Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-88-2025.pdf
PDF · 76.2 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/88/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej vo veci navrhovateľa/osoby povinnej platiť výživné B. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L., B.Á. XX, proti osobe oprávnenej z výživného Q. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L., G. A.. M. XXX/XX, zastúpenej v konaní JUDr. Zuzanou Karaffovou, advokátkou v Sabinove, Námestie slobody 50, o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27Pc/56/2024 - 173 zo dňa 03.06.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh na zníženie výživného.
2. Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 09.09.2024 žiadal znížiť výživné zo sumy 300 € mesačne na sumu 50 € mesačne počnúc od 01.09.2024. Návrh odôvodnil tým že nastali nové skutočnosti, keďže od 01.08.2024 má jediný príjem, a to dávku v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie vo výške 180 € mesačne. Momentálne má problém sám sa živiť a nemôže sa zamestnať, nakoľko je po úraze hlavy a má problémy so stabilitou. Oprávnená z výživného nesúhlasila s návrhom na zníženie výživného.
3. Súd prvej inštancie poukázal na to sa osoba oprávnená z výživného je dcérou navrhovateľa. Rozsudkom zo dňa 07.05.2024 súd zaviazal navrhovateľa platiť osobe oprávnenej z výživného výživné 300 € mesačne počnúc od 31.10.2023 do budúcna. Proti rozsudku nebolo podané odvolanie, pričom iba 3 mesiace po právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodnutia podal povinný z výživného návrh na zníženie výživného.
4. Súd prvej inštancie poukázal ďalej na to, že oprávnená z výživného naďalej študuje na vysokej škole, jej výdavky sú hradené z výživného od otca a z výživného od matky. Jej priemerné mesačné výdavky sú 510 - 550 € mesačne. Navrhovateľ býva v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom spolu so svojou bývalou manželkou. Je opatrovateľom svojej matke a od 01.05.2024 mu bol priznaný peňažný príspevok za jej opatrovanie, ktorý je od 01.12.2024 vo výške 615,50 €. Do 15.06.2024 poberal dávku v nezamestnanosti v sume 1300 € mesačne. Súd zistil, že navrhovateľ je vlastníkom troch motorových vozidiel. Na jeho účte vo Z. K. bola k 31.03.2025 suma 2116 € a k 30.04.2025 1695 eura. Z výpisu účtu vyplýva, že z neho bola v marci 2024 zaslaná suma 40 € spoločnosti E. a tiež bol prijatý vklad na účet vo výške 1000 € z C. banky. Navrhovateľ potvrdil, že mal ponuku od svojho predchádzajúceho C. zamestnávateľa vrátiť sa pracovať do C.. Navrhovateľ túto ponuku neprijal kvôli zdravotnému stavu svojej mamy. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že pri starostlivosti o svojej u matku sa strieda so strýkom.
5. Súd uviedol, že od poslednej úpravy výživného uplynulo krátke obdobie, majetkové pomery na strane navrhovateľa sa nezmenili. Doposiaľ žil z úspor, poberá opatrovateľský príspevok na matku, vlastní 2 motorové vozidlá, má finančné prostriedky na účte v banke, môže teda prispievať svojej dcére, ktorá riadne študuje, ktorej výdavky sa nezmenili a sú stále rovnaké. Súd preto považoval návrh na zníženie výživného za nedôvodný. Poukázal na možnosť otca ísť pracovať do za hraničia zabezpečiť si lepší príjem, prípadne nájsť si brigádu alebo zamestnanie na polovičný úväzok.
6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že súd vôbec neskúmal majetkové pomery osoby oprávnenej z výživného a to ako vynakladá finančné prostriedky, ktoré jej posiela. Na rozdiel od nej navrhovateľ musel dokladovať výpisy z účtu, žiadne úspory nemá preto s výškou výživného nesúhlasí. Má iba jediný príjem z opatrovateľského 615,50 €, nemôže poskytovať 300 € osobe oprávnenej z výživného, aby sa nedostal do platobnej neschopnosti. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vykonal nové konanie s ohľadom na to, že nebolo riešené, kde osoba oprávnená z výživného vynaložila stavebné sporenie cca 10 000 €, ktoré jej našetril.
7. Vo vyjadrení k odvolaniu osoba oprávnená z výživného navrhla rozsudok potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a stotožňuje sa s ním.
8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje, vrátane odôvodnenia rozhodnutia.
9. V konaní o zmenu rozhodnutia o výživnom je potrebné preukázať, že od vydania predchádzajúceho rozhodnutia nastali také významné zmeny, ktoré spôsobujú, že predchádzajúci rozsudok už spravodlivo neupravuje pomery účastníkov konania. V danom prípade navrhovateľ za takúto zmenu považoval skutočnosť že je nezamestnaný a jeho príjem sa znížil. Z rozsudku vyplýva, že aj pri poslednej úprave výživného bol navrhovateľ práceneschopný a evidovaný na úrade práce, v tom čase mu bola priznaná dávka v nezamestnanosti v mesačnom vyjadrení cca 1251 €. V konaní bolo zároveň preukázané sa navrhovateľ sa sám rozhodol ukončiť pracovný pomer a mal ponuku vrátiť sa a vykonávať predchádzajúce prácu, pri ktorom dosahoval čistý príjem vo výške okolo 2044 € mesačne.
10. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nenastala taká podstatná zmena pomerov, ktorá by spôsobovala nutnosť zmeniť predchádzajúci rozsudok. Aj keď je chvályhodné, že navrhovateľ sa stará o svoju mamu, v konaní bolo preukázané, že nie je nevyhnutné, aby túto starostlivosť prebral on. Naviac odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť k dcére predchádza iné povinnosti otca.
11. V konaní nebolo potrebné skúmať akým spôsobom osoba oprávnená z výživného používa finančné prostriedky, ktoré jej poskytuje navrhovateľ. Je zrejmé, že suma výživného aj so započítaním vyživovacej povinnosti matky zodpovedá bežným potrebám vysokoškolského študenta.
12. Aj keď by sa stalo, že osoba oprávnená z výživného v minulosti bola na zahraničnej dovolenke neznamená to, že výživné, ktoré platí navrhovateľ, je príliš vysoké. Výživné bolo určené s ohľadom na všetky potreby dieťaťa, nie je neprimerane vysoké. Osoba oprávnená z výživného nemusela predkladať výpisy z účtu z toho dôvodu, že tento dôkaz nebol v konaní potrebný. Potreby osoby oprávnenej z výživného sú štandardné, nebolo potrebné špeciálne dokazovanie vo vzťahu k ich výške. Naproti tomu príjem navrhovateľa bolo potrebné skúmať, a preto si súd správne zadovážil výpisy z účtu.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP, § 58 a § 52 CMP. Ustanovenie § 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na odklon od všeobecného pravidla vyplývajúceho z § 52 CMP. Osoba oprávnená z výživného požiadal o priznanie trov odvolacieho konania. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod, pre ktoré by bolo potrebné priznať nárok na náhradu trov konania, osoba oprávnená z výživného takýto dôvod ani netvrdila.
15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).