Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-9P/98/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti rodičov: matka - D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, F. G. H. F. XX, I., zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Jana Brišková Dominová, advokátka, so sídlom Štefánikova 6453/2C, Piešťany, a otec - D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 7. februára 2024 č. k. -174, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaniami súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil s účinnosťou od 01.04.2022 výživné na mal. A. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 185 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky; výrokom II. zvýšil s účinnosťou od 01.04.2022 výživné na mal. C. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 185 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky; výrokom III. nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.04.2022 do 31.01.2024 na mal. A. v sume 1870 eur otcovi uložil zaplatiť v splátkach po 100 eur mesačne, spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia; výrokom IV. nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.04.2022 do 31.01.2024 na mal. C. v sume 1870 eur otcovi uložil zaplatiť v splátkach po 100 eur mesačne, spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia; výrokom V. rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -59 zo dňa 08.03.2017 v časti výroku o výživnom na maloletého A.; výrokom VI. rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -23 zo dňa 19.04.2017 v časti výroku o výživnom na maloletú C. a výrokom VII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení , , , , , a o rodine, , a (ďalej „“), ako aj (ďalej „“), keď pokiaľ išlo o návrh matky na zvýšenie výživného otca na maloleté deti zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur, neskôr korigovaný na sumu 300 eur mesačne (pôvodne matka žiadala 200 eur mesačne na každé dieťa), súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tento návrh je čiastočne dôvodný, nakoľko na strane maloletých detí došlo vzhľadom na plynutie času od poslednej úpravy (t. j. pred 7 rokmi) k výraznej zmene pomerov spočívajúcej hlavne v nástupe oboch maloletých detí do základnej školy, ktorá skutočnosť znamená výraznú zmenu pomerov predstavujúcu zvýšenie ich životných nákladov na živobytie. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa tieto podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. -59 zo dňa 08.03.2017 a rozsudkom č. k. - 23 zo dňa 19.04.2017 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí odôvodňujúcej zmenu výšky bežného výživného, ktoré má spotrebný charakter. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí prišlo z dôvodu nástupu oboch maloletých detí do školského zariadenia (v čase rozhodovania navštevujú obe deti 1. stupeň ZŠ), s ktorou skutočnosťou sú spojené zvýšené náklady, čo je všeobecne známe súdu aj z bežnej praxe. Za odôvodnené náklady na maloleté deti súd ustálil tieto náklady, a to: mal. A.: strava cca 150 eur (vrátane stravy v škole), lieky + vitamíny 20 eur, ŠKD 18 eur, krúžky (počítačový, florbal a pohybové hry) 18 eur, oblečenie 50 eur (vrátane obuvi - ortopedické topánky), školské potreby cca 20 eur, voľnočasové aktivity 20 eur, čo spolu predstavuje sumu cca 300 eur. Mal. C.: strava cca 150 eur (vrátane stravy v škole), lieky + vitamíny 20 eur, ŠKD 18 eur, krúžky (výtvarný, tanečný, počítačový) 18 eur, oblečenie 50 eur (vrátane obuvi), školské potreby cca 20 eur, voľnočasové aktivity 20 eur, čo spolu predstavuje sumu cca 300 eur. Súd skresal matkou uvádzaný náklad na stravu detí, ktorý matka uvádzala v sume 210 eur mesačne (na každé dieťa), ktorý sa súdu javil ako neprimerane vysoký s tým, že matkou nebola uvádzaná žiadna potravinová intolerancia, prípadne iné stravovacie obmedzenie detí. Ak by náklady na stravu jedného člena rodiny mali predstavovať sumu 210 eur, ako uvádzala matka, pri 4-člennej rodine by takto náklady na stravu predstavovali sumu cca 840 eur, pričom treba prihliadnuť aj na vek maloletých detí (6 a 8 rokov) a celkový príjem rodiny. Preto súd považoval za primeraný náklad na stravu vo výške 150 eur mesačne na 1 dieťa. Rovnako tak súd považoval za neprimeraný náklad na ošatenie v mesačnej výške 2x 100 eur na každé dieťa, ako aj náklady na voľnočasové aktivity 2x 60 eur mesačne na každé dieťa, a to aj vzhľadom na matkou deklarovaný príjem, keď matkou deklarované náklady na ošatenie pre dve deti (2x 100 eur) a náklady na voľnočasové aktivity (2x 60 eur) by potom predstavovali spolu 320 eur, čo je zhruba polovica z matkinho mesačného príjmu. Celkové náklady na deti, ktoré matka uvádzala, predstavovali 900 eur, pričom jej mesačný príjem z dohôd - poskytovania domácich prác, bol 600-700 eur, z čoho potom vyplýva, že matka by len na výdavky detí spotrebovala svoj celý príjem, vrátane prídavkov (2x 60 eur), ako aj náhradného výživného (2x 100 eur). Neobstojí ani argumentácia matky, že výdavky detí jej pomáha uhrádzať jej manžel, nakoľko jeho príjem je vo výške 1400 eur, pričom náklady na domácnosť a iné, ako sú uvedené v bode 7. rozsudku vo výške 1390 eur, potom pokrývajú celý príjem manžela matky. Z uvedeného dôvodu súd ustálil náklady detí vo výške cca 300 eur mesačne na každé maloleté dieťa (bez zápočtu pomerných nákladov na bývanie hradených zrejme manželom matky), čo zodpovedá adekvátne zárobkovým a majetkovým pomerom matky, ako aj jej spolužijúceho manžela. Podľa zaužívanej súdnej praxe predstavuje prechod na základnú školu z predškolského zariadenia relevantný dôvod na zvýšenie výživného, pričom zo strany matky bol preukázaný nárast nákladov na maloleté deti od ostatnej úpravy v roku 2017. Skutočnosť, že otec sa protiprávnym konaním vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor výživou oprávnených osôb. Opačný výklad by viedol k takým dôsledkom, že takýmto nezodpovedným konaním by sa povinné osoby mohli zbaviť plnenia svojich vyživovacích povinností. Ak sa teda otec nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, ide o stav, ktorý si otec zavinil sám svojím nezodpovedným prístupom k životu a k povinnostiam, súd tak na účely ustálenia jeho príjmu na uvedenú skutočnosť (výkon trestu) prihliadal ako na okolnosť vzdania sa zamestnania a vychádzal preto z príjmu, ktorý otec dosahoval, resp. dosahovať mohol pred nástupom do väzenia. Keďže otec dovtedy pracoval ako vodič nákladnej dopravy, súd tak na základe ponúk práce na stránke „I.“ ustálil jeho príjem vo výške 2000 eur brutto, čo je v prepočte 1683 eur netto. Uvedenú ustálenú sumu potencionálneho príjmu súd považoval za primeranú vzhľadom na príjem takejto pracovnej pozície pohybujúci sa v rozmedzí 1500 - 3000 eur brutto, pričom je pochopiteľné, že matka súdu predkladala ponuky s najvyšším možným zárobkom, súd však vychádzal z priemeru možného príjmu v danej pozícii. Pokiaľ ide o súdnu prax, rodič by mal zo svojho čistého príjmu vynakladať sumu v rozsahu od 20 % do 25% na všetky vyživovacie povinnosti, súd v prípade maloletých detí na 1. stupni ZŠ stanovil rozsah vyživovacej povinnosti otca vo výške 22% z jeho príjmu, vzhľadom na vek detí, keďže do úvahy prichádza možné zvýšenie výživného v závislosti od veku detí. Z uvedeného potom vyplýva, že výživné na 2 deti z potencionálneho čistého príjmu 1683 eur netto predstavuje sumu 370 eur, výživné na jedno dieťa predstavuje sumu 185 eur pri cca rovnakých nákladoch oboch maloletých detí. Súdom stanovené výživné vo výške 2x 185 eur považoval súd vzhľadom k potrebám maloletých detí, s prihliadnutím na ich vek, keď náklady maloletých detí boli ustálené vo výške cca 300 eur na každé dieťa, a tiež k možnostiam a schopnostiam otca pri jeho potencionálnom príjme za primerané. Spolu s výživným poskytovaným od matky, vrátane rodinných prídavkov, zabezpečí uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých v požadovanom rozsahu na obdobie navštevovania základnej školy, pokiaľ sa nevyskytnú zásadné dôvody na zmenu takto stanoveného výživného. Súd dal do pozornosti, že ak otec s deťmi nežije v spoločnej domácnosti, výlučná osobná starostlivosť o maloleté detí je tak na matke, čo napokon ani v konaní nebolo rozporované, je potom dôvodné, aby sa na výživnom vo väčšej miere podieľal rodič, ktorý osobnú starostlivosť nevykonáva. Súdom ustálené výživné uvedenému zodpovedá, keď ustálené náklady v sume cca 300 eur mesačne na každé maloleté dieťa, rozdelil medzi rodičov na tzv. tretinový systém, t. j. sumou cca 2/3 nákladov zaťažil otca, t. j. rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, sumou cca 1/3 nákladov matku, a teda otcovi uložil povinnosť plnenia výživného vo výške 185 eur a zvyšok (300-185) 115 eur matke pri jej príjme 600 - 700,- eur mesačne, čo predstavuje spravodlivý pomer plnenia vyživovacej povinnosti vzhľadom k tomu, že osobná starostlivosť je výlučne na pleciach matky (matka uvádzala, že s otcom nie sú v kontakte od roku 2021, keďže je v zahraničí). Ak by súd vypočítal rovnako z príjmu matky 22%, tento podiel predstavuje sumu cca 150 eur (pri príjme matky cca 700 eur). Je nutné pripočítať k uvedenému aj prídavky na deti aktuálne v sume 2x 60 eur, z ktorých môžu byť hradené občasné mimoriadne výdavky detí, ako uvádzala matka napr. okuliare pre dcéru, príp. zvýšené výdavky na ortopedickú obuv pre syna, prípadne do budúcna mobil, či počítač. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd návrh matky v časti zvýšenia výživného na maloleté deti za čiastočne dôvodný a v tomto smere návrhu vo výroku I. a II. rozsudku v časti vyhovel. Súd teda zvýšil výživné otca zo sumy 100 eur mesačne na sumu 185 eur mesačne na každé maloleté dieťa. Súd tak zvýšil výživné otca na maloleté deti A. a C. od 01.04.2022, keď návrh bol podaný dňa 04.04.2022, kedy podľa názoru súdu zároveň bola preukázaná aj zmena súvisiaca s nárastom nákladov, t. j. prechod na základnú školu - 1. stupeň. V dôsledku zvýšenia výživného odo dňa 01.04.2022 súd vo výroku III. a IV. vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.04.2022 do 31.01.2024, ktorý činí 1870 eur (85 eur x 22 mesiacov) na každé maloleté dieťa (spolu nedoplatok 2x 1870 eur), pričom nedoplatok súd otcovi povolil splácať v splátkach po 2x 100 eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania (súd zohľadnil skutočnosť, že v úhrne ide o pomerne vysokú sumu nedoplatku, pričom matka súhlasila so splátkami po 100 eur). O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle , keď vo výroku VII. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. , keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a zvýšiť výživné na každé dieťa na sumu 300 eur mesačne. Namietla ustálenie nákladov na maloleté deti, ktoré nevychádza z vykonaného dokazovania a skutočného stavu. Súd absolútne nezohľadnil odôvodnené a základné náklady, ktoré vynakladá v súvislosti so zabezpečením bytovej otázky maloletých detí, kedy výška nájomného pre 4 osoby predstavuje sumu 720 eur mesačne a náklady na bývanie detí tak predstavujú sumu vo výške 180 eur na každé. Mal. A. má 9 rokov a váži 44 kg, je v období, kedy má zásadne zvýšený príjem potravy a ona ho v žiadnom prípade nedokáže odstravovať za 5 eur denne, keď ňou uvádzaný náklad na stravu vo výške 210 eur považoval súd za neprimerane vysoký. Na oblečenie, predovšetkým na obuv mal. A., vynakladá vyššie náklady, ako si súd bezdôvodne ustálil, keď ortopedická obuv a barefoot obuv sa pohybuje od 50 eur vyššie, pričom maloletému rastie noha a potrebuje obuv na telesnú, florbal, prezuvky, jarnú, letnú a zimnú obuv. Súd zásadne podpriemerne stanovil limit na voľnočasové aktivity. Pri mal. C. súd vôbec nezohľadnil jej zhoršený zdravotný stav, ktorý bol preukázaný. Maloletá má silné dioptrie, s čím sú spojené náklady vo výške 200 až 300 eur ročne. Od 12.2.2024 do 13.3.2024 boli náklady na mal. A. vo výške 760 eur a na mal. C. vo výške cca 500 eur. Ona trávi s deťmi 365 dní v roku, pričom výnimočne si ich v minulom roku zobrali v lete na týždeň starí rodičia s otcovej strany. Vzhľadom na absenciu záujmu otca, či príbuzných, ktorí by jej pomohli s deťmi, má veľmi oklieštené možnosti dosiahnuť lepší príjem. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, naposledy pracoval ako vodič kamiónu s príjmom cca 2000 eur mesačne netto, pričom ak by nepáchal trestnú činnosť, bol by jeho príjem vyšší. Príkladmo uviedla príjem vodiča kamiónu v západnej Európe. Poukázala na bežnú prax súdov, v zmysle ktorej je výživné stanovené v rozmedzí 25% až 30% z príjmu povinného rodiča. Od 2/2024 sa Ministerstvo spravodlivosti snaží o zjednotenie spôsobu výpočtu výživného, pričom výživné na dve maloleté deti vo veku 6-9 rokov predstavuje sumu vo výške 28% z príjmu povinného rodiča. V prípade otca, ktorý sa o maloleté deti nezaujíma, malo by byť výživné určené stanovené v hornej hranici, a to 30% z jeho príjmu.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že sa už tri roky nachádza vo výkone trestu v Španielsku, kde mu nebola doručovaná pošta v čase konania. Po zadovážení podkladov k veci tieto súdu následne zašle. Poukázal na to, že matka maloletých pracuje na čierno a jej príjem prevyšuje sumu 900 – 1000 eur. Pracoval ako pomocník vodiča, pretože mal zadržaný vodičský preukaz a mzda pomocného vodiča je 1400 eur netto. Svojim deťom prispieval na bicykle, okuliare a výlety. Prispieval tiež na zvýšené náklady ich chodu domácnosti. Deti jeho rodinu navštevujú minimálne 5krát ročne a dostávajú darčeky nie v sumách 150 eur maximálne, ako uvádza matka, pretože pochádza z piatich súrodencov, a každý im prinesie nejaký dar. Nesúhlasil s výškou stanoveného výživného.

5. Procesný opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol odvolaniu vyhovieť.

6. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie uplynulo už 6 mesiacov, maloleté deti nastupujú v 09/2024 do 3. a 2. ročníka ZŠ a ju opakovane čakajú zvýšené výdavky, ktoré musí pokryť z výživného vo výške 100 eur na každé dieťa, čo je absolútne neudržateľné a to zvlášť, ak obe deti majú zhoršený zdravotný stav. Otec sa od roku 2017 o deti nezaujíma, žije trvalo neusporiadaným životom a osobná starostlivosť o deti je výlučne na nej. Pokiaľ otec tvrdí, že pracoval ako pomocník vodiča z dôvodu zadržania vodičského oprávnenia, ide o jeho nezodpovedné správanie, ktoré nemôže byť na ujmu deťom.

7. Procesný opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca sa pridržal svojho vyjadrenia na pojednávaní dňa 7.2.2024.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolania podali včas oprávnené osoby – účastníci konania (, a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné a odvolanie otca dôvodné nie je.

9. Predmetom konania na súde prvej inštancie je zvýšenie výživného na mal. A. a mal. C..

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý počnúc dňom 1.4.2022 zvýšil výživné otca na každé z detí zo sumy 100 eur na sumu 185 eur mesačne, rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom, zmene rozsudkov o ostatnej úprave výživného, ako aj o trovách konania.

11. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie prvoinštančného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľné.

12. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (, ) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.

13. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné vzhľadom na nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Je pravdou, že súd v odôvodnení rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú otázku, každý argument účastníka, ale musí reagovať na tie, ktoré majú pre konanie podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každý jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne).

14. V zmysle súdom prvej inštancie použitého ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením 121CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.

15. Je potrebné dať za pravdu matke, že súd prvej inštancie v rámci odôvodnených potrieb maloletých nezohľadnil ich podiel na nákladoch spojených s bývaním v byte, ktoré podľa matky predstavujú 720 eur mesačne, čo na každé z detí predstavuje sumu 180 eur mesačne, pričom odôvodnenie súdu prvej inštancie, že tieto zrejme hradí manžel matky, je neurčité, nesprávne a nedôvodné, nakoľko ide o základné potreby maloletých a to bez ohľadu na to, z koho príjmu sú hradené. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež nevyplýva, ako súd zohľadnil zvýšené náklady v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom detí, v prípade mal. A. nutnosť nosenia ortopedickej obuvi a v prípade mal. C. so zrakovou poruchou. Za nedostatočne odôvodnené považoval odvolací súd krátenie nákladov vyčíslených matkou na maloleté deti.

16. Tak ako v reálnom živote nie je možné exaktne matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu dieťaťa v širšom zmysle slova, tak nie je možné vyčísliť hodnotu osobnej starostlivosti, na ktorej by sa mali rovnakou mierou podieľať obidvaja rodičia (netreba pripomínať, že nejde len o zabezpečenie a prípravu jedla, zabezpečenie a údržbu bývania, pranie a žehlenie ošatenia, odvoz dieťaťa do a zo školy/ škôlky alebo na krúžky, ale napr. aj o zabezpečenie lekárskej starostlivosti a liečebného režimu dieťaťa v prípade ochorenia /návšteva a čakanie u lekára alebo na pohotovosti, nemožnosť rodiča pracovať v prípade ošetrovania člena rodiny/ alebo o trávenie osobného času s dieťaťom). Rovnako netreba prehliadnuť dve skutočnosti: 1/ maloleté výživou oprávnené dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a 2/ vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.

17. S prihliadnutím na nemožnosť v reálnom živote matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu dieťaťa v širšom zmysle bolo rozhodovacou činnosťou súdov ustálené určovanie výživného v rozsahu 20 – 30 % z čistého príjmu povinného rodiča na všetky výživou oprávnené deti, na základe čoho bola vypracovaná Ministerstvom spravodlivosti SR i Metodická príručka výpočtu výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné, pričom v prípade dieťaťa na prvom stupni základnej školy pri dvoch vyživovacích povinnostiach je „tabuľkové výživné“ 14% z príjmu povinnej osoby na jedno dieťa, samozrejme so zohľadnením, že určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu.

18. Pokiaľ otec maloletých v odvolaní namietal, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý odvolací dôvod videl v tom, že mu nebola doručovaná žiadna pošta v čase konania, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu v Španielsku, tak tento odvolací dôvod nebol daný, pretože z obsahu spisu vyplýva, že otcovi bola zásielka obsahujúca návrh na začatie konania s výzvou na vyjadrenie, ako aj predvolanie na pojednávania dňa 8.1.2024 a 7.2.2024 doručovaná cestou dožiadaného doručovacieho orgánu a doručená dňa 4.12.2023 (č. l. 131).

19. Za správny považoval odvolací súd postup súdu prvej inštancie, ktorý skutočnosť, že otec je vo výkone trestu, vyhodnotil v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine v neprospech otca ako vzdanie sa príjmu, čo nemôže byť v rozpore so záujmom maloletých na zabezpečení riadnej výživy. Za správne považoval odvolací súd i úvahy súdu prvej inštancie o potencionálnom príjme otca, pričom je potrebné vychádzať z možného príjmu dosiahnuteľného na území SR (údaje bude potrebné aktualizovať), keď nemožno nútiť otca, aby pracoval v zahraničí. Samozrejme pri jeho zamestnaní sa v zahraničí, je potrebné vychádzať z ním dosahovaného príjmu, za predpokladu, že nebude nižší ako potencionálny príjem.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ľa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Po vrátení veci súd prvej inštancie vec opätovne prejedná, vykoná potrebné dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie podľa riadne odôvodní. Pri prejednaní veci a rozhodovaní bude súd prvej inštancie vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného vyššie ( ).

22. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ().

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).