Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Co-88-2025.pdf
PDF · 120.87 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/88/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXX/XX, zast.: Mgr. Jana Hoksová, advokátka, IČO: 42 040 639, so sídlom Volkovce, J. Kalinčiaka 13, proti žalovanému: E. B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXX/ XX, zast.: JUDr. Dagmar Danóciová, advokátka, IČO: 42 046 262, so sídlom Nitra, Záborského 491/32, o vypratanie nehnuteľnosti a uloženie povinnosti uviesť nehnuteľnosť do pôvodného stavu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 18C/79/2024 – 96 zo dňa 23.10.2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e s tým, že povinnosť odstránenia neoprávnenej stavby zahŕňa odstránenie betónového základu neoprávnenej stavby (prístrešku) a skládky v nej sa nachádzajúcej.
Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť a to parc. "C" č. 296/5 v kat. úz. F., zapísanú na LV č. XXX na Okresnom úrade Zlaté Moravce, katastrálny odbor odstránením "neoprávnenej stavby" a uvoľniť nehnuteľnosť jej uvedením do pôvodného stavu v prospech žalobkyne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 3 ods. 1, § 123, § 126, § 135c ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhala vypratania nehnuteľnosti a uloženia povinnosti uviesť nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. F. a to parc. "C" č. 296/5 - trvalé trávne porasty o výmere 214 m2, zapísanej na LV č. XXX na Okresnom úrade Zlaté Moravce, katastrálny odbor, pre obec C., kat. úz. F.. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v kat. úz. F. zapísaných na LV č. XXXX a to parc. "C" č. 296/3 a 296/4, ako aj nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX a to pozemkov a rodinného domu s.č. XXX, ktoré sú v bezprostrednom susedstve s nehnuteľnosťami žalobkyne. Žalobkyňa po prešetrení a vytýčení hraníc svojich nehnuteľnosti zistila, že na jej nehnuteľnosti a to parc. "C" č. 296/5 je postavená nepovolená stavba - fóliový prístrešok, do nedávneho obdobia s chovom domácich zvierat, ktorých chov, ako bolo zistené bol v hrubom rozpore so zákonom a bol v neprijateľných podmienkach chovu bez náležitých povolení a ohlásení príslušným úradov. Žalobkyňa opakovane aj prostredníctvom kompetentných
orgánov, ako aj prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, žalovaného vyzývala na odstránenie neoprávnenej stavby z jej pozemku a uvedenie veci do pôvodného stavu, pričom žalovaný uvedené ignoroval a hoci chov domácich zvierat presunul, z neoprávnenej stavby si spravil skládku jeho vecí, čo viedlo žalobkyňu k podaniu viacerých trestných oznámení, ako aj podnetu. Žalovaný neoprávnene užíva cudziu nehnuteľnosť a rovnako postavil "neoprávnenú stavbu" s betónovým základom na pozemku žalobkyne a bez povolenia. Predmetná "stavba, ako aj chov zvierat a skládka" sa nachádza na pozemku žalobkyne cca o zábere 27 m2 a to už viac ako 6 rokov, žalovaný vôbec nereaguje na dobrovoľné odstránenie vecí z danej nehnuteľnosti, neoprávnene a bez súhlasu vlastníka užíva priestor, zabraňuje a obmedzuje práva vlastníka riadne vykonávať užívacie a dispozičné právo k nehnuteľnosti a voľnej dispozícii s ňou.
3. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobou nesúhlasí, žalobu považuje za nedôvodnú v plnom rozsahu. Sporná parcela je v užívaní viac ako 50 rokov. Užívali ju aj jeho rodičia. Voľakedy tam bolo mlynské koryto. Pred 50 rokmi to bolo obrastené stromami, hĺbka tohto koryta bola 2 m. Právny predchodca žalobkyne G. H. to odkúpil celé od jeho starého otca. Na konci je postavená čierna stavba. Medzi plotom a stavbou je iba 10 cm rozdiel. Pri čiernej stavbe sa nachádzajú stĺpy. Jeho rodiča to všetko dobromyseľne užívali. Fotografie, ktoré založil do spisu preukazujú, že sa jedná o nehnuteľnosť, ktorá je predmetom daného sporu. Jedná sa o jej vypratanie a neuznáva, že daná časť nehnuteľnosti patrí vlastnícky žalobkyni a preto bude uvedené riešiť žalobou. To čo tvrdí právny zástupca žalobkyne nie je pravdou, že by to mal vypratať do 30.04.2025. Všetky 4 spory boli riešené naraz a to vypratanie, ktoré žiadala žalobkyňa, na OÚ sa riešili ďalšie tri spory, plynová prípojka, narúšania pokojného stavu, pretože boli prerastené tuje a poukázal na dôkaz číslo 3, kde daná vec nie je ukončená, bola postúpená na stavebný inšpektorát. Zároveň podal podnet a sťažnosť, nehnuteľnosť žalobkyne je opretá o jeho plot, jedná sa o čiernu stavbu. Jednanie, ktoré bolo na stavebnom úrade považuje za irelevantné, bolo podpísané pánom I., ktorý nebol na obhliadke. Teraz sa to správne rieši na OÚ. Nie je ochotný danú nehnuteľnosť preto vypratať, pretože to rieši OÚ ako aj vzhľadom k okolnostiam, keď manžel žalobkyne sa mu vyhrážal, čo je nahraté na CD.
4. Súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, pričom dokazovanie čítaním a oboznámením obsahu ostatných listinných dôkazov nevykonal, pretože boli protistrane doručené a vykonal výsluch svedka J. B., ktorý uviedol, že predtým ako bola podaná žaloba na vypratanie, žalovaný sa vyjadril pred ich susedom, že to vyprace, pretože bol manželkou na to vyzvaný. Potom však otočil a tvrdil aj susedovi aj im, že to už nevyprace. Na tejto časti nehnuteľnosti mal fóliovník na betónových základoch, ktoré sú tam doteraz a v tomto fóliovníku choval prasce a kozy. Žalovaný vypratanie vždy niečím podmieňoval, napr. konáre z tují mu zasahovali cez plot na pozemok, tak to odstránili, potom tam bola šopa, ktorú staval jeho nebohý svokor, bola spojená s ohradou, zase to odstránili. Takto všetko podmieňuje, ale on nič neurobí. Na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, sa nachádzajú naďalej betónové základy, konštrukcia fóliovníka, je tam hnoj, bordel, výkaly, železné radiátory. Keď tam človek stupí, tak sa doslovne prepadne.
5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. F. a to parc. "C" č. 296/5 - trvalé trávne porasty o výmere 214 m2, zapísanej na LV č. XXX na Okresnom úrade Zlaté Moravce, katastrálny odbor, pre obec C., kat. úz. F.. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v kat. úz. F. zapísaných na LV č. XXXX a to parc. "C" č. 296/3 a 296/4, ako aj nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX a to pozemkov a rodinného domu s.č. XXX, ktoré sú v bezprostrednom susedstve s nehnuteľnosťami žalobkyne. Žalobkyňa po prešetrení a vytýčení hraníc nehnuteľností zistila, že na jej nehnuteľnosti a to parc. "C" č. 296/5 je postavená nepovolená stavba - fóliový prístrešok. Keďže žalovaný dobrovoľne nehnuteľnosti nevypratal, žalobkyňa sa domáha vypratania nehnuteľnosti a uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Z podnetu žalobkyne na Obec C. zo dňa 21.02.2022 vyplývalo, že žalobkyňa žiadala obecný úrad o riešenie problému, týkajúceho sa jej pozemku, na ktorom jej sused E. B. D. - žalovaný chová kozy vo fóliovníku, spravil betónový základ na jej pozemku parc.č. 296/5. Žiadala o prešetrenie a odstránenie fóliovníka ako betónového základu a uvedenie pozemku do pôvodného stavu. Zo stanoviska Obce C. zo dňa 23.02.2022 adresovaného žalobkyni po prešetrení skutočností bolo zrejmé, že na parc. č. 296/5 je postavený fóliovník s betónovým základom. Na drobnú stavbu obecným úradom nebolo vydané žiadne rozhodnutie o umiestnení drobnej stavby a teda obec mala za to, že E. B. D. svojím konaním neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva A. B..
6. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu v spore preukázala listom vlastníctva č. XXX, vedeného Okresným úradom - katastrálnym odborom pre okres Zlaté Moravce, katastrálne územie "C", v ktorom bolo vlastnícke právo žalobkyne k parcele č. 296/5 trvalé trávne porasty o výmere 214 m2 (vypratania časti ktorého sa podanou žalobou žalobkyňa domáha) zapísané. Pasívnu vecnú legitimáciu má v prípade vlastníckych žalôb akákoľvek osoba, ktorá zasahuje do vlastníckeho práva iného, resp. o sebe tvrdí, že je vlastníkom, resp. detentorom veci, o ktorú v spore ide, či z iného dôvodu odmieta vec vydať. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala súdnej ochrany voči žalovanému, ktorý podľa tvrdenia žalobkyne nehnuteľnosť bez právneho dôvodu užíval a mal na nej umiestnené o.i aj hnuteľné veci. S poukazom na vykonané dokazovanie bolo podľa súdu nesporné, že žalovaný danú nehnuteľnosť užíva bez právneho dôvodu, čo sám potvrdil vo vyjadrení k žalobe, keď uviedol, že z uvedenej parcely č. 296/5 ešte nie je na 100% vyprataný, z hore uvedenej parcely je na 80% vyprataný. Žalovaný tvrdil, že tiež žalobkyňa mala vypratať jeho nehnuteľnosti a to odstránením plynovej prípojky, mala posadené tuje na jeho pozemku, mala vybudovanú stavbu tak, že bola primurovaná k jeho nehnuteľnosti. Ako vyplývalo z výpovede svedka J. B., manžela žalobkyne, svedok potvrdil, že žalovaný vypratanie vždy niečím podmieňoval, napr. konáre z tují mu zasahovali cez plot na pozemok tak to odstránili, potom tam bola šopa, ktorú staval jeho nebohý svokor, bola spojená s ohradou, zase to odstránili. Zároveň bolo preukázané, že bola odstránená plynová prípojka. Tieto skutočnosti tvrdené svedkom žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že žalovaný podmieňoval vypratanie vždy inými podmienkami už v roku 2021, čo vyplývalo z výzvy žalovaného zo dňa 15.09.2021. Žalovaný o.i v danej výzve uviedol, že bude rešpektovať právo žalobkyne k jej nehnuteľnostiam tým spôsobom, že sa vyprace z nehnuteľností parc. č. 296/6, avšak nedá sa to zo dňa na deň. Zároveň žalovaný súdu predložil Zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 19.11.2024, ktorá bola spísaná na K. L. C., pričom žalovaný uviedol vo vyjadrení, že zápisnicu si pozorne prečítal a svojim podpisom prejavil súhlas s jej znením a čo bolo podstatné, že svojim podpisom sa zaviazal na vyriešení tohto sporu a realizáciu vypratania jeho vecí z parcely A. B. s uvedením konkrétneho termínu do 30.04.2025. Ako vyplývalo z dokazovania, žalovaný nehnuteľnosť do 30.04.2025 nevypratal, a preto súd konštatoval, že takéto konanie žalovaného nebolo možné považovať ani za súladné s dobrými mravmi, keďže bolo evidentné, že cieľom tohto konania bolo mariť žalobkyňu v uplatnení jej práv.
7. Na pojednávaní žalovaný začal tvrdiť, že je vlastníkom danej nehnuteľnosti, teda snažil sa spochybniť vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnosti, ku ktorej sa žalobkyňa domáhala jej vypratania. Dané tvrdenie zo strany žalovaného nebolo preukázané, nepredložil k svojim tvrdeniam žiadny objektívny dôkaz, resp. na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Zároveň žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal opak údajov vyplývajúcich z katastra nehnuteľností.
8. Nakoľko mal súd prvej inštancie za preukázané vlastnícke právo žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti a sporné nebolo podľa súdu ani užívanie tejto nehnuteľnosti žalovaným bez právneho dôvodu, čo žalovaný potvrdil, boli splnené podmienky pre úspech tejto žaloby. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že žalovaný v konaní nepreukázal existenciu titulu, ktorý by ho oprávňoval k užívaniu časti pozemku žalobkyne, vypratania ktorého sa v konaní domáhala, preto súd rozhodol v zmysle petitu a žalovanému uložil povinnosť vypratať neoprávnene užívanú nehnuteľnosť v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka a jednak odstrániť "neoprávnenú stavbu" (fóliový prístrešok s betónovým základom). Na splnenie uloženej povinnosti súd určil žalovanému lehotu 30 dní s poukazom na ust. § 232 ods. 3 CSP, ktorá sa súdu javila ako primeraná.
9. Zo strany žalovaného boli predložené fotografie, CD, na ktoré však súd neprihliadol, nakoľko s daným sporom nemali žiadny súvis.
10. Vzhľadom na úspech žalobkyne v konaní, súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom neboli
dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa (§257 CSP), ktoré by odôvodňovali výnimočne žalobcovi náhradu trov konania nepriznať, ani ich strany netvrdili. O výške trov konania bude rozhodnuté do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2 CSP).
11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, dôvodiac § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. S napadnutým rozsudkom nesúhlasil, nakoľko časť parcely č. 296/5, ktorej vypratania
sa žalobkyňa v tomto konaní domáhala, bola žalobkyňou ohraničená páskou, na ktorej bolo uvedené „zákaz vstupu“, pričom predmetnú časť tejto parcely žalobkyňa ohraničila už približne rok pred podaním žaloby v tomto konaní. Túto skutočnosť žalovaný v tomto konaní preukázal predložením fotografií a tiež to uvádzal vo svojich písomných vyjadreniach. Túto skutočnosť žalovaný preukázal tiež Zápisnicou o ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke č. sp. 461/2024 zo dňa 19.11.2024. Žalovaný bol toho názoru, že s týmito skutočnosťami sa súd nijakým spôsobom nevysporiadal. Ohľadom neprihliadania na fotografie a CD namietal, že predmetné fotografie mali preukázať ohraničenie parcely páskou. Opätovne ich predložil súdu a dodal, že na fotografiách vidieť aj tehlovú stenu patriacu žalobkyni, na ktorej sú dvere. Vždy, keď sa žalovaný pohyboval okolo predmetnej parcely, žalobkyňa alebo jej manžel z týchto dverí vyšli, napádali žalovaného slovne a manžel žalobkyne sa chcel so žalovaným biť a vyzýval ho na „férovku“. Mal za to, že tým, že žalobkyňa časť parcely č. 296/5 ohraničila páskou, objektívne znemožnila žalovanému predmetnú nehnuteľnosť vypratať, resp. dokončiť jej vypratanie. Opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa a jej manžel sa mu viackrát vyhrážali, správali sa k nemu agresívne a žalovaný sa manžela žalobkyne bojí. Tieto skutočnosti uvádzal aj vo svojich písomných vyjadreniach, pričom k tomu predkladal aj dôkazy a súd sa s nimi nijako nevysporiadal, ani na ne neprihliadol. Uviedol, že pokiaľ strana sporu bráni splneniu povinnosti, nemôže tvrdiť, že povinnosť splnená nebola. Ak žalobkyňa fyzicky alebo psychicky nátlakom bráni tomu, aby žalovaný nehnuteľnosť vypratal, žalovaný nie je v omeškaní. Ohraničenie nehnuteľnosti páskou, zákaz vstupu a agresívne správanie žalobkyne a jej manžela boli podľa neho objektívne prekážky vypratania nehnuteľností. Z uvedených dôvodov bol žalovaný toho názoru, že takéto nesplnenie povinnosti nemožno považovať za jej porušenie, ak osoba nemala reálnu možnosť konať. Poukázal tiež na to, že žalobkyňa konala v rozpore s dobrými mravmi, keď bránila splneniu povinnosti žalovaného. Žalobkyňa sa pritom zaviazala sprístupniť vstup na svoj pozemok, aby žalovaný mohol odpratať betónové panely a železnú konštrukciu, čo však nakoniec žalobkyňa nepodpísala a pozemok žalovanému nesprístupnila. Zdôraznil, že predložil písomné vyjadrenie oznamovateľa, ako aj potvrdenie OR PZ v Nitre, avšak súd prvej inštancie tieto spisy nevyžiadal. Bol toho názoru, že súd mal žalobu zamietnuť, pretože ak žalobkyňa znemožňuje vypratanie, nemôže byť žaloba účelná. Záverom poukázal na nevykonateľnosť rozsudku, pretože nebola špecifikované, ktorá časť parcely má byť vyprataná, o akej výmere, pričom neoddeliteľnou súčasťou takéhoto výroku by mal byť napr. nákres v kópii z katastrálnej mapy alebo vytyčovací náčrt. Žalovaný tiež podotkol, že on, jeho rodičia, jeho predkovia nerušene v dobrom úmysle užívali predmetnú nehnuteľnosť viac ako 200 rokov a žalobkyňa ani jej právny predchodcovia nikdy nejavili o časť tejto parcely záujem. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, alternatívne ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného podané nebolo.
13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), posudzujúc odvolanie žalovaného, po zistení, že v danom prípade boli splnené podmienky na podanie odvolania podľa § 361 ods. 1 CSP a po zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti podľa § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), rovnako tak viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP), keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vo výroku vecne správny s tým, že povinnosť odstránenia neoprávnenej stavby zahŕňa odstránenie betónového základu neoprávnenej stavby (prístrešku) a skládky v nej sa nachádzajúcej.
14. Predmetom konania je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala voči žalovanému vypratania nehnuteľnosti, presne špecifikovanej v žalobe, a uloženia povinnosti uviesť nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. F. a to parc. "C" č. 296/5
- trvalé trávne porasty o výmere 214 m2, zapísanej na LV č. XXX na Okresnom úrade Zlaté Moravce, katastrálny odbor, pre obec Žitavany, kat. úz. F.. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v kat. úz. F. zapísaných na LV č. XXXX a to parc. "C" č. 296/3 a 296/4, ako aj nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX a to pozemkov a rodinného domu s.č. XXX, ktoré sú v bezprostrednom susedstve s nehnuteľnosťami žalobkyne. Žalobkyňa po prešetrení a vytýčení hraníc svojich nehnuteľnosti zistila, že na jej nehnuteľnosti a to parc. "C" č. 296/5 je postavená nepovolená stavba - fóliový prístrešok, do nedávneho obdobia s chovom domácich zvierat, ktorých chov, ako bolo zistené bol v hrubom rozpore
so zákonom a bol v neprijateľných podmienkach chovu bez náležitých povolení a ohlásení príslušným úradov. Žalobkyňa opakovane aj prostredníctvom kompetentných orgánov, ako aj prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, žalovaného vyzývala na odstránenie neoprávnenej stavby z jej pozemku a uvedenie veci do pôvodného stavu, pričom žalovaný uvedené ignoroval a hoci chov domácich zvierat presunul, z neoprávnenej stavby si spravil skládku jeho vecí, čo viedlo žalobkyňu k podaniu viacerých trestných oznámení, ako aj podnetu. Žalovaný neoprávnene užíva cudziu nehnuteľnosť a rovnako postavil "neoprávnenú stavbu" s betónovým základom na pozemku žalobkyne a bez povolenia. Predmetná "stavba, ako aj chov zvierat a skládka" sa nachádza na pozemku žalobkyne cca o zábere 27 m2 a to už viac ako 6 rokov, žalovaný vôbec nereaguje na dobrovoľné odstránenie vecí z danej nehnuteľnosti, neoprávnene a bez súhlasu vlastníka užíva priestor, zabraňuje a obmedzuje práva vlastníka riadne vykonávať užívacie a dispozičné právo k nehnuteľnosti a voľnej dispozícii s ňou. Súd prvej inštancie vec prejednal na nariadených pojednávaniach a rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalobe žalobkyne vyhovel. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, namietajúc, že žalobkyňa mu bránila v dobrovoľnom splnení povinnosti a to opásaním parcely páskou s nápisom zákaz vstupu a tiež agresívnym správaním, o čom bolo podané aj oznámenie, ktoré súdu prvej inštancie predložil. Taktiež namietal nevykonateľnosť výroku a dobromyseľné užívanie nehnuteľnosti.
15. Po prejednaní veci, zaoberajúc sa odvolacími námietkami žalovaného, odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, ako aj dostatočne odôvodnený, preto nepovažoval za potrebné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov, vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v tejto veci riadne zistil skutkový stav v zmysle návrhov strán sporu na vykonané dokazovanie a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil a závery v ňom uvedené zrozumiteľne vysvetlil, ako aj uviedol, prečo žalovanému uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vo veci samej prihliadol v prvom rade na to, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. F. a to parc. „C“ č. 296/ - trvalé trávne porasty o výmere 214 m2, zapísanej na LV č. XXX na Okresnom úrade Zlaté Moravce, katastrálny odbor, pre obec C., kat. úz. F., na ktorej sa nachádza „neoprávnená stavba“, ktorá patrí žalovanému. Existenciu neoprávnenej stavby žalovaný nepoprel, práve naopak vo vyjadrení k žalobe uviedol, že je z uvedenej parcely vyprataný na 80%. K 100% vyprataniu podľa žalovaného nedošlo z dôvodu, že žalobkyňa nebola v troch veciach vyprataná z jeho nehnuteľností. Okrem toho poukázal aj na zápisnicu o ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke, v rámci ktorej bola stanovená lehota na vypratanie do 30.04.2025, avšak uvedenému bránilo opáskovanie s nápisom zákaz vstupu. Na obranu tiež poukázal na zlé oplotenie, čím došlo k uvedeniu do omylu a o parcelu sa starala jeho rodina. Zároveň tiež poukázal na vyhrážanie a strach z manžela žalobkyne. Aj v odvolaní žalovaný zotrval na tom, že k vyprataniu spornej nehnuteľnosti nedošlo z dôvodu, že časť spornej parcely je ohraničená páskou „zákaz vstupu“ a tiež poukazoval na agresívne správanie žalobkyne a jej manžela, čo boli podľa neho objektívne prekážky vypratania nehnuteľnosti. V závere odvolania poukázal tiež na nevykonateľnosť výroku I., nakoľko nebola v ňom bližšie špecifikovaná časť parcely, ktorá má byť vyprataná, ako ani nebola špecifikovaná „neoprávnená stavba“ a taktiež namietal nerušené užívanie v dobrom úmysle viac ako 200 rokov. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil tak, že nebolo sporu v tom, že žalovaný spornú nehnuteľnosť užíval bez právneho dôvodu, čo sám potvrdil tým, že z parcely nie je vyprataný na 100%, ale len na 80%. Uvedené následne vylučovalo aj jeho dobromyseľné užívanie spornej parcely, ako ani nepreukázal vlastnícke právo k spornej parcele. Sám pritom v rámci prvostupňového konania potvrdil, že nehnuteľnosť bola odpredaná jeho rodinou rodine žalobkyne, teda jeho právny predchodcovia vedeli, ktorú časť nehnuteľnosti odpredávajú. K nadobudnutiu vlastníckeho práva spornej parcely žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy, preto sa súd prvej inštancie správne uvedeným ani nezaoberal a to najmä za stavu, že žalovaný tým, že započal vypratávanie nehnuteľnosti, sám uznal vlastnícke právo žalobkyne. Nesprávne vedené oplotenie (resp. stavbu) nemožno považovať za smerodajné ohľadom určenia hranice pozemkov, pretože z občianskeho práva, platného a účinného v Slovenskej republike, nevyplýva vlastníkom pozemkov povinnosť si ich oplotiť. Ak si teda vlastník oplotí len časť svojho pozemku, neznamená to, že by sa zvyšnej časti pozemku vzdal v prospech suseda. Užívať možno len vec, ku ktorej sa viaže vlastnícke alebo užívacie právo. Ak žalovaný ani jeden z týchto
titulov nepreukázal, dobrovoľne začal s vypratávaním spornej nehnuteľnosti, pre účely predmetného konania potvrdil, že vlastníčkou spornej parcely je žalobkyňa a on (resp. jeho predchodcovia) užívali nehnuteľnosť bez právneho titulu. V tejto súvislosti podľa názoru odvolacieho súdu vyprataniu spornej parcely nebránilo ani opáskovanie s nápisom zákaz vstupu, či správanie manžela žalobkyne, ktorý sa objavil vo dverách, keď chcel žalovaný vstúpiť na spornú parcelu, nakoľko žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal, že by žalobkyni vopred oznámil vstup na jej parcelu za účelom jej vypratania. Ak by po takomto oznámení žalobkyňa žalovanému neumožnila vypratať parcelu, k uvedenému správaniu žalobkyne by sa potom mohla vzťahovať odvolacia argumentácia žalovaného. Taktiež je potrebné dodať, že žalobkyňa namiesto opáskovania si mohla ohraničiť spornú parcelu aj oplotením, čím by zabránila vstupu tretích osôb (aj žalovaného) na jej spornú parcelu bez jej vedomia. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu opáskovanie spornej parcely páskou v tomto štádiu konania samé o sebe nepredstavuje prekážku vypratania tak, ako sa to snažil navodiť žalovaný. Má zabrániť neoprávnenému vstupu na pozemok žalobkyne tretím osobám (aj žalovanému). Vstup žalovaného má byť vopred ohlásený, vykonaný úsporne a v čo najkratšom čase tak, aby nedochádzalo k ďalším zásahom do práv žalobkyne. Len takýto postup požíva právnu ochranu a je vykonávaný v súlade s dobrými mravmi. Nemožno od žalobkyne žiadať, aby umožnila bez časového ohraničenia žalovanému voľný vstup na spornú parcelu (a teda aj jej ďalšie užívanie). Čo sa týkalo narušených vzťahov medzi susedmi, uvedené nebolo predmetom sporu, avšak z vykonaného dokazovania tieto vzťahy vyplývali, preto súd prvej inštancie správne ďalšie dokazovanie týmto smerom nevykonával. Naviac, ako už odvolací súd uviedol vyššie, nebolo v konaní preukázané, že by sa žalovaný riadne domáhal vstupu na pozemok žalobkyne za účelom vypratania (písomnou výzvou s presne stanoveným časom) a tento mu bol znemožnený (či už neodstránením opáskovania na požadovanú dobu, alebo agresívnym správaním), a preto akákoľvek argumentácia, týkajúca sa nemožnosti vypratania, bola irelevantná.
17. K vykonávaniu dokazovania odvolací súd dodáva, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie účastníkov konania (viď tiež uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012, 3Cdo/2012/2012, 4Cdo/125/2012, 5Cdo/251/2012, 6Cdo/36/2011 a 7Cdo/34/2011). Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (viď R 125/1999). V takom prípade môžu byť síce nedostatočne zistené rozhodujúce skutkové okolnosti (čo v konečnom dôsledku môže viesť dokonca až k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), táto nesprávnosť ale v zmysle už dávnejšej judikatúry najvyššieho súdu nezakladá vadu zmätočnosti (k tomu viď R 37/1993 a rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/219/2013, 3Cdo/888/2015, 4Cdo/34/2011, 5Cdo/149/2010, 6Cdo/134/2010, 6Cdo/60/2012, 7Cdo/86/2012 a 7Cdo/36/2011).
18. Posúdiac, žalovaným namietané nesprávne právne posúdenie a vyhodnotenie dôkazov, resp. nevykonanie navrhnutých dôkazov, odvolací súd však musí konštatovať, že nezistil žiadnu existenciu vady, spočívajúcej v nedostatočne zistenom skutkovom stave, majúc pritom za to, že súd prvej inštancie sa oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi, teda aj s potvrdením o tom, že bolo podané oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a tiež sa oboznámil s písomným vyjadrením žalovaného vo veci OU-NR-OVVS2-2022/011308-013, ktoré boli predložené v konaní pred súdom prvej inštancie. Správne neprihliadol na fotografie a CD, ktoré nemali súvis s daným sporom, a vychádzal pritom z toho, že v podaní zo dňa 17.09.2025 žalovaný vymedzil, že predloženými diskami má byť preukázané agresívne správanie manžela žalobkyne, ktorý nožnicami rozstrihal a zničil špeciálnu fóliu na prístrešku a na druhom CD osočovanie potom, ako manžel žalobkyne mu hodil napílené drevá na funkčnú plynovú prípojku. Tiež 2 ks fotografií so spôsobom pílenia a ukladania dreva v tesnej blízkosti prípojky a odrezanie červeného lana kozľaťu – matky, preto argumentácia žalovaného v odvolaní o tom, že týmito fotografiami a záznamami malo byť preukázané ohraničenie parcely páskou, neobstojí. Naviac, ohraničenie parcely páskou vyplývalo z iných dôkazov, s čím sa súd prvej inštancie oboznámil, avšak ako už odvolací súd vyššie uviedol, samotné ohraničenie parcely páskou nie je samé o sebe prekážkou vypratania nehnuteľnosti, a preto táto argumentácia žalovaného bola nedôvodná. Žalovaný v žiadnom rozsahu nepreukázal, že by vykonal akýkoľvek úkon smerujúci k vyprataniu parcely a len páska
by mu bránila splniť vypratanie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na záverečné vyjadrenie žalovaného, v rámci ktorého výslovne uviedol, že on nie je ochotný danú nehnuteľnosť vypratať. Vypratanie podmieňoval inými spormi, čo však s danou vecou v žiadnom prípade nesúviselo a nemohlo to byť ani spolu riešené tak, ako si to žalovaný predstavoval. Vykonanie svojej povinnosti žalovaný nemôže podmieňovať inými skutočnosťami. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že vlastníkom spornej parcely je žalobkyňa, žalovaný má na predmetnej parcele neoprávnenú stavbu, ktorú začal vypratávať, avšak neukončil. K uvedenému sa súd prvej inštancie riadne vyjadril, svoje rozhodnutie v tomto rozsahu aj riadne odôvodnil, preto aj odvolací súd bol toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval pri odôvodnení rozhodnutia v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie, spĺňa parametre zákonného odôvodnenia; za existujúci odvolací dôvod nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu, ale len to, že by ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, ktorá situácia v predmetnej veci však nenastala. Rovnako tak všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvedené konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).
19. Rovnako tak neobstála námietka nevykonateľnosti výroku napadnutého rozhodnutia, nakoľko vo výroku napadnutého rozhodnutia bola presne identifikovaná sporná parcela a taktiež bola uložená povinnosť vypratať ju odstránením „neoprávnenej stavby“ (len neoprávnenej stavby), teda uložená povinnosť sa netýkala celej spornej parcely, ale len neoprávnenej stavby, ktorá sporná medzi stranami sporu nebola a nebolo v konaní tvrdené, ani preukázané, že by sa na spornej parcele nachádzala iná neoprávnená stavba, avšak z dôvodu právnej istoty, odvolací súd upresňuje neoprávnenú stavbu tak, že povinnosť odstránenia neoprávnenej stavby zahŕňa odstránenie betónového základu neoprávnenej stavby (prístrešku) a skládky v nej sa nachádzajúcej. Upresnenie neoprávnenej stavby pritom vyplýva jednak zo skutkových okolností tvrdených žalobkyňou v žalobe, ktorými sú súdy viazané, ako aj z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie. Následne odvolací súd dodáva, že keďže ide o stavbu pevne spojenú so zemou, bola podľa názoru odvolacieho súdu aj správne uložená povinnosť uviesť nehnuteľnosť do pôvodného stavu, nakoľko bude potrebné vykonať aj terénne úpravy. Spôsob vykonania povinnosti ponechal súd prvej inštancie na žalovanom a uložil mu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, čo aj podľa názoru odvolacieho súdu je primeraná lehota, aj s prihliadnutím na tvrdenie, že zostáva vypratať 20%.
20. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2, 3 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v súvislosti s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP strany sporu netvrdili, ako ani ich odvolací súd nevzhliadol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).