Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-11S/146/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: ZEDO, s. r. o., so sídlom Hlavná 39, 927 01 Šaľa, IČO: 44 527 896, právne zastúpený: Lurus legal, s. r. o., advokátske spoločenstvo so sídlom Plánky 2878/124, 841 06 Bratislava, IČO: 52 164 705, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 412902/2021 zo dňa 03. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 412902/2021 zo dňa 03. septembra 2021 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 100613094/2021 zo dňa 15. apríla 2021 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobia jún až december 2016. Z daňovej kontroly zameranej na dodržiavanie ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bol vyhotovený protokol č. 100504416/2018 dňa 07.03.2018 (ďalej len „protokol“). Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole boli dňa 13.03.2018 doručené žalobcovi, ktorý sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril podaním doručeným správcovi dane dňa 28.03.2018.

2. Správca dane rozhodnutím č. 101032253/2018 zo dňa 24.05.2018 (ďalej len „v poradí prvé rozhodnutie správcu dane“) podľa o správe daní (daňový poriadok)

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5.000 eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2016.

3. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101825040/2018 zo dňa 17.09.2018 (ďalej len „v poradí prvé rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku, v poradí prvé rozhodnutie správcu dane potvrdil.

4. Na základe správnej žaloby žalobcu Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. zo dňa 04.12.2019 zrušil v poradí prvé rozhodnutia správcu dane a žalovaného, vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, a to z dôvodu procesného pochybenia spočívajúceho vo vykonaní výsluchu svedka - A. B. C. dožiadaným Daňovým úradom Bratislava bez toho, aby bol o tomto úkone upovedomený žalobca, čím bola znemožnená realizácia jeho práv podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku.

5. Následne správca dane doplnil dokazovanie okrem iného aj opätovným vypočutím p. C. a rozhodnutím č. 100613094/2021 zo dňa 15.04.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5.000 eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2016.

6. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane konštatoval, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období, okrem iného, uplatnil právo na odpočítanie dane na základe prijatej faktúry č. 20160440 (i. č. 4160756) od dodávateľa L&K – media, s. r. o., vo výške 5.000,- eur (fakturovaná cena celkom 30.000,- eur, z toho základ dane 25.000,- eur + DPH 5.000,- eur) za reklamné spoty podľa Dodatku č. 1 zo dňa 30.05.2016 k Zmluve o zverejnení reklamy zo dňa 30.12.2015. Uviedol, že daňovou kontrolou vykonal rozsiahle šetrenie na účely objektívneho posúdenia správnosti uplatneného odpočítania dane, pričom bolo zistené, že spoločnosť L&K – media, s. r. o., bola len sprostredkovateľom deklarovaných reklamných služieb, sama ich nevytvorila, ale oslovila svojho dodávateľa J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE, s. r. o. (ďalej len „J&A ENGINEERING“), ktorý bol tiež len sprostredkovateľom reklamných služieb a sám tieto neposkytol. Správca dane dospel k záveru, že kontrolou nebolo preukázané, kto reklamné spoty vyrobil, čím nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu a došlo k porušeniu v nadväznosti na , a to tým, že daňový subjekt si môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

7. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 412902/2021 zo dňa 03.09.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia žalovaný dospel k záveru, že (i) žalobca nepreukázal skutočné dodanie reklamných služieb spoločnosťou L&K – media, s. r. o., (ii) daň uvedená na faktúre sa stala splatnou iba z titulu uvedenia na daňovom doklade podľa , (iii) dodávateľom nevznikla daňová povinnosť, (iv) na vyššom stupni išlo iba o fakturáciu fiktívnej hodnoty služby, o formálny a nereálny obchod s reklamnými službami, pri ktorom pridaná hodnota nevznikla a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, pričom cieľom takýchto formálnych transakcií založených len na fakturácii služby bez reálneho plnenia bolo uplatnenie odpočítania DPH a čerpanie nadmerných odpočtov v obchodnom reťazci s reklamným priestorom.

8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že ani potvrdenie existencie zmluvného vzťahu a vzájomnej spolupráce s konateľkou dodávateľa L&K – media, s. r. o. - A. B. C. neodstránilo pochybnosti správcu dane o reálnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia touto spoločnosťou. Mal za to, že ani žalobcom predložená dokumentácia k zmluve o zverejnení reklamy pod hlavičkou L&K- media, s. r. o., za obdobie plnenia od 01.01. do 31.12.2016 a 2 ks CD s reklamnými spotmi nie sú dôkazom, že boli skutočne poskytnuté danou spoločnosťou, pričom predložený mediálny plán je potvrdený odlišnou spoločnosťou - BP Media, s. r. o., potvrdenia o umiestnení reklamy sú potvrdené klubom PIRANA Šport Club a na jednotlivých inzerátoch týždenníka Pardon je len logo žalobcu umiestnené na reklame prezentujúcej PIRANA Šport Club. Podotkol, že správca dane nespochybňuje odvysielanie reklamných spotov ani vyvesenie banneru na plavárni a na internetovej stránke športového klubu PIRANA Šport Club, ale ich dodanie práve spoločnosťou L&K – media, s. r. o., ako aj jej subdodávateľom, keď nebolo preukázané, kto ich skutočne vyrobil, kto bol na začiatku reťazca dodávky. Podľa názoru žalovaného v danom prípade nebolo preukázané, že služby boli dodané práve osobou uvedenou na faktúre, ktorá

musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala služby odberateľovi, pričom dodanie predmetných služieb nebolo potvrdené ani vo vzťahu dodávateľa L&K – media, s. r. o., a jeho subdodávateľa J&A ENGINEERING, ktorý vystavoval faktúry bez označenia dodávky.

9. Ďalej konštatoval, že p. C. sa pri vypočutí vyjadrila, že sídlo spoločnosti L&K – media, s. r. o., je len virtuálnym sídlom, hlavným predmetom jej činnosti je sprostredkovanie reklamy pre konečných spotrebiteľov a pre iné sprostredkovateľské spoločnosti, vykonáva ju priamo z domu, daná spoločnosť nemá zamestnancov a služby boli zabezpečené subdodávateľsky prostredníctvom spoločnosti J&A ENGINEERING, pričom bol objednaný mediálny balík určitého počtu spotov za jednotlivé rádiá. Poukázal tiež na skutočnosť, že konateľ žalobcu D. E. sa viackrát vyjadril, že ohľadne fakturovaných služieb jednal len s konateľkou spoločnosti L&K – media, s. r. o., avšak jej meno nevedel uviesť, a preto nebol dôvod vypočúvať svedkov A. F. G. a bývalú konateľku p. E., keďže za spoločnosť L&K media, s. r. o., podala dostatočné vyjadrenie k obchodnej spolupráci p. C. a správca dane získal dôkazy aj zo spisov iných daňových subjektov.

10. Uviedol, že správca dane vyhodnotil svedeckú výpoveď p. G., obchodného zástupcu spoločnosti L&K – media, s. r. o., ako zmätočnú a nekorešpondujúcu s výpoveďou p. C., keď p. G. tvrdil, že navrhol text reklamného spotu a p. C. uviedla, že reklamné spoty vytvorila ona osobne. Ďalej mal p. G. uviesť, že dokumentáciu k zmluve o zverejnení reklamy nevyrobil, podklady dostal od p. C., prišli v konečnej verzii aj s potvrdením od rádia a športového klubu PIRANA Sport Club, on ich len roztriedil podľa klientov, reklamné spoty prišli tiež e-mailom a z týchto vytvoril CD, kým podľa p. C. dokumentáciu k zmluve o zverejnení reklamy zhotovoval p. G., vychádzal z mediálnych plánov, ktoré mu posielala, zhotovoval fotodokumentáciu reklamných bannerov umiestnených na plavárni a dával dokopy výtlačky z tlačovín, kde bolo zverejnené logo žalobcu. Z výpovede p. C. zároveň zistil, že spoločnosť L&K – media, s. r. o., zastupoval v obchodných konaniach v súvislosti s dodaním služieb žalobcovi p. G., čo potvrdil aj p. G. s tým, že už nie je konateľom spoločnosti GAMA SK, s. r. o., ktorá fakturovala spoločnosti L&K – media, s. r. o., odmenu za jeho služby, a doklady odovzdal novému konateľovi. Uvedené vyhodnotil tak, že spoločnosť L&K - media, s. r. o., ani jej bývalá konateľka p. C. a ani p. G. nevedeli predložiť relevantné doklady, ktorými by bolo preukázané reálne dodanie predmetných služieb medzi spoločnosťou GAMA SK, s. r. o., a spoločnosťou L&K - media, s. r. o.

11. Správca dane podľa názoru žalovaného vyvinul maximálne úsilie a vykonal rozsiahle šetrenie s cieľom získať čo najviac dôkazov, na tento účel preveroval priameho dodávateľa služieb - spoločnosť L&K – media, s. r. o., aj jeho subdodávateľa J&A ENGINEERING, pričom spoločnosť J&A ENGINEERING a jej bývalý konateľ so správcom dane nespolupracovali a nepredložili žiadne doklady, na základe ktorých by bolo možné preveriť a preukázať reálnosť tvrdenia konateľky spoločnosti L&K – media, s. r. o., p. C., že reklamné spoty a mediálny balík boli dodané spoločnosťou J&A ENGINEERING (subdodávateľom), čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa a zákonné podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa e s . Dospel tiež k záveru, že podľa Daňového poriadku spoločnosť L&K – media, s. r. o., bola len sprostredkovateľom, nemala žiadnych zamestnancov a jej vtedajšia konateľka p. C. len sprostredkovala mediálne balíky, resp. reklamné spoty u spoločnosti J&A ENGINEERING, ktorá bola tiež len sprostredkovateľom, nemala žiadnych zamestnancov, nekomunikovala priamo s rádiami, pričom v dôsledku zlúčenia zanikla a nástupnícka spoločnosť je nekontaktná.

II.

Žaloba

12. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. V dôvodoch správnej žaloby namietal, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nemohli vychádzať z dostatočne zisteného stavu veci, pričom z podkladov nebolo možné dospieť k skutkovým a právnym záverom, ktoré urobil žalovaný. Mal za to, že boli vydané v konaní trpiacom takými vadami, že žalobcovi bola odňatá možnosť riadne uplatniť svoje procesné práva. Súčasne namietal, že vychádzajú z takej interpretácie a aplikácie ustanovení Daňového poriadku a , ktorá nie je v súlade s právom Európskej únie ani s , keď okrem iného došlo k porušeniu legitímnych očakávaní žalobcu.

13. Žalobca zastával názor, že správca dane nesprávne rozložil dôkazné bremeno medzi žalobcu a správcu dane, a to už v štádiu vypracovania protokolu, ktorý nemohol byť použitý ako zákonný podklad pre daňové konanie. Argumentoval tým, že svoju povinnosť tvrdiť si splnil podaním daňového priznania k DPH a dôkaznú povinnosť tým, že predložil všetky záznamy, ktoré je povinný viesť podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) spolu s účtovnými dokladmi podľa . Tým sa dôkazné bremeno presunulo na správcu dane, ktorý svoju pochybnosť v priebehu daňového konania nešpecifikoval a zaťažoval žalobcu neprimeraným dôkazným bremenom.

14. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že mu dodávateľ L&K – media, s. r. o., reálne poskytol deklarovanú službu. V tomto bode uviedol, že podľa uzavretej zmluvy o reklame sa spoločnosť L&K – media, s. r. o., zaviazala zrealizovať reklamnú kampaň pre žalobcu a faktúra nebola vystavená na sprostredkovateľskú províziu, ale za službu reklamy, pričom spoločnosť L&K – media, s. r. o., si objednala službu reklamy pre žalobcu pod svojím menom u svojho subdodávateľa J&A ENGINEERING, ktorý vyfakturoval svoje služby priamo spoločnosti L&K – media, s. r. o. Upozornil, že si nemá ako overiť správnosť informácií o vzťahu spoločností L&K – media, s. r. o., a J&A ENGINEERING a ani to nie je jeho povinnosťou na účely preukázania práva na odpočet DPH. Poukázal tiež na , podľa ktorého ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala.

15. Žalobca mal za to, že splnil podmienky pre odpočítanie dane ( a ) a dodanie služby zo strany spoločnosti L&K – media, s. r. o., bolo dostatočne preukázané dôkazmi zrealizovanými v daňovom konaní, vrátane faktúry k poskytnutej službe, zmluvy o poskytnutí reklamy, dokumentácie k zmluve o poskytnutí reklamy (táto je vedená pod hlavičkou spoločnosti L&K – media, s. r. o., a obsahuje vysielané časy v rádiách – potvrdené rádiami, fotodokumentáciu s vystavenými reklamami v priestoroch športoviska a so zverejnenými reklamami v printovom magazíne či CD so spotom odvysielaným v rádiách), výpovedí konateľa žalobcu p. E., výpovedí konateľky spoločnosti L&K – media, s. r. o., p. C. a výpovede obchodného zástupcu danej spoločnosti p. G..

16. V súvislosti so žalovaným uvádzanou nezrovnalosťou vo výpovediach p. E. a p. C. týkajúcou sa označenia, s kým rokoval p. E., ktorý uviedol, že sa stretol s p. C., zatiaľ, čo ona tvrdila, že obchod dojednával p. G., mal za to, že táto nezrovnalosť nemôže zakladať dôvod na odmietnutie práva na odpočet DPH. Konštatoval, že p. E. sa vyjadroval pri výpovedi v roku 2018 k udalosti, ktorá sa stala pred viac ako 2 rokmi. Tvrdil, že v skutočnosti sa niekoľkokrát stretli p. E. a p. E. ako vtedajší konatelia žalobcu a za spoločnosť L&K – media, s. r. o., obchodný zástupca p. G., pričom na prvom stretnutí prebrali, ako by mala reklama vyzerať a aj tému s bannerom a neskôr im p. G. odovzdal vysielací plán reklamy, aby si žalobca mohol skontrolovať, v ktorých časoch sa bude reklama vysielať v rádiu, ktoré skutočnosti boli potvrdené aj p. G..

17. Pokiaľ ide o údajnú zmätočnosť výpovedí p. G. a p. C., keď každý z nich tvrdil, že navrhol text reklamného spotu, táto podľa jeho názoru nemôže zakladať relevantný dôvod na odmietnutie práva na odpočet, keďže obaja svedkovia sa vyjadrovali k skutočnostiam spred viac ako 4 rokov a spolupracovali na viacerých projektoch, a teda určité nezrovnalosti sú prirodzené. Za rozhodujúce považoval, že p. G. aj p. C. zhodne potvrdili, že navzájom spolupracovali na základe zmluvy o obchodnom zastúpení medzi spoločnosťami L&K – media, s. r. o., a GAMA SK, s. r. o., a vykonávali činnosti týkajúce sa služieb pre žalobcu podľa zmluvy o reklame. Nesúhlasil tiež so žalovaným tvrdeným rozporom vo výpovediach ohľadom dokumentácie k zmluve o reklame, keď p. C. aj p. G. potvrdili, že podklady k dokumentácii ohľadom reklamy mu zasielala p. C. za viacerých klientov a on ich roztriedil podľa klientov a odovzdal im ich.

18. Žalobca súčasne namietal, že žalovaný požadoval od p. G. a p. C. predloženie ďalších dokladov preukazujúcich poskytnuté služby medzi spoločnosťami GAMA SK, s. r. o., s L&K – media, s. r. o., a ich neposkytnutie vyhodnotil ako ďalší dôkaz spochybňujúci dodanie služieb, hoci p. C. od 31.12.2017 nie je konateľkou a od 26.03.2019 ani spoločníčkou spoločnosti L&K – media, s. r. o., a preto nemá oprávnenie mať u seba doklady danej spoločnosti, a p. G. už nebol spoločníkom ani konateľom, a ani nebol inak aktívny pre spoločnosť GAMA SK, s. r. o., ktorá sa v marci 2017 zlúčila s inou spoločnosťou. Účtovníctvo odovzdal nástupníckej spoločnosti, o čom predložil protokol a notársku zápisnicu o zlúčení

zo dňa 31.03.2017. Ak si chcel správca dane overiť fakturáciu medzi spoločnosťami L&K – media, s. r. o., a GAMA SK, s. r. o., mohol tak urobiť dožiadaním spoločnosti L&K – media, s. r. o., čo však neurobil.

19. Daňovým orgánom žalobca ďalej vytkol, že nevzali do úvahy skutočnosť, že sprostredkovanie reklamných služieb je najmä o kontaktoch a nehmotnej činnosti, a na uplatnenie práva na odpočet DPH požadujú preukázanie skutočností, ktoré nie sú stanovené aplikovateľnou legislatívou. Spochybnil tiež ich argument, že spoločnosť L&K – media, s. r. o., nemá žiadnych zamestnancov a má len virtuálne sídlo (aj to až od 23.03.2017, t. j. po kontrolovanom období), keďže nič z týchto skutočností nepreukazuje, že spoločnosť L&K – media, s. r. o., neposkytla služby. Z výpovedí p. C. je podľa názoru žalobcu zrejmé, že táto konala za spoločnosť L&K – media, s. r. o., a pomáhal jej p. G. na základe obchodnoprávneho vzťahu ako obchodný zástupca, pričom činnosť daného dodávateľa spočívala v know-how, vo vymyslení textov spotov, reklamných bannerov a organizácii, zadaní ich výroby a následnom zabezpečení odvysielania v rádiu YES s tým, že na samotnú výrobu spotov si spoločnosť L&K – media, s. r. o., najala spoločnosť J&A ENGINEERING.

20. Žalobca nesúhlasil ani s tým názorom žalovaného, že sa mal zúčastniť fiktívnych transakcií s reklamnými službami, ktorých cieľom malo byť len čerpanie nadmerných odpočtov DPH argumentujúc tým, že nie je založený na dôkazoch. DPH z transakcie medzi žalobcom a L&K – media, s. r. o., bola riadne zaevidovaná aj odvedená, čo potvrdil aj správca dane. Podotkol, že odvedenie DPH pri transakcii medzi spoločnosťami L&K – media, s. r. o., a J&A ENGINEERING si mohol správca dane overiť sám s tým, že podmieňovanie práva odpočtu žalobcu odvedením DPH v predchádzajúcich transakciách je v rozpore s aplikovateľnou legislatívou aj judikatúrou (uznesenie Súdneho dvora EÚ Transport Service, C-395/02).

21. Ako nezákonnú odmietol požiadavku žalovaného, že ním tvrdené skutočnosti musia byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané v celom obchodnom reťazci, pričom pochybnosti o činnosti J&A ENGINEERING, s ktorou nebol v žiadnom obchodnom vzťahu, aplikuje žalovaný ako priťažujúcu okolnosť pri jeho nároku na odpočet DPH. Takýto postup nemá žiadnu oporu v ani v relevantnej judikatúre (uznesenie Súdneho dvora EÚ Transport Service, C-395/02, rozsudok PPUH Stehcemp sp. j. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jarosław Stefanek, C-277/14) a je zrejmé, že žalovaný od žalobcu požadoval unesenie dôkazného bremena nad rámec toho, čo požaduje legislatíva pri uplatnení práva na odpočet DPH.

22. Poukázal tiež na skutočnosť, že jedným z dôvodov zamietnutia nároku na odpočet DPH bolo aj nepreukázanie, že službu naozaj niekto vyhotovil, avšak na druhej strane správca dane akceptuje, že služba bola poskytnutá (reklama odvysielaná, bannery umiestnené). V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.08.2010, podľa ktorého nie je možné spravodlivo žiadať od žalobcu, aby sledoval a kontroloval obstarávanie ním objednaných služieb u iných subjektov pred dodaním služby. Navyše upozornil, že správca dane mal možnosť overiť si, kto vyrobil reklamné spoty, keďže konateľka spoločnosti L&K – media, s. r. o., vo svojej výpovedi označila rádio YES alebo Beta za možných výrobcov spotov, t. j. mohol kontaktovať YES rádio, ktoré bolo uvedené na faktúrach ako rádio, kde boli odvysielané reklamné spoty.

III.

Vyjadrenie žalovaného

23. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na argumentácii obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu ako bezdôvodne podanú zamietnuť. Tvrdenia žalobcu označil ako všeobecné a nie konkrétne odôvodnené. Konštatoval, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie reklamných služieb dodávateľom uvedeným na daňovom doklade, a to spoločnosťou L&K – media, s. r. o., daň uvedená na samotnom daňovom doklade sa tak stala splatnou iba z titulu uvedenia na daňovom doklade podľa a takto splatná daň z hľadiska uplatnenia práva na odpočítanie dane nie je použiteľná.

24. Podľa názoru žalovaného je prvostupňové rozhodnutie správcu dane a rozhodnutie žalovaného, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Zdôrazňoval, že žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho a ani

odvolacieho konania v danej veci také relevantné dôkazy, ktoré by dostatočne a vierohodne preukazovali oprávnenosť uplatnenia si práva na odpočítanie dane zo všetkých predložených daňových dokladov a vo svojom odvolaní nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane, resp. jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie tak, ako to žalobca žiadal.

IV.

Ďalšie vyjadrenia

25. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril v replike zo dňa 27.11.2022, v ktorej zotrval na svojej žalobnej argumentácii, ktorú čiastočne zopakoval.

26. Žalovaný v duplike zo dňa 15.02.2023 zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

V.

Konanie na správnom súde

27. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z daného dôvodu predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. , je na základe uvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. .

VI.

Verejné vyhlásenie rozsudku

28. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane vrátane postupu, ktorý prechádzal ich vydaniu, v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je potrebné zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.

29. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 13.02.2026, pretože boli splnené podmienky podľa v spojení s . Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v súlade s lehotou uvedenou v oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

VII.

Relevantná právna úprava

30. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

31. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

32. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

33. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

34. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

35. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

36. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

37. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

38. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

VIII.

Posúdenie veci správnym súdom

39. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných námietok preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 5.000,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016.

40. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nemohli vychádzať z dostatočne zisteného stavu veci, z podkladov nebolo možné dospieť k skutkovým a právnym záverom, ktoré urobil žalovaný a boli vydané v konaní trpiacom takými vadami, že žalobcovi v ňom bola odňatá možnosť riadne uplatniť svoje procesné práva.

41. Žalobca konkrétne namietal, že správca dane ho zaťažoval neprimeraným dôkazným bremenom. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že z vykonaného dokazovania nevyplýva reálne poskytnutie deklarovanej služby dodávateľom L&K – media, s. r. o. Žalovaným uvádzané nezrovnalosti vo výpovediach p. E. a p. C., resp. p. G. a p. C. podľa jeho názoru nie sú dôvodom na odmietnutie práva na odpočet DPH. Súčasne namietal, že žalovaný požadoval od p. G. a p. C. predloženie ďalších dokladov preukazujúcich poskytnuté služby medzi spoločnosťami GAMA SK, s. r. o., s L&K – media, s. r. o., hoci už nie sú konateľmi ani spoločníkmi daných spoločností. Spochybnil tiež relevantnosť argumentu žalovaného, že spoločnosť L&K – media, s. r. o., nemá žiadnych zamestnancov a má len virtuálne sídlo. Žalovanému ďalej vytkol, že pochybnosti o činnosti J&A ENGINEERING, s ktorou nebol v žiadnom obchodnom vzťahu, aplikuje ako priťažujúcu okolnosť. Poukázal tiež na záver správcu dane o nepreukázaní, že danú službu naozaj niekto vyhotovil, kým na druhej strane akceptoval, že služba bola poskytnutá.

42. Primárne správny súd uvádza, že hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky: (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a/ Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15.09.2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o.,

C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a/ Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15.09.2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C- 281/20 zo dňa 11.11.2021, body 26, 27).

43. Vo všeobecnosti platí, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade formálnych podmienok to tak bez ďalšieho nie je. Nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.10.2017, bod 41; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, bod 33; vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15.09.2016, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 29).

44. Podmienky uvedené v v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade pochybností preukazuje daňový subjekt.

45. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena sa už v minulosti viackrát vyjadril aj Ústavný súd SR, napr. v uznesení sp. zn. -53 zo dňa 14.11.2018, podľa ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 03.08.2022).

46. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 03.09.2019).

47. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu administratívneho spisu v medziach podanej správnej žaloby dospel správny súd k záveru, že tak napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

48. Správny súd z obsahu napadnutých rozhodnutí zistil, že správca dane a následne aj žalovaný svoj záver o nesplnení podmienok odpočítania dane z pridanej hodnoty podľa v nadväznosti na založili na tom, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie

reklamných služieb dodávateľom - spoločnosťou L&K – media, s. r. o., resp. jeho subdodávateľom L&K – media, s. r. o., keďže nebolo preukázané, kto predmetné reklamné služby poskytol, resp. kto vyrobil reklamné spoty. Správca dane ani žalovaný však nespochybnili, že dané reklamné služby boli žalobcovi skutočne poskytnuté, t. j. že predmetné reklamné spoty boli odvysielané a došlo k vyveseniu banneru na plavárni a na internetovej stránke športového klubu PIRANA Šport Club.

49. Správny súd konštatuje, že žalovaný, resp. správca dane v predmetnej veci formulovali záver o nesplnení materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane najmä na základe určitých nezrovnalostí vo výpovediach vypočutých svedkov, keď konateľ žalobcu p. E. nevedel uviesť meno konateľky dodávateľskej spoločnosti L&K – media, s. r. o., s ktorou jednal, a bývalá konateľka spoločnosti L&K – media, s. r. o., p. C. a obchodný zástupca tejto spoločnosti p. G. (v pozícii konateľa spoločnosti GAMA SK, s. r. o.) sa v rámci svojich výpovedí úplne nezhodovali v tom, ktorý z nich vytvoril/navrhol text reklamného spotu a zhotovoval dokumentáciu k zmluve o zverejnení reklamy. Správca dane súčasne konštatoval, že p. C. a p. G. nepredložili relevantné doklady k fakturovaným službám, neberúc do úvahy, že v danom čase už tieto osoby neboli konateľmi ani spoločníkmi spoločností L&K – media, s. r. o., resp. GAMA SK, s. r. o., a teda už danými dokladmi objektívne nedisponovali. Okrem toho správca dane poukazoval na nekontaktnosť nástupníckej spoločnosti subdodávateľa J&A ENGINEERING, ktorý medzičasom zanikol v dôsledku zlúčenia, a jeho bývalého konateľa.

50. Vychádzajúc z uvedeného je správny súd toho názoru, že dané skutočnosti, na základe ktorých správca dane a žalovaný dospeli k záveru o nepreukázaní dodania fakturovaných služieb žalobcovi zo strany deklarovaného dodávateľa, nie sú natoľko závažné, aby boli samé o sebe spôsobilé spochybniť reálne dodanie fakturovaných služieb, a to predovšetkým za situácie, keď bývalá konateľka dodávateľskej spoločnosti L&K – media, s. r. o., p. C. a jej bývalý obchodný zástupca (a bývalý konateľ spoločnosti GAMA SK, s. r. o.) p. G. v rámci svojich výpovedí potvrdili reálne dodanie fakturovaných služieb žalobcovi, a žalobca predložil dokumentáciu k zmluve o zverejnení reklamy uzavretej s dodávateľom L&K – media, s. r. o., obsahujúcu, okrem iného, potvrdenia klubu PIRANA Šport Club o umiestnení reklamy, inzeráty týždenníka Pardon s logom žalobcu umiestnené na reklame prezentujúcej PIRANA Šport Club, CD so spotom odvysielaným v rádiách a potvrdené vysielacie časy v rádiách.

51. Správny súd v prejednávanej veci poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ, ako aj z judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutia sp. zn. , , ) vyplýva, že identita dodávateľa a jej súlad s údajom uvedeným na faktúre nepredstavuje materiálnu, ale formálnu podmienku práva na odpočítanie dane. Naproti tomu materiálnou podmienkou práva na odpočítanie dane nie je samotná identita dodávateľa, ale postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane. Nemožno sa teda stotožniť s argumentáciou žalovaného, že z hľadiska splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH musí byť osoba uvedená na faktúre identická s osobou, ktorá reálne dodala služby odberateľovi.

52. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že dôkazná situácia v prejednávanej veci nevedie k jednoznačnému a presvedčivému záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane, keďže správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach zdôraznili, že skutočné poskytnutie predmetných reklamných služieb žalobcovi nespochybnili a za spornú označili výlučne osobu dodávateľa, resp. subdodávateľa. Podľa názoru správneho súdu sa pochybnosti správcu dane v danom prípade v zásade ani netýkali identity samotného dodávateľa žalobcu, ale skôr jeho subdodávateľa – spoločnosti J&A ENGINEERING, prípadne ešte jemu predchádzajúcich stupňov dodávateľského reťazca, pričom za aktuálnej dôkaznej situácie neboli dané pochybnosti formulované správcom dane a žalovaným natoľko závažné, aby boli spôsobilé relevantných spôsobom spochybniť aj samotné dodanie fakturovaných služieb spoločnosťou L&K – media, s. r. o., žalobcovi, posudzované v predmetnej veci. Napadnuté rozhodnutia daňových orgánov (rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane) sú tak predčasné a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k materiálnym podmienkam práva na odpočítanie dane, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia miery dôkazného bremena, ktorým bol žalobca v danom konaní zaťažený. Závery daňových orgánov súčasne vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

53. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že tak napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne

zisteného skutkového stavu. Preto podľa správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec s poukazom na vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

54. Úlohou správcu dane v ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť žalobcom predložené, ako aj správcom dane zabezpečené dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prípadne dokazovanie doplniť, rešpektujúc pritom zásady prenosu dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane vyplývajúce z relevantnej judikatúry, následne opätovne posúdiť naplnenie podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetnej dodávateľskej faktúry podľa v na strane žalobcu a vo veci znovu rozhodnúť s tým, že svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné.

55. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy podľa v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z tých istých dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu v súlade s citovaným zákonným ustanovením.

56. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa .

57. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave ( v spojení s / a / ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa ým Centrum právnej pomoci.