Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-9-2026.pdf
PDF · 123.04 KB
Case nature
Subarea
5Co/9/2026
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Alžbety Beňákovej v spore navrhovateľa: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E., proti protistrane: WiiiN s.r.o., so sídlom Jasná 55, 900 42 Dunajská Lužná, IČO: 55 780 784, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní protistrany proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 5.12.2025 č.k. 17C/46/2025-45
r o z h o d o l :
I. M e n í uznesenie vo výroku I. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti z a m i e t a .
II. O d m i e t a odvolanie proti výroku II.
III. Z r u š u j e výrok IV. uznesenia.
IV. Protistrana m á n á r o k na náhradu trov celého konania proti navrhovateľovi v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil protistrane povinnosť zdržať sa konania, ktorým by mu bránila alebo ho obmedzovala v riadnom užívaní nehnuteľností, vrátane povinnosti zdržať sa akéhokoľvek zásahu alebo obmedzenia v súvislosti s dodávkou elektriny, vody, plynu či iných médií a služieb nevyhnutných na užívanie a bývanie a zároveň strpieť užívanie nehnuteľností navrhovateľom a hnuteľných vecí v uvedených nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom, pracovisko F. G. H., okres I. - J., J. E., kat. úz. E., a to pozemok - parcela registra „C“ KN č. 4550, zastavaná plocha a nádvorie: výmera 335 m2, pozemok - parcela registra „C“ KN č. 4551, zastavaná plocha a nádvorie: výmera 93 m2, pozemok - parcela registra „C“ KN č. 4552, zastavaná plocha a nádvorie: výmera 4209 m2, stavba - dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku s parcelným číslom 4550, stavba - dvojgaráž postavená na pozemku s parcelným číslom 4551. Navrhol, aby súd výrokom II. poučil protistranu o možnosti podať proti navrhovateľovi žalobu na Mestskom súde Košice o splnenie povinnosti, ktorou bude požadovať, aby rozhodol o povinnosti žalobcu vypratať predmetné nehnuteľnosti. Žiadal priznať mu plnú náhradu trov konania.
2. Navrhovateľ v podanom návrhu mal za to, že je potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami konania, nakoľko protistrana mu svojím nezákonným konaním bráni v riadnom užívaní predmetných nehnuteľností. Navrhovateľ je dlhoročným oprávneným obyvateľom a pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré považuje za svoje obydlie, domov a ktoré užíva nepretržite od jeho výstavby až doteraz nerušene po dobu viac ako 10 rokov. Na LV je v súčasnosti ako vlastník obydlia vedená spoločnosť WiiiN s.r.o., ktorej konateľom a spoločníkom je pán K. I., ktorý je súčasne aj jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti GOODMAN s.r.o., so sídlom Jasná 2972/55, 900 42 Dunajská Lužná, IČO: 31 365 353, ktorá bola na príslušnom LV evidovaná ako vlastník
obydlia ešte pred spoločnosťou WiiiN s.r.o. Spoločnosť GOODMAN s.r.o. nadobudla nehnuteľnosť jej vydražením v rámci výkonu záložného práva dražbou niekedy okolo roku 2019. Pán I. navrhovateľovi ponúkol, že nehnuteľnosť vydraží, aby mal navrhovateľ kde bývať, pričom v budúcnosti, keď sa vyriešia navrhovateľove právne spory ohľadom Cestovinárne KUK - FUK, si môže nehnuteľnosť odkúpiť za 200.000 eur. Uvedená ponuka na odkúpenie však neskôr nebola splnená. Pán K. I. mu výslovne a opakovane umožnil nehnuteľnosť užívať bez ďalších obmedzení s tým, že sa o ňu bude starať ako o vlastnú. Na základe tohto vyhlásenia p. K. I. mu vzniklo užívacie právo k obydliu vo vyššie uvedenom rozsahu a bez časového obmedzenia. Mal tam dlhodobo evidovaný trvalý pobyt, ktorý stratil výlučne vďaka aktivitám protistrany. Navrhovateľ v obydlí po celý čas býva a po celý čas sa o ňu stará, udržiava ju a to bez ohľadu na to, kto je zapísaný v katastri ako jej vlastník. Donedávna platil všetky pravidelné mesačné náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti, opravuje na svoje náklady poruchy, ktoré sa v obydlí vyskytnú, pravidelne kosí pozemok o veľkosti vyše 4000 m2. Navrhovateľ ďalej v návrhu opísal, že od júla 2025 došlo na opakovanú žiadosť a nastolenie, hrubý nátlak pána I. k prepísaniu všetkých médií z navrhovateľa na protistranu, ktorá sa zaviazala tieto služby od júla 2025 hradiť. Užívací titul mu vyplýva aj z konverzácie s konateľom protistrany, z ktorej vyplýva, že protistrana si je vedomá, že navrhovateľ v predmetnej nehnuteľnosti žije a negociuje podmienky nájmu. Navrhovateľ obmedzil platnosť neodkladného opatrenia do skončenia konania na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 34C/35/2024, kde je vedené konanie o určenie vlastníckeho práva a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 16.9.2024, ktoré je vyznačené aj na LV ako poznámka P 174/24 zo dňa 26.9.2024. V tomto konaní spoločnosť 4b2b.sk readymade 1 s.r.o. tvrdí, že vlastníkom obydlia je navrhovateľ, čím je spochybnené vlastnícke právo protistrany. Následne navrhovateľ opísal bezprávne vyhrážky protistrany a jej aktívne kroky v rozpore so zákonom a právom na ochranu obydlia, ktorý blokuje navrhovateľa v užívaní jeho obydlia. Navrhovateľ mal za to, že existuje reálna hrozba, že v takomto konaní bude pokračovať, pričom právne postavenie strán nie je vyriešené. Na osvedčenie svojich tvrdení navrhovateľ predložil listinné dôkazy.
3. Súd zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 34C/35/2024 zistil, že sa vedie konanie o určenie vlastníckeho práva, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Žalobcom v konaní je spoločnosť 4b2b.sk readymade 1 s.r.o. Pôvodným žalovaným 1/ bola pôvodne spoločnosť GOODMAN s.r.o. Na základe uznesenia súdu z 15.5.2025 táto z konania vystúpila a na jej miesto vstúpila WiiiN s.r.o., na základe prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou medzi týmito spoločnosťami. Navrhovateľ vystupuje v konaní ako žalovaný 2/. Žalobca v konaní tvrdí, že pôvodný žalovaný 1/ predal žalovanému 2/ predmetné nehnuteľnosti Kúpnou zmluvou z 23.12.2020, no následne od nej odstúpil pre údajné neuhradenie dohodnutej kúpnej ceny. Dňa 22.6.2021 bola medzi nimi uzavretá dohoda o záväzkovoprávnych a vecnoprávnych účinkoch odstúpenia od kúpnej zmluvy a bol podaný návrh na vykonanie záznamu, aby sa obnovil pôvodný stav a ako vlastník bol zapísaný žalovaný 1/, no podpisy neboli overené. Tieto nehnuteľnosti predstavovali jediný majetok žalovaného 2/, spôsobilý na uspokojenie pohľadávky žalobcu (spoločnosti 4b2b.sk readymade 1 s.r.o.), ktorú voči nemu má vo výške 552 670,59 eur. Podľa predloženej kúpnej zmluvy z 23.12.2020 mala byť kúpna cena 439 000 eur. Z Obchodného registra SR súd zistil, že jediným konateľom i spoločníkom spoločnosti je K. I., F..
4. Súd sa oboznámil s príslušnými listinnými dôkazmi: výpis z Obchodného registra spoločnosti GOODMAN s.r.o. a WiiiN s.r.o., LV č. XXXX, kat. úz. E., Vyhlásenie C. L. a D. L. zo dňa 22.10.2024, nepodpísaný návrh Zmluvy o skladovaní a užívaní priestorov medzi stranami konania, lekárske správy o zdravotnom stave navrhovateľa, platobné poukazy SIPO II., sms správy konateľa protistrany a fotografie (vozidla, ktoré blokuje vjazd), keď po citovaní príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku týkajúceho sa inštitútu neodkladného opatrenia a k nemu viažuceho sa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a podanie základnej charakteristiky tohto inštitútu dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, pretože navrhovateľ preukázal, že je potrebné neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Súd sa zaoberal ochranou obydlia, ktorá sa poskytuje v tom zmysle slova, že sa vyjadruje pojmom jeho nedotknuteľnosti, čo aj formálne približuje toto ústavne garantované ľudské právo k ochrane súkromia, ktoré je vo všeobecnej rovine ako lex generalis vymedzené v čl. 16 ods. 1 Ústavy SR v podobe nielen ako práva na súkromie, ale tiež vo forme vyjadrenia jeho nedotknuteľnosti. Po citácii čl. 16 Ústavy SR, čl. 21 ods. 1 a ods. 3 prvá veta Ústavy SR konštatoval, že kľúčovým pojmom pri ochrane obydlia nie je spôsob vyjadrenia tejto ochrany v ústave, ale vymedzenie predmetu ochrany a tým je obydlie. Pri výklade tohto pojmu je potrebné prihliadať aj na evolutívny výklad tohto pojmu v precedensoch ESĽP, ktorý je automatickou súčasťou slovenskej ústavnoprávnej ochrany obydlia s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR
sp. zn. III.ÚS 291/2018 zo dňa 7.8.2018. V intenciách judikatúry ESĽP sa pojem obydlie v evolutívnom výklade definuje v univerzálnejšom chápaní, ako je prezentované v zákonných definíciách, kde príliš podlieha účelovým vymedzeniam vzhľadom na to, či ide o občianskoprávnu úpravu (vlastníctvo, nájom, držba atď.), trestnoprávnu ochranu alebo stavebné právne predpisy. Pred správnymi definíciami vo vnútroštátnych zákonoch uprednostňuje existenciu reálnych väzieb a citových stránok. Tieto väzby môžu dokonca prevýšiť aj právny titul vzniku obydlia, resp. môžu požívať ochranu čl. 8 Dohovoru aj vtedy, ak obydlie vzniklo protiprávne. Nadobudnutie reálnych a citových väzieb k obydliu nie je podmienené ani jeho permanentným obývaním, resp. jeho užívaním len na rekreačné účely. V tomto smere poukázal na rozsudok Halabi proti Francúzsku (zo 16. mája 2019, č. 66554/14), vo veci ĆOSIĆ proti Chorvátsku, sťažnosť (č. 28261/06 z 5. júna 2009) a k strate obydlia poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10.9.2014 vo veci C-34/13.
5. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je podľa názoru súdu daná tým, že navrhovateľ, ktorý má vážne zdravotné problémy, dlhé roky užíva predmetné nehnuteľnosti, ktoré považuje za svoje jediné obydlie a je s ním silne prepojený a zároveň tvrdí, že mal s právnym predchodcom protistrany dohodnuté právo užívania bez časového obmedzenia s tým, že sa o ňu staral a s prísľubom spätného odpredaja. Na druhej strane protistrana má k predmetným nehnuteľnostiam zapísané vlastnícke právo a snaží sa navrhovateľa z nich vysťahovať (keďže mu navrhovateľ za ich užívanie neplatí). Tiež je faktom, že na tunajšom súde sa vedie konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, pod sp. zn. 34C/35/2024, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.
6. Súd poukázal na účel neodkladného opatrenia, ktorým je poskytnutie ochrany porušeného alebo ohrozeného práva. Nakoľko žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a protistranou a boli splnené podmienky na pozitívne rozhodnutie pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrhu vyhovel, avšak len v časti týkajúcej sa domu a prístupovej časti k nemu, nakoľko garáž a pozemky okolo domu (vyjmúc prístup k domu) podľa názoru súdu nepredstavujú obydlie a nie sú nevyhnutné pre uspokojovanie základných životných potrieb navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené, súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol (výrok II.). Súd má za to, že týmto neodkladným opatrením nebude protistrana ako povinná osoba obmedzená neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Proporcionalita zásahu medzi základnými právami strán sporu pri jeho nariadení je dodržaná, pretože uložením predmetného neodkladného opatrenia nedôjde k zásahu do vlastníckeho práva protistrany nad prípustnú mieru, keď vlastníctvo protistrany zostáva zachované a obmedzuje sa iba v rozsahu jeho užívania. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že medzi stranami sporu bol spôsob užívania nehnuteľnosti dlhodobo dohodnutý a bol ešte donedávna obojstranne rešpektovaný a dodržiavaný. Toto neodkladné opatrenie je dočasné, do právoplatného skončenia konania sp. zn. 34C/35/2024. Zároveň uviedol, že pokiaľ by súd rozhodol o vyprataní nehnuteľnosti, uznesenie o neodkladnom opatrení zruší (§ 337 ods. 3 CSP). V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov strany, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, je súd povinný v zmysle § 377 ods. 1 a 2 CSP (mal na mysli § 337 ods. 1 a 2 CSP: poznámka odvolacieho súdu) poskytnúť jej kvalifikované poučenie. Súd preto pristúpil k poučeniu protistrany tak, ako je to uvedené v IV. výroku tohto uznesenia. Súd v rámci rozhodovania o nároku na náhradu trov konania dospel k záveru, že keďže návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo plne vyhovené, žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (výrok III. tohto uznesenia).
7. Proti uzneseniu podala protistrana odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Mala za to, že predmetné uznesenie nie je správne a na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonom predpísané podmienky. Z návrhu a ani z príloh k návrhu nevyplýva akýkoľvek platný nájomný vzťah alebo akýkoľvek iný užívací vzťah navrhovateľa k dotknutým nehnuteľnostiam. Tvrdenie o existencii nájomného vzťahu navrhovateľ podložil len údajnou komunikáciou strán, z ktorej na prvý pohľad vyplýva, že bola zasielaná rovnakým odosielateľom – navrhovateľom, pričom všetky textové polia sú na ľavej strane a jednoznačne pochádzajú od rovnakej osoby. Skutočnosť, že ide o komunikáciu medzi stranami má preukazovať len označenie iniciálami strán, dopísané ručne vedľa textových polí. Užívací vzťah nepreukazuje ani zmluva o skladovaní a užívaní priestorov, ktorá nie je podpísaná stranami konania. Táto zmluva nepredstavuje platný právny titul na užívanie nehnuteľnosti navrhovateľom. Navrhovateľ počas celej doby maril užívanie vlastníkom a užíval celú rozsiahlu nehnuteľnosť vo svoj prospech. Navrhovateľ klame, že mal súhlas s užívaním, čo dosvedčuje aj snaha vlastníkov o odovzdaní nehnuteľnosti písomnými výzvami, ktoré boli osobne doručené navrhovateľovi. Nesúhlasil so záverom súdu v bode 13. napádaného uznesenia, že spôsob užívania nehnuteľnosti bol
dlhodobo dohodnutý a donedávna ešte obojstranne rešpektovaný a dodržiavaný. Navrhovateľ dlhodobo uzatvorenie akejkoľvek zmluvy o nájme danej nehnuteľnosti odmietal a rovnako odmietol protistrane poskytnúť kľúče od nehnuteľnosti, či súčinnosť pri prepise v osobe platiteľa energií. Skutočnosť, že navrhovateľ hradil platby za energie, podľa protistrany automaticky nepreukazuje oprávnenosť užívania nehnuteľnosti navrhovateľom. Z údajov katastra nehnuteľností vyplýva, že jediným oprávneným vlastníkom dotknutých nehnuteľností je práve protistrana.
8. Protistrana poukázala na uzavretú darovaciu zmluvu, v zmysle ktorej navrhovateľ protistrane daroval zariadenia nehnuteľnosti – nábytok, vybavenie, obrazy a podobne, pričom osobné predmety navrhovateľa v zmysle článku I. bod 4 darovacej zmluvy boli z darovania vyňaté. Obava navrhovateľa o stratu týchto predmetov je absolútne nedôvodná. Protistrana sa snažila vyjsť navrhovateľovi v ústrety, nakoľko bolo navrhovateľovi umožnené počas oprávneného užívania nehnuteľnosti užívať aj uvedené darované predmety. Uvedené vyplýva z darovacej zmluvy medzi navrhovateľom ako darcom a osobou K. I. ako obdarovaným zo dňa 15.2.2020 a tiež skutočnosť, že v kúpnej zmluve zo dňa 23.12.2020 už mal navrhovateľ ako kupujúci podľa článku I. bod 2 odkúpiť nehnuteľnosť aj so zariadením a to za kúpnu cenu 439.000 eur. Napriek darovacej zmluve bola protistrana ako vlastník vyzvaná písomne iným údajným vlastníkom celého zariadenia INVESTIČNÁ SPRÁVCOVSKÁ s.r.o. a to na základe zmluvy zo dňa 11.5.2012, podľa ktorej navrhovateľ ručil celým zariadením za úver, ktorý nesplatil. Ku konaniu na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 34C/35/2024 o určenie vlastníckeho práva uviedol, že spoločnosť GOODMAN, s.r.o., od ktorej kúpila nehnuteľnosti protistrana v tomto súdnom konaní, teda spoločnosť WiiiN s.r.o., neodstúpila platne od uzavretej kúpnej zmluvy. Na odstúpení údajne absentovala overovacia doložka jej konateľa a preto má byť vlastníkom nehnuteľnosti naďalej p. B.. Žalobca (spoločnosť 4b2b readymade 1 s.r.o.) tvrdí, že je vlastníkom pohľadávky voči p. B., ktorá mu bola postúpená spoločnosťou chrysso s.r.o., so sídlom Popradská 56, 040 11 Košice, IČO: 44 459 751 ako postupcom a preto má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/ v záujme vymáhania danej pohľadávky od žalovaného 2/.
9. Odvolateľ poukázal na to, že žalobca bol však riadne zbavený všetkých svojich dlhov v oddlžovacom konaní vedenom na pôvodnom Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 3OdK/33/2020 na základe právoplatného uznesenia zo dňa 28.5.2025. Spoločnosť 4b2b readymade 1 s.r.o. tak nedisponuje akoukoľvek vymáhateľnou pohľadávkou. Samotný právny titul (notárska zápisnica), z ktorého táto spoločnosť odvádza svoj nárok, bol v zmysle právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoE/193/2013 zo dňa 30.6.2014 vyhodnotený ako absolútne neplatný právny úkon.
10. Týmto konaním dochádza k zásahu do práv a oprávnených záujmov práve spoločnosti WiiiN s.r.o., a to z dôvodu záväzkov p. B. voči rôznym veriteľom. Následne popísal postupovanie pohľadávky za posledných 10 rokov voči žalobcovi v konaní sp. zn. 34C/35/2024. Zároveň poukázal na to, že v konaní o určení vlastníckeho práva sa určenia vlastníckeho práva domáha tretia osoba a nie navrhovateľ. Hoci predmetné nehnuteľnosti navrhovateľ v minulosti vlastnil a tieto boli jeho obydlím, ich vlastníkom už dlhodobo nie je, pričom mu bol poskytnutý dostatočný časový priestor na dohľadanie iného vhodného bývania, eventuálne na uzavretie riadnej nájomnej zmluvy s protistranou, čo však neučinil. Nakoľko navrhovateľ odmietol akúkoľvek súčinnosť s vlastníkom a sám mu aktívne maril užívanie nehnuteľnosti, tento podal na obec E. podnet na zrušenie trvalého pobytu navrhovateľa, čo aj obec urobila.
11. Protistrana tiež opísala priebeh výkonu záložného práva zo strany záložného veriteľa – Slovenská sporiteľa a.s., ktorá bola uzavretá na základe zmluvy o úvere so Slovenskou sporiteľňou a.s., keď navrhovateľ dlhoval len na istine viac ako 441.510 eur a bola vykonaná dražba na celú nehnuteľnosť. Samotnej dražbe a pokusu o jej marenie ešte predchádzalo podanie navrhovateľa na súd Okresný súd Košice – okolie o vydanie neodkladného opatrenia – zdržanie sa výkonu záložného práva, čo súd navrhovateľovi právoplatne zamietol. Protistrana zároveň podala na navrhovateľa trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu neoprávneného užívania cudzej veci zo dňa 15.1.2025 na Okresnú prokuratúru Košice – okolie, ktorého prevzatie okresná prokuratúra potvrdila listom zo dňa 31.1.2025.
12. K prehláseniu predloženým navrhovateľom od manželov L. uviedol, že sú nedôveryhodné a nepravdivé, čo potvrdzuje aj uzatvorená kúpna zmluva za dohodnutú cenu 439.000 eur. Títo manželia neoprávnene užívali a bývali v predmetnej nehnuteľnosti viac ako dva roky (obdobie 2022 – 2024), a to bez akejkoľvek platnej zmluvy s vlastníkom a úhradami za užívanie. Navrhovateľ odmietol sprístupniť
nehnuteľnosť vlastníkovi od dražby 2018 a svojvoľne užíval celú nehnuteľnosť a sprístupňoval ju na užívanie svojej rodine, priateľom a cudzím osobám. Bez súhlasu vlastníka v priestoroch neoprávnene podnikal - ubytovanie a služby, načo upozornil obec aj starostu. Záverom poukázal na rozsah predmetnej nehnuteľnosti, ktorý je zdokumentovaný fotografiami a videom na M..
13. Podané odvolanie uzavrel konštatovaním, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 325 ods. 1 CSP, preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a, aby ho v zmysle § 390 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a protistrane prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vrátane trov odvolacieho konania.
14. K odvolaniu pripojil listinné dôkazy: výzvu na vypratanie a protokolárne odovzdanie nehnuteľnosti zo dňa 27.3.2019, zo dňa 24.9.2024 a zo dňa 21.11.2024, LV č. XXXX zo dňa 1.3.2018, k.ú. E., uznesenie Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 23.5.2018, oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa 19.7.2018, uznesenie Okresného súdu Košice – okolie č.k. 13Csp/41/2018-99 o dňa 23.5.2018 o zamietnutí neodkladného opatrenia, list J. E. o zrušení trvalého pobytu, list na Okresnú prokuratúru Košice – okolie – oznámenie – užívanie cudzej veci zo dňa 15.1.2025, list Okresnej prokuratúry zo dňa 31.1.2025, darovaciu zmluvu zo dňa 15.2.2020 a výzvu na odovzdanie hnuteľných vecí zo dňa 9.4.2025.
15. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo súdu doručené.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§34 CSP) v prvom rade konštatuje, že odvolanie protistrany je v časti smerujúcej voči výroku II. potrebné odmietnuť podľa § 386 ods. 1, písm. b) CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. V zmysle ust. § 359 CSP je subjektom oprávneným podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Protistrana vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku II. takouto stranou nie je, nakoľko týmto výrokom bol zamietnutý návrh vo zvyšnej časti a teda rozhodnuté bolo v jej prospech.
17. Vo zvyšnom rozsahu (výrok I. a závislé výroky III. a IV.) posúdil odvolací súd odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 , § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, pričom dospel k záveru, že odvolanie protistrany je dôvodné.
18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
21. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
22. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
23. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo
veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).
24. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
25. Odvolateľ v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
26. V prejednávanej veci bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej bez časového obmedzenia, ktorý súd naviazal na konanie vo veci samej vedenej na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 34C/35/2024. Súd dospel k záveru, že na nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené podmienky, pretože je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Súd vychádzal z tvrdení navrhovateľa o ohrození jeho práva na obydlie zo strany protistrany. Poukázal na jeho vážne zdravotné problémy, že dlhé roky užíva nehnuteľnosti, ktoré považuje za svoje jediné obydlie a je s nimi silne prepojený a zároveň navrhovateľ tvrdí, že mal s právnym predchodcom protistrany dohodnuté právo užívania bez časového obmedzenia s tým, že sa o ňu staral s prísľubom spätného odpredaja.
27. Podľa názoru odvolacieho súdu súd nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav veci a dospel k nesprávnemu právnemu záveru o splnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t.j. aby k nehnuteľnosti disponoval vlastníckym alebo iným užívacím titulom (nájomná zmluva a pod.). Vlastnícke právo k nehnuteľnosti navrhovateľ stratil vydražením nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, počas ktorej mohol namietať, že v nehnuteľnosti má svoje jediné obydlie, resp. domáhať sa podanou žalobou určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, avšak navrhovateľ tieto práva nevyužil. Vychádzajúc z oznámenia o dobrovoľnej dražbe, táto sa uskutočnila ešte dňa 19.7.2018. V prípade dražby nehnuteľnosti podľa § 20 ods. 13 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ust. § 29 ods. 2 tohto zákona v prvom rade stanovuje, že predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ však nedodržal túto zákonnú povinnosť a predmet dražby neodovzdal vydražiteľovi, t.j. spoločnosti GOODMAN s.r.o. Následne došlo k prevodu nehnuteľnosti na protistranu.
28. Z pripojených listinných dôkazov súd zistil, že protistrana, resp. jej právny predchodca vyzývali navrhovateľa na vypratanie a protokolárne odovzdanie nehnuteľnosti a to výzvami zo dňa 27.3.2019, zo dňa 24.9.2024 a zo dňa 21.11.2024 s tým, že bol upozornený na vznikajúcu majetkovú škodu protistrane.
29. Podľa názoru súdu navrhovateľ neosvedčil dohodu s protistranou o práve užívať nehnuteľnosť za podmienky, že sa o nehnuteľnosť bude starať s právom následného spätného odpredaja. Uzatvorenie dohody poprela protistrana. Súd nepovažoval za dôveryhodné čestné vyhlásenia D. a C. L. priložené k návrhu, nakoľko sú vo veci zaujatí, keďže podľa vyjadrenia protistrany ide o manželov, ktorí neoprávnene užívali a bývali v nehnuteľnosti viac ako dva roky v období od roku 2022 do roku 2024 bez platnej nájomnej zmluvy. Žiadne z týchto tvrdení navrhovateľ nevyvrátil, keďže sa nevyjadril k odvolaniu.
30. Napokon došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy (bez zavkladovania), pokiaľ však navrhovateľ nesúhlasil s kúpnou cenou, jeho podpis na zmluve svedčí o opaku. Navrhovateľ síce do určitej doby uhrádzal energie, ktoré užíval, neplatil však žiadne nájomné.
31. Toho času navrhovateľ nemá k nehnuteľnosti trvalý pobyt, energie sú prepísané na protistranu ako aktuálneho vlastníka nehnuteľnosti. Ani starostlivosť o údržbu nehnuteľnosti, ku ktorej nemá vlastnícke
ani iné užívacie právo nezakladá právo navrhovateľa na zdržiavanie sa v nehnuteľnosti, a to ani v súdom určenom rozsahu.
32. Navrhovateľ tým neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, nakoľko sa zdržiava v nehnuteľnosti bez právneho titulu od roku 2018, preto nemá právo na poskytnutie súdnej ochrany nariadením neodkladného opatrenia.
33. Prvoinštančný súd vo vzťahu k chápaniu pojmu obydlie poukázal na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), vo veci Halabi proti Francúzsku zo dňa 16.5.2019, sťažnosť č. 66554/14, kde sa súd zaoberal iným skutkovým stavom ako v prejednávanej veci. V konaní pred ESĽP išlo o zásah stavebného úradu, ktorého úradníci vstúpili do obydlia sťažovateľa bez povolenia, čím došlo k porušeniu čl. 8 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“), nie k zásahu zo strany samotného vlastníka, pričom nie je zrejmé, aký právny vzťah mal sťažovateľ k nehnuteľnosti. V konaní pred ESĽP vo veci ĆOSIĆ proti Chorvátsku zo dňa 15.1.2009 sťažnosť č. 28261/06, ESĽP poukázal vo vzťahu k čl. 8 dohovoru na legitímny cieľ, ktorý pri zásahu do práva na rešpektovanie obydlia musí byť sledovaný, pričom je potrebné zohľadňovať konkrétne okolnosti prípadu. V tam prejednávanej veci škole, ktorá prenajímala byt svojej zamestnankyni nebola predĺžená nájomná zmluva. V tomto konaní však oprávnený vlastník zaslal navrhovateľovi viacero výziev s cieľom vypratať nehnuteľnosť, aby protistrane nevznikala majetková škoda. Medzi stranami nedošlo ani k uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Navrhovateľ mal dostatok času pripraviť sa na sťahovanie a nájsť si bývanie, keďže minimálne od prvej výzvy na vypratanie nehnuteľnosti prešlo viac ako 6 rokov. Podľa lekárskej správy Kardiocentrum Agel zo dňa 20.6.2023 súd zistil, že k zhoršeniu zdravotného stavu došlo ešte pred ním opisovaným konaním protistrany. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nie je splnená ani podmienka primeranosti zásahu do vlastníckeho práva protistrany a to ani do skončenia konania vo veci sp. zn. 34C/35/2024.
34. K rozsudku SD- EÚ vo veci C-34/13, o ktorý sa oprel súd v napadnutom uznesení, odvolací súd konštatuje, že Súdny dvor EÚ poukázal len všeobecne na ochranu obydlia. V danej veci išlo o iný skutkový stav, keď sa Súdny dvor zaoberal výkladom smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Vec sa týkala možností výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie zmluvy o hypotekárnom úvere a prípustnosti podmienok uvedených v tejto zmluve v štádiu, keď ešte nedošlo k mimosúdnemu výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.
35. V tu prejednávanom prípade prebehla dobrovoľná dražba platne, pričom navrhovateľ stratil vlastnícke oprávnenie k predmetu dražby a bol povinný odovzdať predmet dražby vydražiteľovi, resp. mal možnosť brániť sa žalobou o neplatnosť dobrovoľnej dražby, k čomu, ako už súd uviedol, nedošlo. Závery Súdneho dvora EÚ sú preto pre toto konanie právne irelevantné.
36. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a zároveň neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, čím absentuje základný predpoklad pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Tým rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo zakladá odvolateľom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1, písm. h) CSP.
37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil v napadnutom výroku I. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 CSP).
38. Z dôvodu, že odvolací súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, zrušil závislý výrok IV. uznesenia podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, ktorým súd poučil protistranu o možnosti podať proti navrhovateľovi rôzne typy žalôb, špecifikovaných v tomto výroku.
39. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
40. V súlade s cit. ust. odvolací súd zmenil uznesenie i v závislom výroku o trovách konania a rozhodol o trovách celého konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal plne úspešnej protistrane proti navrhovateľovi nárok na 100 % náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie vrátane trov odvolacieho konania. O výške prisúdenej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 1, 2 CSP)
41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nekoná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).