Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cb/125/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne PHYSIO-TECH s. r. o, so sídlom Námestie Martina Benku 6302/15, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 56 151 349, zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad 058 01, IČO: 44 250 029, proti žalovanej Red Post, s. r. o., so sídlom Pri starej prachárni 133/16, Bratislava 831 04, IČO: 44 115 504, zastúpenej Advokátska kancelária Mišík, s. r. o., so sídlom Zelinárska 4, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 08, IČO: 36 862 746, o zaplatenie 690,02 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 690,02 eura s príslušenstvom a požadovala aj náhradu trov konania. Tvrdila, že jej na základe potvrdenej objednávky z 31.07.2025 mali byť poskytnuté služby distribúcie letákov žalovanou podľa vopred dohodnutého distribučného plánu pre Záhorskú Bystricu a Stupavu v počte 7.410 kusov, distribúcia ktorých sa mala uskutočniť v dňoch 11. až 13.08.2025. Následne bola vystavená za služby faktúra č. 0483/2025 v sume 416,96 eura, ktorá bola riadne a včas žalobkyňou uhradená. Z dôvodu rozporu deklarovaných služieb v rozsahu ich poskytnutia oproti skutočnému stavu, žalobkyňa uplatnila reklamáciu rozsahu dodaných služieb o nedoručení letákov 14.08.2025. Žalovaná 18.08.2025 čiastočne reklamáciu uznala a vykonala na dvoch adresách opakované doručenie. V tomto prípade išlo o dve poštové schránky v rodinných domoch, v ktorých býva štatutárny zástupca žalobkyne, resp. jemu blízke osoby. Dňa 20.08.2025 žalobkyňa uplatnila opakovane reklamáciu z dôvodu nedodania služieb distribúcie letákov v dohodnutom rozsahu, ktorú žalovaná odmietla s odôvodnením, že neeviduje plošné zlyhanie v distribúcií. Listom z 28.08.2025 žalobkyňa vyzvala žalovanú na predloženie GPS záznamov, k čomu sa žalovaná nevyjadrila. Listom z 24.09.2025 žalobkyňa od zmluvy odstúpila a žiadala od žalovanej vrátiť poskytnuté plnenie, vrátane náhrady škody. Žalovanej bolo doručené odstúpenie od zmluvy 29.09.2025. Žalovaná e-mailom z 30.09.2025 dodatočne zaslala fotodokumentáciu, ktorá zobrazuje letáky žalobkyne buď samostatne, alebo v zväzkoch s inými letákmi. Tieto fotografie nie je možné považovať za preukázanie distribúcie letákov v počte 7.410 kusov. Žalovaná dodala žalobkyni plnenie s vadami, keď plnenie nedodala v rozsahu aspoň 90 %, v dôsledku čoho porušila zmluvné povinnosti podstatným spôsobom. Uplatnila si voči žalobkyni nárok v sume 416,96 eura titulom bezdôvodného obohatenia, t. j. plnenie poskytnuté žalobkyňou žalovanej na úhradu faktúry č. 0483/2025 spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,15% ročne odo dňa 30.09.2025 do zaplatenia. Zároveň si uplatnila nárok v sume 273,06 eura titulom náhrady škody, ktorú žalovaná

spôsobila porušením jej zmluvnej povinnosti plniť riadne a včas, a ktorá vznikla žalobkyni za tlač letákov nedoručených žalovanou, podľa faktúry č. 12250636 spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,15% ročne odo dňa 30.09.2025 do zaplatenia. Tvrdenia preukazovala výpisom zo sledovania zásielok, predžalobnou výzvou, elektronickou komunikáciou, faktúrou č. 0483/2025, všeobecnými obchodnými podmienkami žalovanej.

2. Na základe tvrdení žalobkyne a predložených listinných dôkazov vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz sp. zn. z 30.10.2025, ktorým návrhu žalobkyne vyhovel v celom rozsahu

3. Voči vyššie označenému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. Nárok žalobkyne neuznala v celom rozsahu. Podľa žalovanej žalobkyňa dostatočne nepreukázala vznik a existenciu záväzku žalovanej. Potvrdila, že zo strany žalobkyne došlo k objednávke služieb poskytovaných zo strany žalovanej, a to na základe písomnej záväznej objednávky z 31.07.2025, č. PO-2025-000440, ktorá bola podpísaná stranami sporu. Predmetom objednávky bola distribúcia letákov v počte 7.410 kusov, ktorá sa mala uskutočniť v dňoch 11.-13.08.2025. Zo strany žalovanej došlo k poskytnutiu služieb v zmysle objednávky riadne, včas a v plnom rozsahu, podľa distribučného plánu, ktorý žalobkyňa vopred písomne odsúhlasila. Odmietla preto akékoľvek pochybenie na jej strane. Dňa 14.8.2025 žalovaná dostala zo strany žalobkyne e-mail, označený ako „reklamácia“, predmetom ktorej malo byť preverenie údajného nedostatku pri distribúcii letákov v lokalitách Záhorská Ves a Stupava, konkrétne aj na adresách Tatranská 80/A a Bratislavská 15, zo strany žalovanej. Žalobkyňa nedodržala v rámci reklamácie požiadavky určené všeobecnými obchodnými podmienkami žalovanej, ale ani neuviedla žiadnu relevantnú skutočnosť (nepredložila dôkaz) o tom, že by k akémukoľvek pochybeniu na strane žalovanej došlo. Napriek tejto skutočnosti žalovaná v rámci profesionality a ústretovosti prejavila snahu vyriešiť vzniknutú situáciu zmierlivou cestou a vykonala opakované (nie prvotné) doručovanie na uvedené „reklamované“ oblasti, o čom bola žalobkyňa upovedomená. Reklamácia nebola dôvodná, pričom e-mail žalovanej z 18.08.2025, v ktorom žalobkyni len oznámila opakované doručovanie, nemožno považovať za akékoľvek čiastočné uznanie reklamácie. V danom prípade nešlo o formu dodatočnej distribúcie, tzn. nápravy, ktorú žalovaná vykonáva v prípadoch dôvodnej reklamácie, pretože v danom prípade nebola dôvodnosť reklamácie zistená. V rámci preverovania reklamovanej oblasti zo strany žalovanej (adresy Tatranská 80/A, Bratislavská 15), žalovaná vykonala kontrolu daných vchodov a 18.08.2025 žalobkyni doručila vyjadrenie k reklamácii spolu s fotodokumentáciou, ktorá dokazuje doručenie letákov do špecifikovaných vchodov. Zároveň žalobkyňa dostala fotografie aj z vedľajších vchodov, ktoré preukázali distribúciu zo strany žalovanej v zmysle obsahu objednávky. Následne 20.08.2025 žalovaná obdržala zo strany žalobkyne opätovnú reklamáciu, ktorú odmietla s odôvodnením, že neeviduje plošné zlyhanie v distribúcií. Upriamila pozornosť na to, že žalobkyňa nepostupovala v súlade s jej všeobecnými obchodnými podmienkami a reklamáciu doručila k rukám žalovanej po termíne 15.08.2025 (ukončenie distribúcie 13.8.2025 + dva kalendárne dni) a súčasne nijakým spôsobom nešpecifikovala potrebné údaje, a preto žalovaná ani nebola povinná sa reklamáciou akokoľvek zaoberať. Reklamáciu z 20.08.2025 označila v celom rozsahu za nedôvodnú a tvrdenia žalobkyne za nepreukázané. Ďalej namietala, že nezodpovedá za náklady, ktoré žalobkyňa vynaložila pred samotným vznikom objednávky, resp. za náklady, ktoré v súvislosti s predmetom distribúcie (letáky) žalobkyni vznikli. Žalobkyňa okrem toho nepožiadala žalovanú o spoločnú kontrolu zodpovedajúcu všeobecným obchodným podmienkam, a preto distribučnú akciu možno označiť za vykonanú riadne a včas v plnom rozsahu. Argumentovala aj tým, že žalobkyňa nebola oprávnená od zmluvy odstúpiť. Odstúpenie od zmluvy preto označila za neplatné a neúčinné, pretože žalobkyňa nepreukázala žiadne resp. všetky zákonné podmienky, ktoré by jej toto oprávnenie umožňovali uplatniť. Z dôvodu neplatného odstúpenia od zmluvy resp. od objednávky žalobkyni nevzniká žiadny nárok, ktorý je požadovaný v rámci súdneho sporu. Napokon podľa žalovanej žalobkyňa nepreukázala ani akýkoľvek vznik nároku na náhradu škody. Nedošlo k preukázaniu porušenia akejkoľvek povinnosti (zmluvnej, ani zákonnej) na strane žalovanej. K odporu pripojila fotografie a objednávku.

4. Žalobkyňa sa k odporu žalovanej vyjadrila podaním z 02.12.2025 a zotrvala na dôvodnosti podaného návrhu v celom rozsahu. Argumentovala tým, že z následného správania žalovanej vyplýva, že akceptovala uplatnenú reklamáciu žalobkyne a vykonala opakované doručenie - dodanie služieb v čiastočnom rozsahu ( hoci aj len minimálnom), čím vytýkané vady dodania uznala. K ďalšiemu odstráneniu vadného plnenia žalovanou už nedošlo v zmysle e-mailu žalobkyne z 20.8.2025. Z obsahu opakovanej reklamácie pritom vyplýva, že žalobkyňa vytýkala žalovanej nedodanie vo viacerých

oblastiach. Predložené fotografie zo strany žalovanej nemožno považovať za preukázanie distribúcie letákov v počte 7.410 kusov. Práve z dôvodu odstránenia pochybností o rozsahu vykonanej distribúcie predžalobné výzvy žalobkyne smerovali k predloženiu GPS záznamov preukazujúcich zabezpečenie distribúcie letákov v rozsahu najmenej 90 %. Predložila komunikáciu s oslovenými obyvateľmi, ktorým mali byť doručené reklamné letáky v rámci distribučného plánu a ktorých doručenie všetci oslovení negovali. V tomto smere žalovaná nevykonala žiadne dodanie služieb, a to ani opakované. Lokalizácia nedodanej služby žalovanou je Záhorská Bystrica, konkrétne ulice Tatranská, Kunovská a Záhorské Sady, t. j. oblasť zhodná s distribučným plánom. Poukázala na to, že náhradu škody neodvodzuje od faktúr vystavených /nevystavených žalovanou. Túto časť nároku odvodzuje od škody, ktorá jej vznikla v súvislosti s porušením zmluvných a zákonných povinností žalovanej dodať služby v dohodnutom rozsahu, na účely čoho žalobkyňa poskytla letáky. Poskytnutím letákov na ich následnú distribúciu, ku ktorej žalovanou nedošlo v požadovanom rozsahu vznikla žalobkyni škoda, pretože žalovaná naložila s poskytnutými letákmi žalobkyni neznámym spôsobom, avšak tieto nedistribuovala. Žalobkyni nedistribuované letáky neboli zo strany žalovanej vrátené, a tak škoda prejavujúca sa znížením majetkovej hodnoty žalobkyne vznikla v bezprostrednej príčinnej súvislosti s konaním, resp. nekonaním žalovanej. keďže zo strany žalovanej neboli dodané služby distribúcie letákov v dojednanom rozsahu, žalovaná vytýkané vady dodania neodstránila ani po opakovanej reklamácií, v dôsledku čoho žalobkyni vznikol nárok na odstúpenie od zmluvy, čo aj učinila. Súdu predložila faktúru č. 12250636 a správy z komunikácie s oslovenými obyvateľmi.

5. Na pojednávaní konanom 13.02.2026 žalobkyňa tvrdila, že žalovaná nesplnila svoju povinnosť, čo vyplynulo z vlastného interného šetrenia žalobkyne. Nedoručenie letákov nemôže preukazovať žalobkyňa, ale žalovaná. Overovanie doručenia prebieha u žalovanej cez GPS, avšak žalobkyňa nebola upozornená, že overenie cez GPS možné v danom prípade nebude. Žalovaná musí preukázať splnenie svojej povinnosti zo zmluvného vzťahu uzatvoreného so žalobkyňou. Prácu nevykonanú žalovanou bolo potrebné vykonať opätovne, čo aj bolo realizované prostredníctvom iného subjektu. Spoločnú kontrolu mala iniciovať žalovaná. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa nepreukázala vznik, existenciu a ani výšku svojho nároku z titulu bezdôvodného obohatenia a ani z titulu náhrady škody. Spoločnú kontrolu mala iniciovať žalobkyňa. Žalobkyňa nepostupovala podľa všeobecných obchodných podmienok žalovanej. Všeobecné obchodné podmienky neupravujú povinnosť žalovanej predkladať GPS žalobkyni a tento systém kontroly nie je uplatňovaný pri bežných objednávkach, a preto ani nie je predmetom úpravy v rámci všeobecných obchodných podmienok. Internetová stránka žalovanej nie je záväzná pre žalobkyňu v rámci daného súdneho sporu. Záznamy GPS nie sú súčasťou každej objednávky a v rámci danej objednávky GPS záznamy ani neexistujú.

6. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že sporným medzi stranami sporu je to, či má žalovaná povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 690,02 eura s príslušenstvom.

7. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa (ďalej len „“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

8. Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

9. Podľa účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

10. Podľa časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

11. Podľa od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

12. Podľa ak omeškanie dlžníka () alebo veriteľa () znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

13. Podľa ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

14. Podľa ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.

15. Podľa kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

16. Podľa ( - ďalej len „“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

17. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa Čl. 8 Základných princípov zákona (ďalej len „“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

19. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

20. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Úvodom súd pripomína, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

23. Súd zdôrazňuje, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28.10.2020 platí, že „V zmysle judikatúry ÚS SR (sp. zn. ) sú právny názor a hodnotiace úsudky súdu vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu v zmysle ust. (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn. z 22. marca 2017, sp. zn. z 13. mája 2014). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu ( ), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania ( ) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti ( ). Pri výkone spravodlivosti súd nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným vlastným predbežným právnym posúdením. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolatelia neodôvodnene

namietali, že nedodržaním procesného postupu podľa ust. bolo porušené ich právo na spravodlivý proces“.

24. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19.10.2020 a sp. zn. zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Na tomto mieste súd uvádza, že strany sporu na pojednávaní konanom 13.02.2026 výslovne vyhlásili, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, pričom súd zamietol návrh žalobkyne na vyžiadanie GPS záznamov od žalovanej. Sama žalovaná súdu uviedla, že GPS záznamy neexistujú, a tento návrh nie je vykonateľný. Okrem toho súd odmieta, aby sa súdne konanie stalo nástrojom overovania si splnenia povinnosti žalovanej zo zmluvného vzťahu bez toho, aby strany sporu využili mechanizmy, na ktorých sa dohodli v rámci svojho zmluvného vzťahu. Žalobkyňa majúc pochybnosti o doručení letákov, nevyužila nástroje v rámci zmluvného vzťahu so žalovanou (spoločná kontrola), ale podala žalobu na súd, pričom vyhlásila, že z dôvodu negatívnej dôkaznej teórie nevie preukázať nedoručenie letákov, a preto má súd zaviazať žalovanú na predloženie GPS záznamov. Tento spôsob nie je nič iné len využitie súdneho konania na overenie si splnenia zmluvnej povinnosti žalovanej. Takýto prístup je neakceptovateľný. Navyše nie je zrejmé z čoho žalobkyňa vyvodila, že žalovaná disponuje GPS záznamami, keďže z náhľadu internetovej stránky predloženej žalobkyňou je zrejmé, že žalovaná kontroluje viac ako 150 distribučných lokalít cez GPS, čo však neznamená, že tam spadajú aj lokality, v ktorých prebiehala donáška letákov v rámci tohto súdneho sporu.

25. Napokon i keď právna úprava ukladá stranám povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie toho, či sa vyhovie návrhu a vykonanie dokazovania a ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril už v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a v rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 37/1993, v ktorom vysvetlil, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu zmätočnosti znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (strany sporu). V rozhodnutí, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 125/1999, najvyšší súd vysvetlil, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Nová právna úprava na samej podstate týchto skorších právnych záverov najvyššieho súdu nič nezmenila.

26. Ďalej konajúci súd upriamuje pozornosť aj na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

27. Nie je sporné, že na základe objednávky PO-2025-000440 si žalobkyňa u žalovanej objednala službu distribúcie letákov „Psí salón“ v dňoch 11. - 13.08.2025 v celkovom počte 7.410 kusov. Podpisom objednávky žalobkyňa súhlasila s aktuálnymi všeobecnými obchodnými podmienkami žalovanej, ktoré sú zverejnené na www.redpost.sk. Potvrdenie objednávky preukazuje e-mail z 31.07.2025, ktorým žalobkyňa potvrdila objednávku týkajúcu sa distribúcie 7.410 kusov letákov. Uvedenému predchádzal e-mail z 27.05.2025, v ktorom žalovaná žalobkyni oznámila celkový počet schránok 8.890 kusov, optimalizáciu doručovania do spoločných schránok a zaslala jej distribučný plán. Faktúrou č. 0483/2025 z 13.08.2025 znejúcou na sumu 416,96 eura žalovaná žalobkyni fakturovala distribúciu letákov a potvrdila platbu na základe zálohovej faktúry ZF2025032.

28. Súd vychádzal z toho, že vzťah medzi stranami sporu je potrebné považovať za obchodnoprávny vzťah a konkrétne bola medzi nimi uzavretá nepomenovaná zmluva - nie zmluva o dielo ako to uvádzala žalobkyňa. Zmluva o dielo je samostatný pomenovaný zmluvný typ, ktorý zakladá relatívny obchodný záväzkový vzťah medzi dvomi podnikateľmi, z ktorých je jeden zhotoviteľ (ten, kto sa zaväzuje vykonať určité dielo) a objednávateľ (ten, ktorý sa zaväzuje zaplatiť cenu za vykonanie diela). Zmluva o dielo má konsenzuálny charakter a pre jej platnosť zákon nevyžaduje písomnú formu. Čo sa týka pojmu „dielo“, toto je zákonom ( ) vymedzené ako zhotovenie určitej veci, za podmienky, že záväzok nebude spadať pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, údržba určitej veci, vykonanie dohodnutej opravy určitej veci, vykonanie úpravy určitej veci, hmotne zachytený výsledok inej činnosti (napr. software). Z uvedenej definície pojmu diela je zrejmé, že činnosť žalovanej pre žalobkyňu (distribúcia letákov) nenapĺňa pojmové znaky diela - nemožno tu hovoriť o hmotne zachytenom výsledku činnosti. Výsledkom činnosti žalovanej nie je leták (jeho výroba - to je predmetom samostatného zmluvného vzťahu žalobkyne a dodávateľa letákov), ale jeho distribúcia.

29. Medzi stranami sporu bola uzavretá nepomenovaná zmluva. Vychádzajúc z úpravy nepomenovaných zmlúv možno konštatovať, že podstatné časti zmluvy nie sú podmienkou platnosti zmluvy, ale len prostriedkom kvalifikácie pre ten-ktorý zmluvný typ a zmluvné strany majú možnosť uzavierať aj iné zmluvy ako tie, ktoré sú ako zmluvné typy právne upravené; pôjde o zmluvy inominátne. Aby inominátna zmluva bola uzavretá musí byť dostatočne určený predmet záväzkov. Je to akési minimum viažuce sa na vznik zmluvy, ktoré vyplýva zo všeobecných požiadaviek na určitosť právnych úkonov. Z uvedeného vyplýva, že označenie zmluvy, resp. jej názov nie je rozhodujúci, ale vždy rozhoduje obsah samej zmluvy. Niekedy sa pod iným názvom skrýva konkrétny zákonom upravený zmluvný typ, čo vyplýva z toho, že zmluva obsahuje podstatné časti zmluvy tohto typu. Ak však uzavretá zmluva neobsahuje podstatné časti žiadneho zmluvného typu, pôjde o zmluvu inominátnu za predpokladu, že je dostatočne určený predmet záväzku. Význam má aj aplikácia , podľa ktorého na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Napokon je potrebné zdôrazniť, že ak účastníci uzavrú podľa svojho slobodného rozhodnutia určitú zmluvu (či pomenovanú alebo nepomenovanú), platí, že túto zmluvu sú povinní plniť, a to aj vtedy, ak by plnenie bolo pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ).

30. Ďalej sa súd zaoberal tvrdeným odstúpením od zmluvy zo strany žalobkyne. Žalovaná označila v odpore proti platobnému rozkazu odstúpenie od zmluvy za neúčinné a neplatné. Bolo preto povinnosťou žalobkyne uviesť substancované tvrdenia k odstúpeniu od zmluvy a uniesť aj dôkazné bremeno, t. j. predložiť súdu odstúpenie od zmluvy, aby súd vedel posúdiť dôvod odstúpenia od zmluvy a vyhodnotiť námietky žalovanej o neplatnosti a neúčinnosti odstúpenia od zmluvy. V tomto smere žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno, keďže odstúpenie od zmluvy nepredložila. Nebola súdu preukázaná existencia samotného odstúpenia od zmluvy, ku ktorému malo dôjsť listom z 24.09.2025. Nie je potom možné priznať žalobkyni žiadne nároky z odstúpenia od zmluvy.

31. Zároveň na strane žalovanej nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie, pretože nie je naplnená žiadna skutková podstata bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa opomína, že odstúpením od zmluvy v prípade obchodného záväzkového vzťahu zmluva nezaniká od počiatku (ex tunc), ale až doručením odstúpenia druhej strane (ex nunc). To znamená, že i keď v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy (s výnimkou tých, u ktorých to ustanovuje zákon alebo zmluva) a plnenie poskytnuté pred odstúpením si strany majú vrátiť ( ), toto plnenie

sa nestáva bezdôvodným obohatením, ale ide o vrátenie zmluvného plnenia. K tomu viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2009, sp. zn. .

32. Nárok žalobkyne preto možno posudzovať výlučne ako nárok na náhradu škody. Bez osobitných dojednaní strán v tejto súvislosti spočíva koncepcia právnej úpravy náhrady škody v uložení povinnosti strane, ktorá porušila svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, nahradiť škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti druhej strane, za predpokladu nepreukázania spôsobenia porušenia povinnosti v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť. Zodpovednosť za škodu vzniká ako dôsledok porušenia právnej povinnosti zo záväzkového vzťahu, ktoré viedlo k spôsobeniu škody. Dochádza pritom k tzv. separácii zodpovednostného právneho vzťahu, ktorý po vzniku zodpovednosti za škodu existuje nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu, ktorého obsahom bola povinnosť, ktorej porušenie založilo túto zodpovednosť. rozlišuje v ustanovení tri predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to: a) protiprávny úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky z uvedených predpokladov majú objektívnu povahu. Existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu preukazuje poškodený (t. j. žalobkyňa), ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody. Je úlohou súdu, aby v každom jednotlivom prípade nielen zistil, ale predovšetkým vyhodnotil existenciu, resp. neexistenciu jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. V prípade absencie čo i len jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, nemôže súd náhradu škody priznať. V praxi pritom práve neschopnosť žalujúcej strany sporu preukázať existenciu niektorého, kombinácie viacerých alebo všetkých troch predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu predstavuje najčastejší dôvod pre zamietnutie žaloby.

33. Prvým predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je existencia protiprávneho úkonu. Protiprávnym úkonom sa rozumie protiprávne porušenie právnej povinnosti. Porušenie právnej povinnosti je jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti (pojmový znak zodpovednosti), bez ktorého nemožno hovoriť o zodpovednosti. Úkon je protiprávny, ak je v rozpore s objektívnym právom, tzn. ak ním dochádza k porušeniu alebo k obchádzaniu právnych povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo iných noriem, alebo k porušeniu právnych povinností, ktoré sú vymedzené v zmluvách alebo iných právnych úkonoch. V kontexte obchodnoprávnej úpravy zodpovednosti za škodu pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v ( ). Protiprávnosť sa nepredpokladá, ale musí byť v konaní preukázaná poškodeným.

34. Dôkazné bremeno spočíva na strane, ktorá si v konaní uplatnila nárok na náhradu škody - na žalobkyni. Táto strana musí v súdnom konaní vo vzťahu k prvému predpokladu zodpovednosti za škodu preukázať existenciu záväzku, konkrétne právne povinnosti, ktoré boli porušené druhou stranou, ako aj zdroj porušených právnych povinností (odkaz na konkrétne ustanovenie zmluvy, resp. ). V prípade, ak sa strane nepodarí preukázať existenciu protiprávneho úkonu, súd jej uplatnený nárok na náhradu spôsobenej škody neprizná.

35. Náhrada škody uplatnená v rámci súdneho sporu spočíva v nedoručení letákov (suma 416,96 eura; faktúra č. 0483/2025 + zálohová faktúra ZF2025032) a v nákladoch na tlač letákov, ktoré žalobkyňa vynaložila (suma 273,06 eura; č. faktúra 12250636). Základ náhrady škody je preto v žalobkyňou tvrdenom nedoručení letákov.

36. Ako už súd uviedol, podpisom objednávky žalobkyňa súhlasila so všeobecnými obchodnými podmienkami žalovanej (ďalej aj „VOP“). Podľa bodu V. 7. VOP sa žalovaná zaviazala dosiahnuť doručenie distribuovaných propagačných materiálov v rozsahu najmenej 90 %. V danom spore malo byť doručených 7.410 kusov letákov, čiže žalovaná svoju povinnosť splní doručením minimálne 6.669 kusov letákov. Bez akejkoľvek relevancie sú preto predložené komunikácie s troma obyvateľmi, ktorým mali byť doručené letáky a neboli, pretože nedoručenie letákov trom obyvateľom je v rámci tolerancie 10 % - teda žalovaná splní záväzok aj keď nedoručí 741 kusov letákov.

37. Z e-mailu z 27.05.2025 vyplýva, že žalovaná žalobkyni zaslala distribučný plán pre Záhorskú Bystricu a Stupavu s počtami schránok. Žalobkyňa tento distribučný plán súdu nepredložila a ani neuviedla substancované tvrdenia k presným lokalitám (uliciam), kde mala byť vykonaná doručovacia akcia zo strany žalovanej a počty schránok. Týmito informáciami žalobkyňa celkom zjavne disponuje, a preto

bolo jej povinnosťou v zmysle tieto informácie súdu predložiť. Uvedené má význam pre posúdenie rozsahu splnenia povinnosti zo strany žalovanej.

38. Distribúcia letákov mala prebehnúť v dňoch 11. - 13.08.2025. Podľa bodu VI. 2. VOP má žalobkyňa právo do 2 kalendárnych dní od ukončenia akcie reklamovať vykonanie distribučnej akcie s uvedením presnej adresy a popisu reklamácie. Žalobkyňa e-mailom zo 14.08.2025 reklamovala nedoručenie letákov na adresách v Záhorskej Bystrici Tatranská 80/A a Bratislavská 15. Keďže si ale žalobkyňa nesplnila svoju povinnosť uvedenú v predchádzajúcom bode, nie je zrejmé aký rozsah predstavuje nedoručenie letákov na tieto adresy. Inými slovami, nedoručenie letákov na týchto adresách môže byť stále v tolerancii 90 %. Žalovaná e-mailom z 18.08.2025 žalobkyni oznámila, že neeviduje plošné zlyhanie a pre istotu bola reklamovaná oblasť znovu doručená. Žalovaná tak nezistila dôvodnosť reklamácie (neevidovanie plošného zlyhania), pričom žalobkyňa túto okolnosť interpretuje opačne. E- mailom z 20.08.2025 žalobkyňa opätovne reklamovala nedoručenie letákov, avšak táto reklamácia je uplatnená po 2 kalendárnych dňoch od ukončenia akcie (ukončenie 13.08.2025), a preto v zmysle bodu VI. 3. nemôže byť akceptovaná. Okrem toho z reklamácie z 20.08.2025 vôbec nie je zrejmé, ktoré konkrétne adresy neboli doručené - reklamácia je v rozpore s bodom VI. 2. VOP a nemala by byť akceptovaná. Z reklamácie nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť nesplnenie povinnosti žalovanej doručiť minimálne 90 % letákov.

39. Žalobkyňa opomenula, že podľa bodu VI. 5. mohla a aj mala iniciovať spoločnú kontrolu, a to do dvoch kalendárnych dní od ukončenia akcie. O spoločnú kontrolu žalobkyňa nepožiadala a nedôvodne tvrdila, že spoločnú kontrolu má iniciovať žalovaná (VOP takto neznejú). VOP v bode VI. 6. ustanovujú, že práve výsledok spoločnej kontroly bude jediným podkladom pre uplatnenie nárokov žalobkyni voči žalovanej.

40. Keďže žalobkyňa nežiadala o vykonanie spoločnej kontroly, porušila zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Zanedbanie svojho práva sa snažila žalobkyňa nahradiť súdnym konaním, aby cez tvrdenia o negatívnej dôkaznej teórii docielila, že žalovaná bude tvrdiť a preukazovať splnenie svojej povinnosti. Overenie splnenia povinnosti žalovanej bolo možné spoľahlivo dosiahnuť cez spoločnú kontrolu podľa VOP, ktorú ale žalobkyňa neiniciovala. Práve spoločná kontrola uskutočnená krátko po distribučnej akcii má zmysel, pretože je možné účinne overiť splnenie povinnosti žalovanej. Zanedbanie oprávnenia žalobkyne zo zmluvného vzťahu so žalovanou nemožno nahradiť súdnym konaním, v ktorom žalobkyňa prenesie aktivitu na žalovanú. Zmyslom súdneho konania nie je overovanie si splnenia zmluvných povinností protistrany. Pokiaľ žalobkyňa požadovala výstup z GPS, tak VOP nikde neupravujú povinnosť žalovanej predložiť žalobkyni výstupy z GPS a nie je vôbec preukázané, že lokality, v ktorých prebiehala doručovacia akcia boli monitorované GPS.

41. Žalobkyňa tak neuniesla bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno vo vzťahu k ňou tvrdenému porušeniu povinnosti zo strany žalovanej. Nebolo tak preukázané (a ani dostatočne tvrdené) naplnenie základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu, a to existencia protiprávneho úkonu. Žalobkyni preto nemožno priznať požadovanú náhradu škody, čo platí rovnako pre sumu 416,96 eura, ako aj pre sumu 273,06 eura.

42. V nadväznosti na všetko doteraz uvedené, súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu.

43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s , teda podľa zásady úspechu v spore. Žalovaná mala v spore plný úspech, pretože súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu. Súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.