Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/40/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom 811 07 Bratislava - Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. C., D. X, o zaplatenie 8 230,59 eur s príslušenstvom, o zastavení konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom tohto konania je žalobcom uplatnený nárok proti žalovanému na zaplatenie sumy 8 230,59 eur s príslušenstvom, a to titulom neplnenia podmienok žalovaným vyplývajúcich mu zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 20. 12. 2019, reg. číslo: 296695711171219. 2. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. zo dňa 26. 06. 2024 (ďalej len ,,prvoinštančný súd“) rozhodol tak, že žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanému nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania (II. výrok). 3. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. zo dňa 28. 02. 2025 (ďalej len ,,odvolací súd“) rozhodol tak, že rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Súd dňa 20. 10. 2025 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k tomu, či zotrváva na podanej žalobe, a to vzhľadom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. 07. 2025 (ďalej len ,,NS SR“) publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 5/2025 pod č. 38 a uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 13. 02. 2025, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025 pod č. 34.

5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 29. 10. 2025 zobral žalobu proti žalovanému v celom rozsahu späť a nárok na náhradu trov konania si neuplatnil. 6. Súd dňa 04. 11. 2025 vyzval žalovaného, aby vyjadril súhlas alebo nesúhlas so späťvzatím žaloby. Žalovaný súdu dňa 19. 11. 2025 oznámil, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí, bez uvedenia vážnych dôvodov. Z tohto dôvodu súd dňa 08. 12. 2025 dodatočne vyzval žalovaného na ich doplnenie. 7. Žalovaný dňa 29. 12. 2025 následne uviedol dôvody, pre ktoré nesúhlasí so späťvzatím žaloby. Argumentoval, že žalobca vzal žalobu späť až potom, čo prvoinštančný súd rozhodol tak, že žalobu proti nemu zamietol. K späťvzatiu žaloby došlo ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu, teda v štádiu odvolacieho konania, pričom práve späťvzatie žaloby bolo dôvodom, pre ktorý sa vec už na odvolací súd fakticky nedostala. Za týchto okolností má žalovaný za to, že späťvzatie žaloby je nutné považovať za účelový procesný krok žalobcu, ktorým sa snaží vyhnúť právnym následkom nepriaznivého rozhodnutia súdu prvoinštančného súdu, najmä vzniku prekážky rozhodnutej veci. Ďalej žalovaný tvrdil, že ak by súd konanie zastavil pre späťvzatie žaloby, došlo by k právnej neistote na jeho strane, keďže by žalobcovi

zostala možnosť tú istú pohľadávku v budúcnosti opätovne uplatňovať. Vzhľadom na tieto dôvody má vážny právny záujem na tom, aby späťvzatie žaloby nebolo pripustené a aby účinky rozhodnutia prvoinštančného súdu zostali zachované. 8. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť. 9. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. 10. Späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať, v opačnom prípade konanie zastaví (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22. 9. 2010). 11. Súd v úvode podotýka, že tvrdenia žalovaného neboli správne v tom smere, že by sa vec v dôsledku späťvzatia žaloby ,,fakticky nedostala“ na odvolací súd a taktiež, že by účinky rozhodnutia prvoinštančného súdu mali ostať zachované. Zo súdneho spisu vyplýva, že odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zrušenie rozhodnutia prvoinštančného súdu znamená, že predmetné rozhodnutie stratilo akékoľvek právne účinky. Inými slovami povedané, v čase späťvzatia žaloby neexistovalo právoplatné ani neprávoplatné rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorého účinky by mohli ostať zachované, keďže odvolací súd svojim rozhodnutím vec z procesného hľadiska vrátil do štádia konania pred prvoinštančným súdom.

12. Nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby je výlučne založený na požiadavke meritórneho rozhodnutia súdu vo veci, keďže podľa neho by len takéto rozhodnutie mohlo zabezpečiť jeho právnu istotu a vylúčiť možnosť budúceho uplatnenia nároku žalobcom novou žalobou.

13. Súd sa zaoberal dôvodmi, pre ktoré žalovaný vyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby, a zastáva stanovisko, že tieto nenaplňujú obsah pojmu vážne dôvody v zmysle . 14. Súd konštatuje, že ani prípadné opätovné prejednanie žaloby a prípadné rozhodnutie súdu napr. o zamietnutí žaloby, by nezaložilo prekážku res judicata, t.j. prekážku právoplatne rozhodnutej veci. V danom spore žaloval žalobca žalovaného na tom skutkovom základe, že úver voči žalovanému právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) predčasne zosplatnil dňa 20. 01. 2021 postupom podľa v spojení s a následne banka postúpila pohľadávku žalobcovi Intrum Slovakia s.r.o. podľa . V budúcnosti, by takéto rozhodnutie súdu nebránilo žalobcovi, prípadne právnemu predchodcovi žalobcu, aby opätovne žaloval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy z úveru, ktorý by bol mimoriadne zosplatnený na základe omeškania s úhradou inej splátky postupom v súlade , v spojení s o spotrebiteľských úveroch a o bankách., prípadne by netvorilo prekážku na podanie žaloby na zaplatenie pohľadávky z úveru, ktorý by bol po konečnej splatnosti. To znamená podanie žaloby na inom skutkovom základe, ako je v tomto prejednávanom spore. 15. Žalovaný taktiež považoval späťvzatie žaloby žalobcom za účelový procesný úkon. Súd v tejto súvislosti uvádza, že samotná iniciatíva na späťvzatie žaloby vzišla práve zo strany súdu podľa , a to s poukazom na aktuálnu judikatúru aplikovateľnú na predmetný prípad (bližšie bod. 4 odôvodnenia). Teda úmyslom žalobcu nebolo poškodiť žalovaného ako spotrebiteľa, pretože ten len reagoval na výzvu súdu, späťvzatím žaloby. 16. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nie je založený na vážnych dôvodoch, a preto konanie zastavil.

17. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

18. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konania končí

19. Pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania treba podľa skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania. Náhrada trov konania patrí protistrane tej strany, ktorá zastavenie konania zavinila. Zavinenie sa pre potreby rozhodovania o trovách konania posudzuje z procesného a nie z hľadiska hmotného práva. Súd konštatuje, že žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania tým, že žalobu zobral späť bez uvedenia dôvodu, čím vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100%. Avšak žalovanému v spore žiadne preukázateľné výdavky nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z tohto dôvodu už súd nebude rozhodovať samostatným uznesením o ich výške postupom podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie ( v spojení s ) v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V C. C. dňa 11. februára 2026

JUDr. Dominika Rejdovianová

s u d k y ň a

Za správnosť vyhotovenia: Jaroslava Sokolová