Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/157/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Humenné, JUDr. Stanislav Birošík, PhD., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.02.2026 v A., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná 1/ B. C., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom D. A. E. XXX/X, B.,

Obžalovaná 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom D. A. E. XXX/X, B.,

s ú v i n n é, ž e

od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2016 do 05.05.2016 v A., v nákupnom centre F. a na iných miestach po spoločnej vzájomnej dohode vylákali najmenej v šiestich prípadoch od D. D. pod rôznymi zámienkami, že jej rodina je urieknutá a ony jej vedia pomôcť, teda, že jej odrobia, že jej počarujú, aby jej mama bola dobrá a podobne, finančnú hotovosť vo výške najmenej 3.000,- eur,

t e d a

spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l i

prečin podvodu podľa spolupáchateľstvom podľa .

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

Obžalovanej 1/ B. C., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom D. A. E. XXX/X, B.

Podľa v spojení s a za použitia , peňažný trest vo výške 300,00 (tristo) Eur.

Podľa pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, súd obžalovanej ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Obžalovanej 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom D. A. E. XXX/X, B.

Podľa za použitia a v spojení s , trest povinnej práce vo výmere 150 (stopäťdesiat) hodín.

Podľa poškodenú D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXXX/XX A., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 25.10.2016 bola Okresnému súdu Humenné doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Humenné, č.k. X G. XXX/XX/XXXX zo dňa 20.10.2016 na obvinené: 1/ B. C., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom D. A. E. XXX/X, B., 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom D. A. E. XXX/X, B., stíhané pre prečin podvodu podľa spolupáchateľstvom podľa , na tom skutkovom základe, ako je uvedený v enunciáte obžaloby a tohto rozsudku.

Súd v prejednávanej trestnej veci rozhodol rozsudkom sp. zn. XX/XXX/XXXX - XXX zo dňa 21.12.2016, ktorým obžalované spod obžaloby oslobodil. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXX/XX/ XXXX - XXX zo dňa 06.09.2017 bol predmetný rozsudok zrušený a vec bola vrátená Okresnému súdu Humenné.

Okresný súd Humenné vykonal dokazovania v intenciách pokynu odvolacieho súdu, pričom na hlavnom pojednávaní dňa 02.12.2019 vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice obžalovanej F. G. z prípravného konania na čl. 170 – 172 a oboznámil spis Okresného súdu Humenné sp. zn. XX/XXX/XXXX a z neho najmä uznesenie sp. zn. XX/XXX/XXXX zo dňa 05.04.2007, právoplatné dňa 22.05.2007, o podmienečnom zastavení trestného stíhania a spis Okresného súdu Humenné sp. zn. XX/XXX/XXXX a z neho najmä rozsudok XX/XXX/XXXX zo dňa 29.09.2014, právoplatný dňa 29.09.2014, týkajúci sa obžalovanej F. G., kde bol uložený trest odňatia slobody na 3 roky so skúšobnou dobou 4 roky ako aj uložené povinnosti.

Opatrením zo dňa 19.10.2020 v súlade s dodatkom č. 13 k Rozvrhu práce Okresného súdu Humenné na rok 2020 zo dňa 14.10.2020, účinným dňa 15.10.2020 bol predmetná trestná vec pridelená sudcovi H. I. D.. Opatrením zo dňa 04.09.2024 v súlade s dodatkom č. 9 k Rozvrhu práce Okresného súdu Humenné na rok 2024 zo dňa 30.08.2024, účinným dňa 04.09.2024 bola predmetná trestná vec pridelená sudkyni H. J. K.. Opatrením zo dňa 08.01.2025 v súlade s dodatkom č. 2 k Rozvrhu práce Okresného súdu Humenné na rok 2025 zo dňa 18.12.2024, účinným dňa 01.01.2025 bola predmetná trestná vec pridelená sudkyni H. K. K.. Opatrením zo dňa 06.03.2025 v súlade s dodatkom č. 6 k Rozvrhu práce Okresného súdu Humenné na rok 2025 zo dňa 05.03.2025, účinným dňa 06.03.2025 bola predmetná trestná vec pridelená sudkyni H. L. M.. Opatrením zo dňa 25.7.2025 v súlade s dodatkom č. 9 k Rozvrhu práce Okresného súdu Humenné na rok 2025 zo dňa 23.7.2025, účinným dňa 24.7.2025 bola predmetná trestná vec pridelená sudcovi JUDr. Stanislavovi Birošíkovi, PhD.

Na hlavnom pojednávaní dňa 21.1.2026 a dňa 11.2.2026 súd vykonal doplnenie dokazovania a zisťoval postoj strán k predneseným návrhom na vykonanie dokazovania predložené v priebehu konania a rozhodol rozsudkom.

V prejednávanej trestnej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktoré spočívalo vo vypočutí obžalovanej F. G., resp. prečítaním jej výpovede z prípravného konania (čl. 419 a nasl.) a obžalovanej B. C. (čl. 420 a nasl), vypočutí poškodenej D. D. (čl. 421 a nasl.) vypočutí opatrovníčky B. G. N. (čl. 424 a nasl.), výsluchu svedka B. D. (čl. 425 a nasl.), výsluchu svedka O. D. (čl. 426 a nasl.), výsluchu svedka K. A. (čl. 426 a nasl.), výsluchu svedka B. G. B. (čl. 428 a nasl), výsluchu svedka H. N. (čl. 429 a nasl.), výsluchu svedka M. D. (čl. 437 a nasl.), výsluchu svedka B. F. P. (čl. 438 a nasl.), výsluchu znalca B. F. G. (čl. 439 a nasl.), výsluchu znalca G. O. E. (čl. 453 a nasl.), prečítaný listinný dôkaz – správa B. N. (čl. 454 a nasl.), prečítané výpovede svedkov I. H. D. (čl. 204 – 207), D. N. (čl. 227 – 228), G. N. B. (čl. 229 – 230), Q. N. (čl. 231 – 233), B. B. (čl. 234 – 236), F. A. (čl. 242 – 245), H. R. (čl. 246 – 247), B. B. (čl. 248 – 249), C. N. (čl. 254 – 255), I. C. J. (čl. 256 – 257), A. J. (čl. 258 – 260), R. S. (čl. 261 – 263), B. B. (čl. 264 – 265), P. G. B. (čl. 266 – 268), B. T. (čl. 269 – 270), U. V. (čl. 271 – 273) a oboznámenie listinných dôkazov na čl. 275 až 399 spisu a 749 až 770.

Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie v tomto konaní a to v prípravnom konaní ako aj konaní pred súdom, navrhol uznať obidve obžalované za vinné, s prihliadnutiam na novelu v predmetnom skutku a to spolupáchateľstvo pre prečin

podvodu podľa . Čo sa týka dokazovania, obidve obžalované sú usvedčované výpoveďou obž. B. C., poškodenej D. D., jej rodičov B. D. a O. D., výpoveďami ďalších svedkov a taktiež listinnými dôkazmi, bolo preukázané, že obidve obžalované uviedli poškodenú do omylu, že sa zlepšia jej rodinné a majetkové pomery, že jej tzv. odrobia a tak od nej vylákali peňažnú sumu 3.000,- eur. Čo sa týka uloženia trestu, tak u obž. B. C. navrhoval uložiť trest odňatia slobody v dolnej hranici tr. sadzby s podmienečným odkladom a primeranou skúšobnou dobou. Čo sa týka F. G., tak u tejto navrhoval uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do s minimálnym stupňom stráženia, a to s prihliadnutím na podmienečné odsúdenie, počas ktorého spáchala predmetný trestný čin, dokonca sa jedná o špeciálnu recidívu, nakoľko bola odsúdená za rovnaký trestný čin a taktiež navrhoval súdu, aby obdive obžalované zaviazal nahradiť spôsobenú škodu poškodenej vo výške 3.000,- eur.

Obhajkyňa B. C., H. B. W., G., v záverečnej reči uviedla, že s poukazom na ustanovenie z dôvodu uvedeného v alternatívne z dôvodu uvedeného v , navrhla trestné stíhanie zastaviť. Na tomto mieste v celom rozsahu poukázala na dôvody uvedené v písomnom podaní zo dňa 23.1.2026. V prípade, ak súd tomuto návrhu nevyhovie, obhajkyňa zastávala názor, že žiadnym spôsobom po vrátení predmetnej veci KS v Prešove nebolo preukázané, aby sa obž. B. C. dopustila konania, ktoré platný kvalifikuje ako protiprávne konanie, a ktoré by malo byť kvalifikované ako konanie ohrozujúce zákonom chránený spoloč. záujem. Zastávala názor, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, nenapĺňa objektívnu a subjektívnu stránku skutkovej podstaty tr. činu a nemožno teda hovoriť o trestnom čine podvodu v zmysle . Rovnako poukázala na povinnú mieru opatrnosti, kde je nutné uviesť, že povinnosť dodržiavať obvyklú mieru opatrnosti má každý, teda aj poškodená, kt. si mala počínať tak, aby nedošlo k vzniku akejkoľvek škody. V prípade, ak orgány OČTK a súd majú za to, že obv. B. C. sa dopustila protiprávneho konania, bolo by možné uvažovať nad tým, že jej konanie by sme mohli považovať za trestný čin neoprávneného podnikania. S poukazom na uvedené navrhla, aby súd obž. B. C. podľa z pod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Obhajkyňa F. G., H. B. A., v záverečnej reči poukázala na to, že na základe vykonaného dokazovania v priebehu HP vo vzťahu k obžalovanej F. G. neexistuje žiaden priamy a jednoznačný dôkaz, ktorý by preukazoval, že by sa jej klientka mala dopustiť skutku, ktorý je uvedený v obžalobe. Aj samotná spoluobžalovaná B. C. na HP dňa 23.11.2016 poprela účasť jej klientky na uvedenom skutku. Vypovedala, že skutok nespáchala jej klientka. Túto skutočnosť obžalovaná F. G. tvrdila už pri svojom výsluchu v príp. konaní dňa 23.08.2016, pričom tento výsluch bol na HP prečítaný. Zároveň poukazovala na to, že aj samotná poškodená D. D. vypovedala, že peňažné prostriedky za tzv. odrábanie odovzdávala vždy len obž. B. C.. Na základe uvedených skutočností mala za to, že nebolo dokázané, aby skutok spáchala obžalovaná F. G., a preto žiadala, aby ju súd v zmysle oslobodil z pod obžaloby v celom rozsahu.

Splnomocnená zástupkyňa poškodenej H. C. P. v záverečnej reči uviedla, že poškodená je toho názoru, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že obe obžalované zneužili jej zlý duševný stav a vedome a opakovane ju uvádzali do omylu v úmysle získať od nej majetkový prospech. Čím sa dopustili prečinu podvodu tak, ako to na HP povedal prokurátor. V tomto smere poškodená poukazuje najmä na závery B. F. G. vyhotoveného vo vzťahu k obž. B. C., ako aj na zn. posudky G. O. E. a B. F. G. vyhotovené vo vzťahu k samotnej poškodenej, z ktorých jednoznačne vyplýva záver, že od poškodenej nebolo možné vyžadovať bežnú mieru opatrnosti, vzhľadom na jej vtedajší duš. stav, a teda poškodená nemohla dostupnými prostriedkami zistiť a vyhodnotiť, že postup obžalovaných, či ich správanie a vplyv ich ,,magických“ úkonov je nadsadený alebo predstieraný. Na základe týchto skutočností sa preto vo vzťahu k otázke viny a trestu pripájali k návrhu prokurátora predneseného na HP a čo sa týka náhrady škody, mali za to, že obžalované svojim konaním spôsobili poškodenej škodu najmenej vo výške 3.600,- eur, preto navrhli, aby súd v prípadnom odsudzujúcom rozsudku zaviazal obžalované k náhrade škody poškodenej v sume 3.600,- eur a so zvyškom nároku ju odkázal na civilný proces.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd dostatočne a presvedčivo preukázané, že sa skutok stal, tak ako je uvedené v obžalobe, že skutok je trestným činom a že tento spáchali bez pochybnosti obžalované.

K tomuto súd uvádza nasledovné:

Obžalované zo spáchania skutku usvedčujú vykonané dôkazy a to predovšetkým výpovede svedkov, výpoveď poškodenej ako aj výpovede obžalovaných.

Obžalovaná B. C. pri svojej výpovedi (čl. 420 a nasl.) okrem iného uviedla, že sa ponúkla, že poškodenej môže pomôcť, k tomu potrebovala dátum narodenia a priezvisko, za čo zobrala od poškodenej finančnú hotovosť. Uviedla, že za poškodenou bola aj s obžalovanou F. G., avšak táto nemala vedomosť o tom, čo robí. Samotná obžalovaná B. C. uviedla, že poškodenej nosila knižočku so svätými, sviečku, aby jej pomáhali, za čo brala od nej peniaze, aby mala pre svojho syna a ľutuje to. Predmety jej dávala, lebo jej chcela pomôcť. K sumám, ktoré od poškodenej zobrala uviedla, že to bolo raz 40 eur, raz 80 eur, potom 200 eur, ale celkovo nevedela uviesť, koľko finančných prostriedkov jej poškodená dala. Obžalovaná B. C. uviedla, že má schopnosť odrábať, a takto odrábala aj poškodenej. K celkovej sume sa vyjadriť nevedela, poprela, že by to bolo 3.600 eur, jej sa zdalo, že to mohlo byť maximálne 500 eur. Obžalovaná C. pri jej výsluchu dňa 24.5.2016 uviedla, že veci pre poškodenú, ktoré jej dávala, a to knižočku, červený náramok a pod. kúpila obžalovaná G., ktorá bola s ňou na malej stanici, ktorú predstavila poškodenej ako M.. Zároveň uviedla, že sa ďalší krát stretla s poškodenou, pričom s ňou išla aj obžalovaná G., ktorá však išla na nákup so synom a opäť v iný deň, keď ju obžalovaná G. čakala pri hoteli F., kde potom sa s ňou obe rozprávali, kde obžalovaná G. navrhla poškodenej pomoc, ak zaplatí 200 eur, táto dala peniaze obžalovanej C., ktorá 100 eur dala obžalovanej G. a išli na nákup. Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 23.11.2016 obžalovaná C. na otázku prokurátora, aby vysvetlila rozdiel medzi jej tvrdeniami pri výsluchu dňa 24.5.2016 a na uvedenom hlavnom pojednávaní uviedla, že túto výpoveď urobila pod veľkým tlakom. Pod tlakom uviedla, že sa bála, lebo policajti jej hovorili, že pôjde do väzenia, že keď nepovie všetko, že ju zoberú do basy. Preto povedala aj na F. G..

Obžalovaná F. G. využila svoje právo a odmietla vypovedať. Vypovedala však dňa 23.8.2016, kde okrem iného uviedla, že B. C. sa stretla v nákupnom centre K. s nejakou pani, ktorej chcela pomôcť a ktorej odrábala. V mesiacoch marec až máj 2016 bola spoločne s B. C. v A. asi trikrát, pričom raz to bolo v V. K. a ostatný raz na malej vlakovej stanici. B. C. jej vtedy mala požičať 50 eur. Poprela, že by jej B. C. dávala telefón na to, aby komunikovala s nejakými cudzími ženami.

Poškodená uviedla, že za ňou do práce prišla X., ktorá sa jej predstavila ako B. a nevedela ako sa volá pravým menom. Tvrdila jej, že jej treba odrobiť, pýtala od nej peniaze, lebo si musela kúpiť prsteň. Okrem nej sa strela aj s osobou, ktorá sa volala M.. B. (pozn. B. C.) jej povedala, že M. je tá hlavná a že oná ma všetko na starosti, že ona to vie robiť, preto ju zavolala. Spolu sa všetky stretli na malej stanici. Uviedla, že predmety jej dávala M. (pozn. F. G.), dala jej sáčok so soľou, dostala svätenú vodu, halúzky a červený náramok. Poškodená ďalej uviedla, že bola s oboma obžalovanými na malej stanici na obed, uviedla, že ona si dala guľáš a B. tiež a M. si dala stehno alebo niečo podobné.

Svedkyňa B. D. vypovedala, že jej dcéru kontaktovala nejaká R., ktorá sa jej predstavila ako B.. Táto jej povedala, že jej odrobí, za čo si aj vypýtala peniaze. Chodila s ňou aj druhá žena, ktorá sa jej predstavila ako M.. Svedkyňa zároveň uviedla, že bola v práci, kde pracovala jej dcéra, kde sa rozprávala s jej kolegyňami a s kolegyňou H., ktoré uviedli, že si všimli, že za jej dcérou (poškodenou) chodili do práce dve ženy, pričom jedna z nich bola R..

Svedkyňa K. A. identifikovala obž. C. s tým, že táto aj ju oslovila za účelom odrábania, že jej vie pomôcť. Následne videla ako sa obž. C. vybrala za poškodenou, kde strávila dlhší čas, kde zároveň uviedla, že obž. C. registrovala minimálne desaťkrát, ako sa stretávala s poškodenou. Ďalej uviedla, že videla, že obž. C. sa pohybovala s ďalšou osobou, odchádzali spolu, ale nebola si istá, či to bola obž. G..

Svedok B. G. B. uviedol, že poškodená mu pri konfrontácií z dôvodu chýbajúcej hotovosti v pokladni povedala, že si dala odrábať, že mala porobené. Počul, že nejaké podozrivé osoby, dve ženy, chodia za poškodenou. Tieto skutočnosti sa dozvedel od pani N..

Svedkyňa H. N. uviedla, že jej bolo hlásené, že za poškodenou chodí nejaká cigánka a jedna vonku čaká. Potom sa dozvedela, že za ňou dochádzajú do predajne. Vedľa zo špecialít jej bolo hlásené, že dotyčná C. tam chodí, lebo tá blondína stála vedľa auta. Uviedla, že má vedomosť o tom, že toto tam robili, že poškodenej niečo odrábali. Osobne ich však nevidela, lebo robila na inej smene a chodili len na smenu poškodenej.

Svedkyňa M. D. uviedla, že pozná obž. C., ktorá sa predstavovala ako B.. Uviedla, že táto prišla do predajne, hovorila ako sa má zle, chcela ísť za poškodenou do spodného prádla, ale tá tam nebola. Až na základe toho, že chodila častejšie, že videli, že chodí častejšie, až keď sa prevalila tá kauza, tak vtedy vedela, o čo sa jedná. Obž. C. jej povedala, že čaká na D., lebo má sestru v pôrodnici, zastavila sa, lebo na ňu čaká, uviedla, že vidí, že je svedkyňa dobrá duša, že má veľa starostí a že ona vie, ako sa také veci odrábajú. Vravela, že vykladajú karty. Svedkyňa uviedla, že jej volala obž. C. s tým, že vykladala karty, kde vyšlo, že má porobené, že má doma problémy a že s ňou odrába kamarátka M. a dala jej ju k telefónu s tým, že ona to vie ešte lepšie. Svedkyňa ďalej uviedla, že obž. C. dala číslo na seba, dátum narodenia a číslo do práce. Keď jej volala, povedala, že to bude stáť trošku viac, od 20 eur vyššie. Svedkyňa ďalej uviedla, že bola svedkom toho, ako obžalovaná chodila za poškodenou do predajne.

Svedkyňa B. F. P. uviedla, že diagnóza poškodenej je schizofrenická porucha zmiešaného typu, pričom pacienti s touto chorobou sú ľahko ovplyvniteľní a zneužiteľní.

Znalec B. F. G. vo vzťahu k posúdeniu obž. C. uviedol, že táto nepopierala spáchanie skutku, pričom konštatoval, že u obžalovanej išlo o zištnú motiváciu. K posúdeniu obž. G. uviedol, že táto popierala spáchanie skutku a nezistil u nej žiadne prejavy duševnej poruchy a jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli v plnom rozsahu zachované.

Znalec G. O. E. vo vzťahu k poškodenej uviedol, že táto je veľmi sugestibilná v dôsledku čoho u takýchto ľudí je špecifikom to, že dokážu uveriť aj takýmto veciam, ako jej boli predkladané, nedokázala práve kvôli tomu kriticky vyhodnotiť vzniknutú situáciu. Znalec uviedol, že obžalované využili túto povahovú črtu poškodenej.

Svedkyňa F. A. uviedla, že pri stánku kde pracovala sa zastavila jedna R., ktorá sa pýtala na jej kolegyňu M., ktorá tam v tom čase nebola, kde uviedla, že jej chce odrobiť. Následne videla, ako táto R. išla k poškodenej do predajne. Videla ju asi štyrikrát.

Zo zápisnice z rekognície jednoznačne vyplynulo, že poškodená poznala obž. G., ktorú označila ako osobu, ktorá sa jej predstavila ako M. a ktorá spolu s obž. C. jej mala odrábať.

Skutočnosť, že obidve obžalované sa s poškodenou stretávali za účelom odrobenia, za čo vylákali od poškodenej finančnú hotovosť teda svedčí výpoveď obžalovanej B. C., ktorá uviedla, že sa spolu s F. G. stretli s poškodenou niekoľkokrát za účelom odrábania, za čo im poškodená dávala finančnú hotovosť, ako aj výpoveď obžalovanej F. G., ktorá uviedla, že s obžalovanou C. bola v A. niekoľkokrát a, že bola aj v rovnakom obchodnom centre ako B. C., aj keď tvrdila, že tam bola len za účelom nákupu, nezávisle od obž. C. a že raz sa boli spolu najesť. Súd výpoveď obžalovanej C. na pojednávaní dňa 23.11.2016 v časti, ktorou sa snažila bagatelizovať participáciu obžalovanej G. na skutku vyhodnotil ako tendenčnú. Súd zároveň neuveril tvrdeniu obžalovanej C. o tom, že bol na ňu vyvíjaný nátlak zo strany OČTK, nakoľko pri výsluchu dňa 24.5.2016 vypovedala spontánne, vyjadrila súhlas s obsahom zápisnice ako aj skutočnosť, že vypovedala dobrovoľne a bez nátlaku, čo potvrdila svojim vlastnoručným podpisom, pričom je potrebné poznamenať, že pri výsluchu bola v uvedený deň prítomná aj obhajkyňa obžalovanej C., ktorá nenamietala spôsob alebo priebeh výsluchu. Uvedené skutočnosti sa zhodujú s tvrdeniami poškodenej, ktorá pri svojej výpovedi opísala, ako sa s ňou obžalované kontaktovali, že sa s ňou stretávali obe, že boli spolu na obed, stretávali sa viackrát, a to v predmetnom obchodnom centre, na malej stanici, že od nej pýtali peniaze, tlačili na ňu aby si zobrala úver a pod. Tvrdenia poškodenej sú verifikované aj závermi rekognície, kde poškodená jednoznačne opoznala obž. G.. To, že obž. G. vystupovala ako M. vyplýva zo svedeckej výpovede poškodenej, svedeckej výpovede B. D., ako aj svedeckej výpovede M. D., ktorej mala obž. C. dať túto osobu k telefónu, nakoľko ju označila za svoju kamarátku, ktorá sa v odrábaní vyzná lepšie, čo potvrdzuje verziu prezentovanú poškodenou. Navyše, to že sa obž. C. nepohybovala sama potvrdzujú aj ďalšie svedecké výpovede, z ktorých vyplynulo, že obž. C. sa mala pohybovať v blízkosti poškodenej a túto navštevovať v prítomnosti ďalšej osoby.

Súd z vykonaných dôkazov nemal dôvod neuveriť výpovedi poškodenej o tom, že obe obžalované, tak ako obž. C. aj obž. G. sa s ňou stretávali za účelom odrobenia, pričom od nej za týmto účelom vylákali finančnú hotovosť, keď tieto tvrdenia sú navyše v zhode s ďalšími vykonanými dôkazmi. Je zároveň potrebné poznamenať, že konanie obžalovanej G., ktoré je predmetom tohto trestného konania jej nie

je cudzie, nakoľko už bola za obdobný čin spáchaný spoločným konaním s ďalšou osobou právoplatne odsúdená.

Podľa , kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa , škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, teda materiálna stránka, objektívna a subjektívna stránka trestného činu podvodu podľa , a teda je potrebné uznať obžalované za vinné v zmysle podanej obžaloby.

K žalovanému trestnému činu, resp. k znakom skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa , ktorým po objektívnej stránke je „konanie páchateľa, ktorý seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu“, súd konštatuje, že po zhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že v danom prípade bolo v tomto konaní obžalovaným preukázané, že uviedli do omylu poškodenú, resp. že využili omyl poškodenej, aby sa obohatili na škodu jej majetku, ako im to kladie za vinu podaná obžaloba.

Pri trestnom čine (prečine) podvodu podľa , sa teda po objektívnej stránke vyžaduje na strane páchateľa konanie, ktoré vykazuje znaky podvodného konania, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci a na strane poškodeného, existencia omylu pri jeho majetkovej dispozícii, vyvolaného v kauzálnej súvislosti s podvodným konaním páchateľa.

Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie (R 57/1978). Uvedenie do omylu môže byť uskutočnené ľsťou, ale môže ísť aj o nepravdivú informáciu. Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi omylom určitej osoby (resp. jej neznalosťou všetkých podstatných skutočností) a ňou urobenú majetkovú dispozíciu, a ďalej príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom majetku a obohatením páchateľa alebo inej osoby na strane druhej. Na podvode môžu byť zainteresované celkom štyri osoby: páchateľ, osoba konajúca v omyle, osoba poškodená a osoba obohatená. Okrem páchateľa môže ísť u ostatných osôb aj o právnické osoby (R5/2002-I).

S prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti mal súd za preukázané, že obžalované uviedli poškodenú do omylu tým, že jej prezentovali, že majú schopnosti odrábať, uviedli ju do omylu tým, že ju presvedčili že ma porobené a že ony jej s tým dokážu pomôcť, nakoľko vedia ako sa také veci robia a to za účelom ich vlastného obohatenia.

Vo vzťahu k tvrdeniam obhajoby k povinnosti dodržiavania povinnosti obvyklej miery opatrnosti súd uvádza, že z vykonaného znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo, že poškodená trpí schizofréniou poruchou zmiešaného typu, dôsledkom ktorej je ľahko ovplyvniteľná a zneužiteľná a zároveň táto je veľmi sugestibilná v dôsledku čoho dokáže uveriť aj veciam, ako jej boli zo strany obžalovaných predkladané, nedokázala práve kvôli tomu kriticky vyhodnotiť vzniknutú situáciu v dôsledku čoho nemožno od poškodenej vyžadovať dodržanie povinnosti obvyklej miery opatrnosti ako u zdravých jedincov. Práve túto skutočnosť, že poškodená verila obžalovaným v ich tvrdeniach o porobení a nutnosti odrobenia obžalované využili na svoje vlastné obohatenie.

Na základe uvedených skutočností po tom, čo súd dospel k záveru o vine obžalovaných pristúpil k rozhodovaní a druhu a výmere trestu.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Individuálna prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Pri takto charakterizovanom účele trestu, vzhľadom na to, že ukladanie trestov má nielen individuálny, ale aj generálny preventívny charakter, dospel súd k záveru, že spoločnosť musí vedieť, že za takéto konanie, ktorého sa dopustila obžalovaná musí byť ako páchateľka spravodlivo potrestaná.

Súd pri rozhodovaní o uložení druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení , pričom zohľadnil najmä spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale aj samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, či možnosti jeho nápravy a zároveň podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

V súlade so zásadou individualizácie trestu súd zisťoval okolnosti prípadu a pomery páchateľa, ktoré starostlivo a dôkladne zvážil, ako aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateliek, bral do úvahy ich doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žijú a či sa v minulosti už dopustili takého protiprávneho konania.

U obžalovanej C. pri posudzovanom trestnom čine podvodu podľa spolupáchateľstvom podľa je trestná sadzba pri treste odňatia slobody stanovená na až na 2 roky. Súd u obžalovanej zistil poľahčujúcu okolnosť podľa . Súd nezistil priťažujúcu okolnosť uvedenú v ust. . Obžalovaná C. je dlhodobo práceneschopná, bola jej diagnostikovaná progresujúca rakovina a je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 545,70 eur.

U obžalovanej G. pri posudzovanom trestnom čine podvodu podľa spolupáchateľstvom podľa je trestná sadzba pri treste odňatia slobody stanovená na až na 2 roky. Súd u obžalovanej nezistil poľahčujúcu okolnosť podľa . Súd zistil priťažujúcu okolnosť uvedenú v ust. . Obžalovaná G. nie je poberateľkou žiadnej dávky dôchodkového, nemocenského a úrazového poistenia alebo poistenia v nezamestnanosti.

Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, obžalovaná C. bola odsúdená pričom súd jej trestné stíhanie podmienečne zastavil. V evidencií priestupkov ma evidované tri priestupky. Obžalovaná G. bola právoplatne odsúdená rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XX/XXX/XXXX a to za obdobný trestný čin ako v prejednávanej trestnej veci, navyše sa tohto mala dopustiť v rámci podmienečného upustenia trestu odňatia slobody. V evidencií priestupkov nemá evidovaná žiaden záznam.

Po zvážení všetkých okolností rozhodných pre posúdenie možnosti nápravy obžalovaných, berúc do úvahy príčiny, okolnosti a následky, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, toho či sa v minulosti už dopustili takého, či iného protiprávneho konania, ako aj prostredie, v ktorom žijú, súd dospel k záveru, že pre dosiahnutie účelu trestu predpokladaného v , ktorým je primárne prevýchova páchateľa a ochrana spoločnosti pred ním, nie je v danom prípade nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, a pre dosiahnutie účelu trestu je postačujúce aj uloženie alternatívneho trestu. Súd preto uložil obžalovanej C. peňažný trest vo výške 300 eur a podľa pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, súd uložil obžalovanej C. náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. Súd obžalovanej G. uložil trest povinnej práce v rozsahu 150 (stopäťdesiat) hodín.

K druhu a výmere uloženého trestu súd ďalej uvádza, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu. Aj podľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude. Primeraná lehota na konanie v trestných veciach sa v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci ( nález Ústavného súdu SR č.k. I. Y. XXX/XXXX z 09. júna 2020 ).

V tomto konkrétnom prípade je potrebné uviesť, že od spáchania skutku uplynulo už takmer 10 rokov a súčasne takmer 10 rokov tiež uplynulo od podania obžaloby. Navyše, predmetom konania a teda aj dokazovania je posudzovanie spáchania jedného prečinu. Ako vyplýva z vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, dĺžka konania je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces, ktorý je zase súčasťou právneho štátu, za ktorý sa Slovenská republika v zmysle článku 1 ods. 1 vyhlásila.

Uvedené konanie svojou dĺžkou neprimeraným spôsobom odporuje článku 48 ods. 2 a článku ods. 1 Dohovoru a zasiahlo do práva oboch obžalovaných na spravodlivý proces. Došlo tak ku vzniku situácie, kedy by uloženie trestu v zákonom stanovenej sadzbe resp. uložením takého druhu trestu stanoveného pre daný prečin predstavovalo pre obžalovanú neprijateľnú formu trestnej represie nezodpovedajúcu zásadám právneho štátu. Preto súd považuje túto okolnosť za tak významnú, že aj na jej základe rozhodol o uložení alternatívneho trestu, trestu peňažného a trestu povinnej práce, ktorý je za súčasného stavu aj dodržaním zásad retroaktívnej justície.

V prípade odsúdenia páchateľa je primeranosť uloženého trestu nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutnou podmienkou prevýchovy páchateľa je akceptovanie trestu ako spravodlivého následku protiprávneho konania. Je zrejmé, že v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii nemôže dôjsť. Uznanie spravodlivosti trestu má predovšetkým práve pôsobenie výchovné. V záujme individualizácie trestu súd pri určovaní druhu a výmere trestu prihliada o.i. na konkrétne okolnosti a spôsob spáchania činu a jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa) či možnosť jeho nápravy. Nevyhnutné je celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových vlastností, veku a podobne, ako aj individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu tak, aby viedol riadny život. Tak, ako pri rozhodovaní o vine, i pri rozhodovaní o treste sa presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu, rešpektujúc § 34 Tr. zákona a zásady ukladania trestov.

Právoplatným odsúdením stráca odsúdená osoba bezúhonnosť, čo sa môže nepriaznivo prejaviť v jej občianskom živote. Bezúhonnosť je podmienkou na vykonávanie niektorých činností, povolaní alebo funkcií. Nepriaznivé následky odsúdenia zostávajú aj po tom, čo sa odsúdený po výkone uloženého trestu vracia do spoločnosti, keďže evidencia trestov vo výpise z registra trestov uvádza všetky, aj nezahladené odsúdenia, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení. Predchádzajúce odsúdenie tak môže negatívne ovplyvňovať proces resocializácie.

Súd má v danom prípade za to, že boli splnené podmienky pre uloženie alternatívneho trestu, pričom výšku a druh uloženého trestu súd považuje za primeraný a spravodlivý.

Vo vzťahu k návrhu obhajoby na zastavenie konania s poukazom na ust. z dôvodu uvedeného v ust. s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXX/XX/XXXX – XXX zo dňa 09.05.2024 konajúci súd uvádza, že sa nestotožnil s týmto návrhom, nakoľko predmetné rozhodnutie Krajského súdu Prešov a uvedená právna argumentácia neboli uplatniteľné na predmetné konanie a konanie, ktoré bolo predmetom preskúmania Krajským súdom v Prešove v konaní sp. zn. XXX/XX/XXXX – XXX zo dňa 09.05.2024 vychádza z rozdielneho skutkového a právneho stavu veci. V prejednávanej trestnej veci nedošlo k premlčaniu trestného stíhania pre nečinnosť súdu, nakoľko súd počas celého súdneho konania vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci, pričom medzi jednotlivými úkonmi absentuje také časové obdobie, ktoré by malo za následok premlčanie trestného stíhania. Pokiaľ obhajoba namieta, že medzi hlavným pojednávaním konaným dňa 10.11.2022 a hlavným pojednávaním dňa 21.1.2026 nebol vykonaný zo strany súdu žiaden úkon smerujúci k rozhodnutiu v predmetnej veci je potrebné uviesť, že konajúci súd odročil hlavné pojednávania zo dňa 10.11.2022 na deň 16.2.2023, ktoré bolo odročené na žiadosť obhajkyne H. B. W., G. z dôvodu jej kúpeľnej liečby a bol oznámený nový termín hlavného pojednávania na deň 09.05.2023. Dňa 02.02.2023 bolo súdu doručené ospravedlnenie predvolaného znalca B. F. G. z dôvodu jeho pracovnej vyťaženosti v uvedený termín hlavného pojednávania. Zároveň bola súdu doručená opätovne zo strany obhajoby H. B. W., G. žiadosť o odročenie hlavného pojednávania vytýčeného na deň 09.05.2023 z dôvodu operačného zákroku dňa 11.4.2023 a následnej domácej liečby v trvaní jedného mesiaca u obž. B. C.. Súd sa dňa 03.05.2023 za účelom rýchlosti konania aktívne zaujímal u ošetrujúcej lekárky obž. C. o podanie správy o zdravotnom stave obž. C. a jej účasti na hlavnom pojednávaní a oznámení, či by jej účasť na hlavnom pojednávaní dňa 09.05.2023 mohla spôsobiť závažné ohrozenie života a zdravia, kde odpoveďou bolo súdu oznámené, že obž. C. bude práceneschopná do júna 2023. Dňa 02.06.2023 súd opätovne žiadal o podanie novej správy ohľadom zdravotného stavu obž. C. odpoveďou bolo súdu oznámené, že práceneschopnosť u obž. C. trvá a k jej dĺžke sa ošetrujúca lekárka vyjadriť nevedela. Dňa 02.10.2023 a 12.10.2023 súd opätovne žiadal o podanie novej správy ohľadom zdravotného stavu obž. C. odpoveďou bolo súdu oznámené, že obž. C. berie 6. cyklus chemoterapie a jej práceneschopnosť trvá. Dňa 10.1.2024 súd opätovne žiadal o podanie novej správy ohľadom zdravotného stavu obž. C. odpoveďou bolo súdu oznámené, že obž. C. poberá plný invalidný dôchodok, je u nej evidovaný celkový zlý zdravotný stav, ktorý ju nedovoľuje predvolať a vypočuť. Dňa 03.05.2024 konajúci súd žiadal o podanie novej správy ohľadom zdravotného stavu obž. C. odpoveďou bolo súdu oznámené, že je u nej evidovaný celkový zlý zdravotný stav, ktorý ju nedovoľuje predvolať a vypočuť. Dňa 26.09.2024 konajúci súd žiadal o podanie novej správy ohľadom zdravotného stavu obž. C. odpoveďou bolo súdu oznámené, že je u nej evidovaný celkový zlý zdravotný stav, ktorý ju nedovoľuje predvolať a vypočuť a u obž. C. je evidovaný stav svedčiaci o progresii ochorenia. Súd vo veci nariadil termín hlavného pojednávania na deň 22.1.2025, k zrušeniu ktorého došlo z dôvodu zmeny zákonného sudcu. Dňa 25.4.2025 konajúci súd žiadal o podanie novej správy ohľadom zdravotného stavu obž. C. odpoveďou bolo súdu oznámené, že je u nej evidovaný celkový zlý zdravotný stav, ktorý ju nedovoľuje predvolať a vypočuť. Súd vo veci nariadil termín hlavného pojednávania na deň 10.09.2025, k zrušeniu ktorého došlo z dôvodu zmeny zákonného sudcu. Následne súd dňa 09.12.2025 nariadil termín hlavného pojednávania na deň 21.1.2026, ktoré bolo realizované. Z uvedeného vyplýva, že súd v priebehu konania vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci, pričom prekážkou pre ktorú nebolo možné nariadiť hlavné pojednávanie a vo veci rozhodnúť boli prekážky na strane obhajoby, a to žiadosti o odročenie hlavných pojednávaní a zdravotný stav obž. C.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd o návrhu na zastavenie konania pre premlčanie trestného stíhania nerozhodol.

Pre účely rozhodnutia súdu o uplatnenom nároku na náhradu škody poškodenou bolo potrebné ustáliť minimálnu škodu, ktorá je bez pochýb preukázaná čo do základu a jej výšky.

Poškodená si pri svojom výsluchu po poučení podľa uplatnila nárok na náhradu škody a to vo výške najmenej 4000 eur. Zároveň pri tomto výsluchu uviedla, že obžalovaným dala 40 eur, potom 100 eur, potom si zobrala úver 300 eur, kde celú túto sumu dala obžalovaným, potom si zobrala ďalší úver 500 eur, z ktorých asi 450 eur dala obžalovaným, následne jej bolo povedané, že ak vyplatí predchádzajúce úvery, môže si zobrať úver 3000 eur s tým, že zvyšok po vyplatení predchádzajúcich úverov dostane na ruku, kde uviedla, že väčšinu z týchto peňazí dala obžalovaným. Zároveň dodala, že o týchto skutočnostiach už nemá zápisky, nakoľko na tom psychicky nebola dobre. Na hlavnom pojednávaní dňa 23.11.2016 si poškodená uplatnila škodu vo výške 3700 eur. Uviedla, že jej bola spôsobená škoda cca. 3700 eur, kde uviedla, že pýtali obžalované od nej 40 eur, ďalej im dala 130 eur, na stanici im dala asi 100 eur, ďalších 100 eur na cestu do Varšavy, ďalších 100 eur na cestu do

Anglicka, uviedla, že ďalších 300 eur z úveru, avšak nevedela či im dala všetky tieto peniaze alebo si časť z nich nechala, ďalej si vybavila úver 500 eur, z ktorých asi 450 eur dala obžalovaným, zo zostatku úveru 3000 eur, ktorý si zobrala im dala peniaze ale si nepamätá koľko. Zároveň uviedla, že nejakú sumu zobrala aj z kasy v práci a zaniesla nejaké veci do záložne., ďalej si požičala od kamaráta 100 eur, ktoré im dala. Ďalej uviedla, že zobrala peniaze z kasy, ktoré dala obžalovaným, za každého člena rodiny 7 eur, teda 49 eur spolu.

Na základe vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že poškodená nevedela jednoznačne a bezpochyby uviesť presnú sumu, ktorú odovzdala obžalovaným. Uvedené sumy sa líšia, pričom poškodená menila túto výšku pri jednotlivých výsluchoch. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo potrebné vo vzťahu k ustáleniu výšky škody vykonať ďalšie dokazovanie a to aj s prihliadnutím na vyjadrenie obžalovanej C. k celkove sume, ktoré im mala poškodená odovzdať.

Vzhľadom na potrebu vykonania ďalšieho dokazovania preukazujúceho škodu čo do jej výšky by prípadné dokazovanie presiahlo potreby trestného konania, ktoré už bez toho trvalo dlhý čas, a preto súd odkázal poškodenú s jej nárokom na civilný proces. Na základe vyššie uvedeného súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.