Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14C-41-2025.pdf
PDF · 87.36 KB
Case nature
Subarea
14C/41/2025
Uznesenie
Okresný súd Levice, v spore žalobcu: Union poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, v zast. JUDr. Ľudmilou Jurčovou, advokátkou, so sídlom Hodžovo námestie 2A, 811 06 Bratislava, IČO: 42 171 083, proti žalovanému: KERAMIK STUDIO, spol. s r.o., so sídlom Tupá 54, 935 84 Tupá, IČO: 36 536 458, v zast. JUDr. Petrom Šebom, advokátom, so sídlom Mlynská 2238, 934 01 Levice, IČO: 36 099 783, o zaplatenie 1 607,52 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie zastavuje.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.08.2025 prostredníctvom právnej zástupkyne domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.607,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 1.607,52 eur odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX, v čase okolo XX:XX hod, v meste obci A., ulica B. bola na vozidle, havarijne poistenom u žalobcu, spôsobená škodová udalosť, ku ktorej došlo činnosťou žalovaného, ktorý zabezpečoval v danom čase a mieste vykonávanie stavebných prác v súvislosti s čím bola spôsobená škoda na vtedy zaparkovanom vozidle. Poškodenie vozidla škodovou udalosťou spočívalo najmä v poškodení strechy a bočnice vozidla, pričom v čase vzniku škodovej udalosti príslušný stavbyvedúci po kontaktovaní poistníkom (poškodený vlastník vozidla) označil žalovaného ako zodpovedného za škodu vzniknutú na vozidle. Po skončení likvidácie poistnej udalosti žalobca uhradil na účet opravovne poistníka ako poškodeného z poistnej udalosti poistné plnenie z titulu poistnej zmluvy v celkovej výške 1.607,52 eur, a to poukázaním úhrady zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 1.607,52 eur opravovni poistníka. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie poškodenému vyplateného poistného plnenia vo výške 1.607,52 eur výzvou zo dňa XX.XX.XXXX v lehote do XX.XX.XXXX, ktoré žalovaný neuhradil.
2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu odpor, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu priamo zo zákona. Žalovaný v odpore uviedol, že odmieta svoju zodpovednosť za vznik škody, ktorá bola predmetom poistného plnenia zo strany žalobcu. Žalovaný nevykonával žiadnu činnosť, následkom ktorej by mohlo dôjsť k vzniku škody uvedenej žalobcom. Žalovaný v čase, kedy mu bolo oznámené, že došlo k vzniku škody na vozidle už jeden mesiac nevykonával žiadne práce na stavbe, kde údajne parkovalo vozidlo poškodenej, škodu nikdy neuznal a nemá vedomosť ani o tom, že by sa uvedené vozidlo v čase vykonávania prác na stavbe nachádzalo v danej lokalite. Okrem toho sa v čase, kedy žalovaný vykonával práce na stavbe, nachádzali na tejto stavbe viacerí dodávatelia, ktorí realizovali práce a dodávky na tej istej stavbe. Ku vzniku škody mohlo dôjsť aj ich činnosťou, alebo inou osobou.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Z emailovej komunikácie medzi žalovaným a jeho poisťovňou zo XX.XX.XXXX tiež vyplýva, že žalovaný svojmu poisťovateľovi oznámil, že škoda, o ktorej sa bavia (X C. D. E. A. F. X,X F. E. G. H. I. J. K. L. E. I.), oni ostatné práce na stavbe nerobia. Na stavbe prebiehajú aj iné práce a súčasne na nej pracuje cez XX firiem. V emaily z X.X.XXXX žalovaný svojmu poisťovateľovi uviedol, že o spôsobenej škode sa dozvedeli až z mailu (od stavbyvedúceho, pozn. súdu), nevedeli overiť, či škodu spôsobili pracovníci ich spoločnosti.
4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a uviedol, že z dokumentácie priloženej k podanej žalobe vyplýva, že došlo k takému rozsahu poškodenia vozidla a následnému poistnému plneniu žalobcu, ktoré nemalo nič spoločné s prvotnými oznámeniami o vzniku škody, kde sa riešili dva fľaky na kapote. Uplatnená škoda musela byť spôsobená nárazom, alebo úmyselným konaním inej osoby, keďže motorové vozidlo poistníka bolo na viacerých miestach preliačené. Ani z mailovej komunikácie priloženej žalobcom nevyplýva, že by malo byť vozidlo poškodené v dôsledku tlaku, nárazu a pod. Jednoznačne ide o nedôvodné uplatnenie nároku žalobcu. Mailová komunikácia len preukazuje skutočnosť, že žalovaný bol o vzniku škody informovaný dodatočne, so značným odstupom času od momentu, kedy žalovaný na stavbe vykonával stavebnú činnosť a zároveň potvrdzuje, že nemal žiadnu vedomosť o tom, že by činnosťou žalovaného malo dôjsť ku škode. Žalovaný iba z opatrnosti nahlásil udalosť svojej poisťovni, nakoľko v danom momente nemohol vyhodnotiť riziká ďalšieho konania vo veci.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.01.2026, na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia strán sporu a žalovaný, preto súd v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu. Právna zástupkyňa žalobcu sa pridržala písomných podaní a navrhla žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Právny zástupca žalovaného pridržiavajúc sa písomných podaní ďalej uviedol, že žalobca sa domáha v rámci regresného nároku náhrady, ktorá nemá žiadnu súvislosť s vykonanými prácami žalovaným v danom období. Z listinných dôkazov vyplýva, že predmetom opravy bola strecha a bočnica, to znamená zadný ľavý blatník motorového vozidla, ktoré boli preliačené, pričom žalovaný nevykonával žiadnu činnosť, nepoužíval žiadne stroje, ktorými by mohol takéto poškodenia spôsobiť. Nakoľko sa žalobca domáha náhrady škody na streche a bočnice vozidla, tak ani mailová komunikácia predložená žalobcom nemá v tomto konaní žiadnu váhu. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci tiež uviedol, že z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise doposiaľ zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu nie je dostatočne preukázaná. Následne právny zástupca žalovaného predložil súdu krátkou cestou mailovú komunikáciu zo dňa XX.XX.XXXX od stavbyvedúceho adresovanú žalovanému a uviedol, že v rámci tohto mailu bolo dňa XX.XX.XXXX žalovanému oznámené, že si poistník uplatnil náhradu škody, ktorá mala vzniknúť zafŕkaním prednej kapoty vozidla od stavebného lepidla a sú tam dva „fliačiky“ na prednej kapote, čiže celá komunikácia medzi stavbyvedúcim a žalovaným sa týkala jedine tohto poškodenia. Súd predmetnú emailovú komunikáciu, súčasťou ktorej boli aj dve fotografie kapoty poškodeného vozidla, doručil na pojednávaní krátkou cestou právnej zástupkyni žalobcu a odročil pojednávanie z dôvodu doplnenia dokazovania.
6. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že v kontexte priebehu a záverov posledného pojednávania konaného vo veci, rovnako tak dôkazu - emailovej komunikácie žalovaného so stavbyvedúcim z X.X.XXXX s pripojenými fotografiami poškodení motorového vozidla, žalobca dospel k záveru, že bolo potvrdené, že na stavbe pracovalo viacero rôznych spoločností, žalobca neposkytol poškodenej plnenie za zafŕkanie kapoty betónom, ktoré prace vykonával žalovaný. Poškodenia, za ktoré žalobca poškodenej plnil boli spôsobené iným predmetom ako betónom, pravdepodobne styrodurom, žalovaný nevykonával na stavbe práce so styrodurom (budovu zatepľovala iná spoločnosť), preto netrvá na vykonaní dokazovania spôsobom ako to navrhol. Žalobca zároveň v súlade s § 144 a nasl. CSP vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania žalobca navrhol, aby súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania z dôvodu, že emailovú komunikáciu z X.X.XXXX, z ktorej vyplýva rozsah poškodeného vozidla, predložil až na prvom pojednávaní, pričom žalobca týmto dôkazom nedisponoval a pri likvidácii poistnej udalosti vychádzal z tvrdenia poškodenej, ktorá žalovanú spoločnosť označila za vinníka všetkých opravovaných poškodení vozidla (v kontexte tvrdení stavbyvedúceho). Žalobca má zato, ak by bol email z X.X.XXXX predložený do konania včas (odpor proti platobnému rozkazu žalovaný produkoval už X.XX.XXXX) žalobca mohol žalovaný nárok prehodnotiť ešte pred termínom pojednávania, pričom by tak nedošlo k
zvyšovaniu trov konania a produkovaniu úkonov právnej služby. Preto na zastavení konania nenesie v plnom rozsahu zavinenie žalobca a žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby až po prvom pojednávaní pre správanie sa žalovaného.
7. Žalovaný vo vyjadrení k podaniu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, súčasťou ktorého bolo aj späťvzatie žaloby v celom rozsahu, prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby a žiada, aby súd priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. K tvrdeniam žalobcu ohľadne žiadosti o nepriznanie trov konania žalovanému uviedol, že žalobca mal k dispozícii kompletnú mailovú komunikáciu žalovaného s jeho poisťovňou, v ktorej žalovaný niekoľkokrát upozorňoval na skutočnosť, že nevykonával na stavbe také práce, ktorými by mohol spôsobiť taký rozsah škody, aký si v rámci regresného nároku žalobca uplatňoval. Žalobca sám túto mailovú komunikáciu predložil súdu ako dôkaz. Žalobca neakceptoval žiadny z argumentov žalobcu, či už v podanom odpore proti platobnému rozkazu, ako i v podanom stanovisku žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný vo všetkých predžalobných mailových komunikáciách, ako aj podaniach adresovaných súdu zdôrazňoval, že nevykonával také práce na stavbe, ktorými by mohol spôsobiť na poškodenom vozidle preliačenia viacerých častí vozidla. Žalobca mal možnosť zistiť si skutkový stav veci ešte pred podaním žaloby a to vlastným šetrením prostredníctvom svojej klientky – poškodenej, ktorá komunikovala so stavbyvedúcim a zabrániť tak vzniku akýchkoľvek trov konania.
8. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva prejav vôle žalobcu, že na prejednaní svojej žaloby nemá záujem. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t. j. súdu. Žalobca podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX zobral žalobu v celom rozsahu späť. Tento jednostranný úkon žalobcu bol urobený v predpísanej forme, teda písomne, a to elektronicky, autorizovaný podľa osobitných predpisov (podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom). Z obsahu tohto dispozičného prejavu vôle žalobcu bolo jednoznačne zrejmé a zrozumiteľné, že žalobca chce zobrať žalobu v celom rozsahu späť, pričom o jeho vôli nemal súd pochýb. Z uvedeného dôvodu dospel súd k záveru, že dňa XX.XX.XXXX došlo k účinnému späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, pričom žalovaný so späťvzatím žaloby vyslovil písomný súhlas.
12. Rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu, ktorý vzal účinne žalobu v celom rozsahu späť, so späťvzatím ktorým žalovaný písomne súhlasil, postupoval súd podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku a konanie vo veci výrokom I. tohto rozhodnutia zastavil.
13. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania. Ak žalobca vezme návrh späť, zásadne platí, že tým procesne zaviní zastavenie konania a je povinný na náhradu trov žalovaného. Ak však žalobu berie späť ako následok správania sa žalovaného po začatí konania, platí, že zastavenie procesne zavinil žalovaný.
17. Žalobca žiadal súd, aby nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania argumentujúc, že žalovaný, predložením emailovej komunikácie z X.X.XXXX až na prvom pojednávaní, procesne zavinil zastavenie konania, keďže oneskorene predložil dôkaz, ktorý preukazuje skutočnosť, že žalovaný nespôsobil škodu na vozidle poškodenej, ktorej opravu žalobca uhradil titulom poistného plnenia a ktorej regresnej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáhal. Žalovaný žiadal priznať nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobca si mal skutkový stav veci možnosť zistiť pred podaním žaloby, žalovaný od začiatku súdneho konania popieral dôvodnosť žalobou uplatneného nároku a od začiatku konania tvrdil, že nespôsobil škodu na vozidle, náhrady ktorej sa žalobca v rámci regresného nároku v tomto konaní nedôvodne voči žalovanému domáhal.
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý posúdil s poukazom na § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd dospel k záveru, že žalobca späťvzatím žaloby, procesne zavinil zastavenie predmetného konania. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Uvedené by bolo možné konštatovať len za predpokladu, že by zo strany žalovaného došlo po začatí súdneho konania k plneniu žalobou uplatneného nároku, čo však nebol tento prípad. Žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že sám žalobca z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise dospel k záveru, že jeho žaloba je voči žalovanému nedôvodná. K späťvzatiu žaloby tak došlo z dôvodov na strane žalobcu a nie z dôvodov na strane žalovaného ako sa žalobca snaží súd presvedčiť.
19. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že pre úspech v spore je práve na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno a v spore preukázal dôvodnosť podanej žaloby, v tomto prípade, že žalovaný spôsobil škodu na vozidle, ktorá bola predmetom poistného plnenia žalobcu, pričom žalovaný od začiatku konania žalobou uplatnený nárok žalobcu popieral. Skutočnosť, že žalovaný až na prvom pojednávaní predložil listinné dôkazy, ktoré mohol súdu predložiť už skôr, nemožno vyhodnotiť ako procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania, tak ako sa nedôvodne žalobca domáha. Oneskorené predloženie listinných dôkazov žalovaným mohlo mať jediný procesný dôsledok a to, že súd na tieto listinné dôkazy nemusel aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania (§ 153 CSP) prihliadnuť, čo sa však v danom prípade nestalo, pričom žalobca aplikáciu § 153 CSP vo vzťahu k týmto listinným dôkazom ani nežiadal.
20. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca späťvzatím žaloby, nakoľko k späťvzatiu žaloby nedošlo z dôvodu plnenia žalobou uplatneného nároku žalovaným po začatí súdneho konania, ale z dôvodu že žalobca vyhodnotil žalobu proti žalovanému v priebehu konania ako nedôvodnú. Vzhľadom k tomu súd priznal žalovanému výrokom II. tohto rozhodnutia nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Pre úplnosť súd uvádza, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd skúmal zavinenie iba z procesného hľadiska a neposudzoval právo žalobcu, teda žalobu podľa hmotného práva.
21. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.