Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/157/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 20.06.2025, č.k. -48, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.02.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare) rozhodol nasledovne: Podľa s poukazom na , sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. ÚVTOS Kráľová, na prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Nitra, sp. zn. , zo dňa 15.04.2025, zamieta. 2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil cestou obhajkyne podaním zo dňa 25.06.2025, v znení doplnenia zo dňa 13.08.2025, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene): 2.1. Dôvody, pre ktoré prvostupňový súd nevyhovel žiadosti odsúdeného sa javia obhajobe ako veľmi vágne a nepresvedčivé a nevyplývajú zo žiadnych dôkazov vykonaných súdom. Konajúci súd vykonal všetky dostupné a navrhnuté dôkazy a je nutné konštatovať, že všetky boli v prospech odsúdeného. Predovšetkým sa jedná o hodnotenie riaditeľa výkonu trestu odňatia slobody Kráľová, ako aj ostatných zariadení, v ktorých odsúdený vykonával trest odňatia slobody. Dáva do pozornosti najmä tú skutočnosť, že prvostupňový súd sa vo svojom odôvodnení vôbec nezaoberal skutočnosťami svedčiacimi v prospech odsúdeného, ale svoje rozhodnutie založil výhradne na jednostrannom posudzovaní situácie v jeho neprospech. 2.2. Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu. Pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa a posúdení možnosti jeho nápravy sa vytvára obraz o jeho osobe vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a správania sa pred spáchaním trestného činu a zároveň i jeho postoj k spáchanému trestnému činu. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. 2.3. Pri náprave páchateľov trestnej činnosti sa kladie veľký dôraz na penitenciárne zaobchádzanie s odsúdenými počas výkonu trestu odňatia slobody zamerané na ich resocializáciu. Tá znamená súhrn aktivít zameraných na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Na to, aby bolo možné tento cieľ dosiahnuť, je nutné počas výkonu trestu odňatia slobody vykonať množstvo opatrení. Je tu dôležité odsúdených vhodne diferencovať tak v rámci vonkajšej diferenciácie (rozdelenie odsúdených podľa skutkovej podstaty trestného činu a ich rizikovosť a mieru nebezpečenstva činu pre spoločnosť do jednotlivých stupňov s rôznou mierou stráženia), ako aj v rámci diferenciácie vnútornej (ich umiestnenie v otvorených, polootvorených a uzavretých oddeleniach, kde je rôzny rozsah práv a obmedzení). 2.4. Uložený trest nemá byť pomstou alebo odplatou a má svoje zákonné konkrétne opodstatnenie, ktoré sa odráža k požiadavke na individuálnu a generálnu prevenciu. Čo sa týka individuálnej prevencie, počas celého výkonu trestu odňatia slobody sa odsadený správal príkladne, podľa hodnotenia riaditeľa ÚVTOS si plnil pracovné povinnosti zodpovedne, zapájal sa do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného počas celého výkonu trestu, či už v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou ako aj následne v ÚVTOS Kráľová, o čom svedčí aj hodnotenie z ÚVTOS a následné vyjadrenie zástupcu ÚVTOS Kráľová. Disciplinárne potrestaný nebol. Ohľadne argumentácii súdu na str. 6 napadnutého uznesenia, a teda, že nevyvíjal dostatočne aktívnu snahu z jeho strany po akýchkoľvek aktivitách vo výkone trestu, ktoré by nasvedčovali jeho polepšeniu, tak táto argumentácia je jednak nepravdivá a jednak neoverená. Odsúdený sa snažil byť zaradený do práce, čo sa aj v konečnom dôsledku odrazilo a bol som zaradený krátko po tom, ako bolo vytýčené neverejné zasadnutie o podmienečnom prepustení, o čom konajúceho sudcu aj informoval. Zástupcu ÚVTOS Kráľová jeho tvrdenie potvrdil. 2.5. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na prevýchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Už počas samotného výkonu mal vytvorené dostatočné podmienky na moju prevýchovu. Bol dosiahnutý význam trestu v zmysle individuálnej prevencie. Pokiaľ ide o generálnu prevenciu, tá má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Tieto podmienky boli taktiež dodržané, nakoľko mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke doživotne, preto je vylúčené, aby som sa obdobného trestného činu dopustil opakovane. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti, čo v prípade odsúdeného nie je naplnené. 2.6. Odsúdený má za to, že prvostupňový súd nesprávne posúdil podmienky na podmienečné prepustenie. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení je potrebné, aby súd zisťoval všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, najmä jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenskému poriadku a k spoločenským záujmom, prostrediu, v ktorom žil, celý jeho doterajší život a jeho trestnú činnosť. Len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody dosiahol taký stupeň nápravy, že sa zbavil práve tých charakterových čŕt a zlých návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré, okrem ostatných príčin, aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin. Skutočnosť, že od páchateľa možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, vyjadruje požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania páchateľa, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Takáto prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia a dôležité je aj zistenie, v akom prostredí bude páchateľ po prepustení pracovať a žiť. Význam bude mať aj prípadné zistenie, aké sú sociálne pomery páchateľa, aké podmienky má vytvorené na prechod do normálneho života na slobode, atď. (zdroj , všeobecná časť, komentár – I. diel, autor Burda, Čentéš, Kolesár, Záhora a kolektív, vyd. C. H. Beck, rok 2010). V rámci vykonaného dokazovania dostatočným spôsobom preukázal, že po prepustení z výkonu trestu má vytvorené podmienky na to, aby viedol riadny život správneho občana. 2.7. So závermi prvostupňového súdu v napadnutom uznesení, na základe ktorých nesplnil podmienky pre prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa tak odsúdený nestotožňuje a chce poukázať na skutočnosť, že vzhľadom na preukázanú snahu o polepšenie sa, mu jeho doterajší výkon trestu pomohol pochopiť význam uloženého trestu. 2.8. Podľa názoru odsúdeného nie je prípustné podmieňovať prípadné podmienečné prepustenie spôsobom obhajoby v základnom konaní. Každý obvinený, resp. obžalovaný má právo obhajovať sa akýmkoľvek spôsobom, čomu v žiadnom prípade nemôže byť pripísané na ťarchu pri žiadnom spravodlivom rozhodovaní a už vôbec nie pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení, kde sa posudzuje, či sa páchateľ polepšil. Pri takejto aplikácii práva by žiadny obvinený, resp. obžalovaný, ktorý sa aktívne bráni aj na základe rád svojich obhajcov, nemal šancu na budúce podmienečné prepustenie, pretože v základnom konaní vinu popieral a preto nemá nárok na podmienečné prepustenie bez ohľadu na to, či sa polepšil alebo nie. Táto problematika je predsa oveľa širšia a komplexnejšia a takýto postup zase len navodzuje pocit odplaty a pomsty nielen za následky trestného činu, ale aj za spôsob obhajoby. Toto považuje v modernej spoločnosti za neprípustné. Argumentácia súdu na str. 5 napádaného uznesenia ohľadne toho, že ,,nie je vhodné vychádzať iba z počtu získaných disciplinárnych odmien a uložených disciplinárnych trestov, pretože taký počet bez uvedenia, za čo boli uložené, nemá výpovednú hodnotu z hľadiska polepšenia a nápravy...“ je veľmi vágna a neobstojí. A to jednak preto, že sa prvostupňový súd mohol dotazovať za aké úkony, resp. správanie bol odsúdený disciplinárne odmenený a jednak to súd ani nenapádal počas celého prebiehajúceho konania. Za týmto účelom prostredníctvom obhajkyne podal odsúdený žiadosť o poskytnutie informácie za čo mu boli tieto disciplinárne odmeny udelené. Táto správa mu doposiaľ z ÚVTOS Kráľová neprišla, doloží ju dodatočne. 2.9. Taktiež nemôže obstáť argument súdu na str. 6 napadnutého uznesenia, v ktorom konajúci sudca uvádza, že odsúdený ,,doteraz vo výkone trestu neabsolvoval žiadnu protidrogovú osvetovú aktivitu alebo účasť na prednáškovej činnosti a svoj voľný čas trávim celkom pasívne.“ Jednak si prvostupňový súd ani neoveril, či je toto pravdou, a jednak sa odsúdený dopytoval na aktivity rôzneho typu pričom tento ho zaradil len na tú prácu, ktorú momentálne vykonáva. Takéto posudzovanie súdu bez toho, aby si sám overil či už v alebo u zástupcu na pojednávaní nie je dostatočné na vyvodenie záveru, že je pasívny a nemá záujem o aktivity takéhoto typu. Odsúdený ďalej uvádza, že sa má sledovať postoj k spáchaniu trestného činu odsúdeného v rámci výkonu trestu odňatia slobody, a v tomto čase má kritický pohľad na jeho konanie. Taktiež súd by mal vzhliadnuť k predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody okrem uplynutia zákonom ustanovenej doby výkonu trestu a to, že počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie možno od jeho osoby očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život. 2.10. Súd neprihliadol ani na to, že samotná skutočnosť, že zástupca na výkon trestu odňatia slobody Kráľová sa pozitívne vyjadroval na osobu odsúdeného je významným aspektom z hľadiska možnej zmeny o polepšenie sa správania odsúdeného. Zástupca ÚVTOS v rámci svojich vyjadrení uviedol, že správanie a vystupovanie odsúdeného je na veľmi dobrej úrovni, disciplinárne trestaný nebol. Zástupca na výkon trestu odňatia slobody skonštatoval, že preukazujem splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúčal podmienečné prepustenie odsúdeného. Z vyššie uvedeného má za to, že prognózu polepšenia môže oveľa kvalifikovanejšie posúdiť zástupca ÚVTOS, na základe každodenných kontaktov s odsúdeným a jeho správaním. V tejto súvislosti je vzhľadom na uvedené aj dôležité to, do akého prostredia sa má na slobode vrátiť a či toto prostredie bude prajné polepšeniu a vytvorí mu podmienku, aby som už nikdy neskĺzol na ,,šikmú plochu“. Odsúdený má za to, že mu môže byť zverená dôvera spoločnosti, že aj bez ďalšieho výkonu trestu odňatia slobody, trest, ktorý mu bol uložený, splní svoj účel. Navyše ako podporný kontrolný mechanizmus by mohol slúžiť technický prostriedok tzv. náramok, ktorý by vedel monitorovať moju činnosť a zabezpečil by tak sekundárny dozor nad odsúdeným, čo považuje za dostatočnú záruku kontroly nad správaním odsúdeného. Avšak súd sa nezaoberal ani touto možnosťou – nariadenia technickými prostriedkami alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka. Ak bude nariadená skúšobná doba, bude sa počas nej pravidelne dostavovať k výkonu probačného dohľadu a spolupracovať s probačným a mediačným úradníkom, bude sa snažiť viesť riadny život. 2.11. Podľa ustanovenia : ,,Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.“ V súlade s ustanovením : ,,Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.“ 2.12. Momentálna situácia, a to výkon trestu odňatia slobody je veľmi zložitá na udržanie rodinných vzťahov a začať v jeho veku žiť ako riadny občan. Odsúdený by chcel svoju trestnú minulosť zanechať a ďalej pokračovať životom riadneho občana. Sľubuje, že bude viesť usporiadaný spôsob života tak ako pred odsúdením, nakoľko samotné odsúdenie mu dalo dostatočnú nápravu a uvedomenie nad vlastným správaním. Taktiež chce poukázať na fakt, že výkonom trestu odňatia slobody je značne obmedzená, ak nie úplne znemožnená jeho možnosť pracovať a prácou si zarábať na živobytie. Súd neprihliadol ani na prísľub zamestnávateľa, u ktorého má prisľúbenú prácu a v ktorej by bol pre spoločnosť oveľa prospešnejší ako vo výkonu trestu. Takýto obsiahnutý dôkaz o tom, že má zabezpečenú prácu, bývanie a starostlivosť v kruhu svojej rodiny len posilňuje jeho postavenie k postpenitenciárnej starostlivosti. Opätovne uvádza, že má kritický postoj k svojej trestnej činnosti a sľubuje, že nebude páchať trestnú činnosť. Vzhľadom na uskutočnenú nápravu, pozitívneho hodnotenia z na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou a na výkon trestu odňatia slobody Kráľová, jeho subjektívny kritický postoj, má za to, že sú naplnené podmienky na podmienečné prepustenie. Na základe uvedeného navrhuje, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,sťažnostný súd“ v príslušnom grafickom tvare) sťažnosti v celom rozsahu vyhovel. 3. Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b)konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. 4. Sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti podľa , preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. 6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Takémuto návrhu nevyhovel, nakoľko konštatoval splnenie iba (prvej) formálnej podmienky, avšak nie aj materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. 7. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že druhá zákonná (materiálna) podmienka a to tá, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich pracovných i mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu preukázal polepšenie, táto podľa názoru prvostupňového súdu nie je splnená. K posudzovaniu tejto materiálnej podmienky prvostupňový súd úvodom pripomína, že nie každý aspekt správania, či splnená alebo nesplnená povinnosť odsúdeného znamená jeho polepšenie či nepolepšenie a môže byť relevantná pri posudzovaní splnenia tejto podmienky. Polepšeniu môže napríklad nasvedčovať, ak sa odsúdený zúčastňuje programov určených na predchádzanie trestnej činnosti, rozpozná a reflektuje okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť, pracuje, napriek tomu, že pred nástupom trestu bol dlhodobo nezamestnaný, zlepšuje svoje znalosti a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne ľutuje svoje konanie. Vo všeobecnosti ale nie je vhodné vychádzať iba z počtu získaných disciplinárnych odmien a uložených disciplinárnych trestov, pretože taký počet bez uvedenia, za čo boli uložené, nemá výpovednú hodnotu z hľadiska polepšenia a nápravy a navyše nie je možné opomenúť ani meniacu sa prax jednotlivých väzníc pri udeľovaní disciplinárnych odmien a trestov. Primárne je preto potrebné hodnotiť, za čo boli odsúdenému uložené disciplinárne odmeny a tresty a nie koľko mu ich bolo uložených. Za prejav polepšenia či nepolepšenia odsúdeného nie je možné bez bližšieho odôvodnenia považovať jednoduché skutočnosti nenaviazané na zmenu vnútorného postoja odsúdeného, ako napríklad upratovacie práce či naopak neporiadok na cele. Platí však, že každý odsúdený by spravidla mal získať aspoň nejakú disciplinárnu odmenu. Ak sa tak nestalo, alebo pokiaľ má odsúdený nezahladený disciplinárny trest, môže to svedčiť o tom, že k polepšeniu nemuselo prísť. Avšak aj v prípade, že odsúdený disciplinárnu odmenu nezískal, je potrebné skúmať argumenty a iné skutočnosti, ktoré môžu svedčiť o skutočnom polepšení odsúdeného bez ohľadu na neexistenciu disciplinárnych odmien, či naopak existenciu nezahladených disciplinárnych trestov. Pri posudzovaní splnenia podmienky polepšenia je ďalej potrebné reflektovať celý priebeh výkonu trestu a vývoj odsúdeného v tomto priebehu. Nie je preto možné mechanicky hodnotiť celý výkon trestu bez zohľadnenia behu času a zváženia vývoja odsúdeného, najmä ak vykonáva trest v dlhšej výmere. Na polepšenie nie je možné usudzovať len podľa vyššieho poštu disciplinárnych odmien, keďže automaticky z neho nevyplýva, že sa odsúdený skutočne polepšil. Súdy sú povinné sa zaoberať otázkou, či pozitívne správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody svedčí o skutočnej zmene životného postoja odsúdeného, aké je jeho bližšie správanie sa vo výkone trestu a za čo sú mu disciplinárne odmeny udeľované. Práve polepšeniu môže nasvedčovať tá skutočnosť, že odsúdený sa zúčastňuje programov určených na predchádzanie trestnej činnosti, rozpozná a reflektuje okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť, zlepšuje svoje znalosti a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne ľutuje svoje konanie. V tomto prípade možno konštatovať, že odsúdený nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Predsa nestačí, pokiaľ sa odsúdený správa v súlade s pravidlami stanovenými pre výkon trestu odňatia slobody. Polepšenie je totiž vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje v jeho správaní. Dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody však samé o sebe automaticky neznamená, že sa odsúdený polepšil, pretože môže byť aj len prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie väznice, nie o náznak skutočných zmien osobnosti odsúdeného. Z hodnotenia riaditeľa vyplýva, že jeho správanie je síce na požadovanej úrovni, ale za celý doterajší pobyt vo výkone trestu si nevytvoril podmienky na získanie žiadnej disciplinárnej odmeny. Pritom platí aj to, že odsúdený by mal získať počas výkonu trestu aspoň jednu disciplinárnu odmenu a v prípade dlhšieho výkonu trestu aspoň jednu disciplinárnu odmenu ročne. Z uvedeného vyplýva, že odsúdený nevyvíja dostatočne aktívnu snahu z jeho strany po akýchkoľvek dostupných aktivitách vo výkone trestu, ktoré by nasvedčovali jeho polepšenie sa. Disciplinárnu odmenu je možné získať nielen za plnenie pracovných povinností, ale napríklad aj za plnenie programu zaobchádzania. Odsúdený tak prevažne len dodržiava podmienky výkonu trestu, čo je ale jeho elementárna povinnosť. Je možné preto konštatovať, že jeho správanie je prispôsobením sa režimu v a nevybočuje z rámca správania ostatných odsúdených vo výkone trestu. Odsúdený si síce plní svoje povinnosti počas výkonu trestu odňatia slobody, automaticky z neho nevyplýva, že sa odsúdený aj skutočne polepšil. Z hodnotenia vyplýva, že jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti je čiastočne kritický. Na verejnom zasadnutí verbalizoval, že prejavuje ľútosť nad trestnou činnosťou, ktorú spáchal. Aj v rámci programu zaobchádzania je vedený k zodpovednosti za svoje konania a ku kritickému postoju trestnej činnosti. Pritom neuniklo pozornosti súdu, že odsúdený, ktorý vykonáva trest za ohrozenie pod vplyvom omamných a psychotropných látok a už skôr vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov za neoprávnené prechovávanie omamných a psychotropných látok, doteraz vo výkone trestu neabsolvoval žiadnu protidrogovú osvetovú aktivitu alebo účasť na prednáškovej činnosti a svoj voľný čas trávi celkom pasívne. Celkovo pasivita odsúdeného v oblasti osvojenia si poznatkov a zručností prechádza zneužívaniu omamných a psychotropných látok svedčí o tom, že kritický postoj odsúdeného k trestnej činnosti nemožno hodnotiť vo všetkých smeroch ako úprimný. Absentuje aktívna snaha odsúdeného osvojiť si poznatky a zručnosti k zmene svojho doterajšieho správania tak, aby v jeho prípade nedošlo k opätovnej recidíve, keďže v minulosti sa trestnej činnosti súvislosti s neoprávneným prechovávaním omamnej a psychotropnej látky už dopustil a ani prípadný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený nemal na jeho správanie pozitívny vplyv. Preto, ak aj deklaruje či už v rámci programu zaobchádzania alebo v rámci verejného zasadnutia, že trestnú činnosť ľutuje, súd toto verbálne konštatovanie nepovažuje za dostatočné na to, aby mohol usúdiť, či deklarovaný postoj je skutočne kritický, teda ide o jeho vnútorné presvedčenie, alebo ide len o formálny postoj, bez toho aby obžalovaný skutočne vnútorne prijal rozhodnutie v budúcnosti sa vyhýbať spáchaniu akejkoľvek trestnej činnosti. Odsúdený teda doposiaľ podľa názoru prvostupňového súdu nepreukázal žiadnu zvýšenú snahu po náprave, teda počas výkonu trestu neurobil nič, čím by súd presvedčil, že sa polepšil a prebehla u neho vnútorná zmena v jeho hodnotovej orientácii. Na základe záverov plynúcich z hodnotenia odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody, prvostupňový súd konštatoval, že táto zákonná materiálna podmienka nie je u odsúdeného splnená. 8. Tretia zákonná (druhá materiálna) podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, podľa názoru súdu prvostupňového súdu splnená taktiež nie je. Súd pri skúmaní splnenia tejto podmienky objasňuje, skúma, komplexnejšie posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostrediu, v ktorom žil, celý jeho doterajší život, povahu, charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ako sa po určitú zákonom stanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti. V zmysle odborných názorov „zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.“ (ŠÁMAL, P. a kol. Trestní zákonník I. až 139. Komentář. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 952). Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život je potrebné skúmať aj pri zohľadnení jeho skorších odsúdení. Túto podmienku súd objasňuje a skúma komplexnejšie, posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je odsúdený vo výkone trestu s jediným cieľom dospieť k záveru, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku v zmysle ustanovenia a síce, že od odsúdeného možné dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, túto podmienku súd nepovažuje za splnenú. Odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v trvaní piatich mesiacov a ktorý mu bol podmienečne odložený (pozn. sťažnostného súdu, ide o jeden zo zbiehajúcich sa trestných činov, ktorý bol následne zrušený a odsúdenému bol následne uložený súhrnný trest vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne – za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v súbehu s prečinom prechovávania omamnej a psychotropnej látky, viď trestný rozkaz OS Nitra, sp. zn.: ). Napriek takémuto benefitu, odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil a výkon trestu mu bol nariadený vzhľadom na to, že sa opätovne dopustil spáchania trestného činu . Nejde pritom o jeho jednorazové vybočenia z hraníc inak riadneho života. Už pred spáchaním uvedeného skutku bol opakovane (6 krát) odsúdený za trestnú činnosť majetkového charakteru (opakované krádeže, sprenevera poškodzovanie cudzej veci). za trestnú činnosť mu boli ukladané podmienečne odložené tresty odňatia slobody, ale aj nepodmienečné tresty v trvaní niekoľkých mesiacov. Je potrebné zdôrazniť, že aj prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky sa dopustil len niekoľko mesiacov po tom ako uplynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia za skôr spáchanú trestnú činnosť. Početnosť trestných činov, povaha trestnej činnosti (Odsúdený sa už opakovane dopustil trestných činov súvisiacich s užívaním a prechovávaniu omamných a psychotropných látok ) a miera závažnosti trestného činu (ohrozil iných účastníkov cestnej premávky tým, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom druh ), ktorého sa dopustil, svedčia o nedostatku rešpektu k dodržiavaniu právnych noriem u odsúdeného. Na správanie odsúdeného nemali žiadny vplyv podmienečný odklad výkonu trestu, keďže aj v prípade týchto inštitútov nespojených s odňatím slobody sa trestnej činnosti naďalej dopúšťal. Záverom súd preto konštatuje, že správanie odsúdeného v minulosti neumožňuje vysloviť sa v prospech jeho možnej prognózy, t. j. že by v prípade prepustenia viedol riadny život na slobode. Navyše jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá z dôvodu stredného riziko recidívy . Z uvedeného dôvodu súd má obavu, že aj v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, odsúdený nebude viesť riadny život, keďže predchádzajúce miernejšie formy potrestania, nemali na odsúdeného žiadny pozitívny vplyv. aj zhodnotenia vyplýva že z vyjadrení odsúdeného nie je možné jednoznačne zaručiť, že v budúcnosti sa podobná činnosť nebude opakovať. Jeho zjavné protiprávne konanie počas pobytu na slobode, a zároveň potreba pokračovať v procese resocializácie, tak aby sa jej riziko minimalizovala resp. vylúčilo, neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu. Za takýchto okolností preto prvostupňový súd konštatuje, že riziko recidívy u odsúdeného nie je eliminované. Súd preto zastáva názor, že úplnú nápravu odsúdeného je možné dosiahnuť len ďalším výkonom uloženého trestu odňatia slobody. 9. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení . 10. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, aj sťažnostný súd je toho názoru, že skutočnosti preukázané vykonaným dokazovaním neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie. Zistenia a závery, ktoré v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza prvostupňový súd, sú vecne správne, pokiaľ ide o splnenie formálnych podmienok (výkonu potrebnej časti trestu), tieto považuje sťažnostný súd za relevantné a rozhodujúce pre vyvodenie záveru o splnení formálnych podmienok. Nad rámec uvedeného je nutné dodať, že splnenie formálnych podmienok ani žiadna zo strán nenamieta. 11. Sťažnostný súd v sťažnostnom konaní prihliadol na časový odstup od konania verejného zasadnutia na prvostupňovom súdu a dopytoval ÚVTOS Banská Bystrica – Kráľová so žiadosťou o aktualizáciu hodnotenia. Dňa 27.01.2026 bolo tunajšiemu súdu doručené aktualizované hodnotenie správania odsúdeného, z ktorého vyplýva nasledovné (skrátene):

,,(...) Menovaný bol dodaný do výkonu väzby dňa 20.08.2024 do na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody Nitra. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu väzby nebolo vždy na požadovanej úrovni. V jednom prípade sa dostal do rozporu s právnymi predpismi platnými v podmienkach výkonu väzby za nedodržanie časového rozvrhu dňa tým, že nenastúpil na previerku početného stavu odsúdených. Pracovne zaradený nebol. Počas umiestnenia vo vyššie uvedenom nebol disciplinárne odmenený. Menovaný bol dňa 25.03.2025 premiestnený na ďalší výkon trestu odňatia slobody do na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, kde vykonával trest odňatia slobody v rámci minimálneho stupňa stráženia, v podmienkach „B“ diferenciačnej skupiny. Na základe celkovej analýzy správania, vystupovania a plnenia si povinností vo vyššie uvedenom možno konštatovať spokojnosť, správanie a vystupovanie menovaného bolo na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia personálu plnil, v dodržiavaní právnych noriem a predpisov platiacich v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody neboli zistené nedostatky. Počas umiestnenia vo vyššie uvedenom nebol disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný. Nariadením Okresného súdu Nitra pod sp. zn. zo dňa 15.04.2025 bol odsúdenému nariadený výkon trestu v strednom stupni stráženia. V tunajšom na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica-Kráľová sa nachádza od 03.06.2025. V rámci vnútornej diferenciácie bol umiestnený do ubytovne s „B“ diferenciačnou skupinou, kde adaptácia na podmienky výkonu trestu prebieha bez nedostatkov. Správanie a disciplína u menovaného je na dobrej úrovni, povinnosti si plní. Príkazy a pokyny väzenského personálu dodržiava. Zásady osobnej hygieny má osvojené, úprava zovňajšku je na požadovanej úrovni. V societe odsúdených konfliktné situácie neboli zaznamenané. Poriadok a čistotu v osobných veciach udržiava na požadovanej úrovni. Do prednáškovej činnosti realizovanej pedagogickým personálom zameranej na vzdelávanie a resocializáciu sa odsúdený priebežne zapája. Odsúdený doposiaľ nebol disciplinárne odmenený ani disciplinárny potrestaný. Odsúdený vo svojom voľnom čase sleduje televízne vysielanie (spravodajstvo, šport, vedomostné súťaže), počúva rozhlas, lúšti krížovky, číta dostupné knihy a časopisy, venuje sa aj športovým činnostiam (stolný tenis, posilňovanie), hráva spoločenské hry. Do oddielových a celoústavných voľnočasových aktivít sa odsúdený zapája. V rámci záujmových útvarov nie je členom žiadneho krúžku. Voľný čas trávi podľa vlastného uváženia v celku zmysluplne. Odsúdený je od 18.06.2025 pracovne zaradený na nestráženom pracovisku s dohľadom mimo ústav „Elektro 2“, ktoré je zamerané triedenie a recykláciu elektroodpadu. Pracovnú disciplínu, bezpečnosť pri práci a požadované normy dodržiava na dobrej úrovni o čom svedčí aj kladný poznatok udelený referentom režimu. V tunajšom resp. ubytovni bol na krátky čas menovaný vybraný z radov odsúdených ako služba na ubytovni. Odsúdený sa tiež z vlastnej iniciatívy zúčastňuje činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného zameraných na udržiavanie čistoty a poriadku spoločných priestorov ubytovne. Dané činnosti vykonáva k spokojnosti väzenského personálu. Odsúdený počas výkonu trestu udržiaval kontakt zo svojou družkou prostredníctvom korešpondencie, telefonických hovorov a nárokových kontaktných návštev. Aktuálne je kontakt s družkou prerušený z dôvodu odmlčania družky, odsúdený však naďalej prejavuje snahu o skontaktovanie sa prostredníctvom korešpondencie a telefonický hovorov. Menovaný aktuálne nadviazal kontakt prostredníctvom korešpondencie s kamarátkou A. D.. Kontakt s inými členmi svojej rodiny neudržiava.“ 12. Taktiež pokiaľ ide o splnenie prvej materiálnej podmienky, z aktualizovaného hodnotenia poskytnutého na výkon trestu odňatia slobody nevyplývajú skutočnosti, ktoré by svedčali o dlhodobom a trvalom polepšení odsúdeného a to aj napriek faktu, že odsúdeného správanie vo výkone trestu nemožno označiť za negatívne. Riaditeľ ÚVTOS uviedol, že odsúdený mal adaptačné nedostatky, tieto sa však vyskytli iba počas výkonu väzby. Odsúdený nemá vykázané disciplinárne odmeny, ani disciplinárne tresty, pričom po výkone predchádzajúcej väzby nastúpil do výkonu nepodmienečného trestu dňa 05.02.2025. Odsúdený je aktuálne zaradený do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia, pričom jeho umiestneniu prišlo z titulu nastúpenia takto uloženého trestu (nie zmeny zaradenia z dôvodu zavineného neplnenia programu zaobchádzania), teda pramenilo zo skutočností, bez priameho zavinenia správaním odsúdeného v podmienkach ÚVTOS. 13. Správanie odsúdeného vzhľadom na uvedené teda nie je možné označiť ako zlé, avšak ani nie nadpriemerné, keďže pri osobe odsúdeného nestačí iba absencia nedostatkov, skúma sa proces polepšenia, kde plnenie povinností je len jedným z uvedených atribútov. Pri osobe odsúdeného je nutné trvať na vyvinutí patričnej iniciatívy a snahy po náprave, ktorá u odsúdeného nie je preukázateľne prítomná v dostatočnej forme. Ak odsúdený nevyvíja dostatočne aktívnu snahu po náprave, ktorá by mala aj reálny odraz v jeho správaní a konaní, nie je možné u tohto konštatovať splnenie kritéria polepšenia. Ak odsúdený len dodržiava pravidlá výkonu trestu, čo je ale elementárna povinnosť každého väzňa, nie je to samé osebe dôvod konštatovať splnenie materiálnej podmienky polepšenia. Pokiaľ odsúdený vo svojej sťažnosti zdôrazňuje svoje dobré správanie vo výkone trestu odňatia slobody, sťažnostný súd poukazuje na to, že odsúdený je povinný plniť povinnosti a nariadenia, ktoré sú mu v rámci výkonu trestu odňatia slobody uložené. Pokiaľ teda zdôrazňuje, že si plnil povinnosti, ktoré mu boli uložené, nie je toto možné zamieňať s kategóriou polepšenia, ktorú má na mysli ustanovenie . Inú kvalitu, ktorá by svedčala o polepšení sa, by malo také jeho správanie, ktoré by vyústilo do udelenia disciplinárnej odmeny, k čomu však nedošlo. Odsúdený nie je osobou, ktorá by sa nachádzala vo výkone trestu po prvý krát, pričom tento fakt u jeho osoby nemožno zohľadniť ako limitujúce kritérium v tom smere, že by samé o sebe sťažovalo jeho podmienečné prepustenie. Na druhej strane ale objektívne znamená, že odsúdený neprišiel do kontaktu s požiadavkou plnenia svojich povinnosti v prostredia obmedzenej slobody po prvýkrát, preto je logicky odôvodniteľný záver, že si týchto povinností musel byť vedomý. Napriek uvedenému nie sú pri jeho osobe evidované disciplinárne odmeny (a to nielen za pracovnú činnosť) hoci výkon trestu nastúpil už 05.02.2025. Správne konštatuje prvostupňový súd, že odmeny nie sú len odrazom práce, ale možno ich získať aj za ďalšie činnosti, napr. za všeobecný rozvoj v podmienkach ÚVTOS. 14. Pokiaľ ide o nesplnenie druhej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, aj tu sťažnostný súd dospel k rovnakému názoru ako prvostupňový súd. Odsúdený listinne preukazoval zárobkovú možnosť, pričom pri jeho osobe ani sťažnostný súd neidentifikoval primárny problém v majetkovej núdzi, hoci odsúdený má vykázanú aj špeciálnu recidívu vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti (predchádzajúce odsúdenia za prečin krádeže, sprenevery a poškodzovania cudzej veci – v poradí 3.,4. a 5. odsúdenie v registri trestov), pričom u osoby odsúdeného predstavuje najznepokojivejší element práve jeho recidíva za drogovú trestnú činnosť, pričom tento charakter majú odsúdenia č. 4, 8 a 9 v registri trestov (v poradí 10. odsúdenie je súhrnným trestom vo vzťahu k skoršiemu odsúdeniu za drogový trestný čin), pričom aj jeho odsúdenie za ohrozenie pod vplyvom návykovej látky trestným rozkazom OS Nitra, sp. zn.: sa týkalo odmietnutia odberu biologického materiálu po podozrení z vedenia motorového vozidla pod vplyvom inej návykovej látky ako alkoholu. Odsúdený sa nachádza vo výkone trestu primárne z dôvodu páchania drogovej trestnej činnosti, za ktorú už v minulosti bol vo výkone nepodmienečného trestu (odsúdenie OS Bratislava V, rozsudok zo dňa 12.05.2017, sp. zn.: ), ktorý odsúdený vykonal 07.05.2018 a po prepustení z výkonu ktorého spáchal 3 ďalšie trestné činy tejto povahy, pričom sa vo výkone trestu nachádza opakovane a zmysle skráteného výpisu klienta už vykonal 4 nepodmienečné tresty. Za zmienku stojí fakt, že odsúdenému bola obmedzená osobná sloboda dňa 17.08.2024 a do tohto momentu spáchal za obdobie 4 mesiacov 4 rôzne trestné činy (15.05.2024, 20.05.2024, 30.06.2024 a 17.08.2024) bezprostredne súvisiace s užívaním drog. Pri takomto profile nie je riziko trestnej činnosti primárne založené na hmotnej núdzi a teda ho zásadne neeliminuje ani možno zamestnania, ktorú odsúdený súdu deklaruje. Odsúdený sa v minulosti osvedčil v prípadne jedného podmienečného odsúdenia, v inom prípade sa neosvedčil, resp. ďalší trest uložený touto formou bol zrušený titulom uloženia súhrnného trestu. U odsúdeného bolo zistené stredné riziko recidívy trestnej činnosti a jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá. Napriek faktu, že riaditeľ ÚVTOS odsúdeného odporúča podmienečne prepustiť s probačným dohľadom, aj sťažnostný súd musel zohľadniť, že odsúdený sa aktuálne nachádza v ÚVTOS so stredným stupňom stráženia, kde je podrobený iným ako minimálnym obmedzenia, pričom ustanovenie výslovne súdu ukladá povinnosť zohľadniť druh spáchanej trestnej činnosti a zaradenie odsúdeného do konkrétneho ÚVTOS. 15. Sťažnostný súd zdôrazňuje, že v konaní o podmienečnom prepustení odsúdeného je nutné zohľadniť osobu odsúdeného ako celok, pričom je nutné prihliadnuť aj na tie odsúdenia, v rozsahu ktorých sa na odsúdeného hľadí ako kedy nebol potrestaný, nakoľko takáto skutočnosť neznamená, že by sa na odsúdeného malo hľadieť tak, ako keby sa skutok, za ktorý bol právoplatne odsúdený, vôbec nestal. Zákon totiž ustanovuje len fikciu neodsúdenia páchateľa v dôsledku zahladenia odsúdenia, nie teda fikciu, že sa nestal skutok, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Inak povedané, zahladením odsúdenia, alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 71/1975). Fikcia zahladenia odsúdenia nebráni tomu, aby súd pri hodnotení možností nápravy prihliadol na skutočnosť, že páchateľ už v minulosti spáchal trestný čin, a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho sklonu k trestnej činnosti a jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným , možností jeho nápravy a podobne (R 10/1974). 16. Ak odsúdený argumentu, že prvostupňový súd mal v jeho prospech nepriaznivo zohľadniť, charakter jeho obhajoby v pôvodnom konaní, nie je zrejmé z čoho tak odvodzuje a túto skutočnosti nezistil (a teda ani nezohľadnil) ani sťažnostný súd. Takýmto argumentom nie je poukaz na vysokú periodicitu páchanej trestnej činnosti pred výkonom trestu, keďže táto vyplýva už z dostupných údajov obsiahnutých v registri trestov. Pokiaľ ide o argument zamestnania sa odsúdeného po zmene ÚVTOS, k tomuto sťažnostný súd udáva, že odsúdený ani doteraz nemá evidovanú žiadnu disciplinárnu odmenu. Rovnako argument, že u odsúdeného nehrozí riziko ohrozenia pod vplyvom návykovej látky nie je namieste, nakoľko ani zákaz vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu nezabráni osobe, u ktorej nebolo spoľahlivo v plnej miere zistené splnenie účelu skorších trestov v páchaní potenciálne ďalšej trestnej činnosti. 17. Pri osobe odsúdeného nie je teda nateraz osvedčené, že malo prísť k splneniu prevýchovného účelu trestu, nakoľko jeho správanie vo výkone trestu je podľa názoru sťažnostného súdu len prejavom prispôsobenia sa podmienkach ÚVTOS a samé osebe nespĺňa požiadavku prevýchovy odsúdeného. V prípade odsúdeného súd nezistil splnenie predpokladov vedenia riadneho života po prepustení z výkonu trestu, najmä vo vzťahu k drogovej trestnej činnosti. Sám odsúdený v tomto rozsahu neprezentoval žiadnu relevantnú a konkrétnu právnu argumentáciu, ktorú by sťažnostný súd mohol zvážiť a vyhodnotiť. 18. U odsúdeného možno teda v prípade žiadosti o pozitívne rozhodnutie o podmienečnom prepustení vyžadovať, aby odstránením nedostatkov preukázal dlhodobé a trvalé polepšenie ako predpoklad pre vedenie riadneho života po výkon trestu odňatia slobody. V aktuálnej situácii je riziko opätovného zlyhania odsúdeného v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody neprimerané vysoké. 19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sťažnostný súd nemá za splnenú ani jednu z materiálnych podmienok, ktoré vyžaduje na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Preto je výrok napadnutého uznesenia správny a zákonný a sťažnosť odsúdeného je potrebné vyhodnotiť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Preto rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.