Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_30S-55-2021.pdf
PDF · 89.17 KB
Case nature
Subarea
30S/55/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu: JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka: Smreport - MT, s.r.o., so sídlom Gogoľova 3938/10, 036 01 Martin, IČO: 46 360 875, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-ZA-OOP-2018/029827/ KUC zo dňa 30.07.2018, takto
rozhodol:
Súd žalobu odmieta.
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
Ďalšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 16.03.2021 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-ZA-OOP-2018/029827/KUC zo dňa 30.07.2018 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca skutkovo a právne vymedzil žalobu nasledovne: Mesto Martin konalo vo veci správneho deliktu podľa § 27b ods. 1 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a uznalo účastníka konania - právnickú osobu Smreport
- MT, s. r. o. zodpovedným podľa § 27b ods. 1 písm. a) zákona o obecnom zriadení - porušenie zákazu v § 8 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Martin o verejnom poriadku v znení neskorších dodatkov, keď nedodržal nočný pokoj stanovený v ods. 1 citovaného VZN v čase od 22.00 hod. do 06.00 hod. nasledujúceho dňa na tom skutkovom základe, že dňa 08.10.2017 v nočných hodinách približne o 01:32 hod. z prevádzky The Legend Bar café so sídlom na ul. M. R. Štefánika 44 v Martine, prevádzkovanou účastníkom konania, reprodukovanou hudbou rušil nočný pokoj obyvateľov Mesta Martin. Rozhodnutím Mesta Martin č. 29698/2018 zo dňa 12.04.2018 bola účastníkovi konania uložená povinnosť zaplatiť pokutu 165,00 Eur. Na základe odvolania účastníka konania rozhodnutím Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov č. OU-ZA-OOP-2018/029827/KUC z 30.07.2018 bolo podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku zrušené rozhodnutie Mesta Martin č. 29698/2018 z 12.04.2018 a vec sa vrátila Mestu Martin na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia druhostupňový správny orgán podrobne popísal priebeh doterajšieho konania. Poukázal na to, že pojem nočný pokoj nie je v nariadení mesta o verejnom poriadku,; ani v zákone o obecnom zriadení a ani v zákone o priestupkoch bližšie špecifikovaný. Podľa jeho názoru, pokiaľ ide o prípustné hodnoty emisií hluku, tieto upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, a to v prílohe, v ktorej sú tieto hodnoty rozdielne podľa jednotlivých kategórii územia. Druhostupňový správny orgán poukázal na to, že na činnosť mestskej polície sa vzťahuje
zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov. Mestská polícia však podľa tohto zákona a ani podľa iného právneho predpisu nemá oprávnenie vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných a zvukové, obrazové, alebo iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku. Takéto oprávnenie má v zmysle zákona len Policajný zbor Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu videozáznam na DVD, zaznamenaný mestskou políciou, nemožno použiť ako dôkazový prostriedok v konaní o tomto správnom delikte. Podľa názoru žalovaného pre posúdenie, či teda skutočne došlo k rušeniu nočného pokoja hlukom, musí byť preukázaná hladina tohto hluku. Uviedol, že keďže nebolo realizované meranie hluku z uvedenej prevádzky, nie je ani možné preukázať, či a v akej miere došlo skutočne k rušeniu nočného pokoja. Podľa názoru žalovaného z rozhodnutia zo dňa 12.04. 2018 a predloženého spisu nie je zrejmé ani to, v akej kategórii územia v zmysle vyhlášky sa uvedená prevádzka nachádza, a teda aká je v tomto mieste prípustná hodnota hluku v noci. Žalovaný ďalej skonštatoval, že na to, aby prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že došlo k rušeniu nočného pokoja a tým k porušeniu nariadenia, musí túto skutočnosť jednoznačne preukázať, čo podľa jeho názoru v doterajšom konaní vykonané nebolo. Mesto Martin, viazané právnym názorom žalovaného, dňa 10.12.2018 zastavilo v zmysle § 30 ods. 1 písm. h/ Správneho poriadku konanie vo veci vyššie uvedeného správneho deliktu. Rozhodnutie v zásade odôvodnilo nemožnosťou vykonať ako dôkaz meranie hladiny hluku z predmetnej prevádzky. Prokurátor Generálnej prokuratúry SR na základe opakovaného podnetu preskúmal zákonnosť rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov č. OU-ZA-OOP-2018/029827/KUC z 30.07.2018 spolu s administratívnym spisom a dospel k záveru, že rozhodnutím žalovaného a v konaní, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v ust. § 3 ods. 1, ods. 4, ods. 5, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, ods. 5, § 46, § 47 ods. 1 a 59 ods. 3 Správneho poriadku. Z uvedeného dôvodu bol pod č. VI/2 Gd 80/19/1000-10 dňa 28.10.2020 podaný protest prokurátora. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov podanému protestu nevyhovel a listom č. OU-ZA-OOP6-2020/003025-019 z 30.11.2020 oznámil, že protest prokurátora spolu so spisovým materiálom predkladá bezprostredne nadriadenému orgánu - Ministerstvu vnútra SR. Ministerstvo vnútra SR, sekcia všeobecnej vnútornej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. SVS-OVS2-2020/034168-002 z 29.12.2020 nevyhovelo protestu prokurátora. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.01.2021. V ťažiskovej časti žaloby sa žalobca zaoberal podrobne zákonnosťou protestovaného rozhodnutia, nakoľko rozhodnutia žalovaného a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky odôvodňujú ako sa problém rušenia nočného pokoja nedá riešiť a súčasne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa nezaoberalo argumentami uvedenými v proteste prokurátora ohľadom vyhotovovania záznamov zo zákrokov vykonávaných mestskou políciou. Zdôraznil, že v konaní o správnom delikte nešlo o preukazovanie hladiny hluku v čase medzi 22.00 hod. a 06.00 hod. z dôvodu ochrany zdravia občanov, ale o konanie ohľadom porušenia VZN Mesta Martin o verejnom poriadku v znení neskorších dodatkov. Z tohto hľadiska ide o dva rozdielne objekty protiprávneho konania. Objektom v predmetnom správnom konaní bola ochrana verejného poriadku, a teda meranie hladiny hluku v zmysle citovanej vyhlášky je pri dokazovaní pri tomto správnom delikte iba jedným z možných dôkazov potrebných pre posúdenie miery porušenia verejného záujmu, t. j. verejného poriadku. Rušenie nočného pokoja, tak ako je definované v predmetnom všeobecne záväznom nariadení, bolo objektívne hliadkou mestskej polície zadokumentované a o technickej kvalite záznamu môže byť diskutované. Z rozhodnutia žalovaného, ako aj Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, jednoznačne vyplýva, že jediným objektívnym dôkazom preukázania rušenia nočného kľudu je meranie hladiny hluku odborne spôsobilou osobou. Tento postup by mohol znamenať vo výsledku nemožnosť dokázať predmetný správny delikt, resp. priestupok podľa § 47 ods. 1 písm. b/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Žalobca sa ďalej nemohol stotožniť s právnym názorom o nemožnosti vyhotovenia a použitia videozáznamu na DVD nosiči vyhotoveným mestskou políciou z miesta spáchania skutku. Napriek tomu, že vyhotovenie fotodokumentácie z miesta skutku, z času, ktorá nezameniteľne preukáže objekt, použitím technického prostriedku v prípade príslušníkov obecných polícií nie je expressis verbis upravené, rovnako ako pri príslušníkoch Policajného zboru Slovenskej republiky, je však vo verejnom záujme, aby páchatelia správnych deliktov boli za svoje protiprávne konanie postihnutí aj na základe takých dôkazov - podkladov, ktorým je zvukové a obrazové zachytenie skutkového stavu. Takýto dôkaz nemožno považovať za nezákonne získaný, pretože jeho vyhotovenie je realizované príslušníkom obecnej polície, ktorý zo zákona zabezpečuje verejný poriadok; navyše použitie takéhoto záznamu je viazané na primárny dôkaz, a to výpoveď zasahujúceho príslušníka obecnej polície. Ide o identickú situáciu ako keď príslušník obecnej polície vykonáva objasňovanie priestupku v zmysle § 58 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V takýchto prípadoch
je vyhotovovanie fotodokumentácie obecnou políciou bežnou a všeobecne spoločensky akceptovanou činnosťou. Všeobecná akceptácia fotodokumentácie vyhotovenej obecnou políciou vyplýva v zásade aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR napr. vo veciach sp. zn. 7Sžo/60/2016, sp. zn. 8Sžo/23/2016, sp. zn. 8Asan/26/2019 a pod. Za takéhoto stavu, pokiaľ správny orgán v rámci ústneho pojednávania o správnom delikte vykoná takýmto spôsobom dôkazy a na ich základe vydá rozhodnutie o vine, pričom v odôvodnení poukáže na výpoveď svedka - zasahujúceho príslušníka mestskej polície, zadováženú dokumentáciu z miesta správneho deliktu preukazujúcu skutkový stav, takéto rozhodnutie Mesta Martin nemožno považovať za nezákonné. Vyššie uvedeným postupom príslušníkov mestskej polície a následným postupom orgánu verejnej správy v ústnom konaní nedochádza k porušeniu princípu legality a nie je v rozpore ani s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
2. Podľa obsahu vyhodnotil súd podanie žalobcu zo dňa 16.03.2021 ako všeobecnú správnu žalobu prokurátora v zmysle § 45 ods. 1, § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
3. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
4. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
5. Podľa § 5 ods. 1 SSP konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12.
6. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
7. Z obsahu spisu mal súd za preukázané, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti druhostupňového rozhodnutia Okresného úradu Žilina - tzv. protestované rozhodnutie, ktorým bolo v inštančnom postupe zrušené prvostupňové rozhodnutie Mesta Martin č. 29698/2018 zo dňa 12.04.2018 o správnom delikte a vec bola vrátená Mestu Martin na nové prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobca nesúhlasí s právnou argumentáciou jednak druhostupňového správneho orgánu - Okresného úradu Žilina a zároveň ani s právnym názorom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vysloveným v rozhodnutí č. SVS-OVS2-2020/034168-002 z 29.12.2020, vydanom v rámci konania o proteste prokurátora, ktorému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nevyhovelo. Za zákonné rozhodnutie považuje žalobca prvostupňové rozhodnutie Mesta Martin, ktorým bola účastníkovi konania - spoločnosti Smreport- MT, s.r.o. uložená pokuta vo výške 165 Eur za správny delikt podľa § 27b ods. 1 písm. a) zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. - porušenie zákazu v ust. § 8 ods. 2 VZN Mesta Martin o verejnom poriadku v znení neskorších dodatkov.
8. V predmetnej veci správny súd mal za to, že napriek tomu, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktorým žalovaný správny orgán v odvolacom konaní zrušil neprávoplatné prvostupňové rozhodnutie a v týchto prípadoch z ustálenej judikatúry jednoznačne vyplýva, že nejde o spôsobilý predmet súdneho prieskumu zákonnosti (pozri bližšie rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžf 123/2009, uznesenie NS SR sp. zn. 8 Sžo 6/2011 zo dňa 12.10.2011 a 4 Sžso 30/2009 zo dňa 25.06.2009 ako aj rozhodnutie NS SR publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod R 95/1994), mal správny súd na to, že v prípade žaloby prokurátora, ktorej účelom je ochrana zákonnosti, by takéto procesné rozhodnutie na rozdiel od žaloby fyzickej alebo právnickej osoby, mohlo byť spôsobilým premetom prieskumu. V prípade žaloby fyzickej alebo právnickej osoby za situácie, kedy nie je ukončené administratívne konanie, je potrebné vychádzať zo zásady subsidiarity správneho súdnictva, z ktorej vyplýva preferencia odstránenia nezákonnosti v rámci administratívneho konania.
9. V okolnostiach predmetnej veci však správny súd nevidel reálny zmysel súdneho prieskumu čiastkového procesného rozhodnutia v situácii, keď konanie o správnom delikte bolo právoplatne skončené rozhodnutím Mesta Martin č. 29698/2018 zo dňa 10.12.2018, ktorým bolo podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku zastavené konanie vo veci správneho deliktu podľa § 27b ods. 1 písm. a)
zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb., ktorého sa mal dopustiť účastník konania Smreport- MT, s.r.o porušením povinnosti uloženej právnickej osobe podľa § 27b ods. 1 písm. a) zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. - porušenie zákazu v ust. § 8 ods. 2 VZN Mesta Martin o verejnom poriadku v znení neskorších dodatkov.
10. Správnemu súdu je známa judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá otvorila súdny prieskum čiastkového procesného rozhodnutia aj v prípade právoplatne skončenej veci - napr. rozhodnutie vo veci 10Sžk/38/2019 zo dňa 27.10.2020. Jednalo sa o vyslovenie prípustnosti súdneho prieskumu procesného rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania aj v prípade už právoplatne skončeného administratívneho konania, v ktorom subjektu nebol priznaný status účastníka konania. Podľa správneho súdu však treba mať na zreteli, že hlavným dôvodom, ktorý viedol kasačný súd k tomuto záveru a zároveň k odklonu od pôvodnej judikatúry bol ten, že súdny prieskum rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania nie je ani po právoplatne skončenom administratívnom konaní samoúčelný, ale vedie k ochrane práv takéhoto subjektu; v prípade úspechu v správnom súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania sa takémuto subjektu otvára možnosť k ochrane práv, a to zvyčajne práva na životne prostredie a podaniu opravných prostriedkov. Posun v individuálnych okolnostiach preskúmavanej veci oproti vyššie uvedeným záverom kasačného súdu spočíva v tom, že aj v prípade úspechu prokurátora v správnom súdnom konaní by sa jednalo len o rozhodnutie teoretické, bez akéhokoľvek dopadu na administratívne konanie vo veci správneho deliktu, ktoré je právoplatne skončené a podľa vyjadrenia prokurátora protest proti rozhodnutiu Mesta Martin č. 29698/2018 zo dňa 10.12.2018 nebol podaný. Aj v prípade rozhodovania správneho súdu o prokurátorských žalobách, v rámci ktorých sa a priori poskytuje ochrana zákonnosti aj bez nadväznosti na ochranu konkrétnych subjektívnych práv, rozhodnutie správneho súdu nemá mať len akademický charakter, ale má reálne a efektívne viesť k náprave pochybení v administratívnom konaní.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je vylúčené z prieskumu v správnom súdnictve, a preto bolo potrebné žalobu prokurátora ako neprípustnú pri aplikácii § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP odmietnuť
12. Súd rozhodol o trovách konania žalovaného podľa § 171 ods. 1 SSP, podľa ktorého ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Žalobca zavinil zastavenie konania, keďže sa domáhal preskúmania takého rozhodnutia, ktoré preskúmaniu v správnom súdnictve nepodlieha, avšak žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto ich súd náhradu nepriznal. Rovnako vyhodnotil správny súd východiská rozhodnutia v prejednávanej veci pri rozhodnutí o trovách ďalšieho účastníka. V tejto časti primárne zohľadnil v nadväznosti na úpravu podľa § 169 SSP skutočnosť, že ďalšiemu účastníkovi nebola súdom uložená žiadna povinnosť ako aj absenciu návrhu na priznanie práva na náhradu ďalších trov konania ďalšiemu účastníkovi a absenciu preukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie ďalších trov konania ďalšiemu účastníkovi na návrh. V nadväznosti na to správny súd ani ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
13. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.