Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoP-122-2025.pdf
PDF · 104.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B3-40P/51/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7, Bratislava, dieťa rodičov: matka C. B., D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, B., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Jana Uhrinová s.r.o., so sídlom Bezručova 1, Bratislava, IČO:52 424 944 a otec C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX, B., o návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 27.02.2025, č.k. B3-40P/51/2023-143, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. o výživnom a vo výroku II. o zročnom výživnom v časti týkajúcej sa obdobia a výšky určeného zročného výživného potvrdzuje.
Vo výroku II. v časti o lehote na plnenie a o mieste plnenia sa mení tak, že zročné výživné je otec povinný platiť v mesačných splátkach vo výške 200 eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku s účinnosťou od 23.03.2023 uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 250 eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred (výrok I.), zročné výživné za obdobie od 23.03.2023 do 27.02.2025 v celkovej sume 4 960 eur uložil otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky (výrok II.) a výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2.Rozhodnutie právne odôvodnil čl.5, § 36 ods. 1, § 25 ods.2, § 26, § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods.1, § 78 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o rodine“), čl.3 Dohovoru o právach dieťaťa, § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C. m. p.“), keď po doplnenom dokazovaní, vykonanom v intenciách rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 09.04.2024, č.k. 15 CoP/73/2024-97 zistil, že maloletá žije od 15.02.2023 spoločne s matkou a jej priateľom v spoločnej domácnosti na A. G. H.XX A. B., pričom mesačné náklady na maloletú matka vyčíslila v sume 250 eur strava, 15 eur školské pomôcky, 100 eur ošatenie, 15 eur električenka, 30 eur vreckové, 20 eur telefón, 16 eur Multisport karta, 20 eur drogéria a vitamíny, 50 eur iné potreby (kino, divadlo) a náklad na bývanie, kedy v čase začatia konania matka za prenájom bytu na A. G. A. B. uhrádzala sumu 275 eur mesačne (1 z mesačného nájmu 550 eur). Z výpovede matky na pojednávaní dňa 22.01.2025 zistil, že táto s otcom nekomunikuje, dcéra chodí k otcovi posledný mesiac takmer každý deň po škole, niekedy tam prespáva cez víkend, na Vianoce
dostala od otca čižmy, kabát, nejaké peniaze, dovolenky s ňou otec nerieši. Matka naďalej pracuje v spol. I. J., J., kde dosahuje čistý mesačný príjem 1 263 eur, kvôli bývalému manželovi (otcovi) je v bankrote, nemôže vlastniť žiadnu nehnuteľnosť, nevlastní ani osobné motorové vozidlo. Jej partner I. K., s ktorým žije v spoločnej domácnosti, pracuje ako živnostník v Taxi službe s čistým mesačným príjmom 1 000 eur, od 01.02.2025 sa sťahujú do iného prenajatého trojizbového bytu (kde má maloletá svoju izbu) s mesačným nájmom 850 eur. Otec zatiaľ zaplatil na výživnom za rok 2023 sumu 150 eur a za obdobie od 01.01.2024 do 27.02.2025 sedemkrát po 50 eur, jedenkrát 150 eur a dvakrát po 70 eur. Z výpovede otca súd prvej inštancie zistil, že tento dňa 30.01.2024 absolvoval onkologickú operáciu, následné chemoterapie, druhú operáciu odmietol, na liečbu otec vynakladá sumu 100 eur mesačne, choroba aktuálne stagnuje. S manželkou (ktorá nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť) stále bývajú v jednoizbovom byte s platbou nájomného 500 eur, s manželkou pracujú na dohodu o vykonaní práce v upratovacej firme L. - F., J. D., kde manželka dosahovala príjem 700 eur a on vo výške 700 – 720 eur, príjem nevie preukázať, pretože výplatu dostáva v hotovosti, nepoberá žiadne iné dávky, ani nemocenské. Jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie je stredoškolské s maturitou - polygrafický priemysel, v tomto odbore nikdy nepracoval, otec v konaní uvádzal, že je schopný platiť výživné maximálne v sume 150 eur mesačne, jeho manželka nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, za stravu pre zvieratá platia mesačne 70 eur, sumu 250 eur mesačne platí za úvery (s nastavením splácania na ešte asi 7 rokov). Na pojednávaní dňa 27.02.2025 otec uviedol, že s manželkou prestali pracovať v spoločnosti F. J. na konci januára 2025 (pracovný pomer bol ukončený z dôvodu predaja spoločnosti), od toho času si obaja s manželkou hľadajú novú prácu (neúspešne), za nájom prenajatého bytu platia mesačne sumu 500 eur, 15 eur mesačne za internet, náklady za nájom bytu a vedenie domácnosti otec pokrýva z pôžičky od mladšieho brata. 3. Podľa názoru súdu prvej inštancie otec svoj zárobok žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodiac tým, že mu bol vyplácaný v hotovosti „na ruku“, a preto žiadnym potvrdením o prevzatí zárobku ani pracovnou zmluvou nedisponuje. Okrem toho uviedol, že od 01.02.2025 už obaja s manželkou v spoločnosti F. J. nepracujú, pretože im bolo oznámené, že došlo k predaju spoločnosti. Ani skutočnosť uvádzanú vo svojej výpovedi, že si požičal hotovosť od svojho brata na živobytie, otec žiadnym spôsobom nepreukázal. Pri stanovení výšky výživného potom vychádzal z odôvodnených a preukázaných potrieb v čase rozhodovania súdu 14 - ročnej maloletej, ktoré otec nerozporoval (ktoré posúdil za v celom rozsahu dôvodné) a na strane otca zo zásady potencionality príjmov, keď pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Súd prvej inštancie zdôraznil, že u otca ide o jedinú vyživovaciu povinnosť, jeho manželka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Súčasne prihliadal na zdravotný stav otca, ktorý je však v súčasnosti riešený ambulantne, otec vynakladá na doplatky za lieky mesačne 100 eur, ktorý mu však dovoľuje pracovať a dosahovať deklarovaný príjem 720 eur . Za dôvodné mal očakávať, že otec si nájde inú brigádu a bude v nej dosahovať minimálne rovnaký príjem ako do 31.01.2025. V rozhodnutí uviedol, že deklarovaný príjem domácnosti otca je spolu 1 400 eur, z toho je nájomné 500 eur, po odrátaní je zostávajúca suma 900 eur. Do úvahy napokon zobral skutočnosť, že otec žije v B., kde sú možnosti zamestnať sa brigádnicky a dosahovať príjem vyšší ako ním deklarovaný posledný zárobok v sume 720 eur. Uplatnením zásady potencionality príjmov v súlade s návrhom matky, odôvodnenými potrebami maloletej a súhlasným stanoviskom kolízneho opatrovníka , následne stanovil vyživovaciu povinnosť otca v sume 250 eur mesačne. 4. Pri stanovení výšky zročného výživného od 23.03.2023 (deň podania návrhu na súd) do 27.02.2025 (deň vyhlásenia rozsudku) súd prvej inštancie vychádzal zo zaplatených súm výživného, a to za obdobie od 23.03.2023 do 31.12.2023 vo výške 150 eur a za obdobie od 01.01.2024 do 27.02.2025 v sume 640 eur . Keďže otec mal titulom výživného za toto obdobie uhradiť sumu v celkovej výške 5 750 eur (za rok 2023 2 250 eur, za rok 2024 3 000 eur a za rok 2025 v sume 500 eur), pri zohľadnení celkovej platby výživného 790 eur ustálil výšku zročného výživného na sumu 4 960 eur , ktorú zaviazal otca zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p. 6. Otec v podanom odvolaní uviedol, že trvá na odvolaní proti zrušeniu striedavej osobnej starostlivosti, hlavne v častiach odôvodnení na jej zmenu na osobnú starostlivosť matky, najmä s odvolaním sa na finančné problémy matky, ktoré mali byť ním spôsobené matke (čo nie je pravdou). Práve čo najčastejší kontakt s dcérou je pre neho antibiotikom pre uzdravenie a psychické zotavenie. O maloletú A. sa riadne staral od jej narodenia, rovnako ako sa staral o staršiu dcéru matky A.. Otec poukázal
na priebeh vedenia pojednávania zo dňa 27.02.2025, ktoré viedla sudkyňa zaujato, v jeho priebehu neakceptovala jeho návrhy na overenie situácie spoločnosti, kde naposledy s manželkou pracovali, čím nadobudol pocit, že už bolo rozhodnuté. Otec namietol súpis úplne nepodložených súm vynakladaných na maloletú, ktoré sú doslova doplňované od stola. K sume 100 eur oblečenie uviedol, že maloletá má jedny nohavice, ktoré jej zaplatil on, k sume 500 eur ako výlety v škole nie je žiaden doklad. Jeho pomery sa zmenili spôsobom, že sa chce a vie v prípade určenia striedavej osobnej starostlivosti v plnej miere postarať o maloletú. S manželkou sa presťahovali do menšieho rodinného domu s pozemkom o rozlohe cca 1 000 m2, maloletá tu má vytvorený priestor, so zmenou bývania bola maloletá spokojná. S manželkou sa začali stále viac úspešnejšie venovať úprave záhrad, vlastnému upratovaciemu servisu a miernym rekonštrukčným prácam (maľovanie interiérov, inštalačné práce opravy), v súčasnosti riešia zoficiálnenie ich činnosti. 7. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť poukazujúc na to, že o zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti už bolo rozhodnuté a k tejto časti odvolania sa nebude vyjadrovať. Podľa jej názoru otec nepochopil, že ak niečo pred súdom tvrdí, je povinný to aj preukázať. To, že na poslednom pojednávaní doslova arogantným spôsobom vyzval súd, aby telefonoval s jeho bývalým zamestnávateľom za účelom zistenia skutočností, ktoré tvrdil, je až pohŕdanie súdom. V priebehu celého konania otec nepreukázal, že by poberal príjem od zamestnávateľa a hlavne vo výške, v akej uvádza, vždy sa vyjadroval, že poberal sumu 700 eur na ruku . Skutočnosť, že mal uzavretú dohodu o vykonaní práce neosvedčil . Súd prvej inštancie potom správne zobral do úvahy najvyššie dosiahnuté vzdelania otca, pri určovaní výživného vychádzal z potencionality príjmu otca a po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil, že suma 250 eur na maloletú je primeraná a v otcových finančných možnostiach. Pokiaľ ide o zdravotný stav otca, zo správ doložených otcom nevyplýva, že by mal zdravotné obmedzenia na výkon práce, resp. by bol poberateľom individuálneho dôchodku. 8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril. 9.Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a po preskúmaní odvolania otca dospel k nasledujúcim záverom. 10. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie neboli zistené žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.). 12. Keďže výrazná časť odvolacích námietok otca smerovala k „zrušeniu striedavej osobnej starostlivosti rodičov“ o maloletú A. , odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že o zverení maloletej A. do osobnej starostlivosti matky , so súčasnou zmenou rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.04.2016, sp. zn. 51P/35/2015, bolo v tomto konaní (začatom po návrhu matky zo dňa 20.03.2023) už rozhodnuté výrokom I. rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 10.01.2024, č.k. B3-40P/51/2023-68 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.09.2024, č.k. 15 CoP/73/2024-97, ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2024. S poukazom na uvedené sa v tomto rozhodnutí odvolací súd námietkami otca, týkajúcimi sa „zrušenia striedavej osobnej starostlivosti rodičov“ o maloleté dieťa nezaoberal. 13. Konštatuje, že predmetom odvolacieho prieskumu je určenie výživného na maloletú A., ktorá sa od polovice februára 2023 reálne nachádza v osobnej starostlivosti matky. Dodáva, že aj keď matka v podanom návrhu zo dňa 20.03.2023 žiadala rozhodnúť aj v otázke styku otca s maloletým dieťaťom tak, že „tento sa neupravuje“, po vydaní rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.09.2024, č.k. 15 CoP/73/2024-97 a vrátení veci na prvoinštančný súd ani jeden z rodičov netrval na tom, aby otázka styku otca s maloletou aj naďalej zostala predmetom rozhodovania súdu a bola obsiahnutá vo výrokovej časti rozhodnutia. 14. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 17. Zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods.1 C.s.p.), ktorá musí predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná, táto musí vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť aj tiež náklady na voľnočasové aktivity. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa , môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov , pri zohľadnení ich zárobkových schopností , majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, plnenia vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami. 18. V nadväznosti na posudzovaný predmet odvolacieho konania musí ďalej uviesť aj to, že v danom konaní je konajúci súd podľa § 35 C.m.p. povinný zistiť skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov a činnosť súdu musí smerovať k posúdeniu podmienok, ktoré sú rozhodujúcimi pre určenie výšky výživného povinného rodiča na maloleté dieťa , ktoré je odkázané výživou na svojich rodičoch, t.j. k skúmaniu a dôslednému posúdeniu schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov a rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa . Aj keď sa v danom prípade jedná o konanie riadiace sa ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku, ambícia, aby podklad rozhodnutia bol sumár zistení, ktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci (teda materiálnej pravde), nemôže byť dosiahnutá bez účastníkov konania a zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti). 19. V danej veci je z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, hodnoteného v určujúcej spätosti aj s predchádzajúcimi rozhodnutiami súdov vydanými v priebehu tohto konania (rozsudok Mestského súdu Bratislava II zo dňa 10.01.2024, č.k. B3-40P/51/2023-68, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.09.2024, č.k. 15 CoP/73/2024-97) s ktorými vytvára organickú jednotu (požiadavka komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí súdov vydaných v priebehu príslušného súdneho konania vyplýva z rozhodnutí Ústavného súdu SR IV. ÚS 350/09, IV. ÚS 409/2020) možné vyvodiť, že súd prvej inštancie akceptoval rozsah nákladov prezentovaných matkou v čase začatia konania (250 eur strava, 15 eur školské pomôcky, 100 eur ošatenie, 15 eur električenka, 30 eur vreckové, 20 eur telefón, 16 eur Multisport karta, 20 eur drogéria a vitamíny, 50 eur iné potreby -kino, divadlo a náklad na bývanie dieťaťa 135 eur, t.j. polovica z vtedajšieho podielu matky na nájomnom), ako aj ďalšie náklady prezentované matkou pred rozhodnutím súdu, a to sumu 500 eur ročne za školské výlety. Je treba uviesť, že výdavky vynakladané matkou na zabezpečenie bežných potrieb maloletého dieťaťa, t.j. na nákup stravy, ošatenia, obuvi, hygienických potrieb a výdavkov súvisiacich so zabezpečením základnej zdravotnej starostlivosti, sú nesporné a nie je potrebné ich osobitne preukazovať (keď tieto výdavky sú súdu známe a vychádzajú zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb, a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku). Pri celkovom zosumarizovaní týchto nákladov maloletého dieťaťa, ktoré vo vzťahu k nákladu na stravu odvolací súd korigoval na sumu 220 eur mesačne, k nákladu na trávenie voľného času na sumu 40 eur mesačne a k nákladu 100 eur mesačne uvádza, že sa jedná o súčasný náklad na oblečenie, obuv, športové potreby, odôvodnené potreby maloletého dieťaťa predstavujú bez položky nákladov na školské výlety (ktorý náklad nebol matkou preukázaný) celkovú sumu 600 eur mesačne. Otcovi k jeho odvolacím námietkam dáva do pozornosti, že náklady
prezentované matkou, súvisiace s dovolenkami, neboli súdom prvej inštancie a ani odvolacím súdom pri určovaní výživného zohľadňované. 20. Súd prvej inštancie pri zisťovaní príjmov a majetkových pomerov obidvoch rodičov zistil, že títo nevlastnia žiadne nehnuteľné a ani hnuteľné veci vyššej hodnoty (v priebehu konania obaja rodičia uvádzali, že sú v bankrote), obaja mali zabezpečené bývanie v prenajatých bytoch (otec v jednoizbovom byte s nákladom 470 eur, resp. po zvýšení nájmu 500 eur mesačne, matka v byte s nákladom 550 eur uhrádzaným na polovicu s partnerom, od 01.02.2025 náklad matky na prenájom 3 izbového bytu predstavoval sumu 850 eur mesačne). Otec v priebehu konania poukazoval na svoje zdravotné problémy (v roku 2024 absolvovanú onkologickú operáciu), vo vzťahu k príjmom uvádzal, že si zarába brigádnicky na ruku, resp. poberal hmotné dávky, pred rozhodnutím súdu uvádzal, že v spol. F. J. dostával „na ruku“ príjem 700 – 720 eur mesačne, nepoberal žiadne dávky, ani nemocenské, aktuálne si hľadá zamestnanie. Nahliadnutím do registra Sociálnej poisťovne bolo zistené, že otec v rozhodnom období nemá evidované žiadne príjmy, nebol poberateľom dôchodkových dávok, dávok nemocenského poistenia a ani dávok v nezamestnanosti. Na strane matky súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že táto je od podania návrhu nepretržite zamestnaná v spol. I. J. J., kde dosahuje čistý mesačný príjem vo výške cca 1 260 eur. Pokiaľ potom za daného stavu súd prvej inštancie vychádzal z výšky potencionálneho príjmu otca najmenej vo výške 720 eur mesačne, súčasne ďalej zohľadnil vzájomnú vyživovaciu povinnosť manželky otca voči nemu, jeho úvaha je správna a podopretá skutkovým stavom vyplývajúcim z dokazovania. Odvolací súd dodáva, že otec, ktorý nemá zníženú pracovnú schopnosť , a ktorý okrem krátkych období hospitalizácie v roku 2024 rieši svoj zdravotný stav ambulantnou formou , je povinný správať sa tak, aby bol schopný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči na výživu odkázanému maloletému dieťaťu. 21. V nadväznosti na uvedené , so súčasným prihliadnutím k výške životnej úrovne rodičov, je plne udržateľné určenie podielu oboch rodičov na finančnom zabezpečovaní potrieb maloletého dieťaťa, a to vo výške 270 eur mesačne otcom a cca 330 eur matkou. Má za to, že v určenom podiele otca je zohľadnený jeho aktuálne nižší príjem (odvodený od ustáleného potencionálneho príjmu otca) a na strane matky fakt, že táto čiastočne nahrádza svoje finančné plnenie od februára 2023 vykonávanou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Za stavu, kedy sa otec od februára 2023 na finančnom zabezpečení maloletého dieťaťa podieľal len sporadickými platbami (aj napriek tomu, že k povinnosti platiť na výživu maloletej bol zaviazaný uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 28.04.2023, č.k. 40P/51/2023-29), by iný spôsob určenia miery oboch rodičov na finančnom zabezpečení maloletého dieťaťa bol nespravodlivý, nezohľadňujúci kontext zistených skutkových okolností, a ani by nebol v záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd dodáva, že práve otec, ktorý nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú dcéru, má dostatok priestoru na svoje aktivity a na hľadanie možností uplatnenia sa na trhu práce. Zohľadňujúc uvedené odvolací súd výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil. 22. Za vecne a právne správny odvolací súd posúdil aj výrok II. o zročnom výživnom v časti týkajúcej sa obdobia (od 23.03.2023 do 27.02.2025) a výšky určeného zročného výživného (4 960 eur). Ku korekcii rozhodnutia podľa § 388 C.s.p. pristúpil len v časti určenia lehoty na plnenie a miesta plnenia majúc za to, že s poukazom na v konaní zistené osobné, majetkové a zárobkové pomery otca a výšku dlžného zročného výživného, sú v danom prípade splnené podmienky na aplikáciu § 232 ods.3,4 C.s.p. Zročné výživné v určenej výške otca potom zaviazal platiť v mesačných splátkach vo výške 200 eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok (znamenajúcej, že neuhradením čo i len jednej splátky nastane splatnosť celého plnenia). 23. O trovách konania rozhodol podľa § 52, § 58 C. m. p. v spojení s § 396 ods.2 C.s.p.
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).