Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1P-17-2026.pdf
PDF · 90.97 KB
Case nature
Subarea
1P/17/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa matky A. A., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom B. XXXX/XX, C. a otca D. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom A. XXXX/XX, C., právne zastúpeného E. A. F. & G., H., I.: XX XXX XXX, H. H. H. X, C. C., A. D. J. K. G., advokátky a konateľky, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6. februára 2026 sa navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil jeho styk s maloletým dieťaťom. Svoj návrh odôvodnil tým, že o maloletú sa vždy staral v rámci svojich otcovských možností. Pozná každodenné návyky maloletej, ako aj to, čo má maloletá rada. Taktiež jej pomáhal so školou, ale hlavne vždy rád trávil voľný čas s maloletou, kedy ju viedol k rôznym športovým aktivitám, ako je lyžovanie, bicyklovanie. Naučil maloletú plávať, lyžovať, bicyklovať, ale podieľal sa aj na každodenných bežných povinnostiach. S maloletou mal navrhovateľ vždy dobrý vzťah, avšak dodáva, že do ich vzťahu vždy vstupovala matka maloletej. Aj keď maloletá trávila viac času s navrhovateľom a bola spokojná v rámci rôznych aktivít, matka maloletej sa vždy ako keby následne uisťovala o svojom prioritnom vzťahovom postavení k maloletej. Navrhovateľ si všimol, že matka v priebehu posledných dvoch rokov takýto stav stupňovala, kedy sa o navrhovateľovi pred maloletou negatívne vyjadrovala, čo malo neskôr za následok, že maloletá sa spontánne netešila z jednotlivých činností, ktoré predtým spolu vykonávali s potešením a radosťou. V podstate maloletá vždy očakávala, keď bola s navrhovateľom, akési odsúhlasenie matkou, že je to v poriadku. Navrhovateľ ďalej uviedol, že aj napriek tomu, že je dôchodcom, je aktívny človek, ktorý sa každodenne venuje športu, či už turistike, cyklistike alebo lyžovaniu. Z toho dôvodu si nemyslí, že faktor rozdielu jeho veku a veku maloletej by medzi nimi spôsobil akúsi priepasť. Navrhovateľ tvrdí, že v ich rodine sa nikdy neudiala taká udalosť, ktorá by mohla mať objektívne za následok to, že by ho maloletá odmietala. Preto si nevie vysvetliť to, že od decembra 2025, kedy matka s maloletou opustila ich spoločnú domácnosť, mu matka zakazuje stretnúť sa s dcérou, ktorú navrhovateľ nemá vôbec možnosť vidieť. Matka mu maloletú nedala ani počas vianočných sviatkov, kedy aj on chcel tráviť tento čas s dcérou, ktorú ľúbi. Navrhovateľ to veľmi ťažko nesie a nerozumie takémuto postoju matky, ktorý nemá odraz v žiadnej nimi prežitej skutočnosti. Navrhovateľ tak prostredníctvom svojej právnej zástupkyne kontaktoval matku maloletej, za účelom prípadnej rodičovskej dohody, ako aj nastavenia režimu stretávania sa s maloletou. Z uvedených e-mailov medzi matkou a právnou zástupkyňou vyplýva, že bez autoritatívneho rozhodnutia súdu sa k maloletej nevie navrhovateľ dostať. Navrhovateľ má za to, že ak sa neodkladným opatrením neupraví jeho styk s maloletou, dôjde tak k pretrhnutiu väzieb medzi nimi a k odcudzeniu maloletej vo vzťahu k navrhovateľovi. Matka navrhovateľovi vôbec neumožňuje stretnúť sa s maloletou. Navrhovateľ
vo svojom návrhu uvádza, že o maloletú sa nie len chce starať, ale zároveň sa o ňu aj vie postarať a má na to vytvorené aj všetky bytové podmienky.
2. Súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno (ďalej len „ úrad“) o vykonanie sociálneho zisťovania v rodine maloletých detí. Úrad dňa 11. februára 2026 vykonal sociálne zisťovanie v domácnosti matky maloletého dieťaťa. Matka maloletej býva v spoločnej domácnosti spolu s maloletou, so starými rodičmi maloletej a so sestrou matky maloletej, ktorá tam tiež žije so svojou maloletou dcérou. Bývajú v rodinnom dome vo vlastníctve starých rodičov maloletej. Maloletá má v domácnosti matky samostatnú detskú izbu, v ktorej má priestor na prípravu do školy, na oddych, hru a pokojný spánok. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí. Počas spoločného života s navrhovateľom sa rodinný režim musel v plnej miere prispôsobovať len potrebám a záujmom otca. Keď chcel ísť lyžovať, muselo sa ísť lyžovať, inak bola tichá domácnosť. Podľa slov matky, maloletá nikdy nemala priestor na presadenie vlastných želaní a pri akomkoľvek prejave vlastného názoru bola otcom verbálne potláčaná a zastrašovaná zatvorením do kotolne. Otec kládol na maloletú neprimerané nároky, najmä v oblasti športu, čo viedlo k postupnému prehlbovaniu citovej bariéry. Matka ďalej uviedla, že hoci v domácnosti nedochádzalo k fyzickému násiliu, psychický nátlak bol prítomný na dennej báze. Maloletá na naliehanie matky, aby sa s otcom stretávala začne vykazovať známky strachu, ktoré gradovali až do extrémnych verbálnych vyjadrení o zabití otca v prípade vynúteného styku s ním. Z dôvodu týchto obáv matka vyhľadala odbornú pomoc psychológa. Maloletá sa otcovi aktívne vyhýba, čo vyústilo až do jej neúčasti na školskom lyžiarskom výcviku z obavy z možného náhodného stretnutia. Matka zdôraznila, že styk dcéry s otcom nezakazuje, avšak maloletá ho rázne odmieta. Uvedená situácia má pravdepodobne dopad aj na jej zdravotný stav, nakoľko býva častejšie chorá. Následne bol vykonaný rozhovor aj s maloletou. Maloletá uviedla, že sa už cíti lepšie. Pri zameraní rozhovoru na otca, maloletá viditeľne znervóznela. Maloletá uviedla, že sa s otcom nechce stretávať. Podľa jej slov bol na ňu otec zlý už počas spoločného bývania. Často po nej kričal a nútil ju do vecí, ktoré robiť nechcela. Keď sa otcovi ráno pozdravila, nikdy jej neodpovedal, len kývol hlavou. Z tohto prístupu bývala v napätí, čo jej spôsobovalo bolesti brucha. Ďalej spomenula, že keď bola s otcom sama a nechutilo jej jesť, musela sedieť pri stole dovtedy, kým všetko nezjedla. Z otca má strach. Kedykoľvek sa s ním chcela rozprávať, ignoroval ju alebo ju poslal preč. Rovnako reagoval, keď s ním nechcela ísť lyžovať, vždy sa nahneval a kričal. Jedinú peknú spomienku na otca má na spoločné hádzanie si lopty, vtedy sa maloletá cítila dobre. Úrad uviedol, že maloletá sa otca viditeľne bojí a kontakt s ním odmieta z obavy, že by na ňu opäť kričal. Maloletá tiež uviedla, že ju otec nie raz urážal kvôli známkam v škole, údajne jej povedal, že je sprostá a mala by sa viac učiť. Taktiež jej vyhadzoval na oči, že je tučná a mala by schudnúť, nie sedieť na zadku. S učením jej otec nepomáhal, spomenula si len na jeden prípad, aj to mala úlohu nesprávne a musela ju prerábať. Na otázku, či by sa s otcom stretla aspoň za prítomnosti matky na neutrálnom mieste, nie v dome v ktorom bývali, odpovedala rázne nie. Vyjadrila obavu, že by otec v takom prípade kričal nielen na ňu, ale aj na matku. Dňa 11. februára 2026 bolo zároveň vykonané sociálne zisťovanie v domácnosti otca maloletého dieťaťa. Otec býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Aj po odchode maloletej z domácnosti, má u otca maloletá stále vytvorený priestor na oddych, hru, prípravu do školy a pokojný spánok. Otec maloletej na svojom návrhu naďalej trvá. Uvádza, že keďže sa nevie k maloletej dostať, musel situáciu riešiť súdnou cestou. Maloletú sa vždy snažil viesť k športu, čo sa mu najskôr darilo, no neskôr sa maloletá odmietala zúčastňovať spoločných športových aktivít. Otec uviedol, že v tom čase mal viac voľna ako matka a maloletej sa aktívne venoval a vodieval ju do školy i zo školy. Maloletú nikdy neudrel, iba na ňu zvýšil hlas, ak robila niečo, čo ju ohrozovalo. Spomenul incident, keď sa s ním maloletá prestala rozprávať, pretože nebolo po jej vôli, vtedy sa s ňou prestal rozprávať aj on, aby si uvedomila dôsledky svojho správania. Podľa otca je maloletá dobré dieťa, domnieva sa však, že je ovplyvňovaná svojou matkou. Vždy mal pocit, že matke prekážalo, ak s maloletou vychádzal o niečo lepšie než ona. Matka podľa neho nikdy nedovolila, aby trávili čas osamote, vždy musela byť prítomná. Na otázku, kam chcel brať maloletú bez prítomnosti matky, uviedol príklad lyžovačky. Čo sa týka kontaktu s maloletou, uviedol, že jej píše, no ona mu vždy odpovedá hrubo, na čo on nie je zvyknutý. Na otázku o jeho komunikácii s matkou odpovedal, že spolu nekomunikujú, nakoľko nevie, čo by jej mal povedať. v rozhovore uviedol, že má dosť rokov, vychované dve dospelé deti a toľko svojich športových aktivít, že nie je v jeho záujme maloletú vychovávať. Napriek tomu zdôraznil, že je v záujme maloletej, aby udržiavala kontakt a budovala si vzťah s oboma rodičmi. V rámci rozhovorov s rodičmi maloletého dieťaťa im bola poskytnutá možnosť odbornej pomoci prostredníctvom Centra pre deti a rodiny Valaská, ktorá by bola zameraná na nápravu komunikácie medzi rodičmi ako aj nápravu, poprípade zistenie odmietavého postoja dcéry k otcovi. Obaja rodičia s
uvedeným súhlasili, preto na základe odporúčania Úradu bude do rodiny zapojené Centrum pre deti a rodiny Valaská.
3. V rodine bola zhodnotená situácia maloletého dieťaťa a úradom stanovená miera ohrozenia. V sociálnej a ekonomickej oblasti, ako aj v oblasti vývinových potrieb nie je maloleté dieťa v ohrození. V oblasti komunikácie a vzťahov je maloleté dieťa v ohrození, keďže rodičia medzi sebou neudržiavajú žiaden kontakt a absentuje u nich výmena podstatných informácii týkajúcich sa dieťaťa. Zo strany otca je zjavná snaha o interakciu len s maloletou, no tá ju však opakovane a rázne odmieta. Maloletá sa taktiež vyhýba priamemu kontaktu s otcom, zatiaľ čo s matkou má vybudovaný plnohodnotný vzťah. V oblasti starostlivosti rodičov o maloleté dieťa neboli zistené nedostatky. Maloleté dieťa má u matky zabezpečené všetky základné a materiálne potreby a o maloleté dieťa sa stará najlepšie, ako vie, rozumie jej potrebám a v neposlednom rade vie na ne aj adekvátne reagovať. Matka, ako aj starí rodičia sa snažia maloletej zabezpečiť všetko potrebné, vytvárajú jej bezpečné a podnetné prostredie, v ktorom vyrastá. Maloleté dieťa počas rozhovoru pôsobilo pokojným dojmom, pokým jej neboli kladené otázky na otca, v komunikácii bolo otvorené a na položené otázky odpovedalo bezprostredne, bez dlhého uvažovania. Nejavilo známky zanedbanej starostlivosti, ani fyzického či psychického zneužívania. Po zhodnotení situácie v rodine, na základe sociálneho zisťovania v domácnosti matky, ako aj otca, rozhovoru s rodičmi a maloletým dieťom, bola určená miera ohrozenia – BEZ OHROZENIA, keďže v súčasnosti nie je jej život, zdravie, priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin ohrozený. Z uvedených skutočností vyplýva, že život maloletého dieťaťa nie je priamo ohrozený v žiadnej oblasti, s výnimkou komunikačnej. Táto bariéra vychádza výlučne z nefungujúcej vzájomnej komunikácie medzi rodičmi. Keďže matke záleží na zlepšení vzťahu medzi dcérou a otcom, na základe nášho odporúčania bude do rodiny zapojené Centrum pre deti a rodiny Valaská. Matka maloletej v styku s otcom nebráni, avšak dcéra akúkoľvek komunikáciu a styk s otcom odmieta.
4. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
9. Podľa § 361 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
14. Súd zo spisového materiálu zistil, že rodičia t. č. nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o maloleté dieťa a nežijú v spoločnej domácnosti, vzhľadom na to, že matka spolu s maloletým dieťaťom v decembri 2025 odišla zo spoločnej domácnosti. Na tunajšom súde prebieha aj konanie, sp. zn. 1P/11/2026, v ktorom sa matka maloletého dieťaťa domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, kde žiada, aby maloleté dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti. O uvedenom návrhu matky maloletého dieťaťa ešte nebolo rozhodnuté, keďže matka bola súdom vyzvaná na opravu a doplnenie svojho návrhu. Na tunajšom súde prebieha aj konanie, sp. zn. 1P/16/2026, v ktorom sa otec maloletého dieťaťa, teda navrhovateľ, domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. O uvedenom návrhu zatiaľ nebolo rozhodnuté. 15. Zo sociálneho zisťovania mal úrad preukázané, že maloleté dieťa nie je ohrozené v oblasti sociálnej, ekonomickej, ani v oblasti vývinových potrieb. V starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené nedostatky. Teda po zhodnotení situácie v rodine bola maloletému dieťaťu stanovená miera ohrozenia – BEZ OHROZENIA. Keďže súd nezistil dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh otca s poukazom na § 328 ods. 1 CSP zamietol. 16. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa vyplýva, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, obmedzí sa len na osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver, z ktorého možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov. Účelom neodkladného opatrenia je rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Záujem maloletého dieťaťa však musí byť pri rozhodovaní vždy dominantný. Uvedené potvrdil aj Krajský súd v Žiline svojim uznesením zo dňa 20. januára 2026, sp. zn. 14CoP/247/2025, kedy uviedol, že súd nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ teda musí opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojenými listinnými dôkazmi hodnoverne presvedčiť súd o potrebe neodkladnej procesnej ochrany , čiže preukázať naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu potreby nároku vo veci samej. Zároveň je dôležité zaoberať sa aj tým, či navrhované neodkladné opatrenie, ktoré má len dočasný charakter, nevytvorí nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktorého využitie má prednosť pred neodkladným opatrením. 17. Z návrhu navrhovateľa nemá súd náležite osvedčené, že by tu boli dôvody na potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania neodkladným opatrením. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nenariaďuje pojednávanie. Súd vychádza zo skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorých musí byť osvedčené, že situácia v rodine maloletého dieťaťa vyžaduje naliehavú a bezodkladnú úpravu pomerov účastníkov konania. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd nemal za preukázané, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bol neodkladným opatrením upravený styk navrhovateľa s maloletým dieťaťom. Súd vychádza aj z vyššie uvedenej správy úradu, kedy úrad jednoznačne zhodnotil, že maloleté dieťa nie je ohrozené na živote. Podstatné pre súd pri nariadení neodkladného opatrenia je skutočnosť, či je maloleté dieťa v ohrození na živote a či boli zistené závažné nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa. Keďže súd, opierajúc sa o správu úradu, má za to, že maloleté dieťa nie je ohrozené na živote a v starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené závažné nedostatky, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 18. Zároveň súd dodáva, že vníma obavy otca maloletého dieťaťa, zároveň však vníma aj správu zo sociálneho zisťovania vykonanú úradom, predovšetkým časť, v ktorej úrad píše o rozhovore s maloletou. Z tohto rozhovoru vyplýva, že maloletá má z otca strach. Na základe vyššie uvedeného tak vyplýva, že samotné posudzovanie vzťahu maloletej a jej otca môže byť predmetom dokazovania až vo veci samej, kde je možné objektívne zistiť príčiny prečo maloletá odmieta styk so svojím otcom, prečo s ním odmieta tráviť viac času a ako by mal styk prebiehať. Takéto dokazovanie nemožno vykonať v lehote, ktorá je určená na rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení. Keďže súd nezistil dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh otca s poukazom na § 328 ods. 1 CSP zamietol. 19. Súd na záver uvádza, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení neznamená, že takto súd rozhodne aj vo veci samej. Tu sa súd opäť opiera o rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. januára 2026, sp. zn. 14CoP/247/2025, kedy Krajský súd v Žiline uviedol, že aktuálne rozhodnutie o neodkladnom opatrení neprejudikuje, teda nepredznamenáva rozhodnutie súdu vo veci samej. Rozhodnutie vo veci samej bude vydané po vykonaní náležitého šetrenia a dokazovania potrebného pre zistenie skutočného stavu veci. 20. Súd tiež apeluje na rodičov, aby naplno využili odbornú pomoc zameranú na nápravu komunikácie medzi nimi, ako aj na nápravu, poprípade zistenie dôvodov odmietavého postoja maloletej k otcovi, zabezpečenú Centrom pre deti a rodiny Valaská, ktorú im ponúkol úrad a rodičia s tým súhlasili.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu, pracovisko Brezno, Kuzmányho 4, 977 01 Brezno na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).