravej dolnej končatine akrálne, v ostatných segmentoch bez slabosti na dolných končatinách, chôdza nie je ťažko postihnutá, nie je prítomná porucha zvieračov neurogénnej etiológie. Preto je určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia v danej položke, t.j. 60%. Určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je odôvodnené, pretože paréza je akrálne vpravo, inak bez paretickej symptomatológie, nie sú prítomné poruchy zvieračov neurogénnej etiológie ani svalové atrofie.“

51. Vo vzťahu k vyššie citovanému odôvodneniu záveru posudkovej lekárky za obdobie od 14.11.2023, správny súd konštatuje, že z lekárskych správ a nálezov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, ktoré boli podkladom pre vypracovanie samotného lekárskeho posudku, je zrejmé, že stav, akým posudková lekárka ústredia žalovanej odôvodňuje u žalobcu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie, bol rovnaký ako stav žalobcu v období

od 01.08.2023 do 13.11.2023, pri ktorom posudková lekárka ústredia žalovanej určila žalobcovi mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % z percentuálneho rozpätia 60 % až 80 %, t.j. na úrovni strednej hranice percentuálneho rozpätia. Je tak nelogické a vnútorne rozporné, na základe čoho, posudková lekárka ten istý stav žalobcu v období od 01.08.2023 do 13.11.2023 hodnotila mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % a v období od 14.11.2023 len 60 %, keď v oboch týchto obdobiach dolná hranica predstavovala 60 %.

52. Aj v období od 01.08.2023 do 13.11.2023, tak ako to v úvode odôvodnenia svojho lekárskeho posudku uvádzala posudková lekárka ústredia žalovanej vo vzťahu k prvému záveru (do 31.07.2023), na základe posudkovou lekárkou citovaných vyšetrení mal žalobca parézu pravej dolnej končatiny, bez slabosti v ostatných segmentoch dolných končatín, neboli uňho dokumentované svalové atrofie a porucha zvieračov nebola hodnotená ako neurogénneho pôvodu. Tento stav dokonca u žalobcu bol aj v období do 31.07.2023, avšak v tom čase dolná hranica percentuálneho rozpätia podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení predstavovala 70 %, preto posudková lekárka nemohla za dané obdobie určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nižšiu.

53. V lekárskej správe z Univerzitnej nemocnice Martin, príjmová neurologická ambulancia, K. D. F. G., A. zo dňa 28.06.2023 je objektívne popisovaný nasledovný stav: „C-chrbtica- PVS bilat, m. trapezius tuhší bilat, HKK RŠO sym, bez paret. prejavov, LS oblasť – PVS bilat palp bolestive, vyrovnaná lordóza, obmedzená hybnosť, Thommayer 40 cm, SI kĺby nebolestivé, DKK oslabená chôdza po špičkách I.dx, okrem slabosti akrálne I.dx – bez slabosti v ostatných segmentoch na DKK, hypestézia v dermatóme L5 I.dx, hyporeflexia RŠA I.dx, RŠP nižší I.dx, Lassegue pozit I.dx 40 st, I.sin negat, postoja a chôdza antalgická, fibulárna I.dx“.

54. V lekárskej správe z Univerzitnej nemocnice Martin, príjmová neurologická ambulancia, K. D. F. G., A. zo dňa 24.01.2024 je objektívne popisovaný nasledovný stav: „C-chrbtica- PVS bilat, m. trapezius tuhší bilat, HKK RŠO sym, bez paret. prejavov, LS oblasť – PVS bilat palp bolestive, vyrovnaná lordóza, obmedzená hybnosť, Thommayer 50 cm, SI kĺby nebolestivé, DKK oslabená chôdza po špičkách I.dx, okrem slabosti akrálne I.dx – bez slabosti v ostatných segmentoch na DKK, hypestézia v dermatóme L5 I.dx, hyporeflexia RŠA I.dx, RŠP nižší I.dx, Lassegue pozit I.dx 45 st, I.sin negat, postoja a chôdza antalgická, fibulárna I.dx“.

55. Len porovnaním doslovného textu uvedených lekárskych správ, bez toho, že by správny súd sám posudzoval medicínske otázky, možno konštatovať, že objektívny popisovaný zdravotný stav žalobcu dňa 28.06.2023 a dňa 24.01.2024 bol totožný, s malým rozdielom pri hodnotách B. a L.. Z oboch lekárskych správ rovnako vyplýva paréza pravej dolnej končatiny, inak stav bez paretických prejavov, okrem slabosti akrálne I. dx. bez slabosti v ostatných segmentoch na dolných končatinách, svalové atrofie sa v ani jednej z predmetných lekárskych správ nedokumentujú. V obsahu administratívneho spisu sa nenachádza žiadna neurologická lekárska správa z medziobdobia, ktorá by dokumentovala odlišný zdravotný stav žalobcu, t. j. stav od 28.06.2023 do 24.01.2024 bol takmer rovnaký (s malým rozdielom pri hodnotách Thommayer a Lassegue).

56. Pokiaľ ide o inkontinenciu II. stupňa, diagnostikovanú žalobcovi, táto u žalobcu nebola ani v minulosti hodnotená ako neurologickej etiológie, t.j. neurologického pôvodu. V minulosti síce u žalobcu existovalo podozrenie na neurogénny močový mechúr (poškodenie dolného motoneurónu), v lekárskych správach sa uvádzal výraz „susp.“, resp. „suspektne“ (podozrenie na niečo), avšak tak ako to vyplýva aj z posudzovania zdravotného stavu žalobcu v roku 2021, urologické ťažkosti neboli hodnotené ako neurogénne. Správny súd poukazuje na to, že aj v staršej zdravotnej dokumentácii, napríklad v lekárskej správe - zápisnici z lekárskej posudkovej činnosti zo dňa 13.05.2021, nachádzajúcej sa v administratívnom spise, sa v odôvodnení lekárskeho posudku uvádza, že: „Určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, t.j. 70%, pretože nie sú prítomné svalové atrofie, nie je objektivizovaná neurologická etiológia urologických ťažkostí.“ Na tomto mieste správny súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že lekársku správu - zápisnicu z lekárskej posudkovej činnosti zo dňa 13.05.2021 vyhotovila tá istá posudková lekárka ústredia žalovanej, ktorá vyhotovovala aj lekársku správu - zápisnicu zo dňa 05.06.2024, ktorá bola podkladom pre vydanie tu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Až v lekárskej správe Univerzitnej nemocnice Martin, príjmová neurologická ambulancia, K. D. F. G., A. zo dňa 27.03.2024 bolo po prvýkrát výslovne uvádzané, že sa v prípade žalobcu jedná o inkontinenciu pri oslabení panvového dna,

čo potvrdilo, že urologické ťažkosti nemajú neurologický pôvod (v poruche chrbtice). Z uvedeného vyplýva, že či už v období do 31.07.2023, tak aj v období od 01.08.2023 do 13.11.2023 a napokon aj v období od 14.11.2023, inkontinencia žalobcu nebola hodnotená v rámci lekárskej posudkovej činnosti ako neurogénnej etiológie, resp. bola hodnotená rovnakým spôsobom, keďže v žiadnom z uvedených období ešte nebolo konštatované, že ide o dôsledok oslabenia panvového dna a teda záver z lekárskej správy zo dňa 27.03.2024 o inkontinencii pri oslabení panvového dna neznamenal v prípade žalobcu zmenu jeho zdravotného stavu čo do posúdenia pôvodu jeho urologických ťažkostí.

57. Ak teda na jednej strane posudková lekárka ústredia žalovanej uvádza, že „Dolná hranica percentuálneho rozpätia je určená, nakoľko objektívny nález je bez svalových atrofií, slabosť je na pravej dolnej končatine akrálne, v ostatných segmentoch bez slabosti na dolných končatinách, chôdza nie je ťažko postihnutá, nie je prítomná porucha zvieračov neurogénnej etiológie. Preto je určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia v danej položke, t.j. 60%. Určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je odôvodnené, pretože paréza je akrálne vpravo, inak bez paretickej symptomatológie, nie sú prítomné poruchy zvieračov neurogénnej etiológie ani svalové atrofie.“, ale na druhej strane rovnaký stav (absencia svalových atrofií, slabosť len na pravej dolnej končatine akrálne, inak bez slabosti v ostatných segmentoch na dolných končatinách, nie ťažko postihnutá chôdza, absencia poruchy zvieračov neurogénnej etiológie) existoval aj v období od 01.08.2023 do 13.11.2023, tak ako to vyplýva z vyššie citovaných lekárskych správ, javí sa potom ako nelogický a vnútorne rozporný záver posudkovej lekárky o tom, prečo určila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu pri tom istom zdravotnom stave v období od 01.08.2023 do 13.11.2023 na úrovni 70 %, čo v danom čase predstavovalo strednú hranicu prislúchajúceho percentuálneho rozpätia a od 14.11.2023 ju určila na úrovni 60 %, t.j. na dolnej hranici prislúchajúceho percentuálneho rozpätia. Správny súd zdôrazňuje, že v období od 01.08.2023 do 13.11.2023 a v období od 14.11.2023 bolo percentuálne rozpätie prislúchajúce rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobcu rovnaké - od 70 % do 80 %.

58. V odôvodnení lekárskeho posudku zo dňa 05.06.2024 sa tiež uvádza, že: „V porovnaní s neurologickým nálezom z roku 2020 je pri vyšetreniach neurológom v júni 2023 a marci 2024 mierne zlepšený rozsah predklonu (Thomayer 40 cm, v roku 2020 Thomayer 50-60 cm), napínací manéver vpravo je vpravo pozitívny od 50 st. (v roku 2020 od 20 st.). Inak pretrváva chronický stav s obmedzením celkovej hybnosti, porušenou statodynamikou chrbtice.“. V súvislosti s týmto záverom správny súd uvádza, že v jednotlivých lekárskych správach žalobcu nachádzajúcich sa v administratívnom spise, sa napríklad hodnoty Thomayerovho testu uvádzajú rôzne. Podľa lekárskych správ žalobcu bola hodnota B. pri vyšetrení dňa 01.08.2022 - 30 centimetrov, dňa 28.06.2023 - 40 centimetrov, dňa 24.01.2024 - 50 centimetrov, dňa 27.03.2024 - 40 centimetrov. Je tak zrejmé, že uvedená hodnota kolíše, nie je trvalo zlepšená, preto sa javí nepreskúmateľný aj záver posudkovej lekárky o tom, že by v tomto smere došlo k zlepšeniu zdravotného stavu žalobcu, keďže hodnota Thomayer 40 cm bola žalobcovi určená aj v období, za ktoré mu tá istá posudková lekárka určila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 70 %. V súvislosti s hodnotami predmetného testu, prípadne s hodnotami napínacieho manévru vpravo, však správny súd konštatuje, že z odôvodnenia odborného posudku o invalidite zo dňa 05.06.2024 nevyplýva, že práve tieto hodnoty by mali byť dôvodom, prečo posudková lekárka znížila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu za rozhodujúce zdravotné postihnutie na 60 %. Posudková lekárka ako dôvody určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uvádzala absenciu svalových atrofií, absenciu slabosti na dolných končatinách s výnimkou slabosti na pravej dolnej končatine akrálne, či absenciu poruchy zvieračov neurogénneho pôvodu. Správny súd preto hodnotil, či práve tieto závery posudkovej lekárky boli náležite odôvodnené a to výlučne z hľadiska ich preskúmateľnosti, úplnosti, zrozumiteľnosti a presvedčivosti.

59. Správny súd následne takýmto preskúmaním dospel k záveru, že ak podľa odborného posúdenia posudkovej lekárky absencia svalových atrofií, slabosť len na pravej dolnej končatine akrálne, inak bez slabosti v ostatných segmentoch na dolných končatinách, nie ťažko postihnutá chôdza a absencia poruchy zvieračov neurogénnej etiológie je dôvodom pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici prislúchajúceho percentuálneho rozpätia, je nepreskúmateľné, prečo túto dolnú hranicu posudková lekárka ústredia žalovanej neurčila aj v období od 01.08.2023 do 13.11.2023, keďže takto popísaný zdravotný stav žalobcu platil aj v danom období, tak ako sa to uvádza v jeho zdravotnej dokumentácii. Uvedený rozpor spôsobuje nepreskúmateľnosť lekárskeho

posudku a nakoľko jeho závery boli do napadnutého rozhodnutia žalovanou len mechanicky prevzaté, má to za následok rovnako nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

60. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a záverov týkajúcich sa jeho zdravotného stavu za opodstatnenú, čo viedlo správny súd k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

61. Na doplnenie ešte správny súd uvádza, že náležité objasnenie záveru o tom, že od 14.11.2023 malo dôjsť k zlepšeniu zdravotného stavu žalobcu, resp. že od tohto dátumu je odôvodnené priznanie nižšej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, než aká bola určená za obdobie od 01.08.2023 do 13.11.2023, kedy bola na základe novely zákona posunutá dolná hranica prislúchajúca k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobcu z pôvodných 70 % na 60 %, je mimoriadne dôležité aj z hľadiska § 293fzg zákona o sociálnom poistení, ktorý je prechodným ustanovením k právnej úprave účinnej od 01.08.2023. Podľa § 293fzg ods. 1 zákona o sociálnom poistení trvanie invalidity poistenca, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok pred 1. augustom 2023 a trvá aj po 31. júli 2023, Sociálna poisťovňa preskúma do 31. júla 2025 podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 a rozhodne o sume invalidného dôchodku najneskôr do 90 dní od začatia konania. Podľa odseku 2 predmetného zákonného ustanovenia, poistencovi uvedenému v odseku 1, ktorý má nárok na invalidný dôchodok podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. júla 2023 a má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 alebo mu nárok na invalidný dôchodok podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 zanikol, sa vypláca invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov sa vypláca dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca. Podľa dôvodovej správy k , ktorým sa novelizovala príloha číslo 4 zákona o sociálnom poistení, ustanovenie g má za cieľ ochranu získaných nárokov poberateľa invalidného dôchodku, ktorá zaručuje, že v prípade, že po preskúmaní trvania invalidity z dôvodu aktualizácie prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení by od 01.08.2023 nárok na invalidný dôchodok zanikol, prípadne prináležal v nižšej sume, poberateľovi sa bude naďalej vyplácať priznaný invalidný dôchodok a nárok na „nevýhodnejší“ invalidný dôchodok z dôvodu súbehu nárokov na ich výplatu zanikne. Je preto dôležité, aby z lekárskeho posudku vyplývalo náležité objasnenie toho, kedy a na základe čoho došlo k tvrdenému zlepšeniu zdravotného stavu účastníka konania, respektíve toho, či zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo vyvolané zmenou zdravotného stavu alebo len zmenou percentuálneho rozpätia v zmysle prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení.

62. Ostatné žalobné námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné.

63. V podanej správnej žalobe žalobca uvádzal svoje výhrady voči posudkovej lekárke D. E., ktorá vykonávala posudzovanie zdravotného stavu žalobcu ako posudková lekárka prvostupňového správneho orgánu. Z obsahu spisu správny súd nezistil žiadny objektívny dôkaz, ktorý by odôvodňoval spochybňovanie odbornosti či etického správania posudkovej lekárky. Pokiaľ ide o samotné závery posudkovej lekárky, správny súd nie je oprávnený vytvárať si medicínske závery, ani konštatovať správnosť či nesprávnosť určitého záveru posudkového lekára, nakoľko na to nedisponuje potrebným odborným medicínskym vzdelaním. Pokiaľ účastník konania nesúhlasí so závermi posudkového lekára, má možnosť využiť svoje právo na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré z takýchto záverov vychádzalo, čo žalobca v tomto prípade aj urobil a v ďalšom konaní bol jeho zdravotný stav posúdený inými posudkovými lekármi.

64. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na list Sociálnej poisťovne zo dňa 12.01.2021 a namietal, že D. E. mala byť vylúčená z posudzovania jeho zdravotného stavu a že jej zistenia, úvahy a závery mali byť z jeho zdravotného spisu kompletne vylúčené, správny súd konštatuje, že v predmetnom liste, ktorý žalobca priložil k správnej žalobe, sa uvádza, že preštudovaním posudkovej spisovej dokumentácie nebolo zistené pochybenie D. E., tiež sa v ňom uvádza, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne, v súlade s aktuálnou právnou úpravou a v závere bolo konštatované, že ak bude v budúcnosti zdravotný stav žalobcu posudzovaný posudkovým lekárom vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť pobočky Sociálnej poisťovne, nebude to D. E., ale iný posudkový lekár. Nakoľko z predmetného listu nevyplýva, že by boli zistené pochybenia na strane posudkovej lekárky, námietka žalobcu je neopodstatnená. Hoci v prvom stupni zdravotný stav žalobcu posudzovala D. E., v zápisnici –

lekárskej správe zo dňa 14.11.2023 voči nej žalobca nevzniesol žiadne výhrady a zápisnicu vlastnoručne podpísal. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu posúdený najprv inou posudkovou lekárkou pobočky žalovanej dňa 24.04.2024, ktorá dospela k rovnakým záverom ako D. E.. Následne bol dňa 05.06.2024 zdravotný stav žalobcu posúdený aj posudkovou lekárkou ústredia žalovanej, ktorej posudok bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Správny súd poukazuje na to, že každý posudkový lekár, ktorý vykonáva posúdenie zdravotného stavu účastníka administratívneho konania, postupuje nezávisle, teda posudková lekárka ústredia žalovanej, ktorá vydala odborný posudok o invalidite zo dňa 05.06.2024, nebola viazaná názorom D. E. a závery predmetného posudku z 05.06.2024 treba vnímať ako jej vlastné závery (nie ako závery D. E.). Nakoľko však tieto závery neboli náležite odôvodnené a správny súd v nich vzhliadol vyššie popísaný rozpor, pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

65. K námietke žalobcu o tom, že porovnaním vyšetrenia magnetickou rezonanciou vykonanou v roku 2018 a novou z februára 2025 je preukázané zhoršenie jeho zdravotného stavu, správny súd uvádza, že podľa v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 27.06.2024. Správny súd tak s prihliadnutím na ustanovenie nemohol v konaní prihliadať a ani neprihliadal na lekársku správu z roku 2025, ani ju nemohol porovnávať s inou staršou lekárskou správou, ktorá bola súčasťou skutkového stavu v čase rozhodovania orgánov verejnej správy. Napokon správny súd nedisponuje ani medicínskym vzdelaním a nie je tak oprávnený z jednotlivých lekárskych správ si vyvodzovať sám vlastné odborné medicínske závery o tom, či určitá lekárska správa preukazuje alebo nepreukazuje zhoršenie zdravotného stavu účastníka konania. Totožné možno konštatovať aj vo vzťahu k lekárskej správe z rehabilitačnej ambulancie D. E. M. zo dňa 16.08.2024, ktorú žalobca priložil k správnej žalobe a vo vzťahu k ostatným lekárskym správam z obdobia po vydaní napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobca priložil k svojmu doplneniu správnej žaloby (podaniu zo dňa 18.02.2025).

66. K lekárskej správe MUDr. Ivan Sámel PhD. zo dňa 21.06.2024 (t. j. z obdobia pred vydaním správnou žalobou napadnutého rozhodnutia), ktorú žalobca tiež priložil k správnej žalobe, správny súd uvádza, že nakoľko nedisponuje medicínskym vzdelaním, nie je oprávnený z uvedenej lekárskej správy vyvodzovať odborné závery a v prípade, že takouto lekársku správou žalobca disponoval, bolo na jeho uvážení, či ju predloží orgánu verejnej správy, aby ju zahrnul do svojho posudzovania.

67. K námietke žalobcu o tom, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Žilina ho uznal za zdravotne ťažko postihnutú osobu a pridelil mu nárok na asistenta na 2 hodiny denne, správny súd uvádza, že konanie o invalidnom dôchodku a konanie vo veciach kompenzácií sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sa spravujú odlišnými právnymi predpismi, tieto predpisy pre jednotlivé nároky upravujú zákonné podmienky odlišne a teda priznanie nároku na peňažný príspevok na osobnú asistenciu nemá vplyv na konanie a rozhodovanie o invalidnom dôchodku.

68. Pokiaľ žalobca namietal dĺžku trvania administratívneho konania, správny súd uvádza, že aj prípadné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na vydanie rozhodnutia samo o sebe nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. V prípade nečinnosti, respektíve nedodržania zákonnej lehoty, účastník konania má právo v rámci administratívneho konania sa domáhať nápravy, prípadne má právo podať aj žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy v súlade a postupom podľa príslušných právnych predpisov.

69. K lekárskym správam z Univerzitnej nemocnice Martin - príjmová neurologická ambulancia zo dňa 07.08.2024, ktorú žalobca priložil k správnej žalobe a k lekárskym správam zo dňa 14.05.2025 a zo dňa 30.04.2025, ktoré žalobca priložil k svojej replike, správny súd opakovane uvádza, že podľa v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy a keďže správnou žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 27.06.2024, správny súd s prihliadnutím na ustanovenie nemohol v konaní prihliadať a ani neprihliadal na lekárske správy z augusta 2024 a z roku 2025.

70. V súvislosti s vyjadrením žalobcu, že na preukázanie mylnosti záveru posudkovej lekárky o zlepšení jeho zdravotného stavu je potrebné vypočuť jeho ošetrujúceho neurológa A. D. F. G. z UNM Martin, správny súd poukazuje na to, že správne súdy spravidla nie sú súdmi skutkovými. Správne súdy v konaniach o správnej žalobe v sociálnych veciach preskúmavajú zákonnosť napadnutých rozhodnutí, avšak nie sú oprávnené nanovo zisťovať skutkový stav, ktorý bol zisťovaný už v rámci administratívneho konania. V administratívnom konaní žalobca mal možnosť, dokonca aj povinnosť podľa zákona o sociálnom poistení, navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení. V zmysle v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Nielenže tak nie je úlohou, ale ani oprávnením, správneho súdu v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia vykonávať dôkazy, ktoré žalobca v administratívnom konaní nenavrhoval, s cieľom prehodnocovania skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy.

71. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, že podľa napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a podľa vec vrátil na ďalšie konanie. Keďže žalobca v správnej žalobe nežiadal zrušiť súčasne aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, správny súd zrušil len napadnuté rozhodnutie, keďže podľa správny súd môže zrušiť rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy len na návrh žalobcu.

72. V ďalšom konaní posudkový lekár opätovne riadne posúdi zdravotný stav žalobcu a svoje závery náležite odôvodní, pričom odstráni rozpory a nedostatky namietané v tomto rozsudku a preskúmateľným spôsobom odôvodní jednotlivé určené miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu za jednotlivé obdobia. Následne orgán verejnej správy vo veci znova rozhodne, pričom svoje závery tiež náležitým spôsobom odôvodní.

73. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a nasl. . Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

Poučenie:

P o u č e n i e :

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Pod3a : (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie, e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3 uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c) opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.

Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a / (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený advokátom (/ ).