Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Ek-1994-2019.pdf
PDF · 76.3 KB
Case nature
Subarea
25Ek/1994/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO 45 684 618, v konaní zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti povinnej A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt Vyšná Pokoradz 53, Rimavská Sobota, o vymoženie pohľadávky vo výške 155,22 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Rudolfa Dulinu, so sídlom exekútorského úradu Ľ. Štúra 12, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. 302EX 714/19, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Ek/1994/2019 zo dňa 26. 01. 2026, takto
r o z h o d o l :
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Ek/1994/2019 zo dňa 26. 01. 2026 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Ek/1994/2019 zo dňa 26. 01. 2026 vyšší súdny úradník zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vedenej pod sp. zn. 26EX 50647/19.
2. Svoje rozhodnutie vyšší súdny úradník odôvodnil tým, že pre nemajetnosť povinného bolo potrebné exekúciu zastaviť. Vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vydanému súdnym exekútorom, po oboznámení sa s vyjadrením súdneho exekútora dospel k záveru, že v priebehu exekúcie súdny exekútor zisťoval majetok, resp. príjmy povinného spôsobom zodpovedajúcim Exekučnému poriadku, pričom po uvedenej činnosti nebol u povinného zistený žiadny majetok.
3. Vyšší súdny úradník pri svojom rozhodovaní o námietkach vychádzal z toho, že nevyhnutným predpokladom pre úspešné vymoženie pohľadávky oprávneného v rámci exekúcie je zistenie zexekvovateľného majetku povinnej osoby, teda existencia takého majetku povinného, ktorý podlieha (môže podliehať) exekúcii. Pokiaľ by súdny exekútor v rámci svojej činnosti aj zistil, že povinný disponuje istým majetkom, ktorý však exekúcii nepodlieha, nebolo by z jeho strany možné prijať iný záver ako ten, že povinný je v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku osobou nemajetnou, a tým je, za situácie, že od začatia exekúcie uplynula doba piatich rokov, počas ktorej nedošlo ani len k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, daný dôvod na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom. Na uvedenom nič nemení ani presvedčenie oprávneného, že povinný disponuje majetkom, z ktorého by nárok oprávneného mohol byť uspokojený.
4. K námietke oprávneného týkajúcej sa použitia donucovacieho opatrenia súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, uviedol, že v zmysle ustanovení Exekučného poriadku nie je možné prostredníctvom donucovacích opatrení vymáhať (vynucovať) splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom znejúcim na peňažné plnenie.
5. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súdny exekútor nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného a skutočnosť splnenia podmienky pre zastavenie exekúcie a upovedomenie o zastavení exekúcie je predčasné. Oprávnený uviedol, že zisťovanie hnuteľného majetku povinného, (napr. televízny prijímač, mobilné telefóny, finančná hotovosť, cennosti, nábytok, počítače a notebooky, lampy, nebežné odevy a textil) a ich speňaženie je odôvodnené ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy, a to práve pri výške pohľadávky oprávneného. Oprávnený uviedol, že ním popísané zisťovanie majetku súdny exekútor nevykonal, z ktorého dôvodu neboli splnené zákonné podmienky zastavenia exekúcie. Oprávnený tiež uviedol, že dôkazné bremeno v tomto prípade nenesie on a že nemá povinnosť zisťovať a oznamovať exekútorovi kde sa má hnuteľný majetok povinného nachádzať, keď je to práve súdny exekútor, kto má dostatok oprávnení na to, aby zistil a spísal všetok majetok povinného a aby tak učinil sám a z vlastnej iniciatívy. Oprávnený tiež uviedol, že súdny exekútor je povinný vykonávať aj tzv. stratové exekúcie, ktoré mu boli pridelené. Oprávnený žiadal, aby súd jeho sťažnosti vyhovel a aby zmenil napadnuté uznesenie tak, že námietkam oprávneného vyhovuje a upovedomenie o zastavení exekúcie zrušuje.
6. Podľa § 202 ods. 1 veta druhá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
13. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je nedôvodná, preto je potrebné ju zamietnuť.
14. Odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považoval za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie veci relevantnými, tvrdeniami a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Sťažnosťou oprávneného napadnuté uznesenie o zamietnutí námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie preto súd rozhodujúci o sťažnosti považoval za vecne správne.
15. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemusí obsahovať odôvodnenie v prípade, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v napadnutom rozhodnutí. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor dospel pri rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie k záveru, že v posudzovanej veci neboli dané žiadne dôvody na rozhodnutie o zrušení upovedomenia o zastavení exekúcie vydaného súdnym exekútorom.
16. Pokiaľ ide o dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nezistenie zexekvovateľného majetku povinného neznamená, že povinný nemá akýkoľvek majetok, ale znamená, že u neho nebol zistený taký majetok, ktorý by bolo v exekučnom konaní možné zexekvovať. Jedná sa teda o tzv. relatívnu nemajetnosť povinného a nie o nemajetnosť absolútnu.
17. Spôsob vykonávania exekúcie určuje súdny exekútor, a to aj na základe preskúmania majetkových pomerov povinného, pričom objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými podkladmi a vyvodenie záverov o možnosti alebo nemožnosti vykonania exekúcie prináleží práve súdnemu exekútorovi (nie súdu, či už konajúcemu prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka alebo prostredníctvom sudcu). Ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného dospeje k záveru, že u neho nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť, ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie nespočíva na vôli či rozhodnutí konkrétneho súdneho exekútora, ale je postupom, ktorý každému súdnemu exekútorovi predpisuje priamo zákon. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí.
18. S poukazom na vyššie uvedené bolo v posudzovanej veci úlohou súdneho exekútora, aby vykonanými lustráciami zistil majetkové pomery povinného a zvolil primeraný spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti. Súd, po oboznámení sa s obsahom celého súdneho spisu dospel k záveru, že súdny exekútor pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal a rozhodnutie o vydaní upovedomenia o zastavení exekúcie nebolo excesom či predčasne vydaným rozhodnutím ale bolo riadne odôvodneným rozhodnutím, ktorého vydanie súdnemu exekútorovi prináleží.
19. Súd sa nestotožnil s argumentáciou oprávneného spočívajúcou v ním tvrdenej existencii majetku povinného, nakoľko ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej (oprávneným tvrdenej) existencii majetku povinného resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti vykonania exekúcie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie súdny exekútor zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie akýkoľvek a každý majetok povinného (oprávneným príkladmo uvádzaný televízny prijímač, mobilný telefón atď.) je možné speňažiť. Navyše, domnienka oprávneného, že na mieste bydliska povinného by sa mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci nebola zo strany oprávneného podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami (tvrdeniami), pričom oprávneným podanú sťažnosť súd zhodnotil ako sťažnosť všeobecnú, pričom súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že oprávnený rovnako znejúcu sťažnosť podáva opakovane, v rôznych konaniach vedených na exekučnom súde.
20. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa nie je možné považovať za porušenie práva či porušenie a nerešpektovanie práv sťažovateľa.
21. Vzhľadom na uvedené súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom dňa 26. 01. 2026 pod sp. zn. 25Ek/1994/2019 považoval za nedôvodnú, preto o nej rozhodol tak, že ju zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).