Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7C-6-2026.pdf
PDF · 87.68 KB
Case nature
Subarea
7C/6/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX C. C., proti odporcovi D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX C. C., rozhodujúc o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh navrhovatežky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania voči navrhovatežke nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.02.2026, sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi zákaz priblížiť sa k osobe navrhovateľky na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, a to na akomkoľvek mieste a zakázal odporcovi kontaktovať navrhovateľku akoukoľvek formou, najmä osobne, telefonicky, písomne alebo prostredníctvom elektronickej komunikácie.
2. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že správanie odporcu voči navrhovateľke predstavuje bezprostredné ohrozenie bezpečnosti a psychickej integrity navrhovateľky, nakoľko odporca sa opakovane správa agresívne, pri odovzdávaní ich spoločného maloletého dieťaťa odporca prichádza pod vplyvom alkoholu a iných omamných látok a jeho negatívne správanie má stupňujúci sa charakter. Odporca sa navrhovateľke slovne vyhráža, osočuje, vulgárne nadáva a v minulosti ju aj niekoľkokrát fyzicky napadol. Odporca u navrhovateľky vyvoláva trvalý strach, pre ktorý nie je schopná absolvovať akýkoľvek kontakt bez prítomnosti tretej osoby. Navrhovateľka má dôvodnú obavu, že bez zásahu súdu môže dôjsť k fyzickému útoku alebo ublíženiu na zdraví zo strany odporcu voči jej osobe.
3. Navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojila žiadne listinné dôkazy.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 328 ods. 2 prvej vety CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
14. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
15. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je, bezodkladnou úpravou pomerov strán, zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku navrhovateľa zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Súd teda nariadi neodkladné opatrenie, ak sú aspoň osvedčené dôvody jeho nariadenia, a ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania. Neodkladné opatrenie je tak rozhodnutie spravidla dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti strán, a teda spravidla ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť stranám definitívnu ochranu.
16. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda minimálne osvedčenie existencie práva, osvedčenie ohrozenia tohto práva a zároveň aj osvedčenie takých skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov. Dôkazná povinnosť v tomto smere v konaní zaťažuje výlučne žalobcu. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje aj to, či uložením požadovanej povinnosti objektívne možno na vymedzený čas dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha a či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.
17. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota
a bezpečnosť. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť tou najhoršou formou násilia. Vo veciach možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity možno spravidla vychádzať iba z tvrdení navrhovateľa, záznamov polície, trestných oznámení, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych či iných odborných vyjadrení. Právo nebyť vystavovaný násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, zaručeným aj Ústavou SR, ktorá zakotvuje právo na nedotknuteľnosť súkromia života osoby. 18. V prípade ohrozenia násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou a ohrozenej strane poskytnúť neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležité zistený, a to formou neodkladného opatrenia. Postačuje preto, aby sa osvedčená skutočnosť vzhľadom na všetky okolnosti súdu javila ako nanajvýš pravdepodobná; nesmie však pritom opomenúť, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením umožňujúcim súdu okamžitý zásah iba v prípade nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
19. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán v zmysle § 325 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol dôvodný.
20. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývalo, že navrhovateľka uplatňuje tzv. zdržovací nárok v rámci ktorého jej môže byť súdna ochrana efektívne poskytnutá účinkami vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Navrhovateľka sa domáhala, aby súd odporcovi uložil zákaz priblížiť sa k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a zákaz odporcovi kontaktovať navrhovateľku akoukoľvek formou, najmä osobne, telefonicky, písomne alebo prostredníctvom elektronickej komunikácie. Podľa navrhovateľky bolo konanie odporcu voči jej osobe tak závažné, že napĺňalo zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
21. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že nebol splnený predpoklad naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia a nebola splnená ani podmienka osvedčenia skutočností tvrdených navrhovateľkou. Navrhovateľka neosvedčila svoje tvrdenie o obave o svoj život. Neosvedčila ani tvrdenie o takom napádaní zo strany odporcu (nadávanie, osočovanie, atakovanie), ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom znení. Netvrdila a ani nepreukázala, že by napríklad podala trestné oznámenie, že by privolala hliadku PZ, či bola na ošetrení u lekára). Navrhovateľka žiadnym listinným, ani iným dôkazom neosvedčila nebezpečenstvo jej hroziacej ujmy, t.j. naliehavosť situácie a teda nevyhnutnosť zásahu súdu do úpravy pomerov navrhovateľky a odporcu formou neodkladného opatrenia. Ide pritom o jednu zo základných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia.
22. Súd je toho názoru, že v prípade, ak možno očakávať útok na život, zdravie, slobody alebo obzvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, pre nariadenie neodkladného opatrenia musí byť minimálne osvedčená naliehavosť tohto ohrozenia. Súd z len z tvrdení navrhovateľky nemal osvedčenú existenciu dôvodov odôvodňujúcich neodkladnú potrebu súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia. Navrhovateľka netvrdila ani neosvedčila žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce nebezpečenstvo hroziacej ujmy vo vzťahu k jej osobe. V tomto smere nepredložila ani žiaden dôkaz. Je potrebné uviesť, že za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Hodnoverné osvedčenie nároku však musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie, aj v prípade násilia proti jednotlivcovi, je výnimočným opatrením a preto pri jeho nariadení (aj v prípade ak skutkový
stav nie je náležité zistený), nemožno upustiť od podmienky aspoň osvedčenia dôvodného podozrenia z násilia či ohrozovania telesnej či duševnej integrity navrhovateľky konaním odporcu.
23. Súd si uvedomuje, že psychické či fyzické násilie je veľmi ťažké osvedčiť, pretože je páchané obvykle bez prítomnosti tretích osôb ako svedkov. Súd však pripomína, že navrhovateľka a odporca nežijú ani v spoločnej domácnosti a nevedú spoločnú domácnosť. Odporca, podľa lustrácia v registri obyvateľov žije v inom meste.
24. Teda, po preskúmaní veci mal súd za to, že navrhovateľka neosvedčila skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Nepredložila žiadne listinné dôkazy ktoré by boli spôsobilé jej tvrdenia osvedčiť. Navrhovateľka tak neosvedčila existenciu bezprostredne hroziacej ujmy vzhľadom na účel a charakter neodkladného opatrenia ako výnimočného prostriedku súdnej ochrany. Nepreukázala žiadnu okolnosť, z ktorej by vyplývalo nebezpečenstvo jej bezprostredne hroziacej ujmy a teda neosvedčila, že by bolo jej právo tak ohrozené, že by bola daná nevyhnutná potreba dočasne upraviť pomery strán sporu tak, ako to neodkladným opatrením navrhovala. Neboli tak splnené zákonné podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.
25. Súd preto za daného stavu nepovažoval za potrebné neodkladným opatrením zasiahnuť do úpravy práv medzi navrhovateľkou a odporcom bez vykonania ďalšieho potrebného dokazovania. Súd preto podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
26. Podľa § 255 ods. 1 CS,P súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Keďže týmto rozhodnutím sa končí konanie o neodkladnom opatrení, súd rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol úspešný odporca, a preto by mu súd mal priznať nárok na náhradu trov konania. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 544/2015 zo dňa 26.10.2016, v zmysle záverov ktorého, ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. Nakoľko odporca v danom prípade ani nemal vedomosť o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže takýto návrh sa mu doručuje len v prípade nariadenia neodkladného opatrenia (§ 331 ods. 1 CSP), trovy v takom konaní mu teda do rozhodnutia súdu nevznikli, súd preto rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na uvedené súd samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania súd už nevydá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.