Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_63Ek-864-2019.pdf
PDF · 81.03 KB
Case nature
Subarea
63Ek/864/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: INGEMA s.r.o., so sídlom Hlivištia 23, 073 01 Hlivištia, IČO: 36 575 411 v konaní zast.: JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 2.397,60 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Stanislava Moskviča so sídlom exekútorského úradu Floriánova č. 2, 080 01 Prešov pod sp. zn. XXXXX XXX/XX, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/864/2019 zo dňa 26. 11. 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/864/2019 zo dňa 26. 11. 2025 z a m i e t a.
II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/864/2019 zo dňa 26. 11. 2025 n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/864/2019 zo dňa 26. 11. 2025 vyššia súdna úradníčka zamietla námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že sa oboznámila s podanými námietkami, pričom ich podstatou je predovšetkým tvrdenie, že poverený súdny exekútor nepostupoval správne, keď danú exekúciu zastavil v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku s argumentom, že súdny exekútor nezistil majetkové pomery povinného dostatočne, spoľahlivo alebo v potrebnom rozsahu. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou preskúmal tvrdenia oprávneného, ktoré uviedol v podaných námietkach a dospela k záveru, že námietky oprávneného nie sú dôvodné. Ďalej uviedla, že preskúmala predloženú Správu o vykonaných úkonoch a zisteniach majetku povinného zo dňa 30.10.2024, pričom v zmysle ustanovenie § 59 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor na zisťovanie majetku povinného použije najmä údaje a zistenia vyplývajúce z registrov, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. O svojich zisteniach je súdny exekútor povinný informovať oprávneného prvou správou najneskôr do troch mesiacov od začatia exekúcie a všetky ďalšie správy podať po 180 dňoch od predchádzajúcej správy. Oprávnený v podaných námietkach namietal, že súdny exekútor nezisťoval majetok povinného priebežne, dostatočne a to najmä z dôvodu, že nevykonal ohliadku trvalého bydliska povinného. Z predloženej správy vyplýva, že súdny exekútor vychádzal zo starších lustrácii datovaných ku dňu 14.09.2018, t. j. ešte pred vydaním poverenia v tejto exekučnej veci, keďže je voči povinnému vedených viacero exekúcii. Následne po doručení poverenia dňa 19.06.2019, súdny exekútor vykonal lustrácie dňa 24.06.2019, pričom ďalšie lustrácie vykonával priebežne každý 1-2 mesiace. Počas trvania exekúcie sa súdnemu exekútorovi nepodarilo zistiť žiadny zexekvovateľný majetok, hnuteľný či nehnuteľný, alebo iné majetkové práva, v spojení so skutočnosťou, že povinný nie je poberateľom dôchodku, dávok či úrazovej renty. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou mal za preukázané, že súdny exekútor konal s patričnou odbornou starostlivosťou, lustrácie vykonával priebežne a často. V tomto bode súčasne súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou skonštatoval, že na základe vykonaných úkonov
za účelom zistenia majetku povinného ako aj skutočnosti, že voči povinnému viedol poverený súdny exekútor viaceré exekúcie, mal súdny exekútor dobrú a ucelenú vedomosť o majetkových pomeroch povinného, ergo zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) bolo založené na reálnom a dostačujúcom zisťovaní súdneho exekútora v súlade so zákonom. Čo do námietky oprávneného, že súdny exekútor nevykonal ohliadku trvalého pobytu povinného, súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou uviedol, že uvedené ešte nezakladá prekážku, ktorá by zapríčinila nemožnosť zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného. Skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora. Súdny exekútor je povinný zisťovať zákonom upraveným spôsobom v priebehu exekúcie všetky možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného v priebehu exekúcie, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov osoby povinnej patrí do kompetencie súdneho exekútora. Berúc do úvahy, že ustanovenie § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku stanovuje 5-ročnú lehotu, ktorá začala plynúť dňa 20.06.2019, pričom sa súdnemu exekútorovi do dňa uplynutia tejto lehoty nepodarilo vymôcť žiadne finančné prostriedky, respektíve že v predmetnej exekúcii nebol u povinného zistený taký majetok, a to hnuteľný, nehnuteľný, či iné majetkové práva, ktoré by mohol súdny exekútor postihnúť výkonom exekúcie, súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou vyjadril názor, že súdny exekútor v rámci výkonu predmetnej exekúcie postupoval s patričnou odbornou starostlivosťou a postupoval v zmysle zákona, keď danú exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Pre uvedené preto súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou nevzhliadol také dôvody, pre ktorého by mal námietkam oprávneného vyhovieť a upovedomenie o zastavení exekúcie zrušiť. Vzhľadom na uvedené súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou skonštatoval, že súdny exekútor postupoval správne a v súlade so zákonom, keď podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku danú exekúciu zastavil.
2. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka doručil oprávnený tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, pričom navrhol, aby súd v zmysle § 250 ods. 2 CSP napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na nové konanie. Podanú sťažnosť odôvodnil opätovne (rovnako námietky proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie) predovšetkým tým, že povinný disponuje, resp. môže disponovať majetkom, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Súdny exekútor podľa názoru oprávneného bezdôvodne nevykonal obhliadku miesta trvalého bydliska povinného. Podľa názoru oprávneného súdny exekútor po celý čas výkonu exekúcie nedostatočne zisťoval rozsah zexekvovateľného majetku. Považoval za neakceptovateľné, že pre zastavenie exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku postačuje relatívna nemajetnosť povinného, pričom tento výklad súdu je podľa názoru oprávneného v rozpore so zásadou proporcionality a výrazne znevýhodňuje oprávneného.
3. Súdny exekútor s podanou sťažnosťou nesúhlasil a stotožnil sa s rozhodnutím súdu.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
12. V tomto smere treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka dostatočne a správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnila, pričom sa vysporiadala so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.
13. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky sudca len skutočne nad rámec dopĺňa, že právne posúdenie zisteného skutkového stavu veci závisí od výkladu formulácie zákonného ustanovenia, cit.: „...nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy... ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora“. Sudca, rozhodujúc o sťažnosti, má za to, že pojem „zistenie majetku alebo príjmov“ predpokladá stav, pri ktorom zistený majetok, po jeho odbornom zhodnotení súdnym exekútorom, bude postačovať aspoň na úhradu trov súdneho exekútora. Nakoľko v danom prípade súdny exekútor nezistil a nezaexekvoval majetok povinného, teda nepostihol majetok povinného, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekútora, bol, podľa názoru sudcu, daný dôvod pre vydanie Upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že v priebehu exekúcie (po dobu piatich rokov), resp. od posledného zexekvovania majetku, na majetok povinného, fyzickej osoby, nebol zistený majetok, či príjmy, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného (alebo aspoň uhradiť trovy exekúcie). Pokiaľ oprávnený v námietkach aj v sťažnosti uviedol, že majetkové pomery povinného umožňujú postihnutie majetku, napríklad miestnym zisťovaním hnuteľných vecí, uvedené bez ďalšieho nemá za následok preukázanie majetku povinného v takom rozsahu, ktorý by umožňoval úhradu aspoň trov exekúcie. Súdny exekútor spolu s námietkami dostatočne preukázal úkony, ktoré vykonal a ktoré viedli k záveru, že nebol zistený majetok, ktorý by bol súdnym exekútorom v exekúcii postihnuteľný. Skutočnosť, že sa s uvedenými závermi oprávnený nestotožňuje nemá za následok bez ďalšieho dôvod na zrušenie súdnym exekútorom vydaného Upovedomenia o zastavení exekúcie. Oprávnený môže opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie a opätovne očakávať vedenie exekúcie na majetok povinného minimálne po dobu piatich rokov, počas ktorých môže dôjsť k zmenám v majetkových pomeroch povinného. Súdny exekútor, ani súd, nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.
14. Rovnako sudca dodáva, že dokazovať neexistenciu exekvovateľného majetku nie je možné. Možné je iba preukázať, kedy a aké úkony súdny exekútor vykonal, a pokiaľ sú dostatočné a neviedli k zisteniu majetku, alebo príjmov, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, potom má uvedené za následok skutkový stav, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Súdny exekútor preukázal vykonanie úkonov smerujúcich
k zisteniu majetku, ktoré súd považuje za dostatočné na preukázanie skutkového stavu, podľa ktorého sa nepodarilo zistiť majetok, alebo príjmy povinného, ktoré by umožňovali čo i len čiastočné vymoženie pohľadávky.
15. Preskúmaním upovedomenia o zastavení exekúcie, sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky, exekučného titulu a jednotlivých skutkových okolností, dospel sudca k záveru, že zastavenie exekúcie voči povinnému je dôvodné, nakoľko povinný nedisponuje majetkom, z ktorého by bolo možné čo i len čiastočne uspokojiť nárok oprávneného a súdneho exekútora, a preto sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a preto bol daný dôvod podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku na vydanie Upovedomenia o zastavení exekúcie.
16. O trovách konania oprávneného o podanej sťažnosti rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).