Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7P/114/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci manželky (navrhovateľky): A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, proti odporcovi - manželovi, ktorý návrh nepodal: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, za účasti mal. dieťaťa: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky, A. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktoré je uzavreté dňa 10.02.2022 a zapísané v knihe manželstiev F. G. C., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo X, r o z v á d z a.

II. Súd mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 200,– eur k rukám matky, ktoré je povinný poukazovať do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

IV. Stretávanie sa otca s mal. synom sa n e u p r a v u j e.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom a na čas po rozvode sa domáhala zverenia maloletého syna do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazania platenia výživného v sume 200 eur mesačne. O trovách konania navrhla, aby súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 10.02.2022 pred Obecným úradom v C., ktoré je zaznamenané v knihe manželstiev matričného úradu zv. XX ročník XXXX, strana XXX, por.č. X. U obidvoch účastníkov ide o prvé manželstvo. Manželstvo uzavreli po asi pol ročnej známosti. Bývali spolu u jej rodičov a v decembru 2021 sa im narodil syn A. B.. K narušeniu manželských vzťahov došlo postupne. Prestali si rozumieť, nemali spoločné záujmy, mali úplne iné predstavy o spoločnom živote. Manžel ich zanedbával a viac času trávil so svojimi kamarátmi. Počas trvania manželstva si obaja našli iných partnerov. Odporca syna navštevuje sporadicky, na syna jej vôbec neprispieva, občasne mu kúpi nejaké oblečenie alebo sladkosť.

2. Odporca sa k návrhu nevyjadril.

3. Kolízny opatrovník ponechal otázku rozvodu na súd a navrhol, aby súd v prípade rozvodu manželstva zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platením výživného podľa jeho schopností a možností a majetkových pomerov.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa so sobášnym listom, rodným listom, správou Okresného dopravného inšpektorátu Vranov nad Topľou zo dňa 13.10.2025, správou z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správou obce C., správou kolízneho opatrovníka, referátu poradensko-psychologických služieb a zistil tento skutkový stav:

5. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 10.02.2022, obaja ako slobodní.

6. Z rodného listu vyplýva, že z manželstva sa im narodil A. B., nar. XX.XX.XXXX.

7. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Manželstvo na začiatku hodnotí ako dobré, postupne sa zhoršovalo. Začali sa hádať, pretože manžel chodil vonku s kamarátmi, asi každý druhý deň. Po hádkach sa to ešte zhoršilo a odpovedal nato, že odišiel zo spoločnej domácnosti. Nepresviedčala ho, aby ostal. Nežijú spolu skoro 2 roky a taktiež odvtedy sa so synom nestretol, nenavštívil ho, ani neprispel žiadnym spôsobom na jeho výživu. V čase, keď bývali v spoločnej domácnosti, pracoval v Čechách počas 3 týždňov a na týždeň prišiel domov. Ona ako aj manžel majú základné vzdelanie. Nevie, čo tam robil, ani aký mal príjem. Z príjmu jej niekedy dal 100,– eur, 300,–eur, niekedy 400,–, eur. Má partnera a taktiež aj manžel má partnerku. Nepoberá žiadne dávky z dôvodu, že manžel pracuje. Maloletý navštevuje predškolské zariadenie, kde platí mu stravu mesačne 4-5 eur, pretože často nechodí do škôlky. Syn nemá zdravotné problémy. Pri začatí návštevy predškolského zariadenia musela kúpiť synovi iba pyžamo a papuče, iné pomôcky nezakupovala. Finančne jej vypomáha mama, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi. V domácnosti býva so svojim synom, matkou, otcom a so svojim 16 ročným bratom. Nepozná výdavky na domácnosť. S manželom nie sú ani v telefonickom kontakte. Otec sa informuje o syna a je sním v telefonickom kontakte cez jej matku.

8. Odporca sa na pojednávanie napriek trom predvolaniam ako aj výzvam na vyjadrenie sa k návrhu a zdokladovaniu svojho príjmu a výdavkoch nedostavil, a nereagoval. Svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nežiadal odročiť pojednávanie. Preto súd konal aj bez jeho neprítomnosti a nečinnosti podľa , podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

9. Ustanovený kolízny opatrovník v správe zo dňa 26.11.2025 uviedol, že matka žije s mal. dieťaťom v 2-podlažnom rodinnom dome v obci C., kde žijú aj rodičia matky a jej brat. Mal. Lukáš nemá v domácnosti vlastnú izbu, ale zdieľa spoločnú izbu so svojou matkou a jej bratom. Podľa vyjadrenia matky, maloletý má v domácnosti zabezpečený priestor na spánok a na hru a vybavenie domácnosti zodpovedá jeho potrebám. Matka je nezamestnaná. Jediný zdroj jej príjmu je prídavok na dieťa, iný príjem nemá. Finančne jej vypomáhajú rodičia. Mal. A. navštevuje predškolské zariadenie v obci C., je zdravý, má rovnaké potreby ako iné deti v jeho veku. Otec býva pri svojich rodičov, taktiež v obci C.. Matka uviedla, že býval s nimi v spoločnej domácnosti do veku 2 rokov maloletého. Odsťahoval sa asi pred rokom. Dôvodom boli podľa matky hádky a skutočnosť, že si prestali rozumieť. Matka uviedla, že preto trvá na podanom návrhu. Žiada zveriť dieťa po rozvode do jej starostlivosti a otca zaviazať platením výživného vo výške 200,– eur, styk maloletého s otcom nežiada upraviť. Uviedla, že otec môže sa mal. dieťa stretnúť kedykoľvek, ak o to prejaví záujem, brániť mu v tom nebude. Aktuálne je však situácia taká, že otec maloletého nevidel 4 mesiace, žiadnym spôsobom ho nekontaktoval, na výživu od svojho odchodu ani raz finančne ani materiálne neprispel. Už tohto času má nového partnera, s ktorým zatiaľ nežijú v spoločnej domácnosti. Rovnako aj otec maloletého má novú partnerku. Vzhľadom na uvedené kolízny opatrovník uviedol, že otázku rozvodu ponecháva na rozhodnutie a zváženie súdu. Ak by súd manželstvo rozviedol, odporúča dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazať platením výživného podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov s prihliadnutím na odôvodnené potreby mal. dieťaťa.

10. Podľa evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 13.10.2025 navrhovateľka je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 19.03.2025, z úradu poberá prídavok na dieťa vo výške 60,– eur. Odporca nie je evidovaný v evidencii ako uchádzač o zamestnanie. Naposledy bol evidovaný

v roku 2023. Vyradený bol z dôvodu, že sa nedostavil na Úrad práce. Z úradu nepoberá žiadne dávky ani príspevky.

11. Obec C. v správe zo dňa 10.11.2025 uviedla, že navrhovateľka, A. B., žije na trvalom byte spolu s mal. dieťaťom A. B.. Domácnosť je vedená riadne, čistá a upravená, matka sa o dieťa riadne stará, dieťa je podľa poznatkov obce v dobrej starostlivosti, zdravé, upravené. Matka je v obci známa ako pokojná, zodpovedná osoba, bez problémového správania. Odporca takisto žije v tej istej obci, nežije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, vedie samostatnú domácnosť. Správa sa slušne, obec nemá vedomosť o správaní, žeby mal negatívne správanie. Otec sa stretáva so svojim mal. synom nepravidelne a to vtedy, keď mu to matka umožní. Vzťahy medzi manželmi sú narušené, manželstvo podľa dostupných informácií sa rozpadlo z dôvodu nezhôd pováh a rozdielnych záujmov. Manželia dlhodobo spolu nežijú, každý vedie samostatnú domácnosť. Rodina je v obci známe. V domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by negatívne ovplyvňovali starostlivosť o mal. dieťa.

12. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 20.11.2025 súd zistil, že osobné stretnutie s manželmi sa neuskutočnilo, nakoľko ani jeden z manželov nereagoval na pozvanie.

13. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni odporca nemá žiaden záznam v sociálnej poisťovni.

14. V evidencii účtov má odporca evidovaný účet s výškou rezervácií 1.170,68 eur, účtovný zostatok 0,– a na ďalšom účte má výšku rezervácií 1.335,68 eur, účtovný zostatok mínus 26,80 eur.

15. V zmysle o rodine (ďalej len „“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

16. V zmysle , o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

17. Podľa , k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

18. Podľa až 3 , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

19. V zmysle v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

20. V zmysle , ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

21. V zmysle , ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak

so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

22. V zmysle , rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

23. Podľa , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. V zmysle , súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

25. V zmysle , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

26. V zmysle , ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

27. V zmysle , ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

28. Podľa , ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

29. V zmysle , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

30. Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

31. Podľa , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného o životnom minime v platnom znení.

32. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť ( ).

33. V zmysle , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

34. Podľa , rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

35. V zmysle , u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

36. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

37. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu ( ).

38. Manželstvo je špecifickým druhom spoločenského zväzku, je to vzťah dvoch partnerov, muža a ženy, ktorí v ňom zaujímajú významnú úlohu a náplňou je rodinná funkcia. Táto funkcia sa mení s vekom manželov a v priebehu doby trvania manželstva. Manželia sú spojení predstavami o spoločnom živote, o starnutí, o tom, že jeden druhého dobre pozná, pozná jeho slabé, silné stránky, dokáže predvídať jeho rozhodnutie. Partnerstvo manželov má nádej na úspech pokiaľ sa im podarí nájsť oblasti príjemného prežívania prežívať a dokážu vytvoriť spoločnú pohodu. Manželstvo a existencia rodinnej domácnosti vytvára prostredie pre riadny spoločný život. Na vzťah medzi manželmi možno hľadieť z rôznych uhlov. Predovšetkým ako na citový emocionálny vzťah, ktorý vlastne predstavuje akési osobné jadro vzťahov medzi manželmi. Ďalej na spolužitie manželov, ktoré navonok prejavuje vnútornú emočnú väzbu ako aj na jeho právny rozmer. Na vytváranie tohto modelu nestačí len jeden manžel, musia byť na to dvaja, a každý z manželov sa musí starať o vytváranie zdravého, vhodného, rodinného prostredia.

39. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod.

40. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. Pre zistenie relevantných skutočností musí súd skúmať, či manželia spolu žijú ako rodina, či manželia spoločne hospodária, či prispievajú na úhradu potrieb rodiny podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, či spoločne spravujú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, či manželia spolu intímne žijú, resp. či niektorý z nich nežije intímne s iným partnerom, či vzájomne rešpektujú svoju dôstojnosť, pomáhajú si, starajú sa spoločne o deti a vytvárajú zdravé rodinné prostredie.

41. Podmienkou na rozvod manželstva je teda existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat, intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia.

42. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť ako celok, ako aj pre účastníkov. Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovo zblížení, poskytujúc si pomoc a vzájomnú podporu.

43. Na základe vykonaného dokazovania súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, a to aj napriek tomu, že odporca na pojednávaní nebol prítomný a k návrhu sa nevyjadril. Súd konal bez prítomnosti odporcu a jeho vyjadrenia, pretože súd opakovane odporcu na pojednávanie predvolával, predvolanky si preberal, a bol aj vyzvaný, aby sa vyjadril k podanému návrhu a predložil dôkazy o svojom príjme a výdavkoch. Súd tak urobil výzvou zo dňa 05.11.2025, dňa 11.12.2025 a dňa 15.01.2026.

44. V návrhu navrhovateľka uviedla, že ako manželia spolu nežijú, čo potvrdila aj na poslednom pojednávaní. Obaja si našli iných partnerov. Odporca nepoprel tieto skutočnosti uvedené navrhovateľkou v návrhu. Z takto vykonaného dokazovania v konaní bolo preukázané, že ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Podľa manželia majú spolu žiť, hospodáriť, pomáhať, prejavovať si úctu, lásku, byť si verní, spoločne vychovávať dieťa. Keďže manželský zväzok bol nefunkčný, manžel odišiel zo spoločnej domácnosti, obaja majú už iných partnerov a keďže manželia nepreukázali, že chcú pracovať na obnove manželského spolužitia, manželstvo je iba formálne, z dôvodu týchto postojov k manželstvu súd manželstvo rozviedol. Do manželstva vstupujú manželia slobodne, ak v nefunkčnom zväzku nechcú ďalej zotrvať, súd ich nemôže k tomuto nútiť. Ako príčinu rozvratu súd videl v tom, že manželia sa nevedeli zhodnúť na predstavách ako ich manželstvo bude fungovať ( predovšetkým požívanie alkoholu manželom, jeho odchod zo spoločnej domácnosti).

45. S konaním o rozvod manželstva je spojená aj úprava práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu. Keďže o syna sa stará len matka, k starostlivosti o syna bolo vykonané šetrenie cez kolízneho opatrovníka, aj cez obec, a keďže neboli zistené nedostatky v tejto starostlivosti, súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky. Podľa zákona platí, že ak aj dieťa je zverené do starostlivosti jedného rodiča, naďalej obaja sú jeho rodičmi, obaja majú právo dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd nezistil dôvody, prečo by otec toto právo nemohol vykonávať. Stretávanie otca so synom súd neupravil, pretože to rodičia nežiadali. Matka uviedla, že otec je so synom v telefonickom kontakte, otcovi nebude brániť v stretávaní sa so synom. V prípade potreby do budúcna si môžu podať návrh na úpravu styku.

46. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, o ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. ( ).

47. Pre výživné platí, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

48. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých základných odôvodnených hmotných potrieb, ako je jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.

49. Výživné matka požadovala vo výške 200,– eur. Poberá iba rodinné prídavky. Otec svoj príjem nezdokladoval napriek opakovaným výzvam. Súd zistil, že nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadne dávky ani príspevky. V Českej republike nemá evidovaný pobyt, preto súd nevedel ani dožiadať Českú republiku o podanie informácie, kde je zamestnaný a aký má príjem v Českej republike. To, že otec pracuje v Českej republike súd mal za preukázané z oznámenia polície, ktorá súdu podala správu, že otec odišiel do Českej republiky, čo znamená, že otec musí odchádzať za prácou, a musí mať nejaký príjem. Otec bol opakovane vyzvaný, aby sa vyjadril k výške výživného 200 eur a aby preukázal svoj príjem. Keďže tak neurobil, súd tak pri určení výživného postupoval v zmysle a predpokladaného príjmu.

50. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca pracuje v Českej republike. Odporca však súdu neuviedol, kde pracuje, aký má prijem, či je zamestnaný prípadne, či je SZČO. Súd tak postupom podľa dospel k záveru, že ak odporca by bol v Českej republike evidovaný ako SZČO, predpokladá sa, že výška jeho mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Životné minimum na jednotlivca v Českej republike v roku 2026 predstavuje sumu 4860 Kč, čo je 200,36 eur a dvadsaťnásobok tak predstavuje sumu 4007,20 eur. V prípade ak je zamestnancom u zamestnávateľa, súd pri určení jeho predpokladaného príjmu vychádzal z priemernej mzdy v Českej republike, pretože otec dlhší čas pracuje v Českej republike, má isté pracovné skúsenosti, ktoré sa premietajú do výšky mzdy. Pri práci na smeny tiež má príplatky. Minimálnu mzdu dostáva predovšetkým zamestnanec pri začatí zamestnania, bez pracovných skúsenosstí. Priemerná mesačná mzda v Českej republike predstavuje v čistom ( t.j. po zarátaní odvodov) sumu 38 460 Kč, čo je 1585,59 eur.

51. Podľa metodiky Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024, ktorej cieľom je zjednotiť postup pri určení výživného (https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/ministerstvo-spravodlivosti-sr- zjednocujepostup-pri-urceni-vyzivneho/) pre otca, ktorý je nositeľom jednej vyživovacej povinnosti, pre dieťa v predškolskom veku je výživné stanovené ako 18 % z príjmu. V danom prípade keďže odporca nepreukázal svoje príjmy a výdavky, súd vypočítal predpokladaný príjem odporcu, ktorý by v prípade samostatnej zárobkovej činnosti predstavoval sumu 4007,20 eur a 18%, z ktorého 18% predstavuje sumu 721,30 eur a v prípade výkonu zamestnaneckého pomeru by predstavoval sumu 1585,59 eur, z ktorého 18% predstavuje sumu 285,41 eur.

52. Súd má zato, keďže maloletý syn navštevuje predškolské zariadenie, má výdavky na platbu za stravu, ošatenie, hygienické potreby, potreby osobnej povahy spojené s vekom, občas na lieky, hračky a podobne, matka mu poskytujete bývanie, otec sa žiadnym spôsobom na starostlivosti nepodieľa súd má zato, že výška výživného 200,– eur, ako žiadala matka, je odôvodnená potrebami dieťaťa.

53. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd nezistil dôvody na iné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť ( ) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení a nasl. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení a nasl. .

Podľa , manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Podľa , manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.