Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2C-17-2023.pdf
PDF · 104.73 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, PhD. v právnom v spore žalobcu: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovaným: 1/ F. G., C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX, 2/ I. J., C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, XXX XX M. E. A., 4/ N. B., C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX, 5/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX, 6/ C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXXX/X, XXX XX M. E. A., 7/ B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. P. XXX, 023 34, 8/ D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX, 9/ A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXXX/X, XXX XX M. E. A., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu voči žalovaným 1/, 2/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/ z a m i e t a.
II. Súd podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej 4/ k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX pre kat. úz. E., obec E., okres Kysucké Nové Mesto, ako parcela KNE č. 9753 – trvalý trávny porast o výmere 125 m2 z r u š u j e a toto vyporiadava tak, že nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne.
III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej 4/ primeranú náhradu vo výške 18,22 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.02.2023 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. E. zapísanej na LV č. XXXXX ako parcela KNE 9753 trvalý trávnatý porast o výmere 125 m2. Žalobu smerovala proti žalovanej 1/ a neoznačeným právnym nástupcom po Q. J., ako osobe v čase podania žaloby nežijúcej.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaným na LV XXXXX k.ú. E. ako parcela KNE 9753 trvalý trávny porast o výmere 125 m2. Všeobecná jednotková cena pozemku v k.ú. E. pri obdobne porovnateľných nehnuteľnosti sa pohybuje v rozpätí 0,50 € -2,00 €/m2, konkrétne v najbližšej blízkosti bola cena ustálená dokazovaním v konaní vedenom pred OS Žilina č.j. 25C/227/2016 v sume 1,- €/m2. Okrem toho bola v blízkosti sa nachádzajúca porovnateľná nehnuteľnosť KNE 9755 predmetom znaleckého ocenenia súdnym znalcom I. B. M. s posudku č. 62/2021 zo dňa 11.10.2021, ktorým bola ustálená VŠH na sumu 3,32 €/m2. Žalobkyňa však spoluvlastníkom v návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 10.08.2021 vzhľadom k veľkosti spoluvlastníckych podielov ako aj vzhľadom k motivovaní spoluvlastníkov vyhnúť sa
súdnemu konaniu navrhla výplatok v predraženej hodnote á 10,- €/m2 . Preto žalobkyňa ustaľuje v tomto konaní výšku hodnoty podielov žalovaných pre účely výplaty primeranej náhrady v hodnote á 10,- €/m2. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii uviedla, že žalovaná v rade 1/ je žijúci spoluvlastník. Žalovaní v rade 2/ až 9/ sú právnymi nástupcami na liste vlastníctva evidovaného zomretého spoluvlastníka podľa tejto špecifikácie: B.13 je vedený Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XX, zomr. XX.XX.XXXX. Reálne rozdelenie pozemku nie je dobre možné a účelné, pretože jeho rozdelením by sa pozemok nemohol účelne využívať. Žalobca vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom prejavil skutočný záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou. Žalobca sa pokúšal kontaktovať s ostatnými spoluvlastníkmi za účelom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva resp. odkúpenia vlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov dohodou, pričom ich oslovil buď osobne a/ alebo niektorých písomne, či písomným návrhom cestou právneho zástupcu. Od tých spoluvlastníkov, ktorí súhlasili s prevodom svojho podielu mne žalobcovi, sa prevod uskutočnil. Žalovaná v rade 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 08.09.2021 sa vyjadrila, že požaduje výplatok vo výške 75,- €/m2, ktorú sumu žalobkyňa akceptovať nemôže. Žalovaní v rade 2/ až 9/, nakoľko podiel ich predchodcu prejednaný nebol, previesť jeho podiel nemohli. Vo vzťahu k trovám konania uviedla, že od žalovaných, ktorí budú so žalobou súhlasiť, si nárok na náhradu trov konania uplatňovať nebude.
3. Žalovaní sa k podanej žalobe nevyjadrili.
4. Na základe návrhu žalobkyne, súd uznesením, č.k. 2C/17/2023 -76 zo dňa 20.09.2023 pred doručením žaloby pasívne legitimovaným osobám, konanie voči žalovanej 3/ zastavil.
5. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 26.01.2024, ktoré odročil z dôvodu avizovaného návrhu žalobkyne na dodatočné prejednanie dedičstva po zomrelom Q. J.. Uznesením, č.k. 2C/17/2023 -93 zo dňa 05.02.2024, do právoplatného skončenia dedičského konania, konanie v súdenej veci prerušil.
6. Žalobkyňa následne podaniami (č.l. 98 spisu a 107 spisu) zobrala žalobu voči žalovaným 1/, 2/, 5/ až 9/ späť.
7. Uznesením, č.k. 2C/17/2023 -117 zo dňa 09.10.2025 súd pokračoval v konaní.
8. V zmysle § 145 ods. 1 , 2 CSP, ak CSP , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. V zmysle § 146 ods. 1 , 2 CSP, súd CSP , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
10. Súd vyzval žalovaných 1/, 2/, 5/ až 9/ na oznámenie, či súhlasia so späťvzatím žaloby, označení žalovaní však na výzvu súdu nereagovali, so späťvzatím žaloby nevyslovili súhlas. Z uvedeného dôvodu súd v konaní ďalej konal so všetkými účastníkmi konania.
11. Súd vo veci vykonal v poradí druhé pojednávanie dňa 13.02.2026, na ktorom vec prejednal za účasti právneho zástupcu žalobkyne a žalovanej 1/. Právna zástupkyňa žalobkyne na konanom pojednávaní uviedla, že sa domáha zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXXX ako parcela KNE 9753 – trvalý trávny porast o výmere 125 m2 v kat. úz. E. tak, že súd túto nehnuteľnosť prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým, že žalobkyňa bude povinná vyplatiť žalovanej 4/ sumu 18,22 eur, pričom navrhla sumu výplatku 15 eur/m2, čo vychádza na podiel žalovanej 4/ (1,21 metra) 18,22 eur. Vo vzťahu k trovám konania uviedla, že si uplatňujú trovy konania iba od žalovanej 4/ dôvodu, že sa žalujúca strana pred podaním žaloby pokúšala efektívne so žalovanou 4/ na zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva dohodnúť a tak predísť zbytočnému súdnemu konaniu. Okrem toho uviedla, že v priebehu konania žalobkyňa žalovanej 4/ žalobkyňa predložila kúpnu zmluvu na podpis, ktorú však odmietla podpísať. Predmetnej predloženej kúpnej zmluve predchádzalo rokovanie so žalovanou 4/, ktorá súhlasila s predajom predmetnej nehnuteľnosti v jej podielovom spoluvlastníctve, avšak po predložení kúpnej zmluvy už túto zmluvu odmietla podpísať.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie, zistil nasledovný skutkový stav, na ktorý aplikoval zmienené právne ustanovenia.
13. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občiansk Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
14. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
15. Podľa § 142 ods. 1 OZ , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
16. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
17. Podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
18. Súd mal v konaní za preukázané, že v čase podanej žaloby bola žalobkyňa evidovaná ako podielová spoluvlastníčka spornej nehnuteľnosti v podiele X/XX-XXX, pričom ďalšími evidovanými podielovými spoluvlastníkmi boli Q. J. v podiele 14/1440, F. G. v podiele 6/16 a žalovaná v rade 1/ v podiele 6089/11520 a 3/256. Po vykonaní dodatočných dedičských konaní tak, ako to vyplýva z LV č. XXXXX pre kat. územie E. ku dňu 11.02.2026 (č.l. 124 spisu), bola žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti v podiele 11408/11520-in a žalovaná v rade 4/ v podiele 112/11520-in. Žalobkyňa a žalovaná 4/ v čase vyhlásenia rozsudku tak spoločne vlastnili 1/1-inu na predmetnej nehnuteľnosti, tzn. v celosti, čím je daný okruh účastníkov konania (v čase vyhlásenia rozsudku), keď súčet všetkých spoluvlastníckych podielov tvorí celok.
19. Ako vyplýva z bodu 18 tohto rozsudku, vo veci je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne a pasívna vecná legitimácia žalovanej 4/. V čase podania žaloby bola daná rovnako aj pasívna vecná legitimácia žalovanej 1/, avšak z dôvodu, že po podaní žaloby sa strany dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti v časti podielu žalovanej 1/, keď žalovaná v čase vyhlásenia rozsudku už nebola podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti, vo veci nebola daná jej pasívna vecná legitimácia. Rovnako súd uvádza, že vo veci nebola daná ani pasívna vecná legitimácia žalovaných 2/, 5/ - 9/ a to z dôvodu, že títo ako v čase podania žaloby, tak ani v čase vyhlásenia rozsudku, neboli evidovaní ako podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti. K tomu súd zdôrazňuje, že v civilnom konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemôže obchádzať dedičské konanie, keď iba v dedičskom konaní je možné riešiť otázku vlastníctva nehnuteľnosti evidovaného v čase smrti vo vlastníctve poručiteľa. Žalobkyňa v priebehu konania síce zobrala žalobu voči žalovaným 1/, 2/, 5/ až 9/ späť, avšak títo so späťvzatím nevyslovili súhlas a preto súd žalobu z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie voči nim, zamietol.
20. Vo vzťahu k podielovému spoluvlastníctvu žalovanej 4/ na spornej nehnuteľnosti súd uvádza, že až vydaním rozhodnutia o dedičstve (č.l. 109 spisu) sa žalovaná 4/ stala podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti, preto dovtedy nemala právo disponovať so žalobkyňou tvrdeným spoluvlastníckym podielom.
21. Žalovaná 4/ v konaní nijakým spôsobom nerozporovala ako predmet sporu, t.j. zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, tak ani samotný spôsob, t.j. prikázanie predmetnej
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobkyňa podanou žalobou pôvodne žiadala určiť výšku primeranej náhrady v hodnote 10 eur/m2, keď až na pojednávaní dňa 13.02.2026 žiadala túto sumu ustáliť vo výške 15 eur/2/. Žalovaná 4/ uvedenú výšku primeranej náhrady neučinila spornou, pričom táto výška bola určená s prihliadnutím na uzatvorenú kúpnu zmluvu so žalovanou 1/, kde v danom čase vedeného súdneho konania bola rovnako určená výška podielu v rozsahu 15 eur/m2. Z uvedeného je možné uzavrieť, že sa jedná o trhovú hodnotu danej nehnuteľnosti.
22. V súdenej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.
23. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, a to aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.
24. V prejednávanom prípade, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná 4/ sa stala podielovou spoluvlastníčkou až po podaní žaloby, tzn. nebolo možné uzatvorenie dohody pred podaním žaloby, súd konštatuje, že k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva mohlo dôjsť výhradne na základe rozhodnutia súdu.
25. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
26. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.
27. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
28. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
29. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci v danom prípade nie je, dobre možné. K takémuto záveru dospel predovšetkým s ohľadom na potrebu účelného využitia nehnuteľnosti. Súd predovšetkým prihliadol na skutočnosť, že žalovaná 4/ je podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti v podiele 112/11520, čo predstavuje 1,21 m2, pričom v konaní ani nerozporovala zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, netrvala na
inom spôsobe vyporiadania. Vzhľadom na veľkosť jej podielu, by prípadné rozdelenie bolo neúčelné, nonovzniknutý pozemok by bol reálne nevyužiteľný.
30. Ak potom nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
31. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom je pozemok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej 4/. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaná 4/ mala reálny záujem svoj podiel využívať. Súd z vykonaného dokazovania ani nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v konaní zostalo nesporné, že žalobca má záujem na majetkovom vysporiadaní pozemku z dôvodu jeho účelného využívania. S ohľadom na uvedené súd rozhodol, že je namieste zrušiť podielové spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti a túto prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne, pri určení primeranej náhrady.
32. Vo vzťahu k primeranej náhrade súd konštatuje, že aj táto nebola v konaní sporná, keď odzrkadľovala reálnu hodnotu, za ktorú sa pozemok v danej lokalite predáva (výška bola preukázaná priamo vo vzťahu k podielu na spornej nehnuteľnosti). Na základe uvedeného súd žalobkyňu zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady podľa výšky spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej 4/ primeranú náhradu vyčíslenú podľa podielov tak, že 1 m2 zodpovedá sume 15 eur. Žalobkyňa tak bol zaviazaná na zaplatenie primeranej náhrady žalovanej v sume uvedenej žalobkyňou
- 18,22 eur (1,214 m2 x 15 eur).
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 255 ods. 2 CSP , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP , podľa ktorého, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania. V predmetnom prípade si žalobkyňa uplatnila náhradu trov konania iba vo vzťahu k žalovanej 4/ a to z dôvodu, že s ostatnými, pôvodne označenými žalovanými v konaní, bola uzatvorená dohoda. V prvom rade súd zdôrazňuje, že tvrdený dôvod pre náhradu trov konania – že žalovaní nesúhlasili pred podaním žaloby s mimosúdnym vyriešením sporu, môže byť dôvodom iba vo vzťahu k žalovanej 1/, keď ona jediná bola podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti v čase podania žaloby a teda iba ona mohla disponovať svojím podielom (voči žalovanej 1/ si žalobkyňa náhradu trov konania neuplatnila, čo vyplýva z jej vyjadrenia na ostatnom pojednávaní). Ostatní označení žalovaní nemohli rozhodovať o podieloch označených žalobkyňou, lebo neboli v čase podania žaloby ich podielovými spoluvlastníkmi. Preto „nutnosť“ podať žalobu nie je možné prenášať na ich vrub. Je zrejmé, že žalobkyňa až v priebehu konania iniciovala dodatočné dedičské konanie po – na LV č. XXXXX evidovanom podielovom spoluvlastníkovi, pričom jej nič nebránilo takýto postup zvoliť ešte pred podaním žaloby. Po tom, čo by sa žalovaní eventuálne stali podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, mohla žalobkyňa riešiť vyporiadanie dohodou, mimo súd. Uvedená situácia však v konaní nenastala, preto nie je možné v konaní tvrdiť, že žalovaní 2/ - 9/ zapríčinili podanie žaloby. V priebehu konania žalobkyňa aj žalobu voči žalovaným 2/, 5/ - 9/ zobrala späť z dôvodu, že po prejednaní dedičstva po ich právnom predchodcovi aj skutočne došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou. To bol aj dôvod, prečo si žalobkyňa voči žalovaným 1/, 2/, 5/ - 9/ náhradu trov konania ani neuplatnila, pričom trvala na náhrade trov konania od žalovanej 4/. K tomu súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaná 4/ nezapríčinila podanie žaloby, pretože v čase jej podania nemala žiadny vzťah k spornej nehnuteľnosti. Okrem toho súd uvádza, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa úspechu v spore prihliada na výšku primeranej náhrady, ktorú žalobkyňa v podanej žalobe žiadala
priznať pôvodne vo výške 10 eur, na ostatnom pojednávaní vo výške 15 eur, keď jej výška bola určená trhovou hodnotou, preto by nebolo možné konštatovať čistý úspech žalobkyne v konaní. Avšak súd s prihliadnutím na uvedenú situáciu, keď žalovaná 4/ nezapríčinila podanie žaloby, ale bola to práve žalobkyňa, ktorá procesný nedostatok vecnej legitimácie naprávala až v priebehu súdneho sporu, dospel k záveru o potrebe aplikácie § 257 CSP . Podľa názoru súdu v konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania a to s ohľadom na zmienenú osobitosť priebehu vedeného konania. Súd okrem toho vo vzťahu k žalovanej 4/, ktorá sa stala podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti až po viac ako 2 rokoch odo dňa začatia súdneho konania uvádza, že v konaní ani nebolo preukázané, že by sa žalobkyňa pokúšala so žalovanou 4/ reálne vyriešiť vec mimosúdne – po začatí konania (eventuálne odmietnutie podpisu predloženej kúpnej zmluvy súd nepovažuje za konanie zakladajúcej právo žalobkyne na náhradu trov konania, keď podstatné je, či bol vedený kontraktačný proces, či boli vedené rokovania a dohoda o cene. Nie je totiž povinnosťou žiadneho spoluvlastníka podpísať zmluvu predloženú druhou stranou). Vzhľadom na vyššie uvedené súd náhradu trov konania, v súlade s § 257 CSP , žiadnej zo strán nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal ďalší
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).