Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Ek-504-2025.pdf
PDF · 112.64 KB
Case nature
Subarea
55Ek/504/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava - Ružinov, právne zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava – Staré Mesto proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, XXX XX E. F. o vymoženie 575,36 s prísl. EUR a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Radoslavom Kešeľakom, so sídlom Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 35 547 430, pod sp. zn. 242EX 195/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Radoslavom Kešeľakom, so sídlom Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 35 547 430, pod sp. zn. 242EX 195/25 z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 41,73 EUR.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.02.2025, vedeným pod sp. zn. 55Ek/504/2025, domáhal od povinného vymoženia 575,36 EUR s prísl. na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Michalovce vydaného pod sp. zn. 11C/60/2018 dňa 27.08.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.09.2018 a vykonateľnosť dňa 21.09.2018 (ďalej ako ,,exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Radoslava Kešeľaka vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/504/2025 s európskym spisovým identifikačným číslom: G.:C.:H.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 242EX 195/25.
3. Súdny exekútor vydal dňa 28.02.2025 na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 07.03.2025. V upovedomení bol povinný upovedomený o začatí exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie nepeňažného nároku, o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, o jeho náležitostiach, ako aj o spôsobe jeho podania.
4. Povinný podaním podaným na pošte na dňa 15.05.2025 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 19.05.2025 podal návrh na zastavenie exekúcie.
5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 30.05.2025 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bolo predložené.
6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že „Odvolávam sa proti exekúcii, ktorú ste mi neoprávnene poslali. Pred siedmimi rokmi som mala na to konkurz – osobný bankrot, ktorý mi zastavil túto exekúciu. Žiadam zastavenie vymáhania. Minimálny dôchodok poberám, preto aj sociálna poisťovňa odmieta ťahať exekúciu.“
7. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Ako prvé uviedol, že s podaným návrhom na zastavenie exekúcie povinného v celom rozsahu nesúhlasí. „Z podania povinného nijakým spôsobom nevyplýva, ktorý z dôvodov ustanovenia §61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov1 má byť dôvodom zastavenie tohto exekučného konania. Nie je však úlohou, ale ani možnosťou súdu, súdneho exekútora a ani oprávneného, aby namiesto povinného určovali a určili to, ktorý z dôvodov ustanovenia §61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov má byť dôvodom zastavenie tohto exekučného konania. Oprávnený má za to, že skutočnosť, že povinný sa subjektívne nestotožňuje s právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, neznamená že jeho tvrdenia bude preskúmavať exekučný súd. Exekučný súd nie je odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať správnosť súdneho rozhodnutia vydaného v inom súdnom konaní z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v tomto rozhodnutí, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, t.j. v rozpore so zásadou res iudicata. Exekučný súd tak nie je oprávnený urobiť ani v takom prípade, ak by rozhodnutie vzniklo na podklade skutkových okolností, ktoré by sa exekučnému súdu javili inak, ak tieto okolnosti všeobecný súd v tzv. základnom konaní už posúdil v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí. Exekučný titul totiž osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase jeho vzniku existuje. Takto osvedčený právny stav nemôže byť exekučným súdom v zásade prehodnotený. V prípade, ak bolo lustráciou v súdnych registroch zistené, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a povinný bol oddlžený, je nevyhnutné pristúpiť k posudzovaniu, či predmetné vyhlásenie konkurzu na majetok povinného a jeho oddlženie, má alebo nemá vplyv na vedenie exekučného konania na vymoženie nároku oprávnenému. Inými slovami povedané, v danom prípade je povinnosťou súdneho exekútora skúmať, či vymáhaná pohľadávka je alebo nie je oddlžením povinného nedotknutá podľa ustanovenia § 166c ZKR2. Oprávnený je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov – regulačných staníc zemného plynu. Oprávnený zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Predmetom podnikania oprávneného je okrem iného i distribúcia plynu. Prijatie Smernice 2003/55/ES, ktorá bola do slovenského právneho poriadku transformovaná v ustanoveniach zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (pozn. účinnosť nadobudol 1. januára 2005) možno označiť za začiatok transformácie energetického trhu na Slovensku. Z pôvodného subjektu zastrešujúceho tak činnosť prepravy, dodávky ako aj distribúcie zemného plynu (pozn. Slovenský plynárenský priemysel, a.s. resp. jeho právny predchodca Slovenský plynárenský priemysel, š.p.) boli s poukazom na vyššie uvedenú legislatívu, s účinnosťou od 1. júla 2006 odčlenené činnosti prepravy plynu a distribúcie plynu, keďže tieto nie je možné kumulovať v rámci jedného subjektu. Od spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. tak boli „odčlenené“ samostatné spoločnosti: SPP – preprava, a.s. (pozn. v súčasnosti eustream, a.s.) a oprávnený (SPP – distribúcia , a.s.). Vlastníctvo a prevádzkovanie tzv. technickej infraštruktúry (pozn. plynovodov a s nimi súvisiacich plynárenských zariadení) tak bolo oddelené od činností spojených s predajom komodity (zemného plynu). Na trhu s plynom sa okrem odberateľov môžeme prioritne stretnúť s tromi ďalšími subjektmi a to a) prevádzkovateľom prepravnej siete, b) prevádzkovateľom/prevádzkovateľmi distribučnej siete/sietí a c) dodávateľmi zemného plynu (ďalšie subjekty pôsobiace na trhu s plynom, napríklad výrobca plynu, resp. prevádzkovateľ zásobníka sú z pohľadu problematiky neoprávnených odberov plynu irelevantné, s poukazom na čo sa ich postaveniu v tomto návrhu nevenujeme). Spoločnosť eustream, a.s. je prevádzkovateľom prepravnej siete zabezpečujúcim prepravu zemného plynu cez územie Slovenskej republiky a to z východu na západ, resp. naopak. Oprávnený je prevádzkovateľom distribučnej siete zabezpečujúcim „dopravu“ plynu z výstupných miest prepravnej siete a vstupných miest distribučnej siete až ku koncovým odberateľom. V zmysle § 3 písm. c), bod 5. zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o energetike“) sa „na účely tohto zákona rozumie v plynárenstve prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto zákona“. V zmysle § 3 písm. c), bod 6. zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa „na účely tohto zákona rozumie v
plynárenstve dodávateľom plynu osoba, ktorá má povolenie na dodávku plynu“. Z uvedeného je zrejmé, že nemožno zamieňať prevádzkovateľa distribučnej siete a dodávateľa zemného plynu, nakoľko ide o dva nezávislé a samostatné subjekty, t.j. oprávnený neuzatvára zmluvy o dodávke zemného plynu s konečným odberateľom zemného plynu (t.j. neuzatvára spotrebiteľské zmluvy), nakoľko tieto sú uzatvárané výlučne medzi dodávateľom zemného plynu a odberateľom zemného plynu. S poukazom na vyššie uvedené, najmä vzhľadom k tomu, že oprávnený ako prevádzkovateľ distribučnej siete neuzatvára zmluvy o dodávke plynu (t.j. spotrebiteľské zmluvy) s odberateľmi plynu, nakoľko tieto zmluvy uzatvára dodávateľ plynu, je zrejmé, že nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z exekučného titulu nie je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy. Na odbernom mieste povinného dochádzalo úmyselným konaním k odberu zemného plynu, po ukončení zmluvného vzťahu s dodávateľom zemného plynu, bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu. V zmysle zákona o energetike sa jedná o neoprávnený odber. Týmto neoprávneným odberom vznikla oprávnenému škoda, za ktorú zodpovedá povinný. Povinný mal, resp. mohol mať vedomosť, že na odbernom mieste došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu s dodávateľom zemného plynu. Rovnako povinný mal, resp. mohol mať vedomosť, že na odbernom mieste dochádza k odberu zemného plynu, aj bez uzatvorenej zmluvy o dodávke zemného plynu s dodávateľom zemného plynu. Zo žalobného návrhu, na podklade ktorého vznikol Exekučný titul a na základe ktorého je vedená táto exekúcia, mal súd v pôvodnom súdnom konaní za jednoznačne preukázané, že vymáhaná pohľadávka vznikla titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním. Príslušný súd z príloh žalobného návrhu zistil, že povinný odoberal zemný plyn bez uzavretej zmluvy, v dôsledku čoho vznikla oprávnenému škoda, ktorej náhrady sa domáhal vydaním platobného rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený má za to, že uplatnený nárok vznikol titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním povinného a teda aj s poukazom na ustanovenie §166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vzniknutá pohľadávka oprávneného voči povinnému je oddlžením nedotknutá, t.j. nedotknuteľná pohľadávka a povinný aj po vyhlásení konkurzu na jeho majetok je povinný uplatnený nárok oprávnenému uhradiť. S poukazom uvedené oprávnený považuje vyjadrenie povinného – návrh na zastavenie exekúcie vo vzťahu k uplatnenému nároku v celom rozsahu za bezpredmetné, účelové a ničím nepodložené. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie nijakým spôsobom nepreukázal uhradenie nároku, ktorý si oprávnený uplatňuje v tomto exekučnom konaní. Taktiež povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza a ani nepreukazuje iné dôvody, ktoré by spôsobovali, že exekučný titul, resp. nárok priznaný v exekučnom titule nie je vymáhateľný. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhuje, aby exekučný súd v zmysle §61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Zároveň oprávnený navrhuje, aby mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 41,73 EUR.“
8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preukázaní nedodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom k doručeniu (prevzatiu) upovedomenia o začatí exekúcie.
9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 odsek 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.
11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
17. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
19. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
20. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
21. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
22. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
23. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.
24. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 07.03.2025. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie začala plynúť dňa 08.03.2025 a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 22.03.2025, čo bola sobota. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. v tomto prípade posledným dňom lehoty bol pondelok 24.03.2025. Keďže ide o procesnú lehotu, tá je zachovaná aj v prípade, ak by podanie bolo odovzdané na poštovú prepravu v posledný deň lehoty. Povinný však návrh na zastavenie exekúcie len dňa 15.05.2025 podal na poštovú prepravu (čo potvrdzuje obálka s pečaťou pošty, ktorá je súčasťou spisu) a predmetný návrh na zastavenie exekúcie bol dňa 19.05.2025 doručený súdnemu exekútorovi, t. j. po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, súd posudzoval predmetný návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 a 4 Exekučného poriadku, podľa ktorých návrh na zastavenie exekúcie podaný po lehote nemá odkladný účinok, pričom povinný môže namietať jedine skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto 15-dňovej lehoty. Vzhľadom na koncentráciu konania, ktorá je premietnutá v ustanovení § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, súd nemôže prihliadnuť na takú námietku, ktorá je vznesená, respektíve uplatnená v neskôr podanom návrhu, a teda v návrhu podanom po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
25. Nakoľko neboli naplnené predpoklady cit. ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné v zmysle ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol.
26. Súd na dôvetok dodáva, že aj napriek oneskorenému podaniu návrhu na zastavenie zo strany povinného, návrh povinného na zastavenie exekúcie preskúmal v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku (nepeňažného nároku) povinného voči oprávnenému, a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska nedostatku niektorej zložky vykonateľnosti exekučného titulu. V súvislosti so skutočnosťami uvádzanými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz pred siedmimi rokmi a teda, že bol oddlžený sa v zmysle platnej právnej úpravy uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Exekučný poriadok pripúšťa podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných povinným za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie
exekúcie, čo znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (čo v tomto prípade dodržané nebolo), povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak povinný podá druhý a následne ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Keďže o namietaných údajných dôvodoch musel mať vedomosť už pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie, bolo jeho povinnosťou vyššie uvedené namietať v návrhu na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, čo sa však nestalo (povinný tak urobil až v návrhu na zastavenie exekúcie podanom po tejto lehote) a preto súd odkazujúc na zásadu koncentrácie konania v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61k ods. 3 Exekučného poriadku na uvedené tvrdenia povinného neprihliada. Súd zároveň dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie sa uplatňuje koncentračná zásada v zmysle § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania a tejto zásady je včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Podľa vyššie uvedených ustanovení povinný v exekúcii pri podávaní návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť všetky jemu známe a dostupné skutočnosti a dôkazy odôvodňujúce zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Po uplynutí tejto lehoty na ne nemôže súd prihliadnuť, aj keby boli akokoľvek relevantné. Keďže povinný tieto skutočnosti uviedol až v návrhu na zastavenie exekúcie po lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nemohol na ne súd prihliadať. Súd dodáva, že aj keby bol podaný návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie na tieto skutočnosti by taktiež neprihliadal.
27. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný v súlade s § 61k ods. 3 Exekučného poriadku namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Výnimku z tohto pravidla predstavujú skutočnosti, ktoré síce nastali pred uplynutím uvedenej lehoty, ale ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že v prípade povinného nie je možné uplatniť ani jednu z vyššie uvedených výnimiek pre návrhy na zastavenie exekúcie podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, ergo návrhu povinného na zastavenie exekúcie tak nie je možné vyhovieť, keďže bol podaný oneskorene a povinný namietal skutočnosti, ktoré nastali pred uplynutím uvedenej lehoty.
28. K tvrdeniu povinného o skutočnosti, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 32OdK/340/2020 zo dňa 10.11.2020 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a teda, že bol oddlžený súd uvádza, že síce predmetným rozhodnutím okresného súdu došlo k oddlženiu dlžníka (povinného) tak, že dlžníka (povinného) súd zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia, avšak v zmysle ustanovenia § 166c ods. 1 písmeno d) zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky (tak ako v tomto prípade, nakoľko ide o pohľadávku, ktorou si oprávnený vymáha nárok na škodu spôsobenú povinným priznaný oprávnenému platobným rozkazom za neoprávnený odber zemného plynu), pretože pri nedotknutých pohľadávkach ide o pohľadávky, ktorých sa oddlženie netýka a sú zachované v celom rozsahu, pričom je právne irelevantné, či si veriteľ v konkurze pohľadávku prihlási. „Medzi nedotknuté pohľadávky zaraďuje ZKR aj pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkom na zdraví (úmyselne alebo z nedbanlivosti) alebo za akúkoľvek inú škodu spôsobenú dlžníkom úmyselným konaním vrátane príslušenstva pohľadávky.“ (komentár k §166c ods. 1 písm. c) ZKR) Vzhľadom na funkciu týchto pohľadávok zákon zachováva ich vymáhateľnosť v celom rozsahu počas oddlžovacieho konania a aj po jeho skončení. Pohľadávka je v plnom rozsahu vymáhateľná počas konkurzu a aj po zrušení konkurzu a rovnako aj počas konania o určenie splátkového kalendára ako aj po jeho skončení. Oddlženie, na ktoré poukazuje povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, so zreteľom na skutočnosť, že pohľadávka oprávneného uplatňovaná voči povinnému v tomto exekučnom konaní patrí medzi oddlžením nedotknuté pohľadávky nie je voči pohľadávke oprávneného a vedenej exekúcii proti povinnému relevantné a
účinné. Preto v zmysle uvedeného neexistuje taká zákonná prekážka, ktorá by umožňovala prebiehajúcu exekúciu voči povinnému zastaviť.
29. Súd zároveň dodáva, že informáciou o existencii uznesenia, ktorým bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a teda, že bol oddlžený, t. j. o skutočnosti predostretej povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, disponoval už v čase posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie (pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie). Uvedenú skutočnosť súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie týkajúcu sa oddlženia povinného a pôvodu/povahy vymáhanej pohľadávky preskúmal a dospel k záveru, že sa jedná o oddlžením nedotknutú pohľadávku a preto teda pristúpil k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie.
30. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, resp. orgánu verejnej moci, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, avšak nesmie zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
31. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
32. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
33. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
34. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
35. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
36. Podľa § 13a ods. 2 písm. c vyhlášky č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý úkon ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
37. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia za jeden polovičný úkon právnej služby (vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) po pripočítaní režijného paušálu za jeden úkon vykonaný v roku 2025 vo výške 14,84 EUR a prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty tak predstavuje suma vo výške 41,73 EUR (1 x 19,09 EUR + 1 x 14,84 EUR + 23 % DPH). Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol oprávnenému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške, a to v sume 41,73 EUR, pretože ich považoval za účelne vynaložené výdavky.
38. Povinný si v súvislosti s exekučným konaním a so samotnou exekúciou žiadnu náhradu trov neuplatnil, preto súd o náhrade trov exekúcie povinného nerozhodoval.
39. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d odsek 1 Exekučného poriadku na sumu uvedenú v II. výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.