Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-210-2025.pdf
PDF · 128.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/210/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 20.10.2025 č. k. 105PP/76/2024-308, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.02.2026 takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje v celom rozsahu. II. Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 67 ods. 1 Trestného zákona sa odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou podmienečne prepúšťa na slobodu z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 22T/189/2012 zo dňa 25.01.2013. III. Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona súd určuje odsúdenému skúšobnú dobu na 7 (sedem) rokov. IV. Podľa § 68 ods.1 druhá veta Trestného zákona súd zároveň nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere 3 (tri) roky. V. Podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Trestného zákona súd ukladá ako súčasť probačného dohľadu odsúdenému povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. VI. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd ukladá ako súčasť probačného dohľadu odsúdenému obmedzenie spočívajúce v zákaze užívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. VII. Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona súd ukladá ako súčasť probačného dohľadu odsúdenému povinnosť zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve zameranom na vládanie stresových situácií. VIII. Podľa § 51 ods. 4 písm. h/ Trestného zákona súd ukladá ako súčasť probačného dohľadu odsúdenému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku s dôrazom na zvládnutie sociálnych zručností, zdravé spôsoby komunikácie a spracovávanie emócii´. IX. Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona súd ukladá odsúdenému ako súčasť probačného dohľadu povinnosť oznámiť probačnému úradníkovi miesto pobytu a doručovaciu adresu, vrátane ich budúcich zmien.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 20.10.2025 č. k. 105PP/76/2024-308 rozhodol o návrhu odsúdeného A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, že podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 67 ods. 1 Trestného zákona sa jeho návrh zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť len odsúdený, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, písomným podaním zo dňa 08.12.2025.
3. V odôvodnení sťažnosti uviedol:
3.1. Súd pri posudzovaní naplnenia či nenaplnenia podmienok na moje podmienečné prepustenie argumentoval výlučne skutočnosťami, ktoré si z kompletného dokazovania vybral a ktoré mu vyhovovali do odôvodnenia výroku napadnutého uznesenia (t. j. skutočnosti, ktoré pôsobia výlučne v môj neprospech). Súd síce v popisnej časti odôvodnenia (na str. č. 2 - 11 napadnutého uznesenia) spomenul aj skutočnosti, ktoré naopak preukazovali splnenie zákonných podmienok na moje podmienečné prepustenie (t. j. skutočnosti, ktoré vyplývali jednak z mojich písomných podaní a tiež aj skutočnosti, ktoré vyplývali z vykonaného dokazovania), avšak tieto skutočnosti pri hodnotení skutkového stavu (t. j. na str. č. 12 - 13 napadnutého uznesenia) vôbec nevzal na vedomie, vôbec sa týmito skutočnosťami nezaoberal, nehodnotil ich, nevykonal ich posúdenie samostatne a v súhrne so skutočnosťami, ktoré naopak jednostranne na vedomie vzal a ktoré pôsobili výlučne v môj neprospech. Už len táto skutočnosť sama osebe odôvodňuje rozpor napadnutého uznesenia s ustanovením § 2 ods. 12 TP a aj rozpor s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, nakoľko takýto postup súdu, kedy súd pri svojom rozhodovaní absolútne odignoruje dôkazy v prospech jednej zo strán konania, je konaním porušujúcim právo na súdnu ochranu, a teda už len táto skutočnosť je sama osebe skutočnosťou odôvodňujúcou potrebu zrušenia napadnutého uznesenia. 3.2. Časový predpoklad na moje podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je splnený odo dňa 24.02.2024, t. j. ku dňu rozhodovania súdu a aj k dnešnému dňu už takmer dva roky, počas ktorých som nežiadal rozhodnúť o mojom podmienečnom prepustení práve z toho dôvodu, že som si sám uvedomoval, že v rámci mojej resocializácie a dosiahnutia podmienok na vedenie riadneho života na slobode môžem ešte vo výkone trestu odňatia slobody dosiahnuť konkrétne dôležité „míľniky“, ako napr. absolvovanie resocializačných programov „Vníma i Teba“ a „Šanca na návrat“, absolvovanie tzv. „Výstupného oddielu“ a dokončenie úplného stredoškolského vzdelania s maturitou na Arcibiskupskom gymnáziu biskupa P. Jantauscha v Trnave. V tomto smere je veľmi dôležitou skutočnosťou aj to, že koniec môjho trestu je stanovený na úplný začiatok roka 2028 (09.01.2028), t. z. že do uplynutia celej dĺžky trestu mi zostávajú cca 2 roky. Z uvedeného vyplýva, že v súčasnej dobe mi je možné v prípade podmienečného prepustenia určiť skúšobnú dobu s primeranými povinnosťami, ktorej dĺžka môže presahovať dokonca o takmer 5 rokov moment môjho riadneho prepustenia z výkonu trestu (dňa 09.01.2028) a je mi možné nariadiť probačný dohľad cca o jeden rok presahujúci lehotu na moje prepustenie v riadnom termíne (v rámci ktorého mi môže súd taktiež stanoviť ďalšie primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v ustanovení § 68 ods. 1 TZ, čo v prípade môjho prepustenia v riadnom termíne nebude možné). V tomto smere dávam do pozornosti sťažnostnému súdu, že Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou v mojom hodnotení k návrhu na podmienečné prepustenie zo dňa 10.09.2025 odporučil moje podmienečné prepustenie a to dokonca bez uloženia primeraných obmedzení a povinností (viď posledný odsek na str. č. 4 hodnotenia zo dňa 10.09.2025) a znalec Mgr. Karol Zabák vo svojom znaleckom posudku č. 22/2025 v závere (bod č. 3) k časti o resocializačnej prognóze uviedol, že „Resocializačná prognóza je mierne priaznivá za predpokladu zabezpečenia stabilného sociálneho zázemia, pokračovania v pracovných a vzdelávacích aktivitách a udržania kontaktov s podporným sociálnym prostredím (rodina, spoločenstvo).“ (str. č. 17 označeného znaleckého posudku). Zabezpečenie všetkých podmienok priaznivého výhľadu resocializačnej prognózy uvádzaných znalcom (bývanie, práca, štúdium, existencia rodinnej podpory a rodinného prostredia, aktivity v duchovnej sfére, záujmy a aktivity v oblasti tlače, osvety, hudby a aj riadenia kolektívu) som v konaní o mojom návrhu na podmienečné prepustenie preukázal a povinnosť a prísnu kontrolu ich dodržiavania je možné dosiahnuť uložením primeraných obmedzení a povinností, a to dokonca v dobe, ktorá bude ešte minimálne o jeden rok presahovať okamih môjho prepustenia v riadnom termíne, teda mojím podmienečným prepustením mi môže štát určiť spôsob môjho vedenia života (a získať kontrolu nad plnením obmedzení a povinností) ešte po uplynutí jedného roka potom, čo by som bol prepustený na slobodu v riadnom termíne. Preto ak súd konštatuje, že som síce splnil časovú podmienku na moje podmienečné prepustenie, avšak nedávam záruku vedenia riadneho života na slobode, pretože vraj moja resocializácia je splnená len v kontrolovanom prostredí, potom za predpokladu, že „štát“ môže pri mojej osobe vytvoriť prísnejšie kontrolované prostredie ešte o rok dlhšie, ako tomu bude v termíne môjho riadneho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, potom z tohto pohľadu nedáva výrok napadnutého uznesenia žiadny logický zmysel. 3.3. Do ÚVTOS Banská Bystrica -Kráľová som bol premiestnený pred 12-timi rokmi a tri disciplinárne tresty mi boli uložené následne v rokoch 2013, 2014 a 2017, t. z. ide o obdobie pred viac ako 8-mimi rokmi. Pred týmto obdobím som bol vo väzbe a následne v ÚVTOS Ilava a v ÚVTOS Žilina a v každom z týchto troch ústavov bolo moje správanie a aj vystupovanie na požadovanej úrovni (viď prvá strana môjho hodnotenia z ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 10.09. 2025). K previneniam v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová uviedol samotný ústav v mojom hodnotení nasledovné: „,Pedagogickým pôsobením sa postupom času správanie zastabilizovalo, odsúdený si začal uvedomovať svoje zlyhania a svoje správanie upravil smerom k požadovanému. V Ústave Kráľová si vzorným plnením svojich ďalších povinností vytvoril podmienky na zahladenie disciplinárnych trestov. V kolektíve odsúdených bol znášanlivý, konflikty nevyvolával. Vo svojich osobných veciach udržiaval poriadok na požadovanej úrovni. Funkciou z radov odsúdených bol poverený ako vedúci izby, povinnosti vyplývajúce mu z funkcie si plnil k spokojnosti nadriadených. “. Z uvedených skutočností je teda zrejmé, že argument súdu, ktorý som vyššie citoval, sa jednak vzťahuje na veľmi dávnu minulosť a jednak došlo od tej doby jednoznačne k mojej náprave, čo konštatuje aj ústav v mojom hodnotení (viď posledný odsek na str. č. 1 hodnotenia ústavu zo dňa 10.09.2025). V tejto súvislosti je tiež potrebné zdôrazniť, že moje polepšenie po týchto disciplinárnych trestoch skonštatoval aj Okresný súd Banská Bystrica, ktorý ma aj z tohto dôvodu dňa 15.06.2018 (rozhodnutím pod sp. zn. 4Nt/43/2018) preradil na ďalší výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. 3.4. Zároveň je potrebné k tejto problematike uviesť aj to, že v priebehu výkonu môjho trestu som bol preradený z ústavu na výkon trestu odňatia slobody som stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, v rámci ktorého mi dokonca bolo umožnené samostatne opustiť tento ústav (viď príloha č. 1 k písomnému podaniu zo dňa 09.07.2025). UŽ len záverom k tejto argumentácii súdu uvádzam, že súd skutočne nemôže pri posudzovaní môjho polepšenia pričítať v môj neprospech aj nezvládnutie technológie výroby určitého výrobku (v tomto prípade na pracovisku Rieker), navyše ak k takejto skutočnosti došlo pred viac ako 10-timi rokmi. Aj táto skutočnosť preukazuje, že súd materiálne nehodnotil moje polepšenie, ale len paušálne a formálne vypísal z môjho hodnotenia skutočnosti, ktoré sa javili ako také, ktorými by mohol odôvodniť výrok napadnutého uznesenia. 3.5. Ako ďalší argument odôvodňujúci výrok napadnutého uznesenia použil súd nasledovné tvrdenie: „Bol len trinásť krát disciplinárne odmenený, napriek tomu, že je vo výkone trestu odňatia slobody vrátane výkonu väzby od 09.07.2012.“ (viď piaty odsek na str. č. 12 napadnutého uznesenia). Uvedené tvrdenie súdu je však svojvoľné, všeobecné, bez akéhokoľvek vysvetlenia, prečo považuje súd počet mojich odmien za nedostatočný. Súd pritom vôbec neskúmal, či existuje objektívny dôvod, prečo som mal toľko odmien, koľko som mal. Z odôvodnenia súdu nie je možné ani zistiť, koľko odmien považuje súd za dostatočný a prečo. K uvedenej problematike uvádzam, že počas môjho výkonu trest odňatia slobody som (najmä v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou) denným spôsobom študoval gymnázium a z uvedeného dôvodu som nebol zaradený do práce. Z uvedeného dôvodu som dostával odmeny spravidla len jeden krát do roka, a to na záver školského roka. V prípade, že by som neštudoval a bol by som zaradený do pracovného procesu, celkom iste by som dokázal získať viac odmien, ktoré sú v takom prípade udeľované celoročne anie sú viazané na úspešné ukončenie školského roka. V tejto súvislosti je preto potrebné vziať na vedomie najmä celkové hodnotenie z gymnázia, ktoré som absolvoval (viď napríklad mail riaditeľky gymnázia, príloha č. 2 k návrhu na podmienečné prepustenie zo dňa 18.11.2024, viď aj vysvedčenie o maturitnej skúške a k tomu prislúchajúce hodnotenie mojej osoby, príloha č. 1 k písomnému podaniu zo dňa 22.07.2025). 3.6. Tieto skutočnosti však súd nebral na vedomie a nehodnotil ich v kontexte množstva disciplinárnych odmien, len paušálne a bez vysvetlenia skonštatoval, že 13 disciplinárnych odmien je málo. Takéto paušálne závery súdu je potrebné odmietnuť a navyše súd ani nevysvetlil, čo som mal robiť inak, aby súd mohol považovať množstvo udelených odmien za dostatočné a nevysvetlil ani to, čo by som mal v tomto smere v budúcnosti robiť inak, čo je mimochodom samostatný dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia. 3.7. Zároveň aj samotný súd skonštatoval, že všetky disciplinárne tresty mám zahladené (a mal som ich zahladené už aj pred úspešným absolvovaním významných resocializačných programov). Mám za to, že z tohto dôvodu ani nie je možné brať tieto disciplinárne previnenia pri hodnotení môjho polepšenia na vedomie. Inštitút zahladenia disciplinárneho trestu má rovnaký účel, a totožnú podstatu ako inštitút zahladenia odsúdenia. Oba smerujú k vytvoreniu právneho stavu, v ktorom sa na postihnutého hľadí, akoby mu disciplinárny trest alebo trestné odsúdenie neboli nikdy uložené. Ak by zahladenie disciplinárneho trestu nemalo mať tento účinok, strácalo by svoju normatívnu funkciu a stávalo by sa formálnym, fakticky neaplikovateľným inštitútom. zahladený disciplinárny trest nesmie byť na ťarchu odsúdeného pri posudzovaní jeho správania, a teda ani pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení. Zákonodarca týmto jednoznačne vylučuje možnosť, aby zahladený trest mal akýkoľvek negatívny vplyv na moje súčasné alebo budúce hodnotenie. Je potrebné vychádzať z toho, že v súčasnosti nemám evidované žiadne disciplinárne tresty, ktoré by bolo možné právne zohľadňovať. Moje správanie vo výkone trestu je hodnotené ako bezproblémové a disciplinované, čo podporuje záver o splnení materiálnych podmienok podľa ustanovenia § 66 ods. 1 TZ. Samotná existencia disciplinárnych trestov v minulosti nepredstavuje prekážku konštatovania mojej resocializácie, pokiaľ by boli tieto tresty zahladené. Práve fakt zahladenia je dôkazom (tak, ako som to citoval z môjho hodnotenia ústavom), že som splnil podmienky stanovené ústavom, preukázal som zmenu postoja a už v priebehu výkonu trestu som si osvojil požiadavky na riadne správanie. Táto skutočnosť podporuje záver, že v súčasnosti nemožno moju osobu hodnotiť negatívne, ale naopak, že som vytvoril reálne predpoklady pre úspešné zaradenie sa do života na slobode. 3.8. Súd pri hodnotení toho, či došlo k môjmu polepšeniu alebo nie, argumentoval v napadnutom uznesení aj nasledovne: „Správanie, vystupovanie ako aj plnenie si svojich povinností, od umiestnenia odsúdeného do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou je len na priemernej úrovni. “ (viď piaty odsek na str. č. 12 napadnutého uznesenia). Takáto poznámka sa nachádza v predposlednom odseku na str. č. 2 môjho hodnotenia ústavom zo dňa 10.09.2005. K tomuto je však potrebné dodať, že ústav túto priemernú úroveň neohodnotil slovíčkom „len“ tak, ako to vykonal súd, pričom samotnú priemernú úroveň vyjadrenú ústavom je potrebné vyhodnotiť jednak v súhrne s ďalším údajmi o mojej osobe uvedenými v tom istom odseku a ktoré nadväzujú na tento záver a tiež je potrebné tento záver zhodnotiť aj k aktuálnemu obdobiu, teda k obdobiu po absolvovaní významných resocializačných programov a výstupného oddielu a k obdobiu rozhodovania súdu. Ďalšie vety nadväzujúce na skonštatovanie priemernej úrovne správania sa popisujú aj vzorné plnenie si mojich povinností, rešpektovanie príkazov a nariadení príslušníkov ústavu, zachovávanie zásad slušného správania sa, dodržiavanie osobnej aj kolektívnej hygieny, dodržiavanie ustrojenosti a poriadku v osobných veciach, vyhýbanie sa konfliktným situáciám a zastávanie významných funkcií v samospráve odsúdených pre oblasť disciplíny a poriadku, ktoré plním k spokojnosti nadriadených. K aktuálnemu obdobiu, teda k obdobiu po mojom absolvovaní významných resocializačných programov a výstupného oddielu je možné odcitovať zo záverov znalca Mgr. Karola Zabáka: „V súčasnosti je jeho režimové správanie v ústave hodnotené ako dobré, disciplinárne tresty má zahladené, opakovane bol disciplinárne odmeňovaný za študijné a záujmové aktivity. “ (bod č. 2 záverov znalca, str. č. 17 znaleckého posudku). 3.9. Súdom konštatovaný záver o menej priaznivej resocializačnej prognóze a strednom riziku recidívy pochádzal len z vyhodnotenia tabuľkovej metodiky ÚVTOS (CRA — viď posledný odsek na str. č. 3 hodnotenia ústavu zo dňa 10.09.2025). Na základe zohľadnenia ďalších okolností a najmä mojej osobnosti ÚVTOS odporučil moje prepustenie a to dokonca bez uloženia primeraných opatrení a povinností. Následne vykonal moje vyšetrenie (t. j. materiálne posúdenie miery resocializačnej prognózy) znalec Mgr. Karol Zabák, ktorý skonštatoval nasledovné: „Resocializačná prognóza je mierne priaznivá za predpokladu zabezpečenia stabilného sociálneho zázemia, pokračovania v pracovných a vzdelávacích aktivitách a udržania kontaktov s podporným sociálnym prostredím (rodina, spoločenstvo). “ (bod č. 3 záverov znalca, str. č. 17 znaleckého posudku). Znalec Mgr. Karol Zabák skonštatoval existenciu moje vlastnej motivácie k dodržiavaniu pravidiel, výrazný socializačný a stabilizačný účinok, zmenu môjho postoja k životu a spoločnosti smerom k väčšej zodpovednosti a uznávaniu morálnych a etických noriem. Znalec z hľadiska priaznivosti resocializačnej prognózy skonštatoval pozitívne prognostické predpoklady za predpokladu zabezpečenia stabilného sociálneho zázemia. Ústav na výkon trestu odňatia slobody dokonca vo viacerých po sebe idúcich hodnoteniach navrhol moje podmienečné prepustenie, a to dokonca bez primeraných obmedzení a povinností. Aj z týchto skutočností je zrejmé to, čo som už uvádzal na úvod tohto podania, a to že súd pri odôvodňovaní svojho výroku si vybral len tie skutočnosti, ktoré boli vo vzťahu k mojej osobe negatívne a vôbec materiálne nehodnotil komplexné naplnenie všetkých troch podmienok na moje podmienečné prepustenie. 3.10. Súčasťou hodnotenia ústavu je aj odporúčajúci záver k môjmu podmienečnému prepusteniu (a to dokonca v rozsahu bez uloženia primeraných povinností a opatrení). Táto skutočnosť je právne a fakticky významná, pretože odporúčajúci záver nie je obligatórnou súčasťou hodnotenia podľa ustanovenia $ 62 zákona o výkone trestu odňatia slobody. Ide o nadštandardné stanovisko, ktorým ústav jasne deklaruje, že na základe vlastného poznania mojej osoby počas výkonu trestu nepovažuje moje podmienečné prepustenie za rizikové. zabezpečenie všetkých podmienok priaznivého výhľadu resocializačnej prognózy uvádzaných znalcom (bývanie, práca, štúdium, existencia rodinnej podpory a rodinného prostredia, aktivity v duchovnej sfére, záujmy a aktivity v oblasti tlače, osvety, hudby a aj riadenia kolektívu) som v konaní o mojom návrhu na podmienečné prepustenie preukázal a povinnosť a prísnu kontrolu ich dodržiavania je možné dosiahnuť uložením primeraných obmedzení a povinností. 3.11. Súd považoval taktiež za problematické aj oslabenie väzenského režimu. Aj tu však musím poukázať predovšetkým na to, že v priebehu celého môjho výkonu trestu k takémuto oslabovaniu režimu dochádzalo (preradením zo stredného stupňa stráženia do minimálneho stupeň stráženia a dokonca až po dočasné voľné opustenie ústavu), pričom v súvislosti s týmto uvoľňovaním režimu nedošlo z mojej strany k žiadnej problematickej situácii. Navyše aj rozsah samotného uvoľnenia „väzenského režimu“ je možné zo strany súdu riešiť uložením konkrétnych primeraných obmedzení a povinností. 3.12. K posudzovaniu tretej (materiálnej) podmienky — predpoklad riadneho vedenia života na slobode
- nad rámec vyššie uvedenej argumentácie dávam sťažnostnému súdu do pozornosti aj to, že z absolvovaných programov a aktivít a z vyjadrení lektorov a psychológov je zrejmé, že som svoju trestnú činnosť úprimne oľutoval a ľutujem ju aj v súčasnosti, mám k nej kritický postoj a je možné konštatovať aj moju prevýchovu. Ako som už uviedol, koncom roka 2024 som úspešne absolvoval resocializačný program „Vnímam i Teba“, kde bolo skonštatované, že primeraný tlak zvládam, mám skutočne kritický postoj k trestnej činnosti (nielen k tej mnou spáchanej) a bol som pozitívne hodnotený aj z hľadiska resocializačných predpokladov. Obdobné výsledky som preukazoval aj v programe „Šanca na návrat“, bol som poučený o výkone ochranného dohľadu po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a dňa 10.12.2025 mi bolo umožnené samostatne opustiť ústav. Som prvotrestanou osobou, nikdy som pred mojím odsúdením nebol súdne trestaný ani trestne Od počiatku trestného konania vedeného proti mojej osobe som spáchanie skutku priznával, ľutoval som ho a z tohto dôvodu bol už pri mojom odsúdení uplatnený odklon v trestnom konaní, kedy som bol uznaný za vinného na základe schválenia tzv. dohody o vine a treste, ktorej predpokladom je uznanie viny z mojej strany, k čomu aj došlo. Dokonca som bol tou osobou, ktorá spáchanie skutku oznámila polícii. V priebehu resocializačného procesu mi bolo udelených 13 disciplinárnych odmien (za vzorný prístup k štúdiu, výsledky, prospech v škole, poriadok v osobných veciach a dodržiavanie ústavného poriadku, vzorné vystupovanie, správanie, aktivity nad rámec priemeru). Ku dňu 15.06.2018 som bol preradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, t. z. že aj v súčasnosti vykonávam trest v najnižšom možnom stupni stráženia už cca 8 rokov. Na tomto stupni stráženia som absolvoval aj tzv. Výstupný oddiel. V priebehu výkonu trestu odňatia slobody som získal výučný list v odboroch maliarstvo a stolárstvo a úspešne som ukončil štúdium gymnázia s maturitou. Mám zabezpečené bývanie, aktívnu pomoc od rodiny, ktorá mi ponúka aj záruku za dohliadanie nad vedením riadneho života (s ktorou sa súd ani nevysporiadal), mám možnosť sa zamestnať, mám ponuku pomoci občianskych združení pri prípadnom hľadaní iného zamestnania. Súd by preto mal prihliadať na moje súčasné správanie a perspektívy a nie na neaktuálne skutočnosti z minulosti. 3.13. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mám za to, že som splnil všetky zákonné podmienky na podmienečné prepustenie z VTOS, preukázal som polepšenie, a možno odo mňa očakávať, že v budúcnosti budem viesť riadny život a preto žiadam, aby sťažnostný súd (Krajský súd v Trnave) mojej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu vyhovel a aby sťažnostný súd rozhodol o mojom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody so súčasným určením primeranej skúšobnej doby a prípadným probačným dohľadom a za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností.
4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná. Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) až f), rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa § 446a a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa § 462.
5. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné.
7. Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý odôvodnil tým, že formálnu podmienku, ktorá spočíva v tom, že vykonával príslušnú časť trestu, z ktorého výkonu žiada podmienečne prepustiť, splnil.
8. K splneniu druhej zákonnej podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje svoje polepšenie, a to schopnosťou viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak v danom prípade táto podmienka nebola splnená. Prvostupňový súd uviedol, že z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vyplýva, že správanie, vystupovanie ako aj dodržiavanie stanovených noriem odsúdeným v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová nebolo vždy na požadovanej úrovni, na odsúdeného boli evidované negatívne poznatky za ktoré bol disciplinárne riešený uložením disciplinárneho trestu tým, že prechovával porno časopis, nešetrne zaobchádzal so zvereným materiálom na pracovisku a požičiavaním vecí osobnej potreby, z dôvodu nezvládnutia technológie práce bol z pracoviska s dozorom Rieker vyradený. Bol len trinásťkrát disciplinárne odmenený, napriek tomu, že je vo výkone trestu odňatia slobody vrátane výkonu väzby od 09.07.2012, naproti tomu bol päťkrát disciplinárne potrestaný, i keď má tieto disciplinárne tresty aktuálne zahladené. Správanie, vystupovanie ako aj plnenie si svojich povinností, od umiestnenia odsúdeného do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou je len na priemernej úrovni. Resocializačná prognóza je u neho vyhodnotená ako menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. K uvedenému záveru dospel prvostupňový súd napriek tom, že odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Okresný súd sa preto v tomto smere nestotožnil s konštatovaním riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, že by odsúdený dôsledne plnil ciele stanovené programom zaobchádzania
9. Pokiaľ ide o splnenie tretej zákonnej podmienky, t. j. predpoklad, že odsúdený bude po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život a nebude sa dopúšťať opätovne protispoločenskej činnosti, predovšetkým trestnej činnosti, túto podmienku okresný súd vyhodnotil ako nesplnenú. Skutočnosť, že či odsúdená osoba bude alebo nebude viesť riadny život po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody možno iba odhadovať, resp. vysloviť v tomto smere určitú prognózu, po vyhodnotení všetkých známych relevantných skutočností, ktoré sa viažu k osobe odsúdeného. Táto prognóza u odsúdeného, čo vyplýva z vyššie uvedeného hodnotenia, je menej priaznivá, keď existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený nepovedie na slobode riadny život a existuje pre spoločnosť riziko recidívy (u odsúdeného bolo vyhodnotené stredné riziko recidívy trestnej činnosti).
10. Napriek tomu, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, je to za najzávažnejšiu formu trestnej činnosti (obzvlášť závažný zločin). Pre takéto protispoločenské správanie, pre ktoré je odsúdený aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody, by v kontexte (súvislosti) ďalší zistených skutočností, nepochybne nebolo dostačujúce ani podmienečne prepustenie odsúdeného, za súčasného nariadenia probačného dohľadu nad odsúdeným a ustanovenia mu primeraných obmedzení alebo povinností. Povaha trestného činu (obzvlášť závažného zločinu) spáchaného odsúdeným, pre ktorý je aktuálne vo výkone trestu spolu s ďalšími zistenými okolnosťami vo vzťahu k osobe odsúdeného, ako aj menej priaznivou resocializačnou prognózou, nedávajú dostatočnú záruku, že by odsúdený v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, viedol na slobode riadny život. Je to odôvodnené tým, že odsúdenému bolo uložených len trinásťkrát disciplinárnych odmien, počas jeho výkonu trestu odňatia slobody vrátane výkonu väzby boli zaznamenané aj konkrétne nedostatky (prechovával porno časopis, nešetrne zaobchádzal so zvereným materiálom na pracovisku, požičiaval si veci osobnej potreby v rozpore s ústavným poriadkom, nedovolene sa kontaktoval s inou osobou formou telefonovania presmerovaním hovorov, bol pozitívne testovaný na kokaín), pričom v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, kde je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody je jeho správanie, vystupovanie i plnenie si svojich povinností iba na priemernej úrovni. Vo vzťahu k osobe odsúdeného a jeho resocializačnej prognóze je potrebné prihliadnuť i na právne relevantné skutočnosti, ktoré vyplynuli zo znaleckého skúmania. U odsúdeného sú prítomné aj fantazijné úniky a sklon k symbolickému a obraznému spracovaniu reality, čo vyústilo do idealizácii budúcnosti a k sebaprezentácii svojej osoby v pozitívnom svetle. Predstavy odsúdeného ohľadom jeho ďalšieho pracovného i súkromného života na slobode sú preto skreslené, pričom v tomto smere je nevyhnutné poukázať aj na to, že odsúdený je dlhé roky vo výkon trestu odňatia slobody. Správanie odsúdeného v súlade s právnymi normami na slobode je v súčasnosti možné zabezpečiť len stabilným sociálnym, ale aj rodinným zázemím, čo bude do značnej miery eliminované, ak by nastúpil na výkon práce do zahraničia. Možno síce aktuálne konštatovať zníženú aktivitu agresívnych tendencií u odsúdeného, ale sebaregulačné mechanizmy sú nateraz posilnené vplyvom väzenského režimu, dlhodobého pedagogického pôsobenia a vlastnej motivácie k zlepšeniu. Tieto agresívne tendencie sú závislé od externých štruktúr a budú v menej kontrolovanom prostredí (t. j. na slobode pozn. predsedu senátu), oslabené. Odsúdený verbálne prejavuje kritický postoj k trestnej činnosti, ale jeho hodnotová orientácia bola v minulosti labilná a pod vplyvom skupiny alebo okamžitých potrieb mohla viesť k rizikovému správaniu. Treba tiež prihliadnuť na rizikové faktory (minulé impulzívne a afektívne reakcie pri riešení konfliktov, nižšia frustračná tolerancia, sexuálne pudové zameranie), ktoré vo výkone trestu nebolo možné overiť. V prípade odsúdeného je teda resocializačná prognóza menej priaznivá a je možné zhodnotiť, že výkon trestu na odsúdeného nepôsobí doposiaľ dostatočne takým výchovným vplyvom, aby bol schopný viesť na slobode riadny život.
11. Prvostupňový súd uzavrel, že v jeho prípade prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Niet prečo sa rozumne domnievať, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody splní svoj zákonom sledovaný účel. Ani samotné aktuálne správanie sa odsúdeného vo výkone trestu, dosiahnuté vzdelanie, prísľub do zamestnania a jeho aktívne vyhľadávanie a sociálne zázemie spojené s prísľubom bývania zo strany najbližšej rodiny odsúdeného, nie je dostatočné na to, aby mohol okresný súd konštatovať, že odsúdený sa bude správať v súlade so zákonom aj na slobode (mimo ústavu na výkon trestu), t. j. mimo „brán väznice.“ V prípade odsúdeného ide o človeka, ktorý s prihliadnutím na jeho charakterové črty, správanie počas celého výkonu trestu odňatia slobody spolu s výkonom väzby, neodôvodňuje prijať skutkový záver, že by v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nepáchal ďalšiu trestnú činnosť.
12. Preskúmaním napadnutého uznesenia dospel sťažnostný súd k záveru, že napadnuté uznesenie je založené na nesprávnej aplikácii skutočností, ktoré boli zistené z vykonaného dokazovania. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, zistil všetky relevantné skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie o návrhu odsúdeného, avšak tieto zistené skutočnosti čiastočne nesprávne vyhodnotil.
13. Prvostupňový súd správne zistil, že zákonná podmienka, ktorá spočíva v tom, že odsúdený vykonával príslušnú časť trestu odňatia slobody, z ktorého žiada podmienečne prepustiť, bola splnená.
14. Na druhej strane nesprávne vyhodnotil skutočnosti, ktoré sa viažu k splneniu druhej zákonnej podmienky (prvej materiálne podmienky), ktorou je preukázanie polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody.
15. Je potrebné súhlasiť s námietkami odsúdeného, ktoré uviedol vo svojej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu, že prvostupňový súd nevyhodnotil skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania komplexne a zároveň sa neodôvodnene sústredil iba na skutočnosti, ktoré vyznievajú v jeho neprospech.
16. Povinnosťou prvostupňového súdu bolo pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nezaujatým spôsobom prihliadnuť na všetky skutočnosti, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie o tomto návrhu. Prvostupňový súd však buď prehliadal alebo neodôvodnene marginalizoval skutočnosti, ktoré sa týkajú pozitívnych aspektov správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a snahy, ktorú vyvinul v rámci programu resocializácie. Zo všetkých skutočností, ktoré uvádzal odsúdený v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, vyplýva, okrem iného, že odsúdený sa snaží zabezpečiť si po skončení výkonu trestu odňatia slobody také podmienky na svoj ďalší život, ktoré by mu umožňovali viesť po prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody taký život, aby sa nedopúšťal ďalšieho porušovania právnych noriem a zabezpečoval si prostriedky na svoje živobytie z legálnych príjmov. Tento aspekt a konania odsúdeného prvostupňový súd bezdôvodne pri svojom rozhodnutí nezohľadňoval.
17. Rovnako bolo chybou úvah prvostupňového súdu, keď nedal do súvislosti správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody (vrátane absolvovania rôznych resocializačných projektov a doplnkového štúdia) s tým, že odsúdený je prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody. Podľa názoru tunajšieho súdu takáto súvislosť svedčí v prospech záveru, že správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ktorým deklaruje snahu o rozvoj vlastnej osobnosti, nie je správaním neúprimným, robeným iba so zámerom, aby navodil dojem o svojom polepšení. Tento názor súdu korešponduje aj so závermi znaleckého dokazovania z odvetvia psychológie, z ktorého si prvostupňový súd vybral opäť len závery, ktoré vyznievajú nepriaznivo voči snahe odsúdeného dosiahnuť svoje podmienečné prepustenie. Pozitívne stránky záverov znaleckého dokazovania, ktoré sa týkajú jeho resocializácie, prvostupňový súd vo svojom uznesení neuviedol a ani nevyhodnotil v prospech odsúdeného.
18. Za chybu možno považovať aj ten záver prvostupňového súdu, že počet dosiahnutých disciplinárnych odmien je malý. Prvostupňový súd nijako neuvádza, akými predstavami sa riadil, keď vyslovil tento názor. Vo všeobecnosti nemožno určiť, aký počet disciplinárnych odmien by mal byť dostatočný, aby bolo možné vysloviť záver, že tieto preukazujú polepšenie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody. V tomto konkrétnom prípade je potrebné prihliadnuť nielen na počet disciplinárnych odmien, ale aj na ďalšie správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ktorým sa snažil o svoju resocializáciu a ktoré zahrňujú jednak nekonfliktné správanie sa v kolektíve, vykonávanie funkcie z radov odsúdených, záujem o ďalšie vzdelávanie, ktoré dokončil získaním výučného listu a neskôr aj úspešnou maturitnou skúškou. Vyhodnotením všetkých týchto aspektov správania sa odsúdeného vo vzájomných súvislostiach, možno dospieť k záveru, že z tohto pohľadu preukázal vo výkone trestu odňatia slobody polepšenie.
19. Prvostupňový súd opakovane poukazoval na disciplinárne tresty, ktoré boli odsúdenému uložené počas výkonu trestu odňatia slobody. Ide o skutočnosť, ktorú bezpochyby treba brať do úvahy a ktorá má význam pre hodnotenie správania sa odsúdeného. Rovnako má však význam, ktorý prvostupňový súd nedôvodne marginalizoval, že všetky disciplinárne tresty boli odsúdenému zahladené a to práve na základe jeho zlepšeného správania, ktoré nastalo po pedagogickom pôsobení na odsúdeného. Pozitívny vývoj v správaní sa odsúdeného v plnení jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody, sa premietol do rozhodnutia o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, keď bol v roku 2018 preradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Aj toto rozhodnutie o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody je potrebné brať do úvahy ako prejav pozitívneho vývoja jeho resocializácie vo výkone trestu odňatia slobody.
20. K možnosti, aby odsúdený po prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viedol riadny život, podľa názoru tunajšieho súdu významne prispieva aj aktivita odsúdeného, ktorý sa kontaktuje všetkými dostupnými formami s matkou a starým otcom, vzťahy v rodine sú harmonické a o odsúdeného rodina prejavuje záujem. Je teda zrejmé, že aj za pomoci rodiny si môže odsúdený na slobode vytvoriť podmienky k tomu, aby mohol viesť riadny život.
21. Skutočnosť, že odsúdený si vykonáva trest odňatia slobody za spáchanie obzvlášť závažného zločinu vraždy, sama o sebe neznamená, že by mal byť odsúdený diskvalifikovaný z možnosti podmienečného prepustenia. Nakoľko v jeho prípade ide o prvé odsúdenie a do skončenia výkonu trestu odňatia slobody mu zostávajú menej ako 2 roky, nie je ani charakter trestného činu, pre ktorého spáchania je odsúdený aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody, v tomto konkrétnom prípade prekážkou, ktorá by bránila jeho podmienečnému prepusteniu. Závažnosť trestnej činnosti je možné zohľadniť pri rozhodnutí o podmienečnom prepustení v tom, že je mu určená dlhšia skúšobná doba a zároveň nariadený probačný dohľad.
22. Podľa názoru tunajšieho súdu skutočnosti, ktoré vyplývajú z hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody k návrhu súdeného na podmienečné prepustenie, preukazujú splnenie tej materiálnej podmienky, ktorou je preukázanie polepšenia plnením povinností a správaním vo výkone trestu odňatia slobody. V sociálnej sfére si udržia kontakt s rodinnými príslušníkmi. Jeho polepšeniu svedčí aj skutočnosť, že stanovené ciele programu zaobchádzania plní.
23. S poukazom na vyššie uvedené závery, dospel tunajší súd k rozhodnutiu o potrebe zrušenia napadnutého uznesenia.
24. Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané pred prvostupňovým súdom, mohol tunajší súd v opravnom konaní sám posúdiť splnenie zákonných podmienok na rozhodnutie návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
25. Pri komplexnom zhodnotení všetkých uvedených útočnosti je možné konštatovať, že náprava odsúdeného čiastočným výkonom trestu odňatia slobody, bola dovŕšená do takej miery, že je možné ho podmienečného prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody, pri súčasnom uplatnení ustanovenia § 68 ods. 1 Trestného zákona o nariadení probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. V prípade osoby odsúdeného ako páchateľa obzvlášť závažnej trestnej činnosti, na ktorého bolo po prvýkrát spôsobené výkonom trestu odňatia slobody, je možné logicky predpokladať, že zvyšok vykonania uloženého trestu nie je v jeho prípade nevyhnutný. Za účelom dovŕšenia nápravy súd rozhodol o stanovení skúšobnej doby v maximálnom trvaní 7 rokov a nariadením probačného dohľadu rovnako v maximálnom trvaní 3 roky, v zmysle ustanovení § 68 ods. 1 Trestného zákona. Na posilnenie účelu podmienečného prepustenia mu súd stanovil aj zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ako aj povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie a rovnako aj zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.