Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/5/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa s poukazom na , písm. j) , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19.11.2025 č. k. -717, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.02.2026 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa , písm. e) sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a o ochrannom opatrení.

II. Podľa sa obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. F. XXX/XX, t. č. v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov

odsudzuje:

Podľa , , , , za použitia na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci mobilného telefónu značky Samsung spolu s modrým gumeným obalom, priesvitného vrecka s tlakovým uzáverom, priesvitnej plastovej nádoby s obsahom 3 kusov väčších tlakovo uzatvárateľných vreciek cca veľkosť list A4, 14 kusov tlakovo uzatvárateľných vreciek veľkosti 10 x 14 cm, digitálnej váhy sivej farby, zn. Pocketscale v tmavej škatuľke, plastovej misky, cigaretových papierikov (otvorené balenie), kovovej drvičky striebornej farby, priesvitného vrecka s tlakovým uzáverom, zelenej sušiny, ohorku z ručne balenej cigarety a priesvitného vrecka s tlakovým uzáverom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej aj len ako „okresný súd“) rozsudkom dňa 19.11.2025 č. k. -717 uznal obžalovaného A. B., za vinného, že od presne nezisteného času, najmenej od marca roku 2022 až do 19:25 hodiny dňa 7. apríla 2025, si na presne nezistených miestach neoprávnene a bez povolenia v rozpore so o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, za účelom vlastnej spotreby ako aj ďalšej distribúcie iným osobám, opakovane zadovažoval od zatiaľ nestotožnenej osoby presne nezistené množstvá omamnej a psychotropnej látky zvanej marihuana

(Cannabis - konopa) s účinnou látkou ?9-tetrahydrocanabinolu (?9-THC) v koncentrácii spôsobilej negatívne ovplyvniť psychiku konzumenta, jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie, ktoré prechovával najmä pri sebe a v mieste svojho bydliska, ktorú následne v danom období na základe telefonického dohovoru alebo inej elektronickej komunikácie opakovane po predošlej dohode za účelom zisku opakovane predával za finančnú úhradu, resp. inú formu protihodnoty v mieste svojho bydliska, resp. v jeho blízkosti, prípadne na ďalších miestach na území okresu Trnava viacerým osobám patriacim medzi užívateľov tejto drogy, a to minimálne:

- G. C. v období od marca roku 2022 približne jeden alebo dvakrát do mesiaca v nezistených množstvách za sumy od 200 Eur do 400 Eur,

- D. H. v období od mesiaca október 2024 jedenkrát do týždňa v množstve 0,5 gramu,

- I. H. v období od mesiaca október 2024 jedenkrát do týždňa v množstve približne 4 až 10 gramov za sumy od 20 Eur do 50 Eur,

- J. C. jedenkrát v mesiaci v rôznych množstvách do 5 gramov za sumu 10 Eur za gram marihuany,

- I. K. v období približne dvoch rokov dva-trikrát do mesiaca v množstvách 4 gramy za 20 Eur, maximálne 10 gramov za 50 Eur, a za týmto účelom ju mal vo svojej držbe v osobnom motorovom vozidle značky Škoda Fabia, evidenčné číslo D., v obci E. pred domom číslo XXX do 19:25 hod. dňa 17.04.2025,

- vo vrecku vloženom do hnedej papierovej tašky „Kaufland“, v ktorom sa nachádzalo sušené konope s hmotnosťou 206,25 gramov, z čoho hmotnosť upotrebiteľného materiálu (bez stoniek) bola 203,54 gramov s priemernou koncentráciou celkovo dostupného tetrahydrokanabinolu (?9-THC) 18,5 % hmotnostného, a v byte č. X bytového domu na E. F. L. XXX/XX M. D., kedy bola zistená a zaistená pri domovej prehliadke v čase o 20:35 hod. dňa 17.04.2025

- v priesvitnom platovom vrecku s tlakovým uzáverom, v ktorom sa nachádzalo konope s hmotnosťou 1,067 gramov s priemernou koncentráciou 12,1 % hmotnostných THC, obsahujúce 129 miligramov účinnej látky tetrahydrokanabinol (?9-THC),

- v kovovej drvičke striebornej farby, v ktorej sa nachádzalo konope s hmotnosťou 140 miligramov s priemernou koncentráciou 14,5 % hmotnostných THC, obsahujúce 20 miligramov účinnej látky tetrahydrokanabinol (?9-THC),

- v priesvitnom vrecku s tlakovým uzáverom, v ktorom sa nachádzali zvyšky konope s hmotnosťou 14 miligramov,

- konope s hmotnosťou 79 miligramov s koncentráciou 16,1 % hmotnostných THC, obsahujúce 13 miligramov účinnej látky tetrahydrokanabinol (?9-THC),

- nedopalok z ručne zabalenej cigarety, obsahom ktorej bola zmes konope a tabaku s hmotnosťou 73 miligramov, s koncentráciou 11,7 % hmotnostných THC, obsahujúce 9 miligramov účinnej látky tetrahydrokanabinol (?9-THC), teda celkovo disponoval látkou konope o hmotnosti 204,913 gramov, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, a účinná látka ?9-tetrahydrocanabinol (?9-THC) je v zmysle citovaného zákona zaradená do II. skupiny psychotropných látok, t e d a neoprávnene obchodoval s omamnou látkou a psychotropnou látkou vo väčšom množstve a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas a na viacerých osobách), č í m s p á c h a l zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa s poukazom na , písm. j) . 2. Za to prvostupňový súd obžalovanému podľa , , , za použitia uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa zaradil do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Ďalej prvostupňový súd podľa obžalovanému uložil trest prepadnutia veci uvedených vo výroku napadnutého rozhodnutia. 3. Zároveň prvostupňový súd uložil obžalovanému podľa v spojení s ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. Podľa , písm. b), písm. c) mu uložil povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dostaviť sa

do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný. Podľa v spojení s ako súčasť ochranného dohľadu uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania iných návykových látok ako alkoholu. 4. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný, na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie, a to proti výroku o treste a nadväzujcim výrokom. Podané odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne (citácia): „vo vyššie uvedenej právnej veci bol obhajobe doručený rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 19.11.2025 (ďalej len „rozsudok“). Týmto rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa (ďalej len „“). Za tento skutok mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov so zaradením do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, spolu s trestom prepadnutia veci a ochranným dohľadom. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie do zápisnice voči výroku o treste a na to nadväzujúcim výrokom. Týmto podaním svoje odvolanie v zákonom stanovenej lehote písomne odôvodňuje. Napadnutý rozsudok napádame z dôvodov uvedených v , nakoľko máme za to, že: Bolo porušené ustanovenie [ ], konkrétne došlo k nepriznaniu poľahčujúcej okolnosti . Súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie [ ], a to najmä pokiaľ ide o špecifickú povahu konania páchateľa; Uložený trest je neprimerane prísny [ ], keďže nezohľadňuje všetky poľahčujúce okolnosti a odporuje zásade proporcionality. K výroku o treste odňatia slobody a jeho primeranosti Vo vzťahu k výroku o treste odňatia slobody je potrebné uviesť, že hoci okresný súd pri ukladaní trestu formálne postupoval podľa a pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov je aj napriek tomu potrebné považovať za neprimerane prísny. Podľa účelom trestu nie je len represia, ale predovšetkým ochrana spoločnosti, pôsobenie na páchateľa tak, aby viedol riadny život, a zároveň pôsobenie preventívne vo vzťahu k ostatným členom spoločnosti. Trest preto nesmie byť samoúčelným postihom, ale má byť zvolený v takej forme a výmere, aby bol spôsobilý naplniť tieto ciele pri čo najmenšom zásahu do základných práv obžalovaného. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplýva, že by okresný súd presvedčivo vysvetlil, prečo považuje práve takto dlhý nepodmienečný trest odňatia slobody za nevyhnutný na dosiahnutie účelu trestu, ani prečo by tento účel nebolo možné dosiahnuť uložením trestu kratšieho trvania. Súd sa v odôvodnení rozsudku obmedzil najmä na všeobecné konštatovania o závažnosti trestnej činnosti, bez toho, aby ich konkrétne vzťahoval na osobu obžalovaného a jeho individuálne pomery. Absentuje hlbšia úvaha o miere rizika recidívy, o predpokladoch resocializácie obžalovaného, ako aj o tom, aký vplyv bude mať dĺžka uloženého trestu na jeho ďalší život po výkone trestu. Takýto formalistický prístup je v rozpore s požiadavkami kladenými na riadne odôvodnenie výroku o treste. Z vykonaného dokazovania pritom nevyplýva, že by obžalovaný predstavoval pre spoločnosť zvýšené riziko pokračovania v trestnej činnosti, ani že by išlo o osobu so sklonom k násilnej, organizovanej alebo systematickej kriminalite. Nejde o osobu dlhodobo kriminálne narušenú, ani o páchateľa, u ktorého by bolo potrebné dlhodobé izolovanie od spoločnosti. Naopak, zistené skutkové a osobnostné okolnosti nasvedčujú tomu, že ide o osobu, u ktorej existuje reálna a odôvodnená perspektíva nápravy aj bez dlhodobého výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.Za týchto okolností sa uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov javí ako neprimerane prísny zásah do práv obžalovaného, ktorý neprimerane akcentuje represívnu zložku trestu na úkor jeho resocializačného účelu. Ignorovanie ústavnoprávneho rozmeru veci a nesprávna právna kvalifikácia motivácie páchateľa (Koncept „User-Dealer“) Základným východiskom pre aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu je „Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. “, v ktorom súd konštatoval, že ústavná akceptovateľnosť prísnych trestných sadzieb je podmienená práve existenciou a využívaním tohto inštitútu ako „bezpečnostnej poistky“ pre individualizáciu trestu. V konaní pred Ústavným súdom aj vláda SR priznala, že zákonné sadzby sú nastavené na mimoriadne prísne trestanie, ktoré sa vymyká priemeru Európskej

únie, a preto sudcovia musia mať k dispozícii na korekciu neprimeranosti v individuálnych prípadoch. Dôvodom pre nevyhnutnosť zníženia trestu špecificky pri marihuane je absencia rozlišovania medzi „klasickým dílerstvom“ a menej závažnými formami predaja. Ako sa uvádza v dokumente „Odlišné stanovisko sudcov Petra Straku a Martina Vernarského k nálezu sp. zn. “, súčasný zákon nerozlišuje medzi ziskuchtivým obchodovaním s tvrdými drogami a komunitným predajom marihuany, hoci zahraničné úpravy (napr. Nemecko, Rakúsko) tieto konania prísne oddeľujú. Sudcovia argumentujú, že európske normy (Rámcové rozhodnutie Rady) považujú za primeranú hornú hranicu pri bežnej distribúcii 1 až 3 roky, kým slovenská dolná hranica 7 rokov je zjavne neprimeraná. Ak teda skutok nedosahuje intenzitu závažného organizovaného zločinu, súd musí túto legislatívnu „tvrdosť“ korigovať práve cez mimoriadne zníženie trestu, aby sa vyhlo uloženiu trestu, ktorý je v rozpore s európskym štandardom proporcionality. V dokumente „Odlišné stanovisko sudcu Miloša Maďara k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 11. júna 2025“ sa zdôrazňuje, že samotný zákonodarca pri držbe () už rozlišuje medzi konope a inými drogami, čím uznáva ich rozdielnu nebezpečnosť. Vedecké štúdie potvrdzujú, že marihuana má nižšiu škodlivosť než heroín či pervitín, a preto uloženie rovnako trestu bez využitia modifikácie by nieslo znaky svojvôle. Aplikácia tak predstavuje tzv. záväzný ústavnokonformný výklad, ktorým je súd povinný odstrániť zjavný nepomer medzi nízkou spoločenskou nebezpečnosťou marihuany a extrémnou zákonnou sadzbou. Súd prvého stupňa pochybil, keď na obžalovaného A. B. hľadel optikou komerčného dílera, hoci vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo opak: ad. 1 Absencia komerčného zisku: Obžalovaný nakupoval marihuanu za cca 3 Eurá/g a predával ju za 5 Eur/g. Rozdiel v cene (cca 2 Eurá) nepredstavoval zisk určený na hromadenie majetku, ale slúžil výhradne na to, aby si obžalovaný (denný konzument 1-2g) zabezpečil drogu pre vlastnú potrebu „zadarmo“ ad. 2 Motivácia konania: Obžalovaný nekonal s cieľom obohatenia sa, ale jeho konanie bolo motivované výlučne potrebou financovať svoju medicínsky potvrdenú závislosť (diagnóza F19.21 – polymorfná závislosť). Ad. 3 Absencia znakov životného štýlu obchodníka: Majetkové pomery obžalovaného (vlastníctvo bytu zaťaženého hypotékou 106 000 EUR, staršie vozidlo Škoda Fabia, absencia luxusu a úspor) vylučujú, že by išlo o profitujúceho dílera. Obžalovaný nerozširoval drogovú scénu medzi neznáme osoby ani mládež. Distribuoval výhradne v rámci úzkej sociálnej bubliny dlhoročných známych, ktorí už boli užívateľmi drogy nezávisle od neho. G. C. (iniciatíva vyšla od svedka).I. H. (predaj za kamarátsku cenu).D. H. (dlhoročný kamarát, často išlo o výmenu za protislužbu, nie komerčný predaj). I. K. a J. C. (kolegovia z práce). Argumentácia v bode 8 je tak dôvodom sám o sebe na mimoriadne zníženiu trestu, to jesť aj za predpokladu absencie iných dôvodom. Obžalovaný v rámci záverečnej reči podrobne špecifikoval argumentáciu aj poukazom na vyššie uvedený nález. Súd však na predmetnú argumentáciu nereagoval. Nedostatočná aplikácia (Prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností) Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa . Týmto krokom nielenže urýchlil trestné konanie, ale predovšetkým prejavil hlbokú sebareflexiu a prevzal plnú zodpovednosť za svoje konanie. Súd prvého stupňa síce aplikoval (zníženie o jednu tretinu), avšak obhajoba má za to, že vzhľadom na komplexnosť poľahčujúcich okolností a absenciu priťažujúcich okolností mal súd zvážiť ešte výraznejšie zníženie. Dovolíme si poukázať na Stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR R 44/2017, podľa ktorého je možné v prípade vyhlásenia o vine podľa použiť per analogiam logiku ustanovenia , rovnako ako pri dohode o vine a treste. Ak obžalovaný prijal zodpovednosť bez garancie výšky trestu (na rozdiel od dohody o vine a treste), nemal by byť v horšom postavení než páchateľ, ktorý o treste s prokurátorom „obchoduje“. V tomto prípade je mimoriadne zníženie trestu podľa dôvodnejšie, nakoľko odráža ľútosť a spoluprácu, ktorá nebola podmienená benefitmi dohody. Nesprávne právne posúdenie poľahčujúcej okolnosti „Riadny život“ Súd prvého stupňa sa dopustil pochybenia, keď obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život). Súd tento postup odôvodnil tým, že obžalovaný bol v minulosti dvakrát súdne trestaný (v rokoch 2001 a 2007).Tento záver je v priamom rozpore s inštitútom zahladenia odsúdenia a ustálenou judikatúrou. Na zahladené odsúdenie sa musí hľadieť, ako keby nebolo. Obžalovaný A. B.: Posledných 18 rokov (od roku 2007) nespáchal žiadny trestný čin. Viac ako 10 rokov stabilne pracoval u jedného zamestnávateľa (Metalinox s.r.o.), kde bol hodnotený ako spoľahlivý pracovník, vedúci montážnej partie, svedomitý a v kolektíve obľúbený.Riadne

sa staral o rodinu a maloletého syna. Ak súd použil takmer 20 rokov starý prehrešok na to, aby odmietol poľahčujúcu okolnosť, porušil zásadu primeranosti a účel trestu ( ). Je neprípustné, aby súd contra legem prihliadal na zahladené odsúdenia v neprospech obžalovaného pri hodnotení jeho profilu. Obžalovaný preukázateľne viedol riadny život v rozhodujúcom a dlhodobom časovom úseku pred spáchaním skutku, preto mu táto poľahčujúca okolnosť mala byť priznaná. Týmto dochádza ku kumulácii poľahčujúcich okolností (priznanie l, ľútosť, riadny život j), ktoré v kvalitatívnom súčte výrazne prevažujú nad absenciou priťažujúcich okolností , ktorá okolnosť sama o sebe vytvára dôvod na mimoriadne zníženie trestu. Súdna prax ustálila, že na použitie (mimoriadne zníženie) sa nevyžaduje len "matematická" prevaha poľahčujúcich okolností, ale posudzuje sa ich kvalita a charakter. Ak sa u páchateľa kumulujú (hromadia) významné poľahčujúce okolnosti (priznanie, riadny život, nízka škoda, pomoc orgánom), súd musí zvážiť zníženie trestu, aby bol trest spravodlivý, nie len zákonný. Účel trestu, dopad na rodinu a zásada humanizmu Účelom trestu nie je len represia, ale aj výchova k vedeniu riadneho života a ochrana spoločnosti. V zmysle zásady ultima ratio a zásady humanizmu nesmie byť trest krutejší, než je nevyhnutné na dosiahnutie jeho účelu. Uloženie trestu v trvaní 5,5 roka bude mať v tomto konkrétnom prípade preukázateľne likvidačný dopad na rodinu obžalovaného. Obžalovaný je vlastníkom bytu č. 1 N. E. F. XX M. D.. Táto nehnuteľnosť je zaťažená hypotékou a vinkuláciou poistného plnenia v prospech banky (vinkulovaná suma 88.800 EUR, resp. úver vo výške presahujúcej 100.000 EUR).V byte žije jeho družka G. K. a ich maloletý 7-ročný syn G. B.. Dlhodobá izolácia obžalovaného a výpadok jeho príjmu (ako živiteľa rodiny s príjmom 2000-2500 EUR ) povedie s istotou k nesplácaniu hypotéky, strate bývania a existenčnému ohrozeniu maloletej osoby. Tento následok je v zjavnom nepomere k závažnosti trestnej činnosti (predaj marihuany dospelým). Je nutné aplikovať princíp „najlepšieho záujmu dieťaťa“ ( Dohovoru o právach dieťaťa). Dlhodobá izolácia je v tomto prípade kontraproduktívna – vedie k pretrhnutiu väzieb, strate zamestnania a domova, čím sa sťažuje resocializácia a zvyšuje riziko recidívy. K znaleckému posudku a resocializácii Znalec MUDr. Karbula konštatoval u obžalovaného diagnózu F19.21 a v čase vyšetrenia vyjadril skepsu k liečbe pre údajnú „nekritickosť“. Tento záver bol však interpretovaný z vyjadrenia obžalovaného, že nepotrebuje lieky. Znalec liečbu závislosti obžalovanému nekomunikoval, nevykonával diagnostiku ale len rozhovor o rozsahu 5 min. Obsahom posudku sú dokonca závery znalca z posudzovania iných osôb. Obhajoba zdôrazňuje, že postoj obžalovaného sa vplyvom väzby a reflexie zásadne zmenil. Na hlavnom pojednávaní prejavil plný náhľad na svoju závislosť, priznal ju ako príčinu svojho zlyhania a prejavil úprimnú vôľu liečiť sa. Obžalovaný nie je kriminálne narušenou osobou, ale pacientom, ktorý potrebuje liečbu, nie dlhoročnú izoláciu. Resocializácia je možná a pravdepodobnejšia na slobode pod probačným dohľadom a s ambulantnou liečbou, než v na výkon trestu. K výroku o uložení ochranného opatrenia Uloženie ochranného dohľadu považujeme za nezákonné a vecne nesprávne, nakoľko v prípade obžalovaného nie je splnená ani jedna z alternatívnych podmienok vyžadovaných ustanovením . Obžalovaného nemožno subsumovať pod prvú alternatívu ako páchateľa, ktorý „bol už v minulosti najmenej dvakrát odsúdený“, pretože na jeho dávne odsúdenia sa zo zákona hľadí, akoby neboli, a teda nespĺňa podmienku špeciálnej recidívy. Zároveň v jeho prípade absentuje aj druhá zákonná podmienka, a to negatívna sociálna prognóza, na základe ktorej by sa „nedalo očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život“. Práve naopak, vzhľadom na osobu páchateľa a jeho doterajší spôsob života, kedy posledných 18 rokov žil bezúhonne, desať rokov stabilne pracoval u jedného zamestnávateľa a vzorne sa staral o rodinu, je predpoklad vedenia riadneho života po výkone trestu (resp. počas skúšobnej doby) vysoký. Aplikácia tohto inštitútu, určeného pre páchateľov s absenciou sociálneho zázemia a pozitívnych návykov, je preto v prípade A. B. neprimeraná a nadbytočná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti n a v r h u j e m e, aby Krajský súd v Trnave podľa zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 19.11.2025 vo výroku o treste a na základe rozhodol tak, že: Alternatíva A (Primárny návrh): Obžalovanému A. B. ukladá podľa , s použitím , s prihliadnutím na a trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Podľa a sa výkon trestu podmienečne odkladá s probačným dohľadom a určuje sa skúšobná doba vo výmere 5 (päť) rokov. Súčasne sa ukladá povinnosť podľa zákaze požívania návykových látok.

Alternatíva B (Eventuálny návrh): Pre prípad, že odvolací súd sa nestotožni dôvody pre uloženie podmienečného trestu, navrhujeme, aby pri aplikácii uložil trest odňatia slobody na samej spodnej hranici možného mimoriadneho zníženia, a to vo výmere 4 (štyri) roky.“ 5. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil odvolací súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo v prítomnosti prokurátora, obžalovaného a jeho obhajcu. 6. Pri konečných návrhoch prokurátor uviedol, že odvolanie obžalovaného navrhuje zamietnuť podľa . Zo strany prokuratúry odvolanie podávané nebolo. Obžalovaný spravil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie. Toto vyhlásenie súd prijal, avšak má za to, že tento krok obžalovaného bol podmienený pod ťarchou dôkazov. Rešpektujú rozhodnutie súdu a z toho hľadiska považujú trest za spravodlivý a primeraný. Obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava odvolacích dôvodov. Nad rámec uviedol, že sa okresný súd nevysporiadal všetkými skutočnosťami, ani námietkami, ktoré boli prednášané už ako obhajoba v konaní pred súdom. Týka sa to aj okolností viažucich sa na osobu obžalovaného, jeho trestnú minulosť, kde súdu vysvetlil okolnosti páchania doterajšej trestnej činnosti. Okresný súd nereagoval ani na námietku k zákonnej úprave, potrebe zohľadnenia okolností, ktoré menia podmienky ukladania trestu a potrebu zohľadnenia konkrétnych skutočností v prípade, aj individuálne osoby obžalovaného. Preto navrhol vyhovieť odvolaniu a rozhodnúť v zmysle petitu tak, ako bol formulovaný v písomnom odôvodnení odvolania. Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava toho čo uviedol jeho obhajca a požiadal o nižší trest tak, ako to naformuloval jeho obhajca. 7. Podľa , o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa , odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania proku-rátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. (2) Ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. 8. Krajský súd v Trnave (ďalej aj len ako „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je

dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste a o ochrannom opatrení, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého výroku a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k nasledovným záverom. 9. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie obžalovaného čo do výroku o treste a s tým súvisiacim výrokom o ochrannom opatrení a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia prvostupňovým súdom) meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste. 10. Pri ukladaní druhu a výmery trestu, prvostupňový súd prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery, pričom starostlivo a uvážene prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti ( ), priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, až na posúdenie možnosti priznať obžalovanému ďalšiu poľahčujúcu okolnosť. Obhajoba namieta, že súd nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť vedenie riadneho života, nakoľko prihliadal na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, avšak nezohľadnil zahladenie odsúdenia a skutočnosť, že posledných 18 rokov nespáchal žiadny trestný čin. S touto námietkou obhajoby sa možno stotožniť, a to s ohľadom na to, že obe predchádzajúce odsúdenia sú zahladené. Obžalovaný sa v prejednávanej veci mal dopustiť skutku v období od marca roku 2022 až do 17.4.2025. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom v roku 2007, kedy mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou dva roky a šesť mesiacov. Od tohto odsúdenia tak uplynulo po spáchanie prejednávanej trestnej činnosti viac ako 15 rokov (aj keď nie 18 ako tvrdí obhajoba). Obžalovaný nebol od ostatného právoplatného odsúdenia priestupkovo prejednávaný a u zamestnávateľa – spoločnosti Metalinox s.r.o. pracuje k spokojnosti zamestnávateľa už niekoľko rokov. 11. Aj po zohľadnení poľahčujúcej okolnosti podľa , a teda konštatovaní existencie spolu dvoch poľahčujúcich okolností, a absencie priťažujúcej okolnosti, sa nič nemení na tom, že prvostupňový súd mohol ukladať trest v základnej trestnej sadzbe vo výmere 7 rokov až 15 rokov. 12. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, uložený ako mimoriadne znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby, je z pohľadu odvolacieho súdu primeraný a zákonný a zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Prvostupňový súd vykonal ohľadom tohto výroku dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie trestu, pričom svoje zistenia a závery následne dostatočným a zrozumiteľným spôsobom rozviedol v napadnutom rozsudku. 13. Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovaného zaradil do s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. 14. K námietke obžalovaného k neprimerane prísnemu trestu, k nepresvedčivému vysvetleniu súdu o uložení dlhého nepodmienečného trestu, k tomu, že má ísť o osobu bez sklonov k násilnej, organizovanej alebo systematickej kriminalite, k reálnej a odôvodnenej perspektíve nápravy obžalovaného aj bez dlhodobého výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, k ignorovaniu ústavnoprávneho rozmeru veci a nesprávnej právnej kvalifikácie motivácie páchateľa: 15. Obhajca obžalovaného dôvodí pri nevyhnutnosti zníženia trestu špecificky pri marihuane absenciou rozlišovania medzi klasickým dílerstvom a menej závažnými formami predaja, a poukazuje na Odlišné stanovisko sudcov Petra Straku a Martina Vernarského k nálezu sp.zn. . 16. Krajský súd upozorňuje, že v prejednávanom prípade prvostupňový súd ukladal trest na podklade inštitútu mimoriadneho zníženia trestu obžalovaného, a to s využitím oprávnenia takéhoto postupu po prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinným zo spáchania žalovaného skutku. Aj pri využití inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa ide o možnosť, nie povinnosť súdu. Pri rozhodovaní, či bude postupovať podľa uvedeného ustanovenia, je súd oprávnený prihliadať najmä na osobu obžalovaného, či okolnosti prípadu. Práve použitím zmierňujúceho ustanovenia sa prejavila individualizácia trestu. Vzhľadom na postoj obžalovaného, na oľutovanie trestnej činnosti, ale aj vzhľadom k tomu, že sa jednalo výhradne o konope (rastliny rodu Cannabis) bolo na mieste skúmať skúmať aj iné kritériá rozhodné pre ukladanie trestu a najmä či trest uložený v nezníženej výmere by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a či aj trest kratšieho trvania postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred ním. Odvolací súd plne zdieľa názor prvostupňového súdu, že trest odňatia slobody neznížený pod dolnú hranicu zákonom, by bol pre obžalovaného neprimerane prísny. Odvolací súd sa však stotožňuje aj s úvahou prvostupňového súdu o tom, že trest neukladal na samej spodnej hranici

mimoriadne zníženej trestnej sadzby, nakoľko obžalovaný páchal trestný čin po dlhší čas a na viacerých osobách. 17. Obhajoba cez poukaz na nezohľadnenie ústavnoprávneho princípu a na nižšiu škodlivosť konope v porovnaní s inými drogami a na komunitný predaj marihuany žiada aplikovať okrem ustanovenia aj ustanovenie a postup podľa . 18. V ním poukazovanom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky však okrem iného tento upozornil, že „ústavný princíp vyžadujúci, aby len zákon, t. j. zákonodarca, definoval tresty za spáchanie trestných činov, je ústavným princípom hmotnoprávneho charakteru vyjadrujúcim hmotnoprávnu zásadu nulla poena sine lege (t. j. žiadny trest bez zákona). Z tohto princípu vyplýva subjektívne právo osoby, aby za konanie, ktoré zákonodarca ustanovil ako trestný čin, mohla byť trestne postihnutá výhradne spôsobom ustanoveným zákonodarcom. Táto zásada predstavuje požiadavku, aby zákonodarca vymedzil hranice, v ktorých medziach súd rozhodne o uložení ustanoveného druhu trestu a o výmere tohto trestu za konkrétny trestný čin. Porušením tejto zásady by bolo, ak by zákonodarca ustanovil tresty absolútne neurčité (napr. „bude potrestaný primerane“). Z citovaných článkov vyplýva, že kým do výhradnej právomoci zákonodarcu patrí stanovovanie druhov trestov a ich výmery, do výhradnej právomoci súdov patrí rozhodovanie o treste v konkrétnom prípade (, body 71.3 a 71. 4).“ 19. Podľa názoru odvolacieho súdu presvedčenie obhajoby, že konanie obžalovaného by z trestnoprávneho hľadiska malo byť podradené pod trestný čin (právnu kvalifikáciu) s trestnou sadzbou jeden až tri roky, a to s ohľadom na zahraničné právne úpravy, nie je dôvodom na použitie zmierňujúceho ustanovenia podľa . Obžalovaný distribuoval omamnú a psychotropnú látku tri roky a predával ju viacerým osobám, a za tým čelom aj za účelom vlastného užívania ju držal a disponoval ňou vo väčšom množstve. 20. Obhajoba zdôrazňuje absenciu komerčného zisku a vyzdvihuje motiváciu konania obžalovaného, ktorou bolo zabezpečiť finančne jeho medicínsky potvrdenú závislosť. Takéto „odobrenie“ , či „schvaľovanie“, resp. relativizovanie nebezpečnosti konania obžalovaného je však v rozpore s účelom zákona, ktorý právnou úpravou podľa upravuje závažnejšie formy drogovej trestnej činnosti spojené s dílerstvom drog spočívajúce v neoprávnenej výrobe a obchodovaní s omamnými a psychotropnými látkami a uvedené formy trestnej činnosti smerujúce k distribúcii omamných alebo psychotropných látok postihuje prísnejšími trestnoprávnymi sankciami. 21. Bez ohľadu na to, že podľa skutkovej vety napadnutého rozhodnutia distribuoval obžalovaný drogy len dlhoročným známym, ide o šírenie omamných látok, ktoré ohrozujú zdravie ľudí, tak jednotlivcov i celej populácie, najmä reálnou hrozbou závislosti od týchto látok. Je nesporné, že rovnako tak dlhodobé užívanie konopných látok vedie k poškodeniu telesného aj duševného zdravia. 22. Nemožno tiež opomenúť, že aj keď je podľa obhajoby výsledkom konania obžalovaného „minimálny“ zisk, stále ide o predaj, a takýmto spôsobom distribúcie drogy si obžalovaný zabezpečil možnosť získať drogu pre seba „zadarmo“. Spôsob akým „financoval svoju medicínsky potvrdenú závislosť“ si zvolil obžalovaný sám, rovnako bolo len na jeho vôli akým spôsobom bude svoju závislosť riešiť. Až v trestnom konaní prejavil svoj postoj a sebareflexiu a podľa obhajoby aj úprimnú vôľu liečiť sa. Ak v čase, ktorý je poňatý do skutku napadnutého rozhodnutia, konal pod vplyvom svojej závislosti tak, že naplnil všetky znaky trestného činu, tak následne musí znášať aj trestnoprávne následky svojho konania. 23. Uvedené okolnosti prípadu, či postoj a prejavy obžalovaného vo vzťahu k trestnému konaniu, však, ako už bolo uvedené, možno zohľadniť v spôsobe, ako to urobil prvostupňový súd. Je dôvodný predpoklad, že trest kratšieho trvania (teda mimoriadne znížený podľa ) bude postačujúci na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred takto týmto páchateľom. 24. Pod osobné pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa , tak ako to žiada obhajoba, nemožno subsumovať skutočnosť, že obžalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou ani skutočnosť, že v byte žije družka obžalovaného a jeho maloletý syn, a ani poukaz na predpoklad výpadku príjmu obžalovaného ako živiteľa rodiny (jeho pobytom vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody). Nejedná sa v tomto prípade o skutočnosť, že páchateľ trestného činu má početnú rodinu, ktorá je na neho výživou odkázaná, nejedná sa ani o okolnosti ktoré by uvedený postup odôvodňovali s ohľadom na ich viacnásobné zastúpenie. 25. Ako dôvodné vyhodnotil odvolací súd námietky k uloženiu ochranného opatrenia, konkrétne ochranného dohľadu. Vzhľadom na existenciu sociálneho zázemia obžalovaného, na jeho osobu, ktorý sa síce v minulosti už dopustil trestnej činnosti, ale splnil podmienky na zahladenie odsúdenia, a vzhľadom na predpokladaný výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený vo výmere päť a pol roka, je dôvodné domnievať sa, že u obžalovaného nie je nevyhnutné ukladať ochranné opatrenie ako súčasťou tzv. nútenej postpenitenciárnej starostlivosti. U obžalovaného je vzhľadom na

obhajobou poukazované skutočnosti dôvodný predpoklad a legitímne očakávanie, že aj bez takejto postpenitenciárnej starostlivosti bude viesť riadny život po skončení výkonu uloženého trestu. 26. Trest odňatia slobody vo výmere ako bol uložený prvostupňovým súdom aj bez súčasného uloženia ochranného dohľadu a s tým súvisiacimi obmedzeniami a povinnosťami zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov, ale aj zásadám ukladania ochranných opatrení uvedených v . 27. Krajský súd z dôvodu potreby priznania ďalšej poľahčujúcej okolnosti a z dôvodu zohľadnenia odvolacích námietok vo vzťahu k ochrannému dohľadu napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu ako aj vo výroku o ochrannom opatrení. Keďže boli splnené podmienky uvedené v , rozhodol o výroku o treste a spôsobe jeho výkonu sám a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v rovnakej výmere ako prvostupňový súd, avšak pri zohľadnení dvoch poľahčujúcich okolností, a to trest mimoriadne zníženený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa . Zároveň uložil v zhode s rozhodnutím prvostupňového súdu trest prepadnutia vecí, uvedenej vo výrokovej čassti napadnutého rozhodnutia, pričom voči tejto časti výroku neboli ani zo strany prokurátora ani zo strany obžalovaného vznesené odvolacie námietky a odvolací súd nenašiel dôvody na zmenu tohto výroku ani z dôvodu prípadnej existencie dovolacích dôvodov. Obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.