Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/70/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: PÁNI BAKLAŽÁNI s.r.o., so sídlom Staničná ulica 1564, 949 01 Nitra, IČO: 51 202 077, proti žalovanej: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ulica 71, 913 11 Bratislava, o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom vo výške 4.123,02 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4.123,02 eura titulom náhrady škody podľa , vzniknutej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora v exekučným konaniach vedených proti žalobcovi ako povinnému. Žalobu odôvodnil tým, že voči žalobcovi boli súdnym exekútorom A. A. B. vedené exekučné konania na základe exekučných titulov – rozkazov Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Nitre sp. zn. -3 Mo z 15.03.2021 (exekučné konanie sp. zn. XXXX XXX/XX) a sp. zn. -2/Mo z 07.02.2022 (exekučné konanie sp. zn. XXXX XXX/XX), v ktorých došlo k vymoženiu sumy 1.421,07 eura a 2.701,95 eura, spolu 4.123,02 eura. Nesprávny úradný postup súdneho exekútora podľa žalobcu spočíval v tom, že došlo k vymáhaniu exekučných titulov, ktoré boli vydané v rozpore so zákonom, sú materiálne a formálne nevykonateľné, pričom vymožením pohľadávok na základe takýchto exekučných titulov vznikla žalobcovi škoda vo výške vymožených súm. Súdny exekútor nerešpektoval jednu zo svojich základných povinností skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Žalobca argumentuje, že imanentnou súčasťou činnosti súdneho exekútora je skúmanie zákonnosti pohľadávky, a to už pred samotnou žiadosťou o vydanie poverenia na príslušný súd, ktorý len formálne skúma návrh bez hĺbkovej kontroly zákonnosti exekučného titulu, a preto neobstojí tvrdenie, že exekútor konal na základe súdom vydaného poverenia na vykonanie exekúcie. K otázke, voči akému subjektu je potrebné uplatňovať nároky na náhradu škody spôsobenej súdnym exekútorom dôvodil, že platný právny poriadok túto otázku rieši tak, že za škodu zodpovedajú dva subjekty a poškodenému v tomto zmysle neurčuje

žiadnu postupnosť krokov, a preto je možné simultánne uplatnenie zodpovednosti voči štátu aj súdnemu exekútorovi. Žalobca podporil svoju argumentáciu odkazom na uznesenie NS SR sp. zn. , sp. zn. zverejnené pod R 74/2016, rozhodnutie NS ČR sp. zn. a nález . Podľa názoru žalobcu je ust. Exekučného poriadku (zrejme mysliac ) v znení účinnom od 01.04.2017 rozporné s článkom 46 ods. 3 SR. Ďalej uvádzal, že súdny exekútor vystupuje ako štátom určená osoba na realizáciu exekučnej činnosti a štát konajúci prostredníctvom svojich orgánov sa nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov. Kauzálny nexus medzi konaním súdneho exekútora a vznikom škody je daný, keďže súdny exekútor vedome vymáhal pohľadávky, ktoré boli v zjavnom rozpore s viacerými právnymi predpismi, pričom v danom prípade nemalo byť exekučné konanie ani realizované.

2. Žalobca argumentuje, že exekučný titul musí byť vydaný vecne príslušným orgánom, porušená povinnosť musí byť uložená vo forme zákona a musí byť vydaný na základe zákona, ktorý je v súlade s SR, v opačnom prípade je exekučný titul nevykonateľný a súd exekúciu zastaví. Podľa žalobcu sú exekučné tituly nezákonné. Namietal formálne nedostatky, a to nedostatok vecnej pôsobnosti správneho orgánu pri vydaní exekučného titulu, pretože podľa žalobcu bol na prejedanie správneho deliktu v prvom stupni príslušný Úrad verejného zdravotníctva SR, nie regionálny úrad. Rovnako namietal materiálne nedostatky exekučných titulov z dôvodu, že absentovala právna povinnosť určená zákonom, pre porušenie ktorej mu bola uložená sankcia exekučným titulom (sankcie mu boli uložené v súvislosti s opatreniami na ochranu verejného zdravia súvisiacimi s ochorením COVID 19 pre porušenie povinností podľa a vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva

- povinnosť na prekrytie horných dýchacích ciest, uzatvorenie prevádzky dodržiavanie opatrení v interiérových priestoroch, vyvesenie oznamu o povinnosti dodržiavať opatrenia, označenie režimu vstupu a umožnenie vstupu podľa zvoleného režimu). Plnenie uložené titulom neexistujúcej povinnosti vo forme zákona je v rozpore s , , SR, v spojení s nálezom sp. zn. a nemožno ho vymáhať. Na základe neexistencie právnej povinnosti určenej s SR poukazujúc na nález sp. zn. argumentujúc, že povinnosti uložené rozhodnutiami na základe ustanovení, ktorých nesúlad s vyslovil ústavný súd, nemožno nútene vymáhať. Ďalej uviedol, že vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva sú neúčinné a nie sú všeobecne právne záväzné, pretože neobsahuje osobitné splnomocňujúce ustanovenie voči úradu, preto v prípade rozhodnutí vydaných na ich základe ide o nevykonateľné a nevynútiteľné rozhodnutia a takéto rozhodnutia nikoho nezaväzujú.

3. Na preukázanie svojich tvrdení predložil rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Nitra č. -3/MO a č. HV/A/2022/00409-2/Mo, upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. XXXX XXX/XX a sp. zn. XXXX XXX/XXXX, výpisy pohybu na účte (detail pohybu), žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, návrhy na zastavenie exekúcie sp. zn. XXXX XXXXX a exekúcie sp. zn. XXXX XXX/XX.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe namietla žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu. Uviedla, že z ustanovení § 31 ods. 1,3 a 4 Exekučného poriadku je zrejmé, že úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú súdnym exekútorom pri výkone činnosti podľa Exekučného poriadku je kategorická v určení primárneho zodpovednostného subjektu, ktorým je konajúci súdny exekútor, pričom poškodený sa môže plnenia domáhať aj priamo od poisťovateľa exekútora a až v prípade nemožnosti uspokojenia nároku poškodeného z majetku exekútora alebo od jeho poisťovateľa nastupuje subsidiárna zodpovednosť štátu podľa ustanovení . Uvedené postačuje pre prijatie záveru o nedôvodnosti žaloby na náhradu škody voči štátu pre jej predčasnosť. Žalobca totiž nepreukázal, že náhradu škody spôsobenej súdnym exekútorom pri výkone činnosti podľa Exekučného poriadku nebolo možné uspokojiť z majetku exekútora alebo poisťovateľa. Nie je teda preukázaný vznik škody, za ktorú by mal zodpovedať štát podľa osobitného predpisu, . Škoda na strane poškodeného, ako jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa hmotného práva, musí existovať najneskôr v čase, keď súd o uplatnenom nároku rozhoduje. Záver žalobcu o tom, že za škodu, ktorá mu vznikla, zodpovedá štát, je však predčasný. Až v momente, keď žalobca nebude môcť byť uspokojený z majetku exekútora, resp. jeho poisťovateľa, možno uvažovať o škode, za ktorú má niesť zodpovednosť štát podľa . Na tomto závere nemení nič ani žalobcom označená judikatúra, pretože táto sa vyformovala v podmienkach a čase pred účinnosťou Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že obidve žalobcom namietané exekučné konania prebehli za právnej úpravy účinnej od 01.04.2017,

rozhodnutie sp. zn. vychádzajúce z úpravy zodpovednosti exekútora za škodu podľa § 33 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ako aj ďalšie v žalobe citované rozhodnutia, nie sú relevantné pre posúdenie veci v tunajšom konaní. Vo vzťahu k samotnému nároku je žalovaná toho názoru, že nie sú splnené podmienky pre vznik nároku na náhradu škody podľa . Predovšetkým nie je preukázaný žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup súdneho exekútora pri výkone exekúcie. Exekučný poriadok ukladá súdnemu exekútorovi povinnosť vykonať exekúciu, na ktorú mu bolo súdom udelené poverenie. S výnimkou prípadov podľa Exekučného poriadku o zastavení či odklade exekúcie môže rozhodnúť len príslušný exekučný súd. Súdny exekútor teda nie je oprávnený sám zastaviť exekúciu, resp. upustiť od jej vykonania, v opačnom prípade by sa práve takýmto postupom dopustil nesprávneho úradného postupu. Žalobca v exekučných konaniach podal návrhy na zastavenie exekúcie, zdôvodnené identickými tvrdeniami o nevykonateľnosti exekučných titulov. V zmysle Exekučného poriadku o týchto návrhoch nemôže rozhodnúť súdny exekútor, iba príslušný exekučný súd, ktorý návrhy žalobcu na zastavenie exekúcie zamietol uzneseniami sp. zn. XXX XXXX/XXXX a sp. zn. XXXX XXXX/XXXX. Po právoplatnosti predmetných uznesení exekútor pristúpil k vydaniu príkazu na vykonanie exekúcie a následnému výkonu samotnej exekúcie stiahnutím finančných prostriedkov z účtu žalobcu. Súdny exekútor teda vykonal exekúciu na základe súdom riadne vydaného poverenia, výlučne v rozsahu exekučných titulov a prislúchajúcich trov exekúcie a v týchto exekučných konaniach nedošlo ani k zastaveniu exekúcie na to príslušným orgánom, teda súdom. Nie je teda preukázaný žiaden nesprávny úradný postup súdneho exekútora. Vo vzťahu k exekučným titulom žalovaná uviedla, že ak sa žalobca domnieval a domnieva, že predmetné rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sú vecne nesprávne, či vydané v rozpore s príslušnou zákonnou úpravou či SR, mal plné právo a možnosť namietať nesprávnosť či nezákonnosť týchto rozhodnutí na to príslušným spôsobom – teda uplatnením riadneho či mimoriadneho opravného prostriedku. Žalobca však toto svoje právo ani v jednom prípade nevyužil a predmetné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť a ako takými je nimi viazaný aj súd v tunajšom konaní. Zmyslom a účelom nie je a ani nemôže byť preskúmavanie a už vôbec nie prípadná revízia rozhodnutí vydaných súdmi alebo inými orgánmi verejnej moci, ale výlučne náhrada škody spôsobenej rozhodnutím alebo postupom orgánov verejnej moci pri výkone ich právomoci, pri ktorom sa neskôr príslušným spôsobom preukáže rozpor s objektívnym právom (nezákonné rozhodnutie) alebo aj účelom konania orgánu verejnej moci (nesprávny úradný postup). Žalobca v tomto konaní takýto rozpor s objektívnym právom alebo účelom konania orgánu verejnej moci nepreukázal. Bezpodmienečným predpokladom vzniku práva na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím orgánu verejnej moci preto podľa je zrušenie alebo zmena tohto rozhodnutia príslušným (teda inštančne nadriadeným) orgánom. Žalobcom namietané rozhodnutia RÚVZ Nitra tento predpoklad nespĺňajú, pričom žalobca proti rozhodnutiam, ktorých nezákonnosť tvrdí, nepodal ani len riadny opravný prostriedok. Čím nie je splnená ani ďalšia podmienka vzniku nároku v zmysle . Žalovaná v súvislosti s námietkami žalobcu smerujúcimi proti zákonnosti a vykonateľnosti exekučných titulov poukázala na odôvodnenie uznesení exekučného súdu, ktorý nezistil nijaký nesúlad s SR, a to ani vychádzajúc zo záverov nálezu PL. 4/2021 a teda nezistil nijaký materiálny ani formálny nedostatok exekučného titulu. Pri výkone exekúcie nie je možné identifikovať žiaden nesprávny úradný postup súdneho exekútora a zároveň nemožno konštatovať ani nezákonnosť či nevykonateľnosť exekučných titulov. Suma finančných prostriedkov postihnutá exekútorom súčasne zodpovedá istine vymáhaných pohľadávok a ich príslušenstvu – trovám exekúcie, preto nie je možné identifikovať ani škodu, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená. Na preukázanie tvrdení žalovaná predložila uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. XXX/XXXX/XXXX a sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX.

5. Žalobca repliku nepredložil. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, ktoré vykonal za účasti žalobcu a zástupcu žalovanej. Žalobca na pojednávaní zdôraznil, že vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva sú neplatné, neúčinné a nezáväzné, pretože nie sú uverejnené v zbierke zákonov. Právne akty úradu podľa ) sú vydané na základe kompetenčného ustanovenia, nie na základe splnomocnenia zákona. Úrad verejného zdravotníctva prijal rozhodnutie v rozpore s SR. Poukázal na vyjadrenie predsedu vlády, že ľudia, ktorí boli na základe nesprávneho postupu úradu verejného zdravotníctva poškodené pokutami, budú odškodnení. Žalovaná zotrvala na svojich vyjadreniach, žiadala žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil tento skutkový stav:

7. Z rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Nitra č. -3/Mo zo dňa 15.03.2021 vyplýva, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 1.000 eur za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa , ktorého sa dopustil tým, že nesplnil opatrenia pri ohrození verejného zdravia vo vyhláške Úradu verejného zdravotníctva SR č. 3 zo dňa 07.01.2021, nariadené podľa , keď nezabezpečil pri vstupe do prevádzky oznam o povinnom dodržiavaní hygienických opatrení a oznam o vstupe a pobyte osôb len s prekrytými hornými dýchacími cestami, pričom v čase kontroly aj personál zariadenia pracoval bez prekrytia horných dýchacích ciest ako aj konateľ spoločnosti bol v prevádzke bez rúška, čím nesplnil povinnosti podľa .

8. Z rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Nitra č. HV/A/2022/00409-2/Mo zo dňa 07.02.2022 vyplýva, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 2.000 eur za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa , ktorého sa dopustil tým, že nesplnil opatrenia pri ohrození verejného zdravia vo vyhláške Úradu verejného zdravotníctva SR č. 234 zo dňa 23.07.2021 a č. 253 z 07.10.2021, nariadené podľa , keď umožňoval vstup a pobyt vo vnútorných priestoroch prevádzky osobám s neprekrytými hornými dýchacími cestami, bez prekrytia horných dýchacích ciest pracovali aj zamestnanci obsluhy, neumiestnil viditeľne na všetky vstupy oznam o povinnosti dodržiavať opatrenia podľa vyhlášky, neoznačil režim prevádzky, neuzatvoril prevádzku, pričom nespĺňal požiadavku výnimky, nezabezpečil kontrolu dokladov osôb vstupujúcich do vnútorných priestorov zariadenia spoločného stravovania a nezabezpečil v interiérových častiach prevádzky odstup 2 m medzi stolmi.

9. Žalobca pokuty nezaplatil. Z upovedomení o začatí exekúcie vyplýva, že pokuty boli na základe návrhu oprávneného, Štátu – Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Nitre, vymáhané v exekučných konaniach vedených súdnym exekútorom A. A. B., Exekútorský úrad Nové Zámky. V konaní sp. zn. XXXX XXX/XX bol vymáhaný nárok na základe exekučného titulu, rozhodnutia č. HV/A/2021/00413-3/ Mo zo dňa 15.03.2021, návrhu oprávneného z 12.05.2022 na vymoženie sumy 1.000 eur a trov právneho zastúpenia v exekúcii 84,67 eura a poverenia vydaného Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej aj ako exekučný súd) na vykonanie exekúcie z 20.05.2022. Súdny exekútor upovedomením zo dňa 09.06.2022 upovedomil žalobcu o začatí exekúcie a trovách exekúcie vo výške 166,20 eura pri splnení povinnosti do 15 dní, inak budú predbežné trovy exekúcie vo výške 1.368 eur. V konaní sp. zn. XXXX XXX/XX bol vymáhaný nárok na základe exekučného titulu, rozhodnutia č. HV/A/2022/00409-2/ Mo zo dňa 07.02.2022, návrhu oprávneného z 12.07.2022 na vymoženie sumy 2.000 eur a trov právneho zastúpenia v exekúcii 114,55 eura a poverenia vydaného Okresným súdom Banská Bystrica na vykonanie exekúcie z 19.07.2022. Súdny exekútor upovedomením zo dňa 08.08.2022 upovedomil žalobcu o začatí exekúcie a trovách exekúcie vo výške 289,80 eura pri splnení povinnosti do 15 dní, inak budú predbežné trovy exekúcie vo výške 2.604 eur.

10. Žalobca ako povinný v lehote 15 dní od dourčenia predmetných upovedomení podal návrhy na zastavenie exekúcie, argumentujúc obdobne ako v žalobe nedostatkami materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučných titulov. Okresný súd Banská Bystrica uzneseniami sp.zn. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 09.06.2023 a sp.zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 20.07.2023 návrhy povinného na zastavenie exekúcií zamietol s tým, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučných titulov. Exekučný súd zistil, že vecne a miestne príslušný orgán zistil porušenie zákonom ustanovenej povinnosti zo strany povinného, za čo mu uložil pokutu za správny delikt. Súd nezistil nijaký nesúlad s SR, a to ani v zmysle záverov nálezu . Konštatoval, že má v konaniach doložený materiálne aj formálne vykonateľný exekučný titul.

11. Dňa 16.08.2023 bola odpísaním z účtu žalobcu v exekúcii XXXX XXX/XX vymožená suma 1.421,07 eura a v exekúcii XXXX XXX/XX vymožená suma 2.701,95 eura. Uloženie pokút RÚVZ Nitra, ani ich vymáhanie v rámci exekúcie a vymoženie v uvedenej výške sporné medzi stranami nebolo.

12. Žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosťou zo dňa 17.01.2025 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti SR listom z 17.07.2025 oznámilo žalobcovi, že žiadosť vyhodnotilo ako nedôvodnú.

13. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení:

14. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona. Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia . Exekútor zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona spôsobí jeho zamestnanec; zodpovednosť zamestnanca podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá. Podľa ods. 2 exekútor sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou. Podľa ods. 3 náhradu škody, za ktorej vznik zodpovedá exekútor podľa tohto zákona a ktorú má podľa poistnej zmluvy platiť poisťovateľ, uhrádza poisťovateľ priamo poškodenému. Poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu tejto škody priamo od poisťovateľa; na tento účel mu komora na jeho žiadosť poskytne potrebné údaje.

15. Podľa § 31 ods. 4 Exekučného poriadku štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora; to platí rovnako v prípade, ak súd uložil povinnosť podľa § 29 ods. 13.

16. Podľa článku 46 ods. 3 SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

17. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo d) nesprávnym úradným postupom.

18. Podľa vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

19. Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

20. Súd po zohľadnení argumentov strán sporu a vykovanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mala byť podľa jeho tvrdení spôsobená nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v postupe súdneho exekútora v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku pri vymožení pohľadávok voči nemu ako povinnému. Zodpovednosť za škodu spôsobenú súdnym exekútorom v súvislosti s exekučnou činnosťou podľa Exekučného poriadku je upravená v Exekučného poriadku, ktorá je konštruovaná tak, že primárnym subjektom zodpovednosti za škodu je súdny exekútor. Zodpovednosť za škodu voči štátu podľa je v ustanovení Exekučného poriadku konštruovaná ako subsidiárna. Nárok poškodeného voči štátu prichádza do úvahy teda len za predpokladu, že sa nárok poškodeného nepodarí uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo súdneho exekútora. V tejto súvislosti právna doktrína uvádza, že „predpokladom uplatňovania nároku voči štátu, a to podľa , je preukázanie bezúspešnosti exekučného konania jednak voči poisťovateľovi, ako aj voči súdnemu exekútorovi. Relevantné bude teda zastavenie exekučného konania v súvislosti s vymáhaným nárokom pre nemajetnosť. Táto podmienka je formulovaná osobitne a nad rámec podmienok pre uplatnenie zodpovednosti za škodu podľa “ (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 93 – 99).

21. Súd sa vzhľadom na uvedené stotožňuje s argumentáciou žalovanej, že primárne zodpovedným subjektom za škodu spôsobenú súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti podľa Exekučného

poriadku je súdny exekútor a zodpovednosť štátu nastupuje až v prípade nemožnosti uspokojenia nároku poškodeného z majetku súdneho exekútora alebo jeho poisťovne, pričom v súdenej veci nebolo naplnenie uvedenej podmienky preukázané a ani tvrdené (t.j. žalobca netvrdil a nepreukázal, že si s nárokom na náhradu škody najskôr uplatnil u súdneho exekútora, prípade u jeho poisťovne, naopak, zo samotných tvrdení žalobcu vyplýva, že si uplatnil nárok na náhradu škody rovno voči štátu).

22. Pokiaľ žalobca argumentuje, že poškodenému neurčuje žiadnu postupnosť krokov, je možné simultánne uplatnenie zodpovednosti voči štátu aj súdnemu exekútorovi, poukazujúc na na uznesenie NS SR sp. zn. , sp. zn. zverejnené pod R 74/2016, rozhodnutie NS ČR sp. zn. a nález , súd uvádza, že predmetné závery súdna prax prijala za účinnosti Exekučného poriadku do 31.03.2017, ktorý zodpovednosť súdneho exekútora upravoval v tak, že ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Exekučný poriadok v pôvodnom ustanovení (účinnom do 31.03.2017) priorizoval zodpovednosť podľa osobitého predpisu s odkazom na . V prípadoch, keď mal poškodený nárok na náhradu škody voči štátu aj voči súdnemu exekútorovi, mohol sa rozhodnúť, či uplatní škodu iba voči štátu, alebo iba voči súdnemu exekútorovi, prípadne nie je vylúčené, aby škodu uplatňoval súčasne u oboch subjektov. Súd zdôrazňuje, že tento režim, kedy si môže poškodený zvoliť, či bude náhradu škody uplatňovať voči štátu podľa osobitého predpisu alebo priamo voči súdnemu exekútorovi, sa uplatňuje len v konaniach začatých pred 01.04.2017. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že exekučné konania začali v roku 2022 (v zmysle Exekučného poriadku začína exekučné konanie dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu - návrhy boli podané exekučnému súdu 12.05.2022 a 14.07.2022, čo vyplýva z uznesení exekučného súdu, ktorými zamietol návrhy povinného na zastavenie exekúcie).

23. Napokon sám Najvyšší súd SR svoj záver o tom, že zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa zákon Exekučného poriadku (v znení do 31.03.2017) a zodpovednosť štátu za škodu podľa sa vzájomne nevylučujú, podporil tým, že Exekučný poriadok ani priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich; obe zodpovednosti stoja vedľa seba (uznesenie sp.zn. R 74/2016Zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu, 8/2016). Avšak nová právna úprava Exekučného poriadku účinná od 01.04.2017 priamo v ust. stanovuje prioritu zodpovednostného subjektu, ktorým je súdny exekútor a stanovuje podmienky, kedy zodpovedá za škodu štát, t.j. len vtedy, ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora.

24. Pokiaľ žalobca prezentuje názor, že ust. Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 je rozporné s článkom 46 ods. 3 SR, súd konštatuje, že súlad právneho predpisu s SR je oprávnený skúmať a posudzovať len Ústavný súd SR v konaní podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Samozrejme môže nastať situácia, že všeobecný súd v konaní dospeje k záveru, že pred rozhodnutím vo veci sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, teda že je tu rozpor všeobecne záväzného predpisu, na základe ktorého vec súd posudzuje, s SR. V takom prípade musí obligatórne podať návrh na začatie konania Ústavnému súdu SR a až do skončenia konania na Ústavnom súde SR musí konanie uznesením prerušiť. K takejto situácii však v konaní nedošlo. Podľa článku 46 ods. 3 SR má každý právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Daný ústavnoprávny rámec priznáva jednotlivcovi právo na náhradu škody, avšak neurčuje, akým spôsobom (od akého subjektom, akým postupom) sa možno tohto práva domáhať, resp. neuvádza, že takúto škodu v každom prípade zodpovedá štát. Právo jednotlivca na náhradu škody spôsobenú súdnym exekútorom v rámci exekučnej činnosti je garantované tým, že takúto škodu má hradiť súdny exekútor, resp. jeho poisťovňa a v prípade, ak nedôjde k úhrade celej škody, sekundárne za ňu zodpovedá štát a túto škodu uhradí. Takáto právna úprava rešpektuje právo na plnú náhradu škody poškodeného subjektu a teda sa súdu nejaví rozporná s článkom 46 ods. 3 SR.

25. Vzhľadom na uvedené závery nie je možné žalobe vyhovieť už len z toho dôvodu, že nebolo preukázané splnenie osobitnej podmienky na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú súdnym exekútorom pri exekučnej činnosti v zmysle § 31 ods. 4 Exekučného poriadku, t.j, že škodu nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora. Uvedené samo o sebe postačuje na prijatie záveru o to, že žalobu je potrebné zamietnuť.

26. Napriek vyššie uvedenému záveru sa súd vyjadrí aj k samotnému predmetu nároku. Žalobca požaduje náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1) existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2) nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3) príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Podmienky zodpovednosti za škodu sú stanovené kumulatívne, teda na vznik zodpovednosti je potrebné naplnenie všetkých troch predpokladov.

27. Samotný zákon nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup“. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Nesprávnym úradným postupom sa teda rozumie porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre počínanie štátneho orgánu pri jeho činnosti.

28. Tvrdenie žalobcu, že jednou zo základných povinností súdneho exekútora je povinností skúmať zákonnosť exekučného titulu, resp. zákonnosti pohľadávky v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, nemá oporu v žiadnom ustanovení Exekučného poriadku, ani iného predpisu. Exekučné konanie začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu (§ 50 Exekučného poriadku), následne exekučný súd posudzuje návrh a jeho prílohy za účelom zistenia, či možno vydať poverenie na vykonanie exekúcie, alebo sú tu dôvody na zamietnutie návrhu (§ 53 Exekučného poriadku). Exekučný súd preskúmava návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul nielen z hľadiska ich súladu s Exekučným poriadkom, ale v závislosti od druhu exekučného titulu a predmetu konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, vykonáva aj vecný prieskum exekučného titulu. Pri tom okrem iného skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené procesné podmienky konania podľa . Poverenie na vykonanie exekúcie je definitívnou autoritatívnou licenciou pre konkrétneho súdneho exekútora na realizáciou všetkých procesných úkonov, na ktoré je podľa Exekučného poriadku oprávnený, smerujúcich k vymáhaniu pohľadávky v konkrétne stanovenej sume ( Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, 235 – 247).

29. Vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia( § 57 ods. 1 Exekučného poriadku). Súdny exekútor je po doručení poverenia povinný postupovať podľa Exekučného poriadku a realizovať kroky k vykonávaniu exekúcie, t.j. jeho základnou povinnosťou je postarať sa o jej vykonanie. Exekútor po začatí exekúcie zväčša pristúpi k prvotnej lustrácii majetku povinného a vydáva upovedomenie o začatí exekúcie, tak ako to bolo v predmetných exekučných konaniach, v ktorých súdny exekútor vydal upovedomenia o začatí exekúcie dňa 06.09.2022 a dňa 08.08.2022, ktoré spĺňajú zákonom vyžadované náležitosti a obsahujú potrebné poučenia (toto sporné v konaná nebolo). Následne súdny exekútor riadne postupoval v konaní, keď návrhy žalovaného podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku) doručil oprávnenému na vyjadrenie. Oprávnený sa nevyjadril, preto súdny exekútor predložil návrhy na zastavenie konania exekučnému súdu (§ 61k ods. 5 Exekučného poriadku). Vykonanie jednotlivých úkonov súdneho exekútora sporné nebolo a vyplýva to aj z uznesení exekučného súdu sp.zn. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 09.06.2023 a sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 20.07.2023, ktorými súd zamietol návrhy povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor pristúpil k vykonaniu exekúcie (prikázaním pohľadávky z účtu povinného – žalobcu) až po rozhodnutí exekučného súdu o návrhoch povinného na zastavenie exekúcie.

30. Vec prejedávajúci súd teda v konaní súdneho exekútora neidentifikoval žiadne porušenie pravidiel stanovených Exekučným poriadkom pre vedenie exekúcie, teda nebol zistený žiaden nesprávny úradný postup súdneho exekútora pri exekučnej činnosti. Súd zdôrazňuje, že žiadne ustanovenie neukladá súdnemu exekútorovi povinnosť (ani možnosť) skúmať exekučný titul.

31. Tvrdenie žalobcu, že takúto povinnosť má súdny exekútor ešte pred vydaním poverenia vychádza zo staršej právnej úpravy (účinnej do 31.03.2017), kedy sa návrh na začatie exekúcie doručoval súdnemu exekútorovi. Avšak ani za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy súdny exekútor nemal povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu alebo priznaného nároku.

32. Pokiaľ ide o preskúmanie exekučného titulu exekučným súdom, tento ho skúma v zmysle vyššie uvedených východísk pri doručení návrhu a následne v konaní pri procesnom návrhu na zastavenie konania. Aj tu však platí, že exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Osvedčený právny stav nemôže byť v exekúcii (v zásade) prehodnotený. Znamená to, že exekučný súd nesmie prehodnotiť, že vymáhaná pohľadávka vznikla, môže však dospieť k záveru, že vymáhaná pohľadávka po vzniku exekučného titulu zanikla (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, 346 – 366). Exekučný súd sa nemôže teda zaoberať (tak ako ani súdny exekútor) správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal (obdobne ). Exekučný súd sa s námietkami žalobcu ako povinného vysporiadal v rozhodnutiach o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, kde dospel k záveru, že v prípade rozhodnutí RÚVZ Nitra ide o formálne a materiálne vykonateľné exekučné tituly a že pokuty uložil vecne a miestne príslušný orgán na úseku verejného zdravotníctva. Exekučný súd nezistil nesúlad s SR, a to ani vychádzajúc zo záverov nálezu . V danom prípade teda orgán na to príslušný (exekučný súd) preskúmal v rámci svoje pôsobnosti a v intenciách Exekučného poriadku námietky žalobcu ako povinného nezistiac dôvod na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor bol preto povinný vykonať exekúciu.

33. Žalobca síce tvrdil, že nesprávny úradný postup spočíva v konaní exekútora, ktorý neskúmal vykonateľnosť exekučných titulov, avšak v podstatnej časti žaloby sa zaoberal argumentáciou smerujúcou k nezákonnosti exekučných titulov rozhodnutí RÚVZ Nitra. S poukazom na túto skutočnosť súd dodáva, že za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností (obdobne NS SR sp.zn. ). Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky či pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za situácie, že tieto následky mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia (obdobne NS SR sp. zn. , a ). Ak sa nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci odzrkadlí v jeho rozhodnutí (tu v nezákonných rozhodnutiach RÚVZ Nitra), tak v takom prípade sa možno domáhať nároku na náhradu škody spôsobenej takouto činnosťou orgánu verejnej moci len z titulu jeho nezákonného rozhodnutia.

34. K otázke zákonnosti rozhodnutia súd uvádza, že v konaní o náhrade škody nie je oprávnený zaoberať sa otázkou vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia. Súd rozhodujúci o náhrade škody je viazaný len rozhodnutím o nezákonnosti rozhodnutia (ak také bolo vydané – čo nie je prejednávaný prípad) a nemôže túto otázku sám preskúmavať. Aj Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. konštatoval, že otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno riešiť ako predbežnú otázku bez toho, aby toto rozhodnutie nebolo pred tým pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom. Inými slovami povedané, súd v konaní o náhrade škody nemôže skúmať, či rozhodnutia vydali príslušné orgány, ani či boli vecne správne (či existovala povinnosť, pre porušenie ktorej bola žalobcovi uložená sankcia), zákonné a podobne.

35. Súd zdôrazňuje, že všetky argumenty, ktorými žalobca tvrdí nulitnosť rozhodnutí RÚVZ Nitra mohol uplatniť v rámci opravného prostriedku, o ktorom bol riadne v rozhodnutiach poučený (v zmysle poučenia bolo možné podať proti rozhodnutiam odvolanie a rozhodnutie bolo možné po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov preskúmať správnym súdom podľa ). Žalobca žiadny opravný prostriedok neuplatnil, teda nevyužil zákonnú procesnú obranu. Teraz sa nemôže dovolávať revízie rozhodnutí RÚVZ Nitra v exekučnom konaní alebo v konaní o náhrade škody, nakoľko tieto konania takýto postup neumožňujú.

36. Nad rámec potrebný pre predmetné rozhodnutie súd poznamenáva, že žalobcom uvádzané argumenty vo vzťahu k rozhodnutiam správneho orgánu, nemajú základ v právnych normách. Regionálny úrad verejného zdravotníctva je v zmysle , a a) účinného v čase vydania rozhodnutí. Ukladanie povinností fyzickým a právnymi osobám možno nielen na základe zákona ale aj inými (podzákonnými) všeobecne záväznými právnymi predpismi. v ust. 59b obsahuje splnomocňujúce ustanovenie na vydávanie vyhlášok (v zmysle ktorého boli vydané aj vyhlášky ukladajúce povinnosti a obmedzenia, za porušenie ktorých bola žalobcovi uložená sankcia), pričom toto ustanovenie bolo podrobené únavnému prieskumu v náleze . Pokiaľ žalobca poukazuje na nález , predmetným nálezom bol vyslovený nesúlad takých ustanovení s SR, na základe ktorých nebola žalobcovi uložená sankcia ( a v časti „alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení“ a v časti „karanténne opatrenia“, ustanovenie v časti „alebo karanténa osoby podozrivej z nákazy“, ustanovenie v časti „alebo karanténa“ a ustanovenie v časti „a karanténnym opatreniam“).

37. Pre úplnosť súd k žalobcom uvádzanej žalobe Scheffer a 47 ďalších sťažností proti Slovenskej republike (kde sťažovatelia namietali porušenia majetkových práv v súvislosti s opatreniami a vyhláškami ÚVZ SR) uvádza, že Európsky súd pre ľudské práva sťažnostiam nevyhovel, pričom dospel k záveru, že obmedzenia aplikované na sťažovateľov mali právny základ vo vnútroštátnom práve a ich cieľom bola ochrana verejného zdravia.

38. Napokon ak sa žalobca odvoláva na vyhlásenia premiéra SR o neústavnosti právnych aktov ÚVZ SR, súd uvádza, že žiadnym na to príslušným orgánom nebola konštatovaná neústavnosť ani nezákonnosť právnych aktov, na základe ktorých boli uložené sankcie žalobcovi (ani nezákonnosť samotných týchto rozhodnutí). V prípade žalobcom spomínaného zákona o odškodňovaní fyzických osôb v súvislosti s protipandemickými opatreniami súd dodáva, že tento zákon vzhľadom na veto prezidenta nenadobudol platnosť a účinnosť (po jeho vrátení nebol doposiaľ prerokovaný).

39. Čo sa týka žalobcom tvrdenej škody, súd uvádza, že nie každé zmenšenie majetku je škodou, ale musí k tomu pristúpiť predpoklad, že išlo o zmenšenie majetku v rozpore s právom (pri porušení právnej povinnosti, resp. v príčinnej súvislosti s takýmto porušením). Z vykonaného dokazovania nevyplynulo žiadne porušenie právnej normy pri odpísaní finančných prostriedkov z účtov žalobcu. Žalobcom tvrdená škoda predstavuje riadne vymoženú pohľadávku a trovy exekúcie z jeho majetku, t.j. je daný právny základ na zásah do majetku žalobcu.

40. Súd konštatuje, že nebol preukázaný vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď škoda nebola najskôr uplatnená voči primárne zodpovednému subjektu (súdnemu exekútorovi, resp. poisťovateľovi). Zároveň neboli preukázané ani predpoklady zodpovednosti štátu za škodu, a to najmä nesprávny úradný postup súdneho exekútora, ako ani škoda a príčinná súvislosť medzi nimi. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol.

41. Záverom súd uvádza, že ak sa žalobca cíti dotknutý na svojich subjektívnych právach, je potrebné, aby na ochranu týchto práv použil vhodné prostriedky právnej ochrany. Takýmto prostriedkom boli riadne a mimoriadne opravné prostriedky proti rozhodnutiam RÚVZ Nitra (odvolanie a prieskum správnym súdom), ktoré žalobca nevyužil. Nie je možné domáhať sa prieskumu týchto rozhodnutí v exekučnom konaní alebo v konaní o náhrade škody.

42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci tak, že súd žalovanej, ktorá mala v konaní úspech, priznal plnú náhradu trov konania, teda v rozsahu 100 %.

43. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.