Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/91/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej vo veci osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti/navrhovateľky: V. Y., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, práv. zast. JUDr. Kristínou Malou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, určenou rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária W. Č.. U.. W. XXXXX/XXXXX/XXXX-XXXXX/XXXX Z. XX.X.XXXX proti manželovi ako osobe povinnej z vyživovacej povinnosti: B. K., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, práv. zast. Advokátskou kanceláriou PALČÍK & PARTNERS s.r.o. so sídlom Žriedlová 3, Košice a Advokátskou kanceláriou JUDr. Filip Balla s.r.o. so sídlom Hlavná 15/24, Košice, o určenie manželského výživného, o odvolaní osoby povinnej z vyživovacej povinnosti proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. - 328 zo dňa 04.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil osobe povinnej z vyživovacej povinnosti (ďalej aj „povinný“) prispievať osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti (ďalej aj „navrhovateľka“) na výživné sumou 500 eur mesačne od 12.7.2024 do 5.12.2024 a sumou 400 eur od 6.12.2024 do budúcna titulom manželského výživného, konanie o určenie výživného nad sumu 400 eur od 6.12.2024 do budúcna zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 12.7.2024 domáhala určenia manželského výživného vo výške 500 eur mesačne počnúc od podania návrhu a uplatnila si náhradu trov konania. Okrem iného uviedla, že medzi ňou a manželom prebiehajú okrem konania o rozvod aj ďalšie konania, a to konanie o zákaz priblíženia sa povinného k maloletej dcére, o zákaz vstupu manžela do domu a zákaz priblíženia k manželke a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Zároveň sú vedené trestné konanie pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. S manželom nežije v spoločnej domácnosti od marca 2024, kedy bol manžel vykázaný z rodinného domu, v ktorom viedli spoločnú domácnosť. Na jej výživu neprispieva žiadnou sumou. Ich životná úroveň je diametrálne odlišná. Na výživu maloletej prispieva len v nevyhnutnom rozsahu podľa nariadeného neodkladného opatrenia v sume 150 eur mesačne.

3. Povinný s návrhom nesúhlasil z dôvodu absencie dôkazov, opomenutia starostlivosti o domácnosť, subjektívnej nespôsobilosti navrhovateľky podieľať sa na spoločnej domácnosti a pre rozpor s dobrými mravmi.

4. Na pojednávaní navrhovateľka čiastočne zobrala svoj návrh späť tak, že od 06.12.2024 žiadala titulom manželského výživného len sumu 400 eur do budúcna.

5. Súd uviedol že „Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Súd mal za preukázané, že manželova životná úroveň je tak vysoká, že jeho mesačné výdavky podľa jeho tvrdenia presahujú sumu 4000 eur. Príjem manželky je od 6.12.2024 1050 eur v hrubom, čo je asi 827 v čistom. Manželka deklarovala svoje výdavky na 670,- eur (alikvótna časť na bývanie 250,- eur a stravu 250,- eur, mesačník 25,- eur, mobil 45 eur, oblečenie 100,- eur). Okrem toho hradí potreby dcéry nad sumu výživného 150,- eur. Manželka opustila spoločnú domácnosť z dôvodu neprimeraného správania sa manžela k nej, ktoré vyústilo do podania trestného oznámenia a série súdnych konaní. K argumentom povinného, že navrhovateľka nemusela mať výdavky na bývanie, keby prijala jeho ponuku na ubytovanie v troch nehnuteľnostiach súd uvádza, že povinný nepreukázal, že by hradil výdavky spojené s bývaním v týchto nehnuteľnostiach, navyše jednu z nich obýva jeho brat. Súd návrh navrhovateľky nepovažuje za rozporný z dobrými mravmi, k opusteniu spoločnej domácnosti a rozpadu manželstva došlo pre správanie manžela. Podanie trestného oznámenia voči povinnému súd považuje za realizáciu práva každého jednotlivca oznámiť orgánom činným v trestnom konaní podozrenie zo spáchania trestného činu, pričom právna kvalifikácia skutku ako konkrétneho trestného činu nezávisí na oznamovateľovi. Toto oznámenie nebolo bezdôvodné, čo preukazujú: úradný preklad materiálov spisu prokuratúry Q. v prípade manželky, vyjadrenie K. a čestné vyhlásenie MUDr. K.. Súd mal za preukázané, že životná úroveň manželov je rozdielna, manžel vynakladal na mesačné výdavky minimálne 4000,- eur, kým navrhovateľka potrebovala hradiť svoje výdavky aspoň vo výške 670,- eur a do 6.12.2024 ani nemala žiaden príjem okrem sumy od rodiny z B., ktorú použila nielen pre seba, ale aj dcéru. Preto v plnom rozsahu súd návrhu navrhovateľky vyhovel, pretože návrh manželky na určenie manželského výživného vo výške 500,- eur resp. 400,- eur aspoň čiastočne vyrovná rozdielnu životnú úroveň manželov. Skutočnosť, že navrhovateľka uhrádzala svoje výdavky peniazmi z B., nezbavuje manžela povinnosti prispieť na dorovnanie životnej úrovne manželky. Súd nezistil, žeby manželka konala v rozpore s dobrými mravmi voči manželovi. „

6. Súd odôvodnil výšku dlžného výživného, ktorú vyčíslil na sumu 3538,71 eur a uložil ho zaplatiť lehote troch dní od doručenia rozsudku.

7. Súd prvej inštancie odôvodnil výrok o zastavení konania. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením a uviedol, že nezistil výnimočné okolnosti, pre ktoré by mal účastníkom konania priznať trovy konania.

8. Proti tomuto rozsudku a to proti jeho prvému a tretiemu výroku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie povinný. Uviedol, že celé odôvodnenie rozsudku je v podstate uvedené v bode 15 napadnutého rozhodnutia. Súd uvádza, že manželka opustila spoločnú domácnosť z dôvodu neprimeraného správania manžela, avšak o takomto správaní manžela neexistuje jediný relevantný dôkaz. Jedinými dôkazmi, ktoré predkladá navrhovateľka, sú vymyslené trestné oznámenia. Povinný nebol ani vypočutý a nebolo mu vznesené ani obvinenie. Trestné oznámenie nemôže znamenať automaticky, že niekto spáchal akýkoľvek skutok. Trestné konanie bolo uznesením Okresnej prokuratúry zo 14.08.2024 zastavené z dôvodu, že povinný sa nedopustil žiadneho trestného činu a nespôsoboval fyzické či psychické problémy manželke. Povinný považuje za porušenie práva na spravodlivý proces, keď súd nevypočul svedkov navrhovaných povinným, nakoľko tento dôkaz považoval za nehospodárny

- preukazovanie toho či, bol povinný násilník manželke je podľa súdu bez významu k predmetu konania. Uvedené je v rozpore s odôvodnením v bode 15 rozsudku, kde ako jeden z dôvodov sa poukazuje na zlé správanie povinného. Tento postup je pre povinného nepreskúmateľný - raz súd považuje za dôležité posudzovať správanie povinného a v dokazovaní, ktoré navrhol povinný, zrazu súd túto skutočnosť neposudzuje. Povinným navrhovaný svedok bol prítomný na súde a pripravený svedčiť, povinný nerozumie tvrdenej nehospodárnosti.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že povinný nepreukázal, že by hradil výdavky spojené s bývaním v domácnosti. Povinný chcel viacero skutočností preukázať aj výsluchom svedkov, súd mu to však neumožnil. Za arbitrárnosť rozsudku považuje aj tvrdenie súdu, že k opusteniu spoločnej domácnosti a rozpadu manželstva došlo pre správanie manžela. Súd prvej inštancie opomenul dôvod rozpadu manželstva uvedený v konaní o rozvod. Súd v konaní o rozvod ako rozpad manželstva považuje trvalo rozvrátené vzťahy na obidvoch stranách. Súd považuje podanie trestného oznámenia za dôkaz toho,

že sa povinný previnil voči navrhovateľke. Súd nekriticky preberal závery a argumenty navrhovateľky, povinného vyjadrenia neberie do úvahy a odmieta vykonať ním navrhované dôkazy. Súd prvej inštancie mal zistiť skutočný stav, čo je v tomto prípade porušené. Povinný bol nedôvodne 7 mesiacov mimo nehnuteľnosti a musel uhrádzať nájomné. Túto skutočnosť je tiež potrebné vziať do úvahy z dôvodu, že konanie manželky je v rozpore s dobrými mravmi. Odchod z domu si navrhovateľka vymyslela, na odchod nebol daný dôvod. K údajnému plateniu nájomného navrhovateľkou uviedol, že nebolo preukázané, že nájomné navrhovateľka aj naozaj uhrádza. K výdavkom na bývanie uviedol, že navrhovateľke bol ponúknutý trojizbový byt na bývanie v meste W., ktorý odmietla. To znamená, že nielenže nebol dôvod opustiť nehnuteľnosť vo P., ale povinný ponúkol aj náhradné bývanie na vlastné náklady, čo manželka odmietla. Poukazovať preto na rozdiel v životnom štýle je nedôvodné, keďže navrhovateľka odišla z domácnosti dobrovoľne. Navrhovateľke pomáha s výdavkami rodina v B. sumou vo výške 1000 eur a sama má príjem vo výške 1100 eur v hrubom. Ak ma navrhovateľka tieto príjmy, pričom povinný uhrádza všetky náklady na maloletú vrátane výživného, navrhovateľka odmietla hradný byt, potom je uplatnený nárok zjavne nedôvodný. Tvrdenia navrhovateľky o starostlivosti o domácnosť nie je potrebné rozoberať, tieto sú vymyslené. Je faktom, že sa dobrovoľne odsťahovala pričom tvrdenie, že sa odsťahovala zo strachu, nebolo preukázané. Je scestné tvrdenie navrhovateľky, že ona zabezpečovala náklady na domácnosť. Podstatou veci je, že navrhovateľka si náklady privodila sama. Súd neposúdil ani jedno kritérium manželského výživného a v rozsudku nie je zmienka o tom ako sa súd vysporiadal s ustanovením § 71 ods. 1 zákona o rodine. Skutkový stav nielenže nie je správne zistený, ale rozsudok je pre povinného arbitrárny. Povinný nevie, prečo sa rozhodlo tak ako sa rozhodlo, z akých ustanovení sa vychádzalo a prečo práve takáto suma bola súdom považovaná za primeranú. Súd ani neuviedol ako prihliadol na starostlivosť o domácnosť. Povinný namieta rozpor s dobrými mravmi, že navrhovateľka napriek tomu, že mala k dispozícii nehnuteľnosť a dávala opakovane nedôvodné trestné oznámenie, podala aj takýto návrh. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami ako aj právnymi závermi súdu prvej inštancie. Posudzovanie hodnovernosti dôkazov je úlohou súdu, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie jej výsluchom a kvalifikovane zistil jej osobné, majetkové a zárobkové pomery ako aj osobné, majetkové a zárobkové pomery manžela. Súd zamietol návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, ktorých navrhol povinný, pričom je dôležité uviesť, že sa jednalo o jeho blízke osoby. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Aj v rozvodovom rozsudku súd uviedol, že za zásadnú príčinu rozvratu manželstva súd považuje konflikty, ktoré sprevádzali spolužitie manželov a vyústili až do vykázania manžela zo spoločnej domácnosti príslušníkmi Policajného zboru. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

11. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje, vrátane odôvodnenia rozhodnutia.

12. Súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je preskúmateľné, nie je arbitrárne. V konaní bolo dostatočne preukázané, že počas trvania manželstva účastníkov konania manželka opustila spoločnú domácnosť pre správanie sa manžela. Keď povinný poukazuje na príčinu rozvratu manželstva príčinu uvedenú v rozsudku o rozvode, tak odvolací súd uvádza, že aj z rozsudku o rozvode vyplýva, že príčinou rozvratu vzťahu boli konflikty, ktoré vyústili až do vykázania manžela zo spoločnej nehnuteľnosti. Za takýchto okolností (vykázanie manžela zo spoločnej nehnuteľnosti) nemožno opustenie spoločnej domácnosti považovať za nevynútené zo strany manželky, ktoré by mohlo viesť k tomu, že jej nárok na manželské výživné by bol zamietnutý z dôvodu že svojím konaním neumožnila manželovi plniť si vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd za dostatočný dôkaz v tomto smere považuje skutočnosť, že manžel bol vykázaný zo spoločného obydlia, pričom v konaní nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že na takýto postup neboli dôvody. Závery o tom, že povinný spôsoboval navrhovateľke príkorie, vyplýva aj z dôkazov predložených v konaní o rozvod manželstva a vyplývajú aj z výpovede navrhovateľky.

13. Výsluch svedkov na preukazovanie, či sa povinný správal voči navrhovateľke násilne, nebol potrebný. Príčina odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti vyplýva z rozsudku o rozvode.

14. V konaní bola dostatočným spôsobom preukázaná majetková situácia navrhovateľky a jej mesačný príjem, pričom rovnako bol dostatočným spôsobom zistený aj príjem povinného. Pokiaľ povinný má mesačné výdavky prevyšujúce 4000 eur mesačne, jeho príjem je určite vyšší ako týchto 4000 eur, a teda niekoľkonásobne vyšší ako príjem navrhovateľky. Odvolaciemu súdu je aj z úradnej činnosti známe, že v konaní o rozvod súd vychádzal z príjmu povinného stanoveného ako 20 násobok životného minima (cca 5500 eur, čo povinný ani nenamietal). Taktiež závery súdu prvej inštancie o majetkových pomeroch spoločnosti, ktorých majiteľom je povinný, sú dostatočné na to, aby súd urobil záver o tom, že životná úroveň manželov je odlišná, pričom príjem manžela určite presahuje 4000 € a príjem manželky v hrubom bol cca 827 eur v čistom. Za takýchto okolností počas trvania manželstva má byť manželské výživné určené, tak aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Priznaním sumy 500 eur ako manželského výživného má navrhovateľka k dispozícii cca 1330 eur a povinný viac ako 3000 eur, ich majetková životná úroveň stále nie je vyrovnaná, ale stále je v prospech povinného.

15. Finančná pomoc od rodiny nie je pre rozhodnutie relevantná, súd posudzuje to, či povinný plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Ak aj rodina navrhovateľka finančne vypomáhala, nezbavuje to povinného plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

16. Nebolo potrebné preukazovať, že povinný platil výdavky na domácnosť, v konaní bolo podstatné zistiť rozdiel v životnej úrovni účastníkov konania.

17. V konaní nebolo preukázané, že konanie manželky bolo v rozpore s dobrými mravmi, odsťahovanie zo spoločnej domácnosti v dôsledku konfliktov nemôže byť posudzované ako rozpor s dobrými mravmi. Podanie podnetu na trestné stíhanie tiež nezakladá rozpor výživného s dobrými mravmi, ako to uviedol aj súd prvej inštancie.

18. Súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, v danom prípade nevykonané dôkazy nespôsobili nedostatočné zistenie skutkového stavu. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že rozdielna životná úroveň, ktorú bolo potrebné pre rozhodnutie preukázať, bola zistená dostatočne.

19. Právna kvalifikácia vyplýva primárne z ustanovenia § 71 Zákona o rodine, na ktorý poukázal aj súd prvej inštancie, a ktorý správne aplikoval. Výška výživného vyplynula okrem zisteného skutkového stavu aj z návrhu navrhovateľky (ktorým bol súd viazaný), pretože preukázaný rozdiel v životnej úrovni by umožňoval určiť aj vyššie výživné.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdil postupom podľa a v spojení s vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a . Ustanovenie je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení . Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach - 55), možno sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na odklon od všeobecného pravidla vyplývajúceho z .

22. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).