Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Pc-44-2025.pdf
PDF · 74.48 KB
Case nature
Area
Subarea
7Pc/44/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťaťa: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, oddelenie sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, 093 01 Vranov nad Topľou, na návrh matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, proti odporcovi - mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté: C. B., nar. XX.XX.XXXX, E. F. XXX, o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd u r č u j e, že C. B., G. H. XXXXXX/XXXX nie je otcom mal. A. B., G. H. XXXXXX/XXXX, narodenej z matky C. D., rod. č. XXXXXX/XXXX.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka, matka maloletého dieťaťa, sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 04.12.2025 domáhala zapretia otcovstva k maloletému dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, že dôvodom na zapretie otcovstva je právny a biologický fakt, že uvedený otec v rodnom liste nie je biologickým otcom dieťaťa. Biologický otec, s ktorým pred rozvodom matka žila v jednej domácnosti, ako druh a družka v I., ( je pravdepodobne) D. F., nar. XX.XX.XXXX.
2. Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.
3. Kolízny opatrovník odporučil podanému návrhu vyhovieť a zosúladiť skutočný stav so skutkovým stavom.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaným návrhom s jeho prílohami a to rodným listom maloletého dieťaťa, rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp.zn. 15P/118/2025, správou kolízneho opatrovníka, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 6Pc/24/2024, výpoveďou navrhovateľky a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:
5. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že zapísaný otec dieťaťa, C. B., keď ešte boli manželia, pracoval v H.. Ona si počas jeho pobytu v H. našla iného partnera. Keď sa vrátil jej manžel domov, ona už bola dva mesiace tehotná s D. F.. S manželom žila oddelene od 05.05.2024. Od tohto dátumu sa k sebe nevrátili ani spolu intímne nežili. D. F. uznáva, že je otcom maloletej. Vyjadril sa tak na Okresnom súde v Trebišove, pri určení mena.
6. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nežiadal odročiť pojednávanie. Predvolanku spolu s písomnosťami si prevzal dňa
7. Z predloženého rodného listu maloletého dieťaťa vyplýva, že bolo zapísané dieťa, meno neurčené B., nar. XX.XX.XXXX, a boli zapísaní rodičia matka: C. D., G. D. a otec: C. B., G. B., nar. XX.XX.XXXX.
8. Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 15P/118/2025 zo dňa 31.10.2025 vyplýva, že mal. dieťaťu D. J. B., nar. XX.XX.XXXX bolo určené meno A..
9. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 20.01.2025 vyplýva, že mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX pochádza zo vzťahu matky, C. D., nar. XX.X.XXXX a otca, C. B., nar.XX.X.XXXX. Matka býva v obecnom sociálnom byte v obci E. F., kde sa vrátila v auguste 2025. V spoločnej domácnosti žije matka s mal. dieťaťom, svojimi rodičmi a slobodným bezdetným bratom. Bola manželkou C. B., s ktorým rozviedli sa. V máji 2024 odišla žiť k novému partnerovi, D. F., do mesta I.. Z ich družného vzťahu sa 11.8.2025 narodila mal. A.. Keďže od právoplatného rozsudku o rozvode manželstva neprešlo 300 dní, ako otec v rodnom liste bol uvedený bývalý manžel matky, C. B.. Matka sa s druhom, D. F., ešte v auguste 2025 po hádke rozišla a vrátila sa do domácnosti do obce E. F., kde žije aj teraz. D. F. údajne svoje otcovstvo k maloletému dieťaťu uznáva.
10. Z rozsudku z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6Pc/24/2024 zo dňa 09.01.2025 vyplýva, že súd rozviedol manželstvo C. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX( zapísaní rodičia maloletej v rodnom liste). Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.02.2025. Z obsahu tohto spisu vyplýva, že návrh na rozvod manželstva podal C. B. dňa 3.7.2024, ktorý v odôvodnení návrhu uviedol, že býval s manželkou v spoločnej domácnosti, avšak na jar v roku 2024 sa jeho manželka odsťahovala do I. a už sa k nemu nevrátila, kde sa zoznámila so svojim druhom.
11. Podľa § 37 Civilného mimosporového poriadku, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
12. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
13. Podľa § 85 ods. 1 zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
14. V zmysle § 86 ods. 1 zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
15. V zmysle § 87 ods. 1 zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
16. V zmysle § 88 ods. 1 a 2 zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh na zapretie otcovstva je dôvodný a preukázaný, a podaný v zákonnej lehote. Maloletá A. B. sa narodila dňa XX.XX.XXXX, teda potom, čo matka nežila s odporcom v jednej domácnosti už viac ako jeden rok. Keďže sa maloletá A. B. narodila v čase do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva, podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine za otca dieťaťa sa považuje manžel matky C. B. a tento bol aj zapísaný do rodného listu dieťaťa ako jeho otec. Matka vylúčila, že by odporca mal byť otcom maloletého dieťaťa, v tom čase sa intímne stýkala so svojim druhom D. F.. Taktiež z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6Pc/24/2024 mal súd za preukázané, že odporca vo svojom návrhu na rozvod manželstva uviedol, že manželka od neho odišla v jari 2024 a už sa k nemu nevrátila.
18. Po dokazovaní vykonanom v tomto súdnom konaní mal súd za preukázané, že matka dieťaťa v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa už nežila v spoločnej domácnosti so svojím vtedajším manželom C. B., neudržiavala s ním intímny vzťah, preto súd návrh na zapretie otcovstva považoval za preukázaný a podanému návrhu vyhovel.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 Civilného sporového poriadku ,podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.