Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia – ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Johns Manville Slovakia, a.s., so sídlom Strojárenská 1, 917 99 Trnava, zastúpeného: CLS Čavojský & Partners, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, 2/ Mesto Trnava, so sídlom Hlavná ulica 1, 917 71 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7846/27/2020-36711/2020 zo dňa 03.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, Stále pracovisko Nitra ako prvostupňový orgán (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 5163-15437/2020/Jur/370860106/Z46-SP zo dňa 29.05.2020 rozhodol podľa ustanovenia ., . a bod 8., o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „“), v spojení s ustanovením o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v relevantnom znení (ďalej len „“) o žiadosti prevádzkovateľa Johns Manville Slovakia, a.s., Strojárenská 1,917 99 Trnava, IČO: 34 126 520 (ďalej aj len „prevádzkovateľ“ alebo „ďalší účastník v 1. rade“) zo dňa 30.03.2020, vo veci zmeny integrovaného povolenia v súvislosti so zmenou v prevádzke, konkrétne vo veci zmeny navrhovanej činnosti „Rekonštrukcia taviaceho agregátu TA5 v Johns Manville Slovakia, a.s., Trnava“. Na základe preskúmania všetkých podkladov, vyjadrení dotknutých orgánov a námietok účastníkov konania prvostupňový orgán dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na povolenie zmeny integrovaného povolenia a na vydanie stavebného povolenia na uskutočnenie predmetnej stavby, pričom realizáciou stavby nebude ohrozené životné prostredie ani neprimerane dotknuté práva a právom chránené záujmy účastníkov konania. Z tohto dôvodu rozhodol vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia tak, že (i) zmenil a doplnil integrované povolenie vydané pre prevádzku „Výroba skla,

sklených vlákien a výrobkov z nich“, kategorizovanú podľa prílohy č. 1 v bode 3.3, a to v súvislosti s realizáciou stavby „Rekonštrukcia taviaceho agregátu TA5“ v areáli prevádzkovateľa Johns Manville Slovakia, a.s., pričom ide o zmenu č. 46 integrovaného povolenia, ktorá nadväzuje na pôvodné povolenie zo dňa 30.08.2006 a na všetky jeho následné zmeny a doplnenia s tým, že ostatné podmienky integrovaného povolenia zostávajú nedotknuté a naďalej v platnosti, (ii) súčasne rozhodol o viacerých čiastkových súhlasoch a povoleniach, a to v oblasti ochrany ovzdušia udelil súhlas na vydanie rozhodnutia o povolení zmeny stavby veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia v súvislosti s rekonštrukciou taviaceho agregátu TA5, v oblasti ochrany povrchových a podzemných vôd vydal súhlas na uskutočnenie stavby, na ktorú nie je potrebné osobitné povolenie podľa vodného zákona, ktorá však môže ovplyvniť stav vôd, a zároveň vydal vyjadrenie k zámeru stavby z hľadiska ochrany vodných pomerov, ku ktorému nevzniesol pripomienky, v oblasti stavebného poriadku prvostupňový orgán vydal povolenie na uskutočnenie stavby „Rekonštrukcia taviaceho agregátu TA5“ ako špeciálny stavebný úrad. Z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že povolenie sa týka existujúcich stavebných objektov hutnej haly a jej prístavby, ako aj súvisiacich prevádzkových súborov technologického charakteru, pričom účelom stavby je rekonštrukcia taviaceho agregátu z dôvodu konca jeho technickej životnosti a zároveň zvýšenie jeho taviaceho výkonu. Výrok rozhodnutia zároveň obsahuje podrobné a záväzné podmienky pre uskutočnenie, užívanie a odstránenie stavby, spôsob realizácie stavby, dodržiavanie projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, plnenie povinností na úseku bezpečnosti práce, ochrany zdravia, ochrany životného prostredia a nakladania s odpadmi, ako aj na povinnosť získať právoplatné kolaudačné rozhodnutie pred uvedením stavby do užívania. Prvostupňový orgán vo výroku ďalej zapracoval vybrané podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov, najmä Mesta Trnava a orgánov štátnej správy na úseku ochrany ovzdušia, vôd a odpadového hospodárstva. Z prvostupňového rozhodnutia ďalej vyplýva, že správny orgán rozhodol aj o námietkach účastníkov konania (pozn. konkrétne aj žalobcu), keď časť z nich výslovne akceptoval a premietol do podmienok povolenia, zatiaľ čo ostatné námietky zamietol ako neopodstatnené alebo bezpredmetné vzhľadom na predmet integrovaného povoľovania.

2. Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bolo stanovisko Mesta Trnava ako príslušného stavebného úradu, ktoré udelilo súhlas k vydaniu stavebného povolenia a uviedlo, že na predmetnú stavbu sa nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby, keďže ide o stavbu realizovanú v uzavretom areáli existujúceho podniku, ďalej súhlasné záväzné stanovisko Mesta Trnava k projektovej dokumentácii, odborné stanovisko Technického skúšobného Piešťany, š. p., súhlasné stanovisko Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trnave, ako aj vyjadrenia orgánov štátnej správy na úseku odpadového hospodárstva. Prvostupňový orgán v rozhodnutí poukázal tiež na rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 10680/2019-1.7/lb-R; 66418/2019 zo dňa 04.12.2019, vydané v zisťovacom konaní podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „“), v ktorom príslušný orgán dospel k záveru, že zmena navrhovanej činnosti „Rekonštrukcia taviaceho agregátu TA5 v Johns Manville Slovakia, a.s., Trnava“ sa nebude posudzovať podľa uvedeného zákona. Prvostupňový orgán toto rozhodnutie považoval za relevantný podklad pre ďalšie povoľovacie konania, keďže z neho vyplývalo, že navrhovaná zmena nepredstavuje podstatnú zmenu s významnými negatívnymi vplyvmi na životné prostredie. Z prvostupňového rozhodnutia ďalej vyplýva, že prvostupňovému orgánu bolo doručené záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3341/2020-1.7/lb; 20740/2020 zo dňa 04.05.2020, v ktorom ministerstvo skonštatovalo, že návrh na vydanie povolenia na uskutočnenie stavby „Rekonštrukcia taviaceho agregátu TA5“ je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, s rozhodnutím Ministerstva životného prostredia č. 10680/2019-1.7/lb-R; 66418/2019 zo dňa 04. 12. 2019 vydaným v zisťovacom konaní zo dňa 04.12.2019 a s jeho podmienkami. Z rozhodnutia č. 10680/2019-1.7/lb-R; 66418/2019 vyplýva, že navrhovaná činnosť Rekonštrukcia taviaceho agregátu TA5 v Johns Manville Slovakia, a.s. Trnava navrhovateľa Johns Manville Slovakia, a.s., Strojárenská 1, 917 99 Trnava sa nebude posudzovať podľa .

3. Žalovaný na podklade žalobcom podaného odvolania rozhodol dňa 03.11.2020 rozhodnutím č. 7846/27/2020-36711/2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňové orgánu potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zosumarizoval priebeh prvostupňového správneho konania a skutkové okolnosti, z ktorých pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia vychádzal a vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. Odvolací orgán poukázal na to, že v priebehu prvostupňového konania bolo vydané záväzné

stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 04.12.2019, vydané v zisťovacom konaní podľa , v ktorom príslušný orgán konštatoval, že zmena navrhovanej činnosti „Rekonštrukcia taviaceho agregátu TA5“ sa nebude posudzovať podľa tohto zákona, keďže z koncepčného hľadiska je v súlade s právnymi predpismi na úseku ochrany životného prostredia, vrátane právnej úpravy ochrany vôd, a všetky podmienky vyplývajúce z dovtedy platných rozhodnutí a povolení budú dodržané aj po realizácii navrhovanej zmeny. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že prvostupňový orgán postupoval v súlade so zásadami správneho konania, skutkový stav veci zistil v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a svoje závery riadne, preskúmateľne a vecne odôvodnil. Žalovaný jednotlivo preskúmal odvolacie námietky žalobcu, ktoré vyhodnotil ako neopodstatnené, a napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu ako vecne správne a zákonné potvrdil.

4. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa neposkytnutia kópie projektovej dokumentácie, žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že prvostupňový orgán žalobcovi neodoprel právo nahliadnuť do spisu v zmysle o správnom konaní v relevantnom znení (ďalej len „“), pričom správny poriadok nezakladá povinnosť správneho orgánu automaticky vyhotovovať a poskytovať kópie rozsiahlej projektovej dokumentácie. Odvolací orgán poukázal na technickú a personálnu nemožnosť skenovania dokumentácie v rozsahu viac ako tisíc strán a zdôraznil, že žalobcovi nebola odňatá možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu ani vyhotoviť si jeho kópie vlastnými prostriedkami. Za týchto okolností nebolo podľa názoru odvolacieho orgánu porušené právo žalobcu na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia.

5. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa povinnosti vykonať primárne posúdenie vplyvov na vody podľa § 16a vodného zákona žalovaný poukázal na rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky vydané v zisťovacom konaní, podľa ktorého sa zmena navrhovanej činnosti nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Žalovaný uviedol, že v danom prípade nejde o navrhovanú činnosť v zmysle § 16 ods. 10 vodného zákona, keďže realizáciou stavby nedochádza k zmenám fyzikálnych vlastností útvarov povrchových alebo podzemných vôd, nezvyšuje sa odber vôd ani nedochádza k zásahom do vodných útvarov, a preto neboli splnené podmienky na aplikáciu postupu podľa § 16a vodného zákona.

6. K námietke, ktorou žalobca požadoval preukazovanie ekologickej stability a odtokových pomerov v území prostredníctvom základných výpočtov vodohospodárskych stavieb, odvolací orgán uviedol, že povoľovaná stavba nemá povahu vodohospodárskej stavby podľa vodného zákona a požadované výpočty nemožno subsumovať pod statické a dynamické výpočty konštrukcií stavieb ani pod projektové energetické hodnotenie v zmysle . Zároveň konštatoval, že metodická príručka Európskej komisie, na ktorú žalobca poukazoval, nemá záväzný charakter, a preto nemôže zakladať povinnosť správneho orgánu požadovať takéto podklady.

7. K návrhu žalobcu na vykonanie doplňujúceho dokazovania a vyžiadanie zjednocujúcich stanovísk dotknutých orgánov, žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na zásadu materiálnej pravdy a povinnosť správneho orgánu zistiť skutkový stav veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, pričom správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že skutkový stav bol zistený úplne, presne a bez dôvodných pochybností, a vykonanie ďalších dôkazov by bolo nehospodárne a neúčelné. Zároveň nenašiel splnenie zákonných podmienok podľa ani , ktoré by odôvodňovali potrebu zmeny alebo vyžiadania nových stanovísk dotknutých orgánov.

8. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal aj procesnou požiadavkou žalobcu byť oboznámený s podkladmi odvolacieho konania, pričom uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z totožných podkladov ako prvostupňový orgán, s ktorými sa žalobca už mohol oboznámiť a vyjadriť sa k nim, a preto nebolo potrebné opätovne aplikovať § 33 ods. 2 správneho poriadku.

II. Správna žaloba

9. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 02.01.2021 doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa 04.01.2021, domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

10. Žalobca v žalobe v prvom rade namietal, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže správne orgány sa podľa jeho názoru riadne nevysporiadali s jeho námietkami, neuviedli dostatočné skutkové a právne dôvody svojich záverov a ich odôvodnenie je prevažne opisné, formálne a bez konkrétneho vysvetlenia, z akých úvah správne orgány vychádzali. Žalobca uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutí nie je zrejmé, ako správne orgány hodnotili ním predložené argumenty a prečo ich považovali za nedôvodné.

11. Ďalej žalobca namietal, že v správnom konaní došlo k porušeniu jeho procesných práv účastníka konania, a to najmä porušením § 23 ods. 1 správneho poriadku, keď mu správne orgány neposkytli kópiu administratívneho spisu, resp. projektovej dokumentácie, hoci o to v konaní žiadal. Žalobca uviedol, že samotnú možnosť osobného nahliadnutia do spisu nepovažoval za postačujúcu a tvrdil, že mu tým bolo znemožnené efektívne uplatniť jeho procesné práva. Žalobca ďalej namietal porušenie § 33 ods. 2 správneho poriadku, keďže podľa jeho názoru nemal reálnu možnosť vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia, najmä k stanoviskám a vyjadreniam, z ktorých správne orgány pri rozhodovaní vychádzali, a nemohol na ne primerane reagovať. Podľa žalobcu viazanie tohto práva výlučne na osobné nahliadnutie do spisu nemá zákonný základ, je v rozpore so zásadou procesnej hospodárnosti, so o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v relevantnom znení (ďalej len „zákon o e-Governmente), ako aj s Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) a ústavným právom na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia. Žalobca zároveň namietal, že odvolací orgán sa s touto námietkou riadne nevysporiadal a nezákonný postup prvostupňového orgánu nezhojil.

12. Žalobca tiež namietal, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť jeho záujmy podľa správneho poriadku v kombinácii Aarhuským dohovorom tým, že prvostupňový orgán v rozpore s žalobcovi neumožnil zúčastniť sa konzultácie.

13. Žalobca tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď správne orgány podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotili právny režim navrhovanej stavby z hľadiska osobitných predpisov na úseku ochrany vôd a životného prostredia a nesprávne dospeli k záveru, že nie je potrebné viesť osobitné konanie alebo zabezpečiť ďalšie rozhodnutia podľa osobitných predpisov. Poukázal na to, že správne orgány rozhodli bez vykonania postupu podľa § 16a vodného zákona. Žalobca uviedol, že v konaní nebolo vydané rozhodnutie príslušného orgánu štátnej vodnej správy podľa § 16a vodného zákona, a že bez takéhoto rozhodnutia nebolo možné spoľahlivo zistiť skutkový stav z hľadiska vplyvov navrhovanej činnosti na povrchové a podzemné vody. Podľa žalobcu si správne orgány nemohli urobiť vlastný úsudok o tom, že realizáciou stavby nedôjde k zhoršeniu stavu útvarov povrchových alebo podzemných vôd, ale boli povinné vychádzať z formálneho rozhodnutia príslušného okresného úradu v sídle kraja. Vydanie povolenia bez takéhoto rozhodnutia považoval žalobca za porušenie zákonného zákazu vyplývajúceho z § 16a ods. 23 vodného zákona, ako aj za rozpor s cieľmi Rámcovej smernice o vode a so záväzným výkladom Súdneho dvora Európskej únie.

III. Vyjadrenie žalovaného, žalobcu a ďalších účastníkov konania, ďalší priebeh súdneho konania

14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.02.2021 uviedol, že žaloba je procesným úkonom, ktorým sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv, pričom povinnosťou žalobcu je tvrdiť a právne odôvodniť, aké konkrétne subjektívne práva boli napadnutým rozhodnutím porušené a v čom spočíva rozpor rozhodnutia so zákonom. Žalovaný zdôraznil, že žaloba musí obsahovať konkrétne žalobné body, a nestačí iba všeobecné tvrdenie o porušení zákona. Poukázal na to, že v žalobe absentuje osobitná náležitosť správnej žaloby, keďže žalobca nešpecifikoval, aké konkrétne subjektívne práva alebo právom chránené záujmy mali byť napadnutým rozhodnutím dotknuté, a preto považoval žalobu v tomto smere za nedôvodnú. Žalovaný ďalej zosumarizoval priebeh správneho konania a zdôraznil, že konanie prebehlo v súlade s príslušnými ustanoveniami , a správneho poriadku a že skutkový stav bol zistený na základe podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise.

15. K žalobným námietkam týkajúcim sa porušenia hmotného práva žalovaný uviedol, že žalobca síce cituje viaceré ustanovenia právnych predpisov, avšak neuvádza, akého konkrétneho porušenia zákona

sa mali správne orgány dopustiť a akým konkrétnym konaním, a preto žalovaný považoval túto časť žaloby za nedostatočne konkretizovanú.

16. Vo vzťahu k žalobným námietkam porušenia procesného práva žalovaný uviedol, že žalobca nesprávne namietal porušenie ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v súvislosti s konzultáciami, keďže ani žalovaný, ani prvostupňový správny orgán nie sú príslušnými orgánmi podľa tohto zákona a nemajú právomoc určovať okruh subjektov zúčastňujúcich sa na konzultáciách. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca v tejto časti žaloby neuviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo porušenie jeho práv alebo porušenie ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku, a iba všeobecne poukazoval na judikatúru bez vzťahu ku konkrétnemu postupu správnych orgánov.

17. Pokiaľ ide o námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, žalovaný uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov sú riadne, preskúmateľne a dostatočne odôvodnené, pričom sa vysporiadali s námietkami žalobcu v rozsahu vyžadovanom správnym poriadkom. Zdôraznil, že správny súd je podľa viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a nie je jeho úlohou domýšľať alebo vyhľadávať žalobné dôvody namiesto žalobcu.

18. K námietke porušenia správneho poriadku žalovaný uviedol, že žalobcovi nebolo odopreté právo nahliadnuť do administratívneho spisu, pričom žalobca mal možnosť vyhotoviť si fotokópie spisu počas nahliadnutia. Žalovaný zdôraznil, že nezakladá povinnosť správneho orgánu automaticky vyhotovovať a zasielať účastníkovi kópie spisu bez toho, aby tento využil právo nahliadnutia do spisu. Poukázal na technickú a personálnu nemožnosť skenovania rozsiahlej projektovej dokumentácie a oprel sa o judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej technická nemožnosť vyhotovenia kópie spisu neznamená porušenie správneho poriadku, pokiaľ účastníkovi nebola odopretá možnosť nahliadnuť do spisu.

19. Vo vzťahu k žalobnej námietke potreby aplikácie § 16a vodného zákona žalovaný uviedol, že postup podľa tohto ustanovenia sa v danom prípade nevyžadoval, keďže povoľovanú stavbu – taviaci agregát na sklo – nemožno považovať za vodnú stavbu podľa § 52 vodného zákona a realizáciou stavby nedochádza k zmenám fyzikálnych vlastností povrchových vôd ani k zmenám hladiny podzemných vôd. Z tohto dôvodu nejde o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 10 vodného zákona a nebol daný zákonný dôvod na vedenie konania o primárnom posúdení vplyvov na vody.

20. Napokon žalovaný uviedol, že žalobné námietky sú obsahovo totožné s námietkami uplatnenými už v odvolacom konaní, ku ktorým sa žalovaný vyčerpávajúco vyjadril v napadnutom rozhodnutí, na ktorého odôvodnení v celom rozsahu zotrváva. Žalovaný zároveň vyslovil názor, že žaloba má znaky bezúspešného uplatňovania práva, resp. šikanózneho výkonu práv, a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol.

21. Ďalší účastník konania v 1. rade Johns Manville Slovakia a.s. sa k žalobe a k vyjadreniu žalovaného vyjadril v písomnom vyjadrení zo dňa 03.02.2021, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím aj s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. V prvom rade sa vyjadril k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, keď poukázal na v relevantnom znení (ďalej len „“) a uviedol, že samotné tvrdenie žalobcu o porušení verejného záujmu v oblasti životného prostredia nepostačuje, ale musí byť aj preukázané. Zdôraznil, že žalobca podľa jeho názoru nepreukázal, že by napadnutými rozhodnutiami došlo k porušeniu verejného záujmu na ochrane životného prostredia. Ďalej namietal formálne a procesné nedostatky žaloby, keď uviedol, že žaloba nebola podpísaná osobou, ktorá by preukázateľne spĺňala zákonom požadované kvalifikačné predpoklady. V tejto súvislosti uviedol, že ide o vadu, ktorá môže viesť k odmietnutiu žaloby. Zároveň vyslovil pochybnosti o včasnosti podania žaloby.

22. Vo vzťahu k žalobným dôvodom uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutí, o neúplne zistenom skutkovom stave ani o podstatnom porušení procesných predpisov. Zdôraznil, že prvostupňové konanie bolo návrhovým konaním, ktorého rozsah bol určený návrhom ďalšieho účastníka konania v 1. rade, pričom správny orgán je oprávnený rozhodovať o rozsahu a výbere vykonávaných dôkazov, účastník konania nemá právo na vykonanie všetkých ním navrhovaných

dôkazov a nevykonanie niektorých dôkazov bolo v prvostupňovom rozhodnutí riadne odôvodnené. K námietke neposkytnutia kópie administratívneho spisu, uviedol, že správny orgán nemá povinnosť vyhotoviť a zasielať účastníkovi konania celý administratívny spis v elektronickej podobe. Osobitne poukázal na ochranu autorských práv k projektovej dokumentácii. K námietkam týkajúcim sa vodného zákona a § 16a vodného zákona uviedol, že povoľovaná stavba nepredstavuje navrhovanú činnosť, ktorá by mohla spôsobiť zhoršenie stavu útvarov povrchových alebo podzemných vôd. Zdôraznil, že ide o rekonštrukciu existujúceho zariadenia, ktorého vplyvy na životné prostredie už boli posudzované v predchádzajúcich konaniach, a poukázal na viaceré právoplatné rozhodnutia a povolenia vydané v oblasti vodného hospodárstva, ako aj na záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 04.05.2020. Ďalej poukázal na konanie žalobcu, ktorý dlhodobo a systematicky vstupuje do veľkého množstva správnych a súdnych konaní bez ohľadu na ich povahu, používa typizované a schematické námietky a jeho postup vykazuje znaky zneužitia práva.

23. Žalobca v replike zo dňa 01.04.2021 reagoval na procesnú aj vecnú argumentáciu žalovaného a zotrval na všetkých žalobných námietkach uvedených v správnej žalobe. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, podľa ktorého žaloba nespĺňa osobitné náležitosti správnej žaloby, a zdôraznil, že ako environmentálna organizácia má postavenie subjektu oprávneného zúčastňovať sa na konaniach vo veciach životného prostredia, pričom jeho oprávnenie vyplýva z , osobitných zákonov a medzinárodných dohovorov. Žalobca namietal, že štátna správa v oblasti životného prostredia zlyháva a že účelom jeho podaní je poukazovať na tieto zlyhania, aby bolo možné dosiahnuť nápravu nesprávnej aplikácie právnych predpisov. Žalobca sa v replike osobitne vyjadril k otázke nezákonnosti neuskutočnenia konzultácií podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Uviedol, že v žalobe konkretizoval skutkové okolnosti, ktorými malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces, a že jednotlivé pochybenia správnych orgánov mohli byť odstránené práve prostredníctvom riadne vykonaných konzultácií. Zdôraznil, že konzultácie majú slúžiť na zabezpečenie participácie dotknutých subjektov a verejnosti na procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, a že ich realizácia je zodpovednosťou príslušného orgánu, ktorý je povinný oznámiť miesto, čas a spôsob ich vykonania.

24. Ďalej žalobca nesúhlasil s výkladom žalovaného týkajúcim sa § 23 ods. 1 správneho poriadku a uviedol, že poskytnutie elektronickej komunikácie alebo nahliadnutia do spisu nemôže nahrádzať povinnosť doručovať účastníkovi konania dokumenty, ku ktorým sa má vyjadriť. Žalobca sa vyjadril k argumentácii žalovaného o aplikácii § 16a vodného zákona a uviedol, že správne orgány nesprávne vyhodnotili právny režim navrhovanej činnosti, keď bez rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona dospeli k záveru, že navrhovaná činnosť nemá vplyv na stav vôd. Zdôraznil, že citované ustanovenie zakazuje povoliť činnosť bez predchádzajúceho posúdenia jej vplyvov na vody, a že jeho aplikáciu nemožno nahradiť inými postupmi.

25. Ďalší účastník konanie v rade 1. sa písomne vyjadril k replike žalobcu a vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 29.04.2021. Uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s vyjadrením žalovaného k žalobe, pričom zdôraznil, že jeho argumentácia sa v podstatnej miere zhoduje s argumentáciou, ktorú už uplatnil vo svojom predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 03.02.2021. Uviedol, že sa stotožňuje s názorom žalovaného a poukázal na príslušnú judikatúru.

26. Ďalší účastník v 2. rade nevyužil možnosť sa vyjadriť k žalobe a k replike žalobcu. Žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa k replike žalobcu.

IV. Relevantná právna úprava

27. Podľa prechodného ustanovenia v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté. 28. Podľa v relevantnom znení (ďalej len „“), na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 29. Podľa dného zákona, ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej

vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a sú splnené súčasne všetky tieto podmienky: uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody, dôvody úprav alebo zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú menovito uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia (§ 13) a environmentálne ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov, dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny vyplývajú z nadradeného verejného záujmu alebo prínosy z dosiahnutia cieľov podľa odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja a očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len „navrhovaná činnosť“) je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a. 30. Podľa § 16a ods. 1, 13, 14, 21 a 23 vodného zákona, pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti požiada fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „žiadateľ“) orgán štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, či ide o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b). Ak orgán štátnej vodnej správy rozhodne, že nejde o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b), žiadateľ je oprávnený podať návrh na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti. Ak orgán štátnej vodnej správy rozhodne, že ide o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b), žiadateľ požiada orgán štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, v ktorom orgán štátnej vodnej správy určí, či sa realizáciou navrhovanej činnosti splnia podmienky podľa § 16 ods. 6 písm. b) bodov 1 až 4. Ak sa v konaní preukáže, že žiadateľ realizáciou navrhovanej činnosti splní podmienky podľa § 16 ods. 6 písm. b) bodov 1 až 4, orgán štátnej vodnej správy v rozhodnutí zároveň určí, že sa navrhovaná činnosť môže realizovať. Povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku 13 alebo 21. 31. Podľa § 73 ods. 10 vodného zákona, rozhodnutia podľa § 16a ods. 13 a ods. 21 sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní navrhovanej činnosti; ak sa územné konanie pre navrhovanú činnosť nevyžaduje, tieto rozhodnutia sú podkladom ku konaniu o povolení navrhovanej činnosti. 32. Podľa § 80e ods. 1 vodného zákona, § 16a sa nevzťahuje na územné konanie pre navrhovanú činnosť alebo iné konanie o povolení navrhovanej činnosti začaté a právoplatne neskončené pred 15. marcom 2018. 33. Podľa § 21 ods. 1 písm. b/ a d/ vodného zákona, povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 b/ pri podzemných vodách na ich odber, ich akumuláciu, ich čerpanie na účel znižovania ich hladiny, umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou, na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 34. Na základe o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 07.062023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“). V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 bola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S správneho súdu. 35. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná (, ), bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ), zastúpenou advokátom ( ), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (, ), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( v spojení s ) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej

správy ( ), za splnenia procesných podmienok (/ ) vec prejednal dňa 13.02.2026 na pojednávaní, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 36. Žalobca v podanej žalobe uplatnil žalobné námietky smerujúce k porušeniu jeho procesných práv, námietky smerujúce k nesprávnej aplikácii ustanovení vodného zákona a absentujúcim konzultáciám podľa . Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcim sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa žalobcu neobsahuje uvedenie podstatných skutočností, z ktorých správny orgán vychádzal, vysporiadanie sa s námietkami žalobcu a správnu úvahu, ktorú správne orgány použili, správny súd uvádza, že išlo o námietky všeobecného charakteru. Žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, s ktorými námietkami sa správne orgány nevysporiadali a neupresnil, v čom považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Správy súd je v konaní podľa viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ktoré vymedzujú predmet súdneho prieskumu a určujú hranice, v ktorých je oprávnený preskúmavať zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Táto viazanosť však predpokladá, že žalobné body sú formulované určitým zrozumiteľným a konkrétnym spôsobom, tak aby z nich bolo zrejmé aké pochybenia žalobca správnemu orgánu vytýka a v čom spočíva tvrdená nezákonnosť. Žalobné body nemôžu byť formulované všeobecne, bez bližšej konkretizácie skutkových a právnych výhrad. Ak sú žalobné body formulované neurčito a nezrozumiteľne alebo iba v rovine všeobecných tvrdení bez označenia konkrétnych pochybení, súd nie je oprávnený domýšľať obsah žalobnej argumentácie a za žalobcu konštruovať dôvody nezákonnosti. Pokiaľ žalobca namieta porušenie povinnosti správneho orgánu vysporiadať sa s jeho námietkami a neoznačí, ktoré konkrétne námietky mali zostať opomenuté, súd nemôže takúto všeobecnú výhradu podrobiť vecnému preskúmaniu. Napriek takto všeobecne formulovanej námietke súd konštatuje, že žalovaný správny orgán a rovnako aj prvostupňový orgán sa v rámci napadnutého rozhodnutia a aj prvostupňového rozhodnutia náležite zaoberali námietkami vznesenými žalobcom. V prvostupňovom rozhodnutí sú uvedené všetky námietky žalobcu a ku každej námietke je uvedené jej vyhodnotenie a skutočnosť, či ju prvostupňový správny orgán považuje za opodstatnenú alebo nie. Námietky žalobcu boli vyhodnotené prevažne ako neopodstatnené, jedna pripomienka bola zapracovaná do podmienok vydaného prvostupňového rozhodnutia. Súd tiež konštatuje, že aj napadnuté rozhodnutie obsahuje vysporiadanie sa s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu, rovnako aj opis rozhodujúcich skutočností a správnu úvahu žalovaného. Súd z týchto dôvodov tejto žalobnej námietke neprisvedčil. 37. Ďalšou žalobnou námietkou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia z dôvodu porušenia jeho práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, a to z dôvodu, že mu nebola doručená kopia administratívneho spisu. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý sa touto námietkou podrobne zaoberal (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. ), z ktorej vyplýva, že správny orgán si splní svoju povinnosť, keď účastníkovi konania oznámi, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a umožní mu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ak účastník konania nevyužije svoje právo nahliadnuť do spisu, nie je možné konštatovať, že boli porušené jeho procesné práva. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol listom zo dňa 06.04.2020 upovedomený o tom, že má právo sa oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie a s možnosťou vyjadriť sa k nim v lehote 30 dní. Prvostupňový orgán v oznámení o možnosti oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia nepochybne umožnil žalobcovi uplatňovať jeho práva podľa správneho poriadku a tieto práva žalobcu v preskúmavanom konaní porušené neboli. Žalobca zároveň poukazoval na zákon o e–Governmente. V tej súvislosti súd poukazuje na ustanovenie , písm. c) tohto zákona, v ktorom je upravená výnimka z výkonu verejnej moci elektronicky, teda správny orgán nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov. Ak mal žalobca skutočne záujem oboznámiť sa so všetkými podkladmi pre rozhodnutie a vyjadriť sa k nim, mohol využiť svoje právo nahliadnuť do spisu pred správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj dostať kópie spisov a ich častí, čo však nevyužil. Súd preto konštatuje, že žalovaný nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia tejto otázky a túto žalobnú námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 38. Ďalšiu žalobnú námietku žalobca smeroval k nesprávnemu právnemu posúdeniu a použitiu ustanovenia a vodného zákona a namietal, že bolo potrebné viesť osobitné konanie a zabezpečiť rozhodnutie podľa vodného zákona, pričom bez takéhoto rozhodnutia nebolo možné spoľahlivo zistiť skutkový stav z hľadiska vplyvov navrhovanej činnosti na povrchové a podzemné vody. K tejto námietke súd uvádza, že táto otázka už bola viac krát posudzovaná zo strany Najvyššieho správneho súdu (porov. rozsudok Najvyššieho správneho súdu zo dňa 31.01.2024, sp.zn. ), ktorý uviedol, že záväzné stanovisko podľa vodného zákona nemusí byť podkladom pre napadnuté rozhodnutie a povinnosť postupovať podľa vodného zákona má navrhovateľ len v prípade, ak sa jedná o navrhovanú činnosť, ktorej obsah vymedzuje vodného

zákona. Takýmito činnosťami sú najmä projekty priamo súvisiace s vodným hospodárstvom (úprava, zmena alebo zriaďovanie koryta vodného toku, ochrana pred povodňami, projekty na akumuláciu a zadržiavanie vôd vodné elektrárne, odbery podzemných vôd, odkrytie hladiny podzemných vôd v dôsledku ťažby). Z administratívneho spisu nevyplýva, že umiestnenie predmetnej stavby možno považovať za takú činnosť, ktorá by bola spôsobilá ohroziť environmentálne ciele definované v § 16 vodného zákona, pred povolením ktorej by vznikla povinnosť požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie osobitného administratívneho rozhodnutia v zmysle § 16a vodného zákona. Súd tiež poukazuje na to, že samotný žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadnu skutkovú argumentáciu, pre ktorú by predmetná umiestňovaná stavba mala plniť atribúty navrhovanej činnosti podľa vodného zákona. Ani uvedenú námietku žalobcu súd nevyhodnotil ako dôvodnú. 39. Ďalšou námietkou žalobca namietal skutočnosť, že mu bolo znemožnené efektívne hájiť jeho záujmy podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii s Aarhuským dohovorom tým, že prvostupňový orgán mu v rozpore s § 63 zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie neumožnil zúčastniť sa konzultácie. Túto námietku žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval. S ohľadom na uvedené súd túto žalobnú námietku posúdil ako nezrozumiteľnú, nakoľko predmetom konania pred prvostupňovým orgánom nebola otázka posudzovania vplyvov na životné prostredie. Nestačí, ak žalobca namietal neuskutočnenie konzultácie bez toho, aby súčasne uviedol konkrétne dôvody majúce vplyv na spôsob meritórneho rozhodnutia, ktoré mali byť predmetom konzultácie, a neboli, resp. nemohli byť v konaní (alebo aj pred jeho začatím) zistené. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.05.2024, sp.zn. ). Prvostupňový správny orgán vychádzal z rozhodnutia Ministerstva životného prostredia č. 10680/2019-1.7/lb-R; 66418/2019 zo dňa 04.12.2019 zo zisťovacieho konania, ktorým Ministerstvo životného prostredia ako príslušný orgán podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie rozhodol, že navrhovaná zmena činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Keďže toto rozhodnutie bolo podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, ktorým bol prvostupňový orgán a rovnako aj žalovaný viazaný, a toto rozhodnutie nie je predmetom prieskumu v tomto konaní, súd nemohol vyhovieť ani tejto žalobnej námietke. 40. Na základe uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil námietkam žalobcu a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa ju zamietol. 41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol. Ďalším účastníkom konania nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im vznikol nárok na náhradu trov konania, súd im preto podľa náhradu trov konania nepriznal, zároveň nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie náhrady ďalších trov konania. 42. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech ( ). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle . Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa žalovaným Centrum právnej pomoci.