Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Er-160-2013.pdf
PDF · 72.51 KB
Case nature
Subarea
6Er/160/2013
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. B. C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. E. XXX, proti povinnému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Kapronczai, Exekútorský úrad so sídlom Švermova 273/ 924 01 Galanta, IČO: 42 133 882 (nástupca súdnej exekútorky súdnej B. H. I., nástupkyni súdnej exekútorky Mgr. Zuzany Ritter) pod sp.zn. 323EX 10020/13 (predtým EX 20/13), o vymoženie zaostalého výživného v sume 1 975,- EUR, bežného výživného od mesiaca február 2013 s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Oprávnená, cestou zákonnej zástupkyne dňa 06.02.2013 podala u pôvodného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhala vymoženia pohľadávky na zročnom výživnom a bežnom výživnom, ktoré jej bolo priznané Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 04.12.2012, č.k. 7C/366/2010-87 právoplatný dňom 02.01.2013.
2/ Na základe návrhu oprávnených, žiadosti súdneho exekútora a exekučných titulov tunajší súd vydal dňa 15.02.2013 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávnených.
3/ Na výzvu súdu súdny exekútor preveril majetkové pomery povinného a v podaniach doručených tunajšiemu súdu dňa 20.11.2023 (č.l. 28) a dňa 03.02.2026 (č.l. 46) súdny exekútor skonštatoval, že nie je možné nariadiť exekúciu žiadnym zo spôsobov, nakoľko povinný nie je zamestnaný, nepoberá dávky zo soc.zabezpečenia, nemá účet v žiadnej banke. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nemá ani iný majetok ktorý by sa dal postihnúť exekúciou. Súdny exekútor predložil súdu listinné dôkazy a exekučný spis, ktoré svedčia o tom, že sú vykonané lustrácie majetku povinného, pričom preukazujú tvrdené skutočnosti, t.j. že povinný je nezamestnaný, nevlastní žiaden majetok, ktorý je možno postihnúť exekúciou. Súdny exekútor dospel k názoru, že konanie spĺňa podmienky na zastavenie exekúcie (č.l. 46). Súd pristúpil k preskúmaniu podmienok uvedených v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení do 31.03.20217. Z predloženého listinného dôkazu a z vlastnej lustrácie zamestnávateľa v Soc.poisťovni súd zistil, že povinný od roku 2024 mal príjem iba z pracovnej odmeny vo výkone trestu odňatia slobody. V roku 2025 bol zamestnaný iba 8 dní v mesiaci január s vymeriavacím základom 62,- EUR. Iný príjem zo závislej činnosti nie je evidovaný na území SR. Súdny exekútor do súdneho spisu uviedol, že dopytoval oprávnenú, či povinný platí zaostalé výživné avšak s negatívnym výsledkom. Zrejme oprávnená na výzvy nereagovala, nakoľko sa v exekučnom spise nenachádzajú odpovede od oprávnenej. Súd žiadal aj vyjadrenie od ÚPSVaR v Dunajskej Strede, či zastavenie exekúcie niebude prekážkou vo vyplácaní náhradného výživného. Z odpovede Úradu možno uzavrieť, že v súčasnosti
nie je náhradné výživné oprávnenej vyplácané (č.l. 40). Naposledy bola poberateľkou náhradného výživného v roku 2013.
4/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5/ Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6/ Súd po preštudovaní súdneho spisu, exekučného spisu, predložených listinných dôkazov a po lustrácii príjmov povinného v Sociálnej poisťovni od roku 2013 a vyjadrenia súdneho exekútora zistil, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodné. Povinný od začiatku exekúcie mal príjem iba z pracovnej odmeny vo výkone trestu. V roku 2015 bol zamestnaný na dohodu o vykonaní práce iba dva mesiace a v roku 2019 iba 12 dní (č.l. 53-54). V súčasnosti povinný nemá oficiálny príjem na území SR. Z lustrácie v bankách má súd preukázané, že povinný nemá vedený účet v banke, povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Súd teda po vykonanom dokazovaní dospel k názoru že povinný je nemajetný, nemá preukázané, že by povinný dobrovoľne splácal zaostalý dlh na výživnom, nevlastní ani majetok z ktorého by sa dali uspokojiť aspoň trovy exekúcie. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu súdneho exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Súd podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). To, že povinný je v súčasnosti nemajetný, nespôsobuje zánik práva oprávneného na výživné, právo na výživné sa nepremlčuje. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je len relatívne, oprávnený sa môže kedykoľvek v budúcnosti domáhať zaplatenia výživného a to okamihom, keď sa zistí majetok, alebo príjem povinného.
7/ Po vykonanom dokazovaní súd záverom konštatuje, že exekúcia neplní účel pre ktorý bola vedená. Majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a preto pokračovanie v exekúcii je neefektívne, nevedie k sledovanému výsledku a teda je aj pre oprávnených nehospodárne. V danom konaní exekútor nemá iné zákonné možnosti ako vymôcť od povinného pohľadávku na výživnom, nemožno vydať exekučný príkaz a preto nemožno hovoriť o výkone exekúcie. Pokračovaním v konaním sa iba navyšujú trovy exekútora. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že sú splnené zákonom predpokladané podmienky na to aby súd rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 a exekúciu zastavil (výrok I.).
8/ Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9/ Súd o trovách exekúcie rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II, nakoľko súdny exekútor výslovne uviedol, že si náhradu trov neuplatňuje (č.l. 46), preto mu súd náhradu trov ani nepriznal.
10/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
11/ Podľa ustanovenia § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.
Poučenie:
Proti výroku I tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 58 ods.5 EP v spojitosti s § 355 ods. 2 CSP).
Proti výroku II tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania(§ 364 CSP)
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).