Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/22/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom D. A. E. XX, D. A. E. a otca C. F., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom G. D. XXX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -66 zo dňa 30. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. -66 zo dňa 30. septembra 2025 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti sa zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že po vykonanom dokazovaní, zistil že maloletá A. pochádza z partnerského vzťahu rodičov. Rodičovské práva a povinnosti k mal. A. boli upravené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -33 zo dňa 17.01.2017 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 80 Eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. - 62 zo dňa 18.06.2024 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 200 Eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2023 s tým, že dlh otcovi na výživnom nevznikol. Predmetným rozsudkom tak došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca k maloletej. V čase tejto úpravy mala maloletá A. XX rokov, bola žiačkou X. ročníka ZŠ, bola zdravá s bežnými výdavkami, matka jej uhrádzala krúžok angličtiny 40 Eur mesačne. Matka bývala v rodinnom dome vo vlastníctve jej rodičov, kde obývala s maloletou samostatnú bytovú jednotku, pracovala ako operátor výroby vo E. H. D. D. s príjmom 945 Eur netto vrátane daňového bonusu. Otec býval v rodinnom dome vo vlastníctve jeho otca spolu s ním. Na živnosť pracoval v oblasti pílenia dreva, ťažby dreva v lesoch, murárskych prác, od roku 2017 za rok vyfakturoval asi 7500 Eur, za rok 2023 vyfakturoval iba dve faktúry na sumy 3500 Eur a 3950 Eur, uvádzal, že od 03/2023 do 12/2023 nepracoval, bol doma. V roku 2024 nevyfakturoval žiadne faktúry, uvádzal, že zarobil v roku 2000 Eur, avšak ju nefakturoval. Otec mal dlhy u zdravotnej poisťovne, za pokuty od polície, na výživnom. Uvádzal, že od 01.07.2024 by sa mal zamestnať u D. D. D. D. ako murár na trvalý pracovný pomer s príjmom 750-800 Eur a stravné.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že otec bol od 22.10.2024 vo výkone väzby, následne vo výkone trestu odňatia slobody, prepustený bol dňa 22.04.2024. Vo výkone trestu bol na základe trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp.zn. zo dňa 14.01.2025 (č.l. 57 spisu), ktorým bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania a prečinu zanedbania povinnej výživy a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody 6 mesiacov nepodmienečne. Otec býva stále v rodinnom dome vo vlastníctve jeho otca spolu s ním. Pred nástupom do väzby otec pracoval pre D. D. D. D. od 01.07.2024-10.09.2024. Vzhľadom na neospravedlnené absencie otca v práci nemal plne odpracované mesiace v zamestnaní a spolu za uvedené obdobie zarobil 1288,56 Eur. V priebehu zamestnania D. D. D. D. a aj po jeho ukončení mal otec pracovať na živnosť ako pilčík v lese. Po prepustení z výkonu trestu do 06/2025 nepracoval. Následne sa zamestnal v C. I. na dohodu o výkone práce ako pilčík, kde pracuje doposiaľ s príjmom asi 250,- Eur mesačne. Od 10/2025 otec uvádzal, že má u tohto zamestnávateľa začať pracovať na pracovnú zmluvu na trvalý pracovný pomer, príjem nevedel, aký má dosahovať. Majetok vyššej hodnoty otec nevlastní. K výdavkom uviedol - na bývanie asi 100,- Eur mesačne, náklady v rovnakej výške uhrádza v ďalšej polovici otcov otec. Iné vyživovacie povinnosti otec nemá.

4. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že matka stále žije v rodinnom dome vo vlastníctve jej rodičov, kde obýva s maloletou samostatnú bytovú jednotku. Pracuje stále ako operátor výroby vo E. H. D. D. s príjmom asi 1000,- Eur netto vrátane daňového bonusu. V prípade nadčasov je jej príjem asi o 200,- Eur vyšší. Z potvrdenia o príjme zamestnávateľa matky (č.l. 53 spisu) vyplynul priemerný príjem matky za 11/2023 – 08/2025 1018,57 Eur netto. Matka poberá 200,- Eur náhradné výživné, nakoľko otec výživné neplatí a 60,- Eur rodinné prídavky. Nehnuteľnosti nevlastní, vlastní auto Peugeot 301, r.v. 2020 a skúter Pcx. K výdavkom uviedla, že rodičom prispieva na bývanie 200,- Eur, telefón 34,- Eur, splátka úveru na auto 140,- Eur, sporenie mal. A. 20,- Eur mesačne, TV 12,- Eur, PHM 100,- Eur. Iné vyživovacie povinnosti matka nemá.

5. Okresný súd uviedol, že maloletá A. má XX rokov a je žiačkou X. ročníka ZŠ. Maloletá je dispenzarizovaná v očnej ambulancii. Matka okuliare kupuje približne 1 krát ročne za 250,- Eur. Platené krúžky nemá. Výdavok na maloletú má matka na cestovné 20,- Eur mesačne a ŠKJ 8,- Eur mesačne.

6. S poukazom na právnu úpravu (ďalej aj len „CMP“), o rodine (ďalej len „“), -5 , , a vykonané dokazovanie okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Zároveň okresný súd zdôraznil, že iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Cieľom je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať , a teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.

7. Okresný súd mal zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. preukázané, že o vyživovacej povinnosť otca k mal. A. bolo naposledy rozhodované rozsudkom, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zvýšení výživného zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne. S poukazom na porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia so súčasným stavom dospel okresný súd k záveru, že k podstatnej zmene pomerov na strane otca nedošlo, preto posúdil, že návrh otca na zníženie výživného nebol dôvodný. Okresný súd na strane otca nevzhliadol tak podstatnú zmenu pomerov od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti. Dôvodom podania návrhu otca na začatie konania bola skutočnosť, že sa nachádzal vo výkone väzby, neskôr vo výkone trestu odňatia slobody, následne skutočnosť, že bol nezamestnaný. V čase rozhodovania okresného súdu otec pracoval na dohodu o výkone práce, na návrhu trval. Otec bol vo väzbe a výkone trestu odňatia slobody v dôsledku svojho trestného konania a nezodpovedného spôsobu života, keďže bol odsúdený za dva trestné činy, a to prečin nebezpečného vyhrážania a prečin zanedbania povinnej výživy. Otec sa dostal do väzenia a pripravil sa tak o možnosť dosahovať riadny príjem na plnenie vyživovacej povinnosti, pričom za takéto konanie je plne zodpovedný sám otec. Skutočnosť, že otec v dôsledku svojho zavineného konania nemohol vykonávať riadne pracovnú činnosť, nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa. Pokiaľ otec argumentoval, že vo výkone trestu nie je pracovne zaradený, tak z odpovede od ÚVTOS a ÚVV Ilava a lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec bol pracovne zaradený a poberal od 26.02.2025-22.04.2025 mzdu v celkovej výške 444,26 Eur brutto. Otec, podľa zistení okresného súdu, nezodpovedne pristupuje k prispievaniu na výživu maloletej A., a to dlhodobo, dlhy na výživnom má ešte z obdobia pred rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. – 62 zo dňa 18.06.2024. Taktiež v období po schválení rodičovskej dohody predmetným rozsudkom, ktorou otec súhlasil s výškou výživného 200,- Eur, výživné v tejto výške ani raz neuhradil a doposiaľ nehradí, matka poberá náhradné výživné.

8. V čase schválenia rodičovskej dohody vo veci sp.zn. otec uvádzal, že dňa 01.07.2024 má nastúpiť pracovať na trvalý pracovný pomer do spoločnosti D. D. D. D.. Z odpovede D. D. D. D. (č.l. 46) vyplynulo, že otec sa skutočne u tohto zamestnávateľa zamestnal, pracovný pomer trval od 01.07.2024-10.09.2024. Napriek tomu, že na pojednávaní dňa 18.06.2024 otec uvádzal nástup do zamestnania 01.07.2024, z odpovede zamestnávateľa, ktorého súčasťou je aj písomné upozornenie otca na porušenie pracovnej disciplíny (č.l. 48 spisu) vyplýva, že otec mal v dňoch 01.07. – 03.07.2024 neospravedlnenú neúčasť na pracovisku, za čo dostal písomné upozornenie za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Na pojednávaní v tejto veci otec uvádzal ako dôvod absencie, že bol odcestovaný. Ďalšie absencie otec dôvodil tým, že do zamestnania u D. D. D. D. už nechodil, nakoľko začal chodiť pracovať do lesa na živnosť ako pilčík, kde pracoval aj po skončení pracovného pomeru u D. D. D. D.. Pracovný pomer u D. D. D. D. bol ukončený okamžitým skončením zo strany zamestnávateľa dňa 10.09.2024 (č.l. 47) podľa z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny – neospravedlnenej neprítomnosti otca na pracovisku v dňoch 06.09.2024, 09.09.2024 a 10.09.2024. Po prepustení z výkonu trestu v 04/2025 otec uvádzal, že do 06/2025 nepracoval, okresný súd mal za osvedčené, že evidovaný na úrade práce nebol (č.l. 54 spisu). Dňa 12.06.2025 sa otec zamestnal na dohodu o výkone práce u C. I. ako pilčík, kde pracuje doposiaľ s príjmom asi 250,- Eur mesačne. Od 10/2025 otec uvádzal, že má u tohto zamestnávateľa začať pracovať na pracovnú zmluvu na trvalý pracovný pomer. Otec svojím ľahkovážnym prístupom k riadnemu výkonu zamestnania, ktoré viedlo k okamžitému ukončeniu pracovného pomeru otca zamestnávateľom, taktiež neúčelným striedaním zamestnaní, kedy otec v čase keď mal zamestnanie na trvalý pracovný pomer, toto nevykonával riadne a v tomto čase začal opäť pracovať ako pilčík, z ktorého zamestnania v minulosti nedosahoval príjem, ktorý mohol zarobiť u D. D. D. D., zmaril možnosť dosahovať pravidelný príjem, na základe ktorého by bol schopný riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej.

9. V čase rozhodovania okresného súdu bol otec zamestnaný na dohodu o výkone práce, pričom nepreukázal súdu zdravotné dôvody, ktoré by mu bránili sa zamestnať na trvalý neskrátený pracovný pomer, naopak uvádzal, že od októbra 2025 má na takýto pracovný úväzok začať u rovnakého zamestnávateľa C. I. pracovať. Ani v čase schválenia rodičovskej dohody dňa 18.06.2025 otec nepracoval riadne a napriek tomu sa zaviazal platiť výživné 200,- Eur mesačne, pričom návrh na zníženie výživného otec podal po necelých 5 mesiacoch od schválenia rodičovskej dohody. Podľa okresného súdu je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem, z ktorého bude riadne hradiť výživné vo výške 200,- Eur. Okresný súd tiež konštatoval, že otec má už mnoho rokov možnosť byť pracovne činný a je súčasťou rodičovskej zodpovednosti vytvárať si finančnú rezervu, ktorá slúži rodičovi v časoch, keď nedosahuje dostatočný príjem, na pokrytie vlastných výdavkov a riadneho platenia výživného na svoju dcéru. Otec nielenže nemal a nemá vytvorenú takúto finančnú rezervu, ale výživné dlhodobo nehradil riadne, či vôbec a má na výživnom dlhy. Matka poukazovala na neprimerané užívanie alkoholu otcom v tomto a aj poslednom konaní o úprave výživného, otec uvedené rozporoval. Maloletá od posledného súdneho rozhodnutia nastúpila do vyššieho ročníka ZŠ, je vekovo staršia, matka uvádzala výdavok na okuliare asi 250,- Eur ročne, ktorý na konaní vo veci sp.zn. neuvádzala. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti okresný súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, pričom v danej veci sa o maloletú dlhodobo osobne stará matka. Okresný súd mal za to, že návrh otca nebol dôvodný a zníženie výživného by bolo v rozpore so záujmami maloletej, preto návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa .

10. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec, a to proti výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorým zamietol zníženie vyživovacej povinnosti, , . Okresný súd, podľa otca, pri svojom rozhodnutí nedôsledne aplikoval ustanovenia , pretože nie je v jeho schopnostiach, možnostiach, aby aktuálne mohol platiť súdom určené výživné na maloletú vo výške 200 Eur. Okresný súd vôbec nebral do úvahy, že od 22. októbra 2024 do 22. apríla 2025 bol v ÚVTOS a ÚVV Ilava. Jeho možnosti a schopnosti boli značne znížené. Po prepustení z výkonu trestu sa aktívne snažil nájsť si adekvátnu prácu jeho vzdelaniu a zručnostiam. Avšak neúspešne. Neustále narážal na problém so záznamom v registri trestov alebo neochote. Dobiehali ho exekúcie z minulosti, ktoré pretrvávajú „dodnes“. Ku dňu 10.5.2025 si „bol zrušiť živnosť“, aby mu dlh na sociálnej a zdravotnej poisťovni nerástol. Po drobných brigádach sa 6/2025 zamestnal na dohodu o výkone práce v spoločnosti C. I., kde pracuje „dodnes“. Má prisľúbenú prácu na TPP od 12/2025. Okresný súd vôbec nebral do úvahy fakt, že na jeho osobu boli v minulosti podané viaceré exekúcie v odhadovanej výške 8000 Eur. V ÚVTOS a ÚVV Ilava ho donútilo sa zamyslieť nad sebou a zmeniť svoj postoj k životu. Rád by si vo svojom živote poupratoval a neťahal za sebou stále nejaké polená z minulosti.

11. V odvolaní uviedol, že okresný súd vôbec nebral do úvahy ani jeho starostlivosť o otca, s ktorým žije v jednej domácnosti, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok a značnú časť celej starostlivosti o dom a náklady s ním spojené sú na ňom a ani ním vykonávaný doprovod otca po lekároch. Po výkone trestu sa znova začlenil do života a upratal si v ňom, chyby minulosti by chcel napraviť a vysporiadať ich. V jeho možnostiach naozaj nie je možnosť platiť výživné vo výške 200 Eur mesačne. Tak, ako v minulosti súhlasil s 200 Eur mesačne, tak teraz úprimne hovorí a píše, že vie platiť na maloletú A. sumu 100 Eur mesačne. Uvedomuje si aj dlh na výživnom, ktoré by chcel, v čo najskoršiu možnú dobu, splatiť a doplatiť. Žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a zmenil tak, že ho zaviaže platiť mal. A. výživné sumou 100 Eur mesačne k rukám matky.

12. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že pani sudkyňa na pojednávaní upozornila otca maloletej, ako sa v dnešnej dobe žije, ako má byť otec maloletej zamestnaný a dať si veci a dlžoby do poriadku a tiež, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Otec žiadnym spôsobom neprispieval na chod domácnosti, nechodil riadne do práce, nebol zamestnaný, nepodieľal sa na výchove dieťaťa, na narodeniny mu nič nekúpil, ani oblečenie, ani darčeky finančne nevypomáhal za celých jej XX rokov života. Po rozchode priniesol dva darčeky, ktoré sa po pár mesiacoch vyhodili, boli nefunkčné. Vždy prišiel pod vplyvom alkoholu, nevenoval sa jej a zakaždým priniesol len pár sladkostí. Nebrával ju na žiadne výlety, len do krčmy na malinovku. Stal sa z neho kriminálnik, alkoholik, ktorého sa bála aj jeho dcéra, maloletá A. B.. Vyživovacie povinnosti si nikdy neplnil a ani neplatil. Alimenty doplácal iba vtedy, ak podala trestné oznámenie, ktoré sa opakovalo každé tri mesiace po niekoľkých rokoch. Otec maloletej klame, že nie je v jeho schopnostiach platiť súdom určené výživné 200 Eur. Pracuje na čierno po brigádach, aby si nemusel plniť svoje vyživovacie povinnosti. Nikdy si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť vlastným pričinením. Sám sa jej raz vyjadril, že nikdy platiť nebude. Je to sebecký, agresívny kriminálnik a alkoholik, ktorý sa do svojich dlžôb dostal vlastným pričinením. To, že sa dostal do ÚVTOS a ÚVV Ilava, si spôsobil sám, keďže napadol otca a svoju priateľku, ktorá býva u neho spolu s jeho otcom. Vyhrážal sa im zabitím.

Svojho otca napáda a bije v jednom kuse. Napádal ho, aj keď s ním ešte žila v spoločnej domácnosti. Aj ju napádal, keď s ním ešte žila spolu v jednej domácnosti. On s otcom nechodí po nemocniciach, ani mu nijako finančne nevypomáha. Veď je nezamestnaný, logicky nemá peniaze, zasa iba klame. To, že sa nad sebou zamyslel, je zasa iba nezmyselná a čistá lož. Nezmenil sa za celý život, nezmenil sa ani po narodení dcéry, je len klamár, ktorý nevie chodiť do práce a ani nechodí do práce ako každý poctivý platca daní. Ona chodí 6 dní v týždni do roboty, aby zabezpečila všetky potreby maloletej A. B., čo sa preukázalo na pojednávaní výpisom a potvrdením o jej príjme od zamestnávateľa. Žiadala, aby krajský súd trval na rozhodnutí okresného súdu, teda aby otec prispieval na maloletú sumou 200 Eur mesačne, a to vždy k rukám matky.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom

- otcom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch ( ).

14. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na , odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto mu nemôže dať za pravdu. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

15. Odvolací súd za aplikácie v spojitosti s z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa / .

16. Hodnotenie dôkazov v zmysle je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

17. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

18. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako okresný súd, ktorý v súhrne konštatoval, po vykonanom dokazovaní, že návrh nebol dôvodný a zníženie výživného by bolo v rozpore so záujmami maloletej, preto návrh v celom rozsahu zamietol.

19. Prispievať na výživu svojho dieťaťa je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak aj si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti.

20. Odvolací súd teda preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu a svoje rozhodnutie oprel o správne právne posúdenie veci podľa . Odvolací súd sa s jeho závermi v celom rozsahu stotožňuje a pre dotvrdenie správnosti záverov okresného súdu považuje za podstatné na tomto mieste zodpovedať niektoré odvolacie otázky otca, ktoré považoval za relevantné.

21. K odvolacej námietke otca, že dôvodom jeho návrhu na zníženie výživného bol pobyt vo väzbe a neskôr vo výkone trestu odňatia slobody, odvolací súd uvádza, že pobyt otca vo väzbe a následne vo výkone trestu odňatia slobody nemožno považovať za objektívnu zmenu pomerov v zmysle , keďže tento stav si otec spôsobil výlučne vlastným protiprávnym konaním, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Nemožnosť pracovať počas výkonu trestu je priamym dôsledkom jeho konania a takáto situácia nemôže byť prenesená na ťarchu maloletého dieťa. Judikatúra Ústavného súdu SR (napr. ) zdôrazňuje prednosť záujmu maloletého dieťaťa pred akýmkoľvek ekonomickým záujmom rodiča; rovnako uvádza, že rodič si nemôže svojím konaním vytvoriť situáciu, ktorá by následne odôvodňovala zníženie jeho zákonnej povinnosti. Tento princíp je stabilne akceptovaný aj v českej ústavnej judikatúre, ktorá konštatuje, že povinný rodič nesmie účelovo, alebo vlastným zavinením zužovať svoje príjmové možnosti, pretože dôsledky jeho správania nemôžu zaťažiť maloleté dieťa. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje tento odvolací argument za nedôvodný.

22. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že vo výkone trestu nebol pracovne zaradený, a preto nemal žiadny príjem, tak túto námietku nemohol odvolací súd vyhodnotiť ako dôvodnú. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec bol počas výkonu trestu pracovne zaradený a poberal mzdu za obdobie 26. 02. 2025 – 22. 04. 2025 v celkovej výške 444,26 Eur brutto. Tvrdenie, že nemal možnosť pracovať, bolo vyvrátené objektívnymi listinnými dôkazmi. Odvolací súd konštatuje, že ani nepracovanie vo výkone trestu by samo osebe nebolo dôvodom na zníženie výživného, ak ide o stav spôsobený výlučne konaním povinného rodiča, čo sa nemôže premietnuť do jeho priaznivejšieho postavenia, a to na úkor dieťaťa. Záujem dieťaťa na zabezpečení primeraného výživného nemožno obmedziť preto, že rodič vo výkone trestu nebol zaradený do práce, pričom jeho väzobné a trestné postavenie bolo dôsledkom protiprávneho správania, ktoré nemôže byť relevantným kritériom pri posudzovaní zníženia výživného.

23. Ak otec v odvolaní namietal, že po schválení rodičovskej dohody prišiel o zamestnanie a nedokáže dosahovať príjem ako predtým, tak odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu jasne vyplýva, že otec prišiel o pracovný pomer v dôsledku hrubého porušenia pracovnej disciplíny, pričom sa poukazuje na neospravedlnené absencie v dňoch 01. 07. – 03. 07. 2024 a následne v dňoch 06.09., 09.09. a 10.09.2024, ktoré viedli k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Rodič, ktorý si svojím zavineným konaním zmarí stabilný zdroj príjmu, nemôže takúto situáciu využívať na zníženie výživného. Vo vzťahu ku svojím záverom odvolací poukazuje na to, že Ústavný súd SR aj Ústavní soud ČR, už dlhodobo zastávajú názor, že rodič je povinný vyvinúť maximálne úsilie na zabezpečenie príjmu a nesmie svojvoľne znižovať svoju zárobkovú schopnosť. V tomto prípade nešlo o objektívnu stratu zamestnania, ale o nedbalý prístup otca k pracovným povinnostiam. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažuje túto námietku za dôvodnú a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že otec si sám zmaril možnosť dosahovať stabilný príjem.

24. V odvolaní otec namietal, že pracuje na dohodu s nízkym príjmom a nemôže hradiť výživné v pôvodnej výške, odvolací súd uvádza, že práca na dohodu s nízkym príjmom nepredstavuje objektívnu zmenu pomerov, pokiaľ povinný rodič nepreukáže, že ide o jediné možné zamestnanie, ktoré môže vzhľadom na objektívne okolnosti vykonávať. V prejednávanej veci otec nepreukázal žiadnu zdravotnú ani inú relevantnú prekážku brániacu jeho plnohodnotnému pracovnému zaradeniu, naopak, sám uviedol, že uvažuje o návrate na trvalý pracovný pomer. K práci na dohodu, za skutkových okolností uvádzaných otcom, odvolací súd uvádza, že práca na dohodu, ktorú si rodič dobrovoľne zvolil, nemôže viesť k zníženiu výživného, ak má schopnosť a možnosti pracovať vo vyššom pracovnom úväzku. Odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že povinný rodič si nesmie svojvoľne zhoršovať svoje príjmové pomery a následne požadovať zníženie výživného, keďže by tým boli dotknuté záujmy maloletého dieťaťa.

25. K odvolacej námietke otca, že si hľadá stabilné zamestnanie a jeho súčasné príjmové pomery sú len dočasné, odvolací súd uvádza, že ani túto nevyhodnotil ako dôvodnú, ak z obsahu spisu vyplýva, že otec po návrate z výkonu trestu nebol evidovaný na úrade práce a v období po skončení trestu aktívne nehľadal zamestnanie spôsobom, ktorý by preukazoval jeho skutočnú snahu o zlepšenie príjmovej situácie. Naopak, namiesto stabilného zamestnania, bez konkrétneho odôvodnenia, zvolil si prácu pilčíka na živnosť, hoci už v minulosti z tohto povolania nedosahoval stabilný príjem. Odvolací súd uvádza, že takýto výber nestáleho zamestnania a odmietanie stabilnejšieho pracovného pomeru, je možné považovať za prejav ľahkovážneho prístupu, ktorý nemôže byť dôvodom na zníženie výživného. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania, vo väzbe na obsah spisového materiálu, neexistuje žiadna objektívna skutočnosť, ktorá by potvrdzovala, že jeho súčasné nižšie príjmy sú výsledkom okolností nezávislých od jeho vôle.

26. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že matka preukazuje neopodstatnené výdavky, a že jeho povinnosti by mali byť primerane nižšie, odvolací súd konštatuje, že matka preukázala zvýšené výdavky na maloleté dieťa vrátane zdravotných nákladov (okuliare) a zvýšených nákladov spojených so školskou dochádzkou. Tieto výdavky sú odôvodnené a sú bežnou súčasťou starostlivosti o dieťa v jeho veku. Otec nepreukázal, že by matka uvádzala nepravdivé alebo neprimerané výdavky. Jeho povinnosť prispievať na maloleté dieťa je v súlade s založená na schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch, pričom tieto sú posudzované nielen podľa skutočne dosahovaného príjmu, ale aj podľa príjmu, ktorý by rodič mohol dosahovať, keby využíval svoje schopnosti a možnosti.

27. Z vykonaného dokazovania okresného súdu, podľa odvolacieho súdu, vecne správne vyplynulo, že otec nepreukázal existenciu žiadnej objektívnej, trvalej a neodvrátiteľnej zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného podľa . Dôvody, ktoré uvádzal, spočívali v skutočnostiach, ktoré vznikli výlučne jeho vlastným konaním, najmä v dôsledku odsúdenia a výkonu trestu odňatia slobody, ako aj následného porušovania pracovnej disciplíny a nestáleho prístupu k pracovnému zaradeniu. Tieto okolnosti nemožno považovať za objektívne zmeny pomerov, keďže ich príčinou je výlučne správanie povinného rodiča. Nemožnosť vykonávať zárobkovú činnosť, ku ktorej došlo v dôsledku jeho vlastného protiprávneho alebo nedbanlivého konania, tak ako uviedol už odvolací súd vyššie v tomto rozhodnutí, nemôže byť prenesená na dieťa a slúžiť ako argument na zníženie výživného.

28. Odvolací súd len primerane a podporne, z eurokonformného prístupu v rovine svojich záverov poukazuje na to, že „Zbavil-li se rodič svým úmyslným jednáním, pro které byla na něj uvalena vazba a pro něž byl následně odsouzen k trestu vězení, objektivní možnosti plnit svoji vyživovací povinnost vůči svému nezletilému dítěti (§ 85 a 96 zákona o rodině), nelze tuto skutečnost přičítat k tíži tohoto dítěte, jež podle čl. 32 odst. 4 Listiny má základní právo na rodičovskou výchovu a péči. Opačný výklad vede k absurdním důsledkům“. (Nález Ústavného súdu ČR zo 6. februára 2008, sp. zn. ) V prejednávanej veci tak nebolo možné prihliadnuť na okolnosti, ktoré si otec zavinil svojím správaním a ktoré viedli k zníženiu alebo strate jeho príjmu. Otec je dlhodobo schopný pracovať, pričom v konaní nepreukázal žiadnu zdravotnú, či inú objektívnu okolnosť, ktorá by mu bránila zamestnať sa v riadnom pracovnom pomere. Práve naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ak by otec riadne využíval svoje pracovné schopnosti a dodržiaval povinnosti v rámci pracovného pomeru, mal by možnosť dosahovať príjem, ktorý by mu umožnil splniť svoju zákonnú povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa v určenej výške.

29. Odvolací súd preto uzatvára, že otec nepreukázal žiadnu objektívnu zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Naopak, okolnosti, na ktoré odkazuje, sú výsledkom jeho vlastného konania a takéto skutočnosti nemôžu byť dôvodom na zásah do práv dieťaťa. Zníženie výživného by bolo v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, ktorý má byť pri rozhodovaní v týchto veciach prvoradý. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, odvolací súd ho podľa rdil.

30. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu otca, zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie výživného na maloleté dieťa, potom odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou v tomto rozhodnutí.

31. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

32. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení poukazoval primerane a podporne, z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak takýto postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. , v zmysle ktorých „...Aj keď judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad ustanovenia“.

33. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v odrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu a účelu ochrany záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.

34. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

35. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že v mimosporových konaniach upravených platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení , CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. obsahuje z tejto zásady aj výnimku v zmysle umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov konania v zmysle , tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle , ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.

36. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle ani pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

37. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.