Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/128/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, so sídlom Ľ. Štúra 53, Levice, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, zastúpená: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, Bratislava a otec E. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX F. C., G., G. XXX, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, zastúpený: Advokátska kancelária HAVRILLA & Co. s. r. o., so sídlom Námestie Martina Benku 2, Bratislava, IČO: 36 364 606, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 29.01.2025, č. k. -272, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch II. a III. a v závislom výroku V. o trovách konania potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý A. B. B., nar. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok I.) a styk otca s maloletým sa upravil počas letných prázdnin v kalendárnom roku 2025 od 01.08. od 17:00 hod. do 14.08. do 09:00 hod. na území Slovenskej republiky s tým, že obaja rodičia sú navzájom oprávnení a povinní si maloleté dieťa odovzdať a prevziať na Autobusovej stanici v Leviciach. V prípade uskutočnenia styku otca s maloletým dieťaťom v kalendárnom roku 2025 bude otec oprávnený stýkať sa s maloletým od nasledujúceho kalendárneho roka počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok prvý a druhý augustový týždeň a každý nepárny kalendárny rok tretí a štvrtý augustový týždeň v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska s tým, že prevzatie a odovzdanie maloletého dieťaťa prebehne vždy v pondelok prvého augustového týždňa v párnom kalendárnom roku a v pondelok tretieho augustového týždňa v nepárnom kalendárnom roku o 09:00 hod. pred budovou príletového terminálu Letiska M. R. Štefánika na adrese Ivanská cesta, 820 01 Bratislava a odovzdanie maloletého dieťaťa prebehne vždy v nedeľu druhého augustového týždňa v párnom kalendárnom roku a v nedeľu štvrtého augustového týždňa v nepárnom kalendárnom roku o 18:00 hod. pred budovou príletového terminálu Letiska M. R. Štefánika na adrese Ivanská cesta, 820 01 Bratislava, ďalej počas jesenných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky každý nepárny kalendárny rok v období od 17:00 hod. dňa predchádzajúceho poslednému dňu vyučovania do 18:00 hod. posledného dňa jesenných prázdnin s tým, že obaja rodičia sú navzájom oprávnení a povinní si maloleté dieťa odovzdať a prevziať na Autobusovej stanici v Leviciach (výrok IV.). Výrokmi II. a III. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 370 eur mesačne, vždy

do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 20.06.2024 a povinnosť zaplatiť k rukám matky, v mesačných splátkach po 50 eur popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, zaostalé výživné za obdobie od 20.06.2024 do 31.01.2025 vo výške 2 725,63 eur . Výrokom V. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2.Rozhodnutie právne odôvodnil , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“), (ďalej „“) konštatujúc, že rozhodnutím o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov sa nezasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča, ktoré zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Pokiaľ ide o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky a úpravy styku otca s maloletým dieťaťom mal za to, že medzi rodičmi uzatvorená dohoda je v záujme maloletého dieťaťa.

3. Výroky II. a III. rozhodnutia právne odôvodnil , , , keď po vykonanom dokazovaní zistil , že maloletý navštevoval v čase začatia konania 6. ročník Základnej školy v C., v čase rozhodovania bol žiakom 7. ročníka. Pokiaľ ide o výdavky maloletého ustálil, že výdavky súvisiace so školou sú vo výške 15 eur rodičovský príspevok, strava 0,25 eur jeden obed, 50 eur korčuliarsky kurz, 170 eur lyžiarsky výcvik, 45 eur lyžiarska výstroj. Mesačnými výdavkami dieťaťa je 170 eur strava, 100 eur oblečenie, obuv (vrátane športových potrieb), 45,25 eur bývanie, 15 eur kaderník, 40 eur hygiena, 30 eur lieky a vitamíny, 6-20 eur mobil, 20-30 eur voľnočasové aktivity, 5 eur vreckové, 20 eur dobrovoľný príspevok za futbal v športovom klube, ďalšie náklady predstavuje nákup športového oblečenia a obuvi, cestovné náklady spojené s cestami na zápasy, maloletý jedenkrát týždenne absolvuje sedenia u psychologičky v rozsahu 1-2 hodiny (podľa potreby) s nákladom 20 eur/hodina, je dvakrát ročne sledovaný psychiatrom vo Zvolene s nastavením farmakologickej liečby hradenej z verejného poistenia, má náklady na cestovné, nosí okuliare, jeho výdavky spojené s návštevou zubára sú 60 eur ročne. Pri hodnotení matkou prezentovaných nákladov dieťaťa sa nestotožnil s výdavkami na lieky a vitamíny maloletého v sume 60 eur mesačne, na voľnočasové aktivity v sume 80 eur mesačne a drogériu v sume 77 eur mesačne, ktoré považoval za neprimerane vysoké. Dotazom na ošetrujúceho pediatra zistil, že maloletý nebýva často chorý, matka mu kupuje len voľnopredajné vitamíny C, D a B-komplex, liečba ktorá je nastavená pedopsychiatrom je plne hradená z verejného poistenia. S poukazom na uvedené, vychádzajúc aj zo znalostí z iných obdobných konaní preto za primerané výdavky vynakladané na tento účel ustálil sumu 30 eur mesačne. Vo vzťahu k matkou deklarovaným výdavkom vynakladaným na trávenie voľného času maloletým poukázal na výpoveď matky, ktorá sama vo vzťahu k tráveniu voľného času maloletým uviedla, že v mieste ich bydliska nie sú podmienky na všestranné voľnočasové aktivity, maloletý zvykne navštevovať kino alebo pokiaľ sú v C. (kde má matka byt), rád absolvuje lezenie na lezeckej stene. Podľa matky byt v jej vlastníctve, nachádzajúci sa v C., využívajú približne jedenkrát mesačne, je to spojené s návštevou rodiny matky. Za nadhodnotené posúdil aj matkou deklarované výdavky na hygienu maloletého v sume 77 eur mesačne nemajúc preukázané, že by maloletý trpel zdravotnými problémami, pre ktoré by bolo potrebné vynakladať zvýšené výdavky na kozmetiku či hygienické potreby nad bežný štandard. Zhodnotením potrieb maloletého ako aj všeobecnou znalosťou o primeranosti takýchto výdavkov pri deťoch porovnateľného veku súd prvej inštancie akceptoval výdavky na drogériu a hygienu maloletého v sume 40 eur mesačne. Pri určení výživného na strane rodičov vychádzal z ich príjmov, na strane matky z rodičovského príspevku vyplácaného vo výške 473,30 eur mesačne (matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu mladšieho syna H.), matka z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletého H. nie je schopná z objektívnych dôvodov sa aktuálne uplatniť na trhu práce a zvýšiť tak svoj príjem. Na strane otca vychádzal z jeho priemerného čistého príjmu v sume 1 997,42 eur mesačne. Konštatoval, že výživné určené v sume 370 eur mesačne, spolu s primeraným výživným zo strany matky, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť plní okrem iného svojou osobnou starostlivosťou o maloletého a prídavkami na dieťa, sú spôsobilé pokryť aktuálne odôvodnené potreby maloletého, pričom výživné je tiež primerané možnostiam a schopnostiam oboch rodičov.

4. K zisteným pomerom matky a jej nákladom uviedol, že tieto pozostávajú z preddavkových platieb za byt v C. v sume 130 eur, z platby za plyn 6,50 eur , internet a televízia 38,30 eur, elektrika 40 eur (na týchto nákladoch sa finančne spolupodieľajú rodičia matky), matka uhrádza poistenie a sporenie na H. v sume 18,87 eur + 20 eur, poistenie a sporenie pre A. v sume 52,61 eur + 20 eur, spláca úver na bývanie mesačnou sumou 164,18 eur , má mesačné náklady na mobil 30,24 eur, okrem maloletého

A. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je v jej celodennej starostlivosti. Otec maloletého je zamestnaný, dosahuje priemerný čistý príjem v sume 1 997,42 eur mesačne (1 679,95 libier šterlingov), do 24.10.2024 mal náklad na nájom 906,60 eur, od 24.10.2024 v sume 1 023,22 eur, jeho ďalšími nákladmi je strava 228,08 eur, 33,07 eur internet, 45,62 eur telefón, 120,42 eur mesačne platba za mestské dane, nemá inú vyživovaciu povinnosť. Vo vzťahu k výdavkom rodičov súd prvej inštancie zdôraznil, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri hodnotení výdavkov otca nespochybnil ich reálnosť, avšak mal za to, že možno spochybňovať dôvodnosť ich vynakladania. Vzhľadom na to, že nebolo preukázané, že by otec zdieľal spoločnú domácnosť s inou osobou, považoval vynakladanie peňažných prostriedkov za nájom trojizbového bytu za neodôvodnený nadštandard. Konštatoval, že rodič si má byť v prvom rade vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti a následne si tak zárobkové pomery ako aj svoje výdavky nastaviť tak, aby mohol v prvom rade plniť svoju vyživovaciu povinnosť najmä za situácie, keď výdavky otca na nájom bytu predstavujú viac než polovicu jeho čistého mesačného príjmu. Berúc v úvahu čistý príjem otca mal súd prvej inštancie za to, že v jeho možnostiach je zabezpečiť si primerané bývanie zodpovedajúce potrebám jednej dospelej osoby, čo sa nepochybne odrazí aj na výške nájomného. Na základe uvedeného dospel k záveru, že výživné určené vo výške 370 eur mesačne, je zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého, ako aj majetkovým a zárobkovým pomerom oboch rodičov, pri zohľadnení výlučnej osobnej starostlivosti o maloletého, zabezpečovanej matkou. Výživné určil od 20.06.2024 (odo dňa začatia konania) majúc preukázané, že už v tomto čase starostlivosť o maloletého zabezpečovala matka, pričom zároveň neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie výživného aj pred týmto dátumom.

5. Vo vzťahu k zaostalému výživnému konštatoval, že odo dňa 20.06.2024 (odo dňa začatia konania do rozhodnutia súdu) vznikla otcovi na výživnom pre maloletého zaostalosť vo výške 2 725,63 eur (jún 2024 370 eur : 30 dní = 12,33 eur x 11 dní + 7 mesiacov - júl 2024 až január 2025 x 370 eur), ktorú otca zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 50 eur popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhody splácania zaostalosti a výživnom v splátkach, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Pri určení lehoty na zaplatenie zaostalého výživného vzal súd prvej inštancie do úvahy celkovú výšku zaostalého výživného, zárobkové a majetkové pomery otca maloletého ako aj súhlas matky s úhradou dlžného výživného v splátkach a s výškou mesačnej splátky. V záujme neuvedenia otca do nepriaznivej finančnej situácie tým, že by ho zaviazal sumu zaostalého výživného uhradiť jednorazovo, mu umožnil uhradiť zameškané výživné v splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok majúc za to, že doba, v rámci ktorej dôjde k postupnému splateniu nedoplatku, nie je neprimerane dlhá, priečiaca sa spotrebnému charakteru výživného či neprimerane zaťažujúca osobu z výživného oprávnenú.

6. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej „ “).

7.Proti výrokom II. a III. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec navrhujúc, aby ho odvolací súd v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal zistením skutočného stavu a nesprávne zistil skutkový stav, čo viedlo k vydaniu nepreskúmateľného a arbitrárneho rozhodnutia, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie, taktiež nereaguje na námietky otca z jeho písomných podaní a z pojednávaní zo dňa 20.11.2024 a 29.01.2025. Otec rozporoval výšku výživného 370 eur mesačne, označil ju za neprimeranú, keďže jeho aktuálna finančná situácia mu nedovoľuje pravidelné poskytovanie takejto výšky výživného. Otec ako občan Spojeného kráľovstva žije a pracuje v Spojenom kráľovstve, kde sa jeho mesačné príjmy obmedzene pohybujú len v rámci pokrytia základných výdavkov na bývanie, živobytie a nevyhnutné osobné náklady. Po odpočítaní nevyhnutných osobných výdavkov mu ostane čiastka vo výške 250 eur, ktorú je schopný poukazovať ako výživné pre maloletého. Poukázal na to, že v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie stanovil výšku odôvodnených potrieb maloletého ako výdavky súvisiace so školskou dochádzkou - 462,50 eur ročne, ostatné mesačné výdavky – 6 036,00 eur ročne, celkové výdavky na maloletého za rok – 6 498,50 eur, čo predstavuje priemerné náklady na maloletého vo výške 541,54 eur mesačne. Pri rovnomernom rozdelení nákladov medzi oboch rodičov by tak na každého rodiča pripadala suma 270,77 eur mesačne. Argumentoval, že okrem peňažných príspevkov pravidelne zabezpečuje maloletému oblečenie, obuv a darčeky. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval za primerané a odôvodnené výživné vo výške 250 eur mesačne, ktorá suma zahŕňa takmer polovicu bežných výdavkov, na ktoré má prispievať, ako aj jeho

ďalšie finančné a materiálne príspevky, vrátane zabezpečenia stravy, oblečenia a osobnej starostlivosti. Zároveň zohľadňuje aj výdavky, ktoré otec vynakladá počas návštev maloletého v Spojenom kráľovstve. Otec zdôraznil, že pri určovaní výživného prvoinštančný súd nebral do úvahy, že je občanom Spojeného kráľovstva, kde má aj trvalý pobyt a jeho životné náklady a výdavky sa podstatne líšia od nákladov v Slovenskej republike.

8. Podľa otca pri hodnotení jeho výdavkov na bývanie neboli zohľadnené objektívne okolnosti a reálne ceny nájomného v mieste jeho bydliska v Spojenom kráľovstve, pričom v tomto smere prvoinštančný súd nevykonal žiadne dokazovanie. V priebehu konania opakovane uvádzal, že tento trojizbový byt nemožno považovať za nadštandardný z dôvodov, že ceny nájmov v Spojenom kráľovstve sú podstatne vyššie ako v Slovenskej republike, trojizbové byty nepredstavujú luxus, ale skôr ekonomicky výhodnejšie riešenie v porovnaní s dvojizbovými bytmi, ktoré sú v danej lokalite drahšie, ich cena prevyšuje cenu nájmu trojizbového bytu a prenájom menšieho bytu by pre neho nebol lacnejšou alternatívou. Trojizbový byt je primeraný jeho potrebám, najmä s ohľadom na to, že v ňom môže adekvátne zabezpečiť aj pobyt maloletého počas jeho návštev. Vysoké ceny nájmov v Spojenom kráľovstve sú dôsledkom trhových podmienok a nedostatku cenovo dostupného bývania, a nie neprimeraného rozhodnutia otca. Na podporu týchto tvrdení otec doložil aktuálne ponuky dvojizbových bytov v danej lokalite, ktorých cena sa pohybuje okolo 950 libier šterlingov mesačne. Otec poukázal na to, že matka je výlučnou vlastníčkou dvojizbového bytu v C., ktorý využíva na súkromné účely, má možnosť tento byt prenajímať a dosahovať z neho pravidelný príjem z nájmu, ktorý by mal byť zohľadnený pri posudzovaní jej celkových majetkových a finančných pomerov. Pokiaľ ide o Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom zverejnenú na stránke Ministerstva spravodlivosti SR, táto má síce odporúčajúci charakter pre rozhodovanie súdov, avšak jej aplikácia je primárne určená na štandardné a typické situácie v podmienkach Slovenskej republiky, v prípade, ak dieťa ako aj rodičia majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. V jeho prípade je však treba zohľadniť, že je občanom Spojeného kráľovstva (kde má trvalý pobyt), jeho životné náklady a výdavky sa podstatne líšia od životných nákladov a výdavkov v Slovenskej republike a na jeho prípad nie je možné opodstatnene túto Metodiku aplikovať. Hoci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku explicitne neuviedol, že pri stanovení výživného vychádzal priamo z uvedenej metodiky, je zjavné, že výsledná suma výživného 370 eur mesačne nezodpovedá zdokladovaným a zisteným nákladom na maloletého. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí nevyjadril, prečo určil výšku výživného otca o 100 eur vyššiu, než predstavuje polovica mesačných priemerných nákladov na maloletého (čo je v rozpore s bežnou praxou). Otec žiadal, aby súd pri novom posúdení veci, zohľadnil reálne majetkové pomery oboch rodičov a upustil od automatickej aplikácie tabuľkového výživného.

9. Matka sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu nestotožnila s odvolacími námietkami otca, súdom prvej inštancie určenú vyživovaciu povinnosť považovala za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletého a aj príjmom a majetkovým pomerom otca. Súhlasila so záverom prvoinštančného súdu, ktorý pri určení výživného zohľadnil skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka a otec sa s maloletým dlhodobo nestýka. Uviedla, že styk otca s maloletým sa aktuálne nerealizuje minimálne od roku 2020 a nad rámec súdom určeného výživného otec na jeho výživu neprispieva žiadnym spôsobom. Argumentovala, že nie je spravodlivé, aby bola podstatná časť vyživovacej povinnosti prenesená len na ňu, kedy si v prvom rade plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti o maloletého. S odkazom na vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie mala za preukázané, že otcov čistý mesačný príjem je v sume 1 997,42 eur mesačne (1.679,95 libier šterlingov). V prípade, ak by prvoinštančný súd postupoval čisto podľa Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov k deťom, by výživné pre dieťa vo veku 12 rokov pri jednej vyživovacej povinnosti rodiča malo predstavovať 22 % z jeho čistého príjmu, čo z príjmu 1 997,42, eur, ktoré dosahuje otec v pracovnom pomere, predstavuje sumu cca 439 eur. Podľa jej názoru prvoinštančný súd zohľadnil otcove argumenty ohľadom jeho nákladov na bývanie v Anglicku, a preto výšku vyživovacej povinnosti určil na sumu 370 eur mesačne aj napriek tomu, že matka pôvodne navrhovala vyššiu vyživovaciu povinnosť otca k maloletému. Namietala, že v tomto prípade je nevyhnutné brať do úvahy aj potencionalitu príjmu otca. Matka napokon poukázala na to, že aj napriek tomu, že rozsudky v časti výživného sú predbežne vykonateľné, otec jej do dnešného dňa neuhradil výživné a naďalej znáša všetky výdavky maloletého výlučne sama. Tvrdenia otca o jeho nepeňažnom plnení je nepravdivé, počas súdnych konaní bolo preukázané, že otec sa na výžive maloletého nepodieľa finančnými ani inými vecnými plneniami.

10. Kolízny opatrovník sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu s napadnutým rozsudkom stotožnil v plnom rozsahu.

11.Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa a C.m.p. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, , (ďalej „„), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , dospejúc k záveru o nedôvodnosti odvolania otca, podaného výlučne proti výrokom II. a III., v ktorých mu súd prvej inštancie počnúc dňom 20.06.2024 uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 370 eur mesačne a za obdobie od 20.06.2024 do 31.01.2025 mu uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné v celkovej výške 2 725,63 eur, ktoré mu mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur mesačne , pod hrozbou straty výhody splátok

12. Podľa C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( C.m.p., ).

14. Za nedôvodné posúdil námietky otca o nie dostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení prijatého rozhodnutia o výživnom. Dáva mu do pozornosti, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, ktoré sa musia týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania . Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie vzťahujúce sa k preskúmavaným výrokom II. a III. obsahuje všetky zákonné náležitosti predpísané v ust. v spojení s pods.1 C.m.p., konajúci súd v ňom uviedol, čoho sa matka návrhom domáhala, akými skutočnosťami odôvodnila ňou navrhnuté výživné (vo výške 450 eur mesačne), ako sa k návrhu na určenie výživného v priebehu konania vyjadril otec (súhlasil s výživným vo výške 250 eur mesačne) a kolízny opatrovník, aké skutočnosti zistil súd vykonaným dokazovaním, a následne po uvedení na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení, dostatočne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia účastníkov konania a akými úvahami sa riadil pri prijatej úvahe, premietnutej vo výrokoch II. a III. rozhodnutia.

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním otca napadnutých výrokov o bežnom a zročnom výživnom. Konštatuje, že súd prvej inštancie v rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o návrhu matky na určenie výživného na maloleté dieťa a priznanú výšku výživného aj správne skutkovo a právne posúdil. V záujme doplnenia dôvodov a vyporiadania sa s odvolacími námietkami otca dodáva nasledovné.

16. Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa , ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. K odvolaciemu prieskumu podrobenému predmetu konania (výživné na maloletého A. za obdobie od 20.06.2024) zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. , súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia ( ), ktorá musí predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná, táto musí vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť aj tiež náklady na voľnočasové aktivity. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa, môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov, pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, plnenia vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami.

21. V nadväznosti na posudzovaný predmet odvolacieho konania musí ďalej uviesť aj to, že v danom konaní je konajúci súd podľa § 35 C.m.p. povinný zistiť skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov a činnosť súdu musí smerovať k posúdeniu podmienok, ktoré sú rozhodujúcimi pre určenie výšky výživného povinného rodiča na maloleté dieťa , ktoré je odkázané výživou na svojich rodičoch, t.j. k skúmaniu a dôslednému posúdeniu schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov a rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Aj keď sa v danom prípade jedná o konanie riadiace sa ustanoveniami , ambícia, aby podklad rozhodnutia bol sumár zistení, ktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci (teda materiálnej pravde), nemôže byť dosiahnutá bez účastníkov konania a zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti). V nadväznosti na uvedené dodáva, že pri bežných nákladoch maloletého dieťaťa (napr. obuv, ošatenie, strava, hygienické potreby a drogéria, voľný čas), môže súd vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby dieťaťom v porovnateľnom veku a pri porovnateľnej životnej úrovni rodičov, keď iný postup súdu by bol v rozpore so záujmami maloletých detí.

22. K otcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa / , t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok

hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie vzťahujúce sa k výške určeného výživného na maloleté dieťa nemožno vytknúť, že by nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

23. V posudzovanej veci súd prvej inštancie pri zisťovaní príjmov a majetkových pomerov obidvoch rodičov správne vychádzal z predložených dokladov o ich príjmoch a majetkových pomeroch a prijaté skutkové závery podrobne uviedol v bodoch 5, 7, 8 rozhodnutia. V prípade otca správne prihliadol na výšku ním dosahovaného príjmu v posudzovanom období (vo výške cca 1 997,42 eur mesačne), skutočnosť, že otec sa s maloletým stretol naposledy v novembri 2021, a že na výživu maloletého finančne a ani vecne neprispieva. V tejto súvislosti nemohol prihliadať na otcom v konaní produkované tvrdenia, že na výžive maloletého sa podieľa (nepodložené konkrétnymi skutkovými zisteniami), keď darčeky pri príležitosti sviatkov dieťaťa, nie je možné podriadiť pod obsahové vymedzenie výživného. Na strane otca, dosahujúceho viacnásobne vyšší príjem ako matka, správne v plnej výške nezohľadnil jeho náklady súvisiace s prenájmom 3 izbového bytu (do 24.10.2024 v sume 906,60 eur, od 24.10.2024 v sume 1 023,22 eur), keď aj podľa názoru odvolacieho súdu sa jedná o vysoký náklad (prevyšujúci polovicu čistého príjmu otca) za stavu, kedy otec bez akceptovateľného dôvodu nepotrebuje mať v nájme pre jednu osobu 3 izbový byt. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na to, že jednu izbu má k dispozícii pre svojho syna v čase, kedy budú tráviť spoločný čas treba uviesť, že styk otca s maloletým sa dlhodobo (minimálne od roku 2021) nerealizuje. Pokiaľ aj k jeho realizácii v budúcnosti dôjde v rozsahu nastavenom v prvoinštančnom rozhodnutí v rozsahu dvoch týždňov počas letných školských prázdnin a pár dní počas jesenných prázdnin (každý druhý nepárny kalendárny rok), ani táto skutočnosť primeranými dôvodmi neodôvodňuje tak vysoký náklad otca, vynakladaný na zabezpečenie svojho bývania. Na strane matky správne zohľadňoval ňou dosahovaný príjem za rozhodné obdobie, ovplyvnený tým, že príjmom matky je od narodenia mladšieho syna H., nar. XX.XX.XXXX výlučne rodičovský príspevok vo výške 473,30 eur a rodinné prídavky na dve deti v sume 120 eur mesačne (na každé dieťa 60 eur). K zisteným pomerom na strane matky dodáva, že jej partner (otec maloletého H.), s ktorým neuzavrela manželstvo a aktuálne s ním žije v rodinnom dome v C., ktorý je v jeho podielovom spoluvlastníctve, nemá vo vzťahu k matke vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Okolnosť, že matka je výlučnou vlastníčkou jednoizbového bytu v C., ktorý neprenajíma, nie je možné v kontexte skutkových zistení posudzovať ako bezdôvodné vzdanie sa majetkového prospechu z jeho možného využívania, napr. formou prenájmu tretím osobám. V tejto súvislosti je vysvetlenie matky produkované v priebehu konania, že sa jedná o malý byt, ktorý využíva v čase návštev svojich rodičov cca jedenkrát za mesiac a ďalej počas sviatkov a školských prázdnin, plne akceptovateľné a predstavuje korektný spôsob nakladania so svojim majetkom, hodnoteným vo vzájomnej súvislosti s potrebami maloletého A. (a jeho brata). Nemožno obísť, že matka týmto spôsobom zabezpečuje jednak styk maloletého A. so starými rodičmi a zároveň vytvára priestor na zmysluplné trávenie voľného času detí v podmienkach širšej rodiny v čase prázdnin detí.

24. Po odvolacom prieskume odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie správne vychádzal pri ustaľovaní rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa z jeho základných potrieb vyplývajúcich z veku (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, hygiena), so súčasným zohľadnením práva maloletého dieťaťa sa podieľať na životnej úrovni rodičov. Výdavky vynakladané matkou na zabezpečenie bežných potrieb maloletého dieťaťa, t.j. na nákup stravy, ošatenia, obuvi, hygienických potrieb a výdavkov súvisiacich so zabezpečením základnej zdravotnej starostlivosti, sú nesporné a nie je potrebné ich osobitne preukazovať (keď tieto výdavky sú súdu známe a vychádzajú zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v porovnateľnom veku). Súd prvej inštancie rozsah odôvodnených nákladov maloletého dieťaťa uviedol v bodoch 9 a 27 rozhodnutia, ktoré podľa odôvodnenia predstavujú 170 eur strava, 100 eur oblečenie, obuv (vrátane športových potrieb), 45,25 eur bývanie, 15 eur kaderník, 40 eur hygiena, 30 eur lieky a vitamíny, 6-20 eur mobil, 20-30 eur voľnočasové aktivity, 5 eur vreckové, 20 eur dobrovoľný príspevok za futbal v športovom

klube, ďalšie náklady predstavuje nákup športového oblečenia a obuvi, cestovné náklady spojené s cestami na zápasy, maloletý jedenkrát týždenne absolvuje sedenia u psychologičky v rozsahu 1-2 hodiny (podľa potreby) s nákladom 20 eur/hodina , náklady na cestovné, 15 eur škola, cca 5 eur obedy v škole. Ako ďalšie náklady uviedol výdavky spojené s návštevou zubára 60 eur ročne, korčuliarsky kurz 50 eur, lyžiarsky výcvik 170 eur, lyžiarska výstroj 45 eur. Z uvedeného je potom možné vyvodiť, že celková výška súdom prvej inštancie odôvodnených pravidelných nákladov maloletého dieťaťa predstavuje sumu cca 575 eur mesačne, a to bez zohľadnenia nákladov dieťaťa súvisiacich s výcvikmi na ľade a korčuľovaní (ktoré nie sú pravidelnými, ale jednorazovými nákladmi). Je treba uviesť, že otec v priebehu konania a ani v podanom odvolaní rozsah odôvodnených nákladov v zásade nesporoval a jeho odvolacie námietky smerovali k určeniu podielu, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov

25. V nadväznosti na uvedené , so súčasným prihliadnutím na mieru, v akej sú potreby maloletého dieťaťa hradené zo štátnej dávky rodinného prídavku (60 eur mesačne), sa odvolací súd zhoduje aj s určením podielu oboch rodičov na finančnom zabezpečovaní potrieb maloletého dieťaťa, a to vo výške 370 eur mesačne otcom a cca 140 eur matkou . Má za to, že v určenom podiele otca je zohľadnený jeho aktuálne viacnásobne vyšší príjem, neexistencia inej vyživovacej povinnosti, a najmä fakt, že vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, matka výrazným spôsobom nahrádza svoje finančné plnenie nepretržitou osobnou starostlivosťou o maloletého syna. Otcovi v kontexte jeho odvolacích námietok dáva do pozornosti, že maloletý syn je naďalej vo veku, kedy potrebuje nepretržitú osobnú starostlivosť, ktorú dlhodobo zabezpečuje výlučne matka a na ktorej sa otec dlhodobo nepodieľa (vrátane finančnej starostlivosti). Pokiaľ otec argumentuje pravidelným online kontaktom so synom, tento nemožno postaviť na roveň zabezpečovaniu osobnej starostlivosti matky, kedy je výlučne matka osobou plniacou si vo vzťahu k maloletému rodičovské povinnosti (zodpovednosť za výchovu, starostlivosť, uspokojovanie všetkých potrieb maloletého dieťaťa). Za stavu, kedy doposiaľ otec prenášal rodičovskú zodpovednosť (vo všetkých jej smeroch) na matku, by iný spôsob určenia miery oboch rodičov na finančnom zabezpečení maloletého dieťaťa bol nespravodlivý, nezohľadňujúci kontext zistených skutkových okolností, a ani by nebol v záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd dodáva, že práve otec, ktorý dlhodobo nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého syna, má dostatok priestoru na svoje aktivity a prípadne i na hľadanie možností možného zvýšenia príjmu.

26. Pokiaľ otec vo vzťahu k určeniu výšky výživného v podanom odvolaní žiada o neaplikovanie Ministerstvom spravodlivosti SR vydanú Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom, z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, že by pri určení výživného aplikoval citovanú Metodiku , ktorá má len odporúčací charakter. Dodáva, že pokiaľ niektoré okresné a odvolacie súdy odkazujú na Metodiku, vydanú ústredným orgánom štátnej správy súdov, jedná sa o ich úvahu, ktorá však vždy vychádza z konkrétnych, vykonaným dokazovaním zistených skutkových a právnych osobitostí každého prejednávaného prípadu, následne zohľadňovaných v kontexte prijatej zákonnej úpravy týkajúcej sa vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom ( a nasl. ). Otcovi v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že závery súdov pri posudzovaní určenia konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti sú výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností danej veci ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu toho-ktorého rozhodnutia. Určenie konkrétnej výšky výživného súdom je preto vždy výsledkom posúdenia individuálnych skutkových okolností každej posudzovanej veci (vychádzajúce z odôvodnených potrieb maloletých detí, zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov a životnej úrovne oboch rodičov) vo vzájomných súvislostiach, práve vďaka čomu môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery ,,šité na mieru“ pre ten-ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší záujem maloletého dieťaťa ( viď napr. právne závery uznesenia NS SR zo dňa 24.10.2023, sp. zn. , uznesenia NS SR zo dňa 25.07.2018, sp.zn. ).

27. Za vecne a právne správny odvolací súd posúdil aj výrok III. o zročnom výživnom, pri ktorom súd prvej inštancie správne zohľadnil, že použitie možnosti povinného plniť v splátkach, ktorých výška a podmienky zročnosti musia byť presne určené, je výnimočným riešením, ktoré musí byť v rozsudku presvedčivo odôvodnené dôležitými okolnosťami najmä na strane povinného (V posudzovanom prípade správne zohľadnil celkovú výšku zročného výživného, pomery na strane otca, a napokon matkou prezentovaný súhlas s úhradou dlžného výživného splátkami a s výškou mesačnej splátky.

28. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. o bežnom a zročnom výživnom a v závislom výroku V. o trovách konania podľa § 387 ods.2 C.s.p ako vecne a právne správne potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa , C.m.p.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( C.m.p., ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).