Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/57/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. W., R. XX.XX.XXXX, bydlisko u matky na adrese N. X, XXX XX D., zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa matky: T. W., R. XX.XX.XXXX, T. N. V. XX.XX.XXXX D., K. Č. D. - I. K., D. N. X, XXX XX D., a otca: W. K., R. XX.XX.XXXX, T. N. V. XX.XX.XXXX V. Š., V. R. U., D. N.J. X, XXX XX D., V. XX.XX.XXXX C. C. C. Ú. na C. C. O. Ú. na C. T. V. I. D., P. X, XXX XX D., o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd upravuje výkon práv a povinností rodičov matka T. W., R. XX.XX.XXXX, a otec W. K., R. XX.XX.XXXX, k maloletej O. W., R. XX.XX.XXXX, nasledovne:

Maloletá sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Styk otca s maloletou sa neupravuje.

Matka bude zastupovať maloletú a spravovať jej majetok.

Otec sa zaväzuje platiť na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne, ktorú bude platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od 13.02.2026.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala určenia otcovi maloletej povinnosť platiť na maloletú výživné vo výške 300 eur mesačne odo dňa XX.XX.XXXX, kedy sa maloletá narodila.

2. Matka v návrhu uviedla, že s otcom maloletej plánovali spoločnú budúcnosť, čakali dieťa, prenajali si spoločne byt v D.. Keď bola matka v 6. mesiaci tehotenstva, otec bol vzatý do väzby a hrozí mu trest odňatia slobody. Otec sa tak nepodieľa na starostlivosti a výchovu maloletej, nezabezpečuje potreby maloletej. Dňa XX.XX.XXXX sa z tohto partnerského vzťahu narodila maloletá. Jej narodenie je zapísané v knihe narodení K. Ú. K. Č. D.-W., C. U. XX, W. XXXX, na I. X, N. N. Č. XXX. Matka uviedla, že s maloletou otca vo väzbe navštevuje, raz do mesiaca s ním absolvuje video hovor. Otec ťažko znáša odlúčenie od rodiny, od jeho neprítomnosti narodeného dieťaťa. Dohodli sa, že sa otec bude podieľať na výžive maloletej sumou 300 eur mesačne. Všetky náklady na starostlivosť a výchovu maloletej znáša matka. Mesačne vynakladá na maloletú okolo 125 eur. Umelé mlieko stojí 25 eur, na mesiac spotrebuje okolo 5 balení. Ďalej má náklady na oblečenie maloletej, hygienické potreby, plienky,

zdravotnú starostlivosť. Príjmy matky predstavuje materský príspevok 530 eur, prídavok na dieťa 60 eur, invalidný dôchodok 504 eur. Býva v prenajatom byte, za ktorý platí nájomné mesačne 700 eur. Polovicu nájomného platí jej matka, ktorá jej pomáha s deťmi. Aj keď je otec vo väzbe, vie, že je povinný platiť na maloletú výživné.

3. Matka spolu s návrhom predložila súdu rodný list maloletej, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku, zmluvu o nájme.

4. Súd uznesením sp. zn. -14 zo dňa 29.09.2025 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, za opatrovníka maloletej (ďalej len „kolízny opatrovník“).

5. Listom súdu zo dňa 29.09.2025 boli rodičia vyzvaní na uvedenie a preukázanie skutočností týkajúcich sa ich bytovej, finančnej, pracovnej, sociálnej situácie.

6. Listom súdu zo dňa 29. 09.2025 bol otec vyzvaný na vyjadrenie sa k návrhu matky, ktorý mu bol súčasne doručovaný. Otec sa dňa 23.10.2025 vyjadril k návrhu matky. Otec uviedol, že súhlasí s návrhom matky. Uviedol, že sa nachádza vo väzbe, nepracuje, pretože vo výkone väzby to nie je možné. Nevlastní žiadny majetok. V prípade odsúdenia plánuje hneď nastúpiť do zamestnania vo výkone trestu odňatia slobody. Po prepustení z výkonu väzby alebo výkonu trestu plánuje s matkou a maloletou ďalej fungovať, plánuje podieľať sa na starostlivosti o maloletú.

7. Listom zo dňa 29. 09. 2025 súd vyzval kolízneho opatrovníka na šetrenie pomerov v domácnosti matky a maloletej na adrese N. X, XXX XX D.a. Dňa 14.10.2025 kolízny opatrovník doručil súdu správu zo šetrenia v domácnosti matky. Uviedol v nej, že dňa XX.XX. XXXX vykonal ohlásené šetrenie pomerov v domácnosti matky na adrese N. X C. D.. Zistil, že matka býva v dvojizbovom prenajatom byte, štandardne zariadenom. Byt je prenajatý od U. Z.. Mesačný nájom je 750 eur aj s energiami. Maloletá má v jednej detskej izbe postieľku, dostatok oblečenia, potrebné vybavenie na prebaľovanie. Počas šetrenia bola v domácnosti prítomná stará matka, ktorá je v tomto čase dcére nápomocná. V domácnosti býva aj ďalšie maloleté dieťa matky, syn I. W., R. XX.XX.XXXX, ktorý bol v čase šetrenia v K. Š. na F. C. D.. Hygiena v byte bola na požadovanej úrovni. Ošetrujúcou detskou lekárkou maloletej je K.. S., ktorá vypovedala matke zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletému. Matka podala žiadosť o uzatvorenie nových zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti do ambulancie W. I.. W.. V.., D. X, D.. Maloletá má absolvované všetky povinné očkovania a preventívne prehliadky. Maloletá potrebuje špeciálnu antirefluxnú mliečnu výživu, s ktorou sú spojené vyššie mesačné náklady. Zdravotný stav maloletej je dobrý a maloletá sa vyvíja primerane jej veku. Kolízny opatrovník na záver správy skonštatoval, že maloletá má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie jej potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývoj.

8. Kolízny opatrovník na pojednávaní vo veci dňa 13.02.2026 uviedol, že v domácnosti matky bolo vykonané šetrenie dňa XX.XX.XXXX. neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Po oznámení súdom na pojednávaní, že matka je rovnako ako otec trestne stíhaná, ale otec je aj vo väzbe, kolízny opatrovník maloletej uviedol, že o trestnom stíhaní matky nemá vedomosť. O tejto skutočnosti sa dozvedel od súdu na dnešnom pojednávaní a matka to potvrdila. Počas šetrenia v domácnosti matky nebolo zistené, že by matka sa o maloletú nestarala, že by užívala omamné alebo psychotropné látky. Kolízny opatrovník súhlasil s názorom súdu uvedeným na pojednávaní, že v danej veci je potrebné komplexne upraviť výkon práv a povinností rodičov k maloletej, o to viac, že otec je vo väzbe a hrozí mu trest odňatia slobody. Navrhla zveriť maloletú do starostlivosti matke, styk otca s maloletou neupravovať, zastupovanie maloletej a spravovanie jej majetku určiť matke. Uviedla, že rodičia sa síce dohodli na výživnom vo výške 300 eur, ale otec ho nemá z čoho platiť pretože je vo väzbe a tam nemôže pracovať, a iný príjem alebo majetok otec nemá. Uviedla, že v prípade, ak by otec výživné neplatil, mohla by matka požiadať štát o platenie náhradného výživného. Ak by štát matke vyhovel a platil by jej náhradné výživné, mal by štát voči otcovi regresný nárok na vrátenie za neho zaplateného výživného. Ak by otec štátu regresom zaplatené výživné nevrátil, mohol by byť na podnet štátu zase trestne stíhaný, čím by mu vznikli ďalšie problémy a komplikácie. Uviedla, že túto skutočnosti si asi rodičia, ktorý sa dohodli na výživnom vo výške 300 eur, a ktorí očakávali, že za otca bude platiť štát náhradné výživné, neuvedomili. Navrhla nižšie výživné v rozmedzí od 70 eur až 150 eur, ktoré by bol otec po vrátení sa z väzby alebo výkonu trestu, kde by pracoval, bol pravdepodobne schopný štátu vrátiť po zaplatení matke štátom náhradného výživného. Kolízny opatrovník maloletej uviedol, že bude

v kontakte s matkou a v prípade, ak by sa matka prestala o maloletú starať, pretože by začala znovu užívať omamné a psychotropné látky, bol by nútený vec riešiť, prípadne i podaním návrhu na súd na tzv. odobratie maloletej matke.

9. Matka doplnila svoj návrh dňa 07.11.2025 a doručila súdu požadované listinné dôkazy.

10. Súd v danej veci vytýčil termín pojednávania na 02.02.2026, s tým, že oboznámil o možnej zmene dátumu, času, miesta pojednávania z dôvodu rekonštrukcie budovy Mestského súdu Bratislava II v mesiacoch 09/2025 až 08/2026. Dňa 16.01.2026 súd zrušil tento termín pojednávania z avizovaného dôvodu a vytýčil nový termín pojednávania na 13.02.2026. O tomto oboznámil matku, otca vo väzbe a kolízneho opatrovníka maloletej.

11. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 13.02.2026 za prítomnosti matky a kolízneho opatrovníka maloletej. Súd konal a rozhodol podľa ustanovenia a (ďalej len „“) v neprítomnosti otca, ktorému súd doručil predvolanie na pojednávanie na vedomie, ale otca z väzby nepredvolával. Súd vo svojom rozhodnutí vychádzal z písomného vyjadrenia otca maloletej doručenom súdu počas konania a z informácií od matky maloletej, ktorá na pojednávaní uviedla, že s otcom maloletej o pojednávaní telefonicky komunikovala, dokonca po pojednávaní jej má otec z väzby telefonovať a matka ho bude informovať o priebehu pojednávania a rozhodnutí súdu.

12. Súd v priebehu konania zisťoval skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletej, zisťoval podmienky a predpoklady pre zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky, zisťoval príjmy matky a výdavky na jej živobytie, zisťoval aktuálne potreby maloletej a výdavky spojené s jej výživou a výchovou.

13. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a. úroveň starostlivosti o dieťa, b. bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c. ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d. okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e. ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f. podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g. názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h. podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i. využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

20. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

21. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa (ďalej len „“), v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého.

27. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej je dôvodná, pretože rodičia maloletej v súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti. Otec sa od 11. 04.2025 nachádza vo väzbe v Ú. na C. C. O. Ú. na C. T. V. I. D., P.T. X, XXX XX D.. N.T. Okresnej N. D. X. A. XX.XX.XXXX pod sp. zn. podala na otca maloletej obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa ustanovenia s poukazom na ustanovenie spolupáchateľstvom podľa ustanovenia . V tejto trestnej veci podala prokurátorka obžalobu však i na matku a to pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa ustanovenia spolupáchateľstvom podľa ustanovenia . Matka tieto skutočnosti uvádzala na pojednávaní. Matka uviedla, že uzatvorila dohodu o vine a treste a na hlavnom pojednávaní v tejto trestnej veci dňa XX.XX.XXXX by mohla byť táto dohoda schválená trestným súdom. Matka uviedla, že si je vedomá svojho pochybenia, že ho už nechce zopakovať. Je si vedomá, že by mohla prísť o jej maloleté deti, tie nechce stratiť, chce sa o obe svoje maloleté deti starať a vychovávať. Uviedla, že je ochotná spolupracovať s kolíznym opatrovníkom maloletej, byť s ním v kontakte, aby bol tak zabezpečený dohľad kolízneho opatrovníka nad rodinou.

28. Súd počas pojednávania dňa 13.02.2026 ustálil, že za danej situácie, keď je otec vo väzbe a nie je zrejmé, kedy sa z väzby vráti alebo, či rovno z väzby bude pokračovať vo výkone trestu, je v záujme maloletej, aby bolo o výkone práv a povinností rodičov k maloletej súdom v tomto konaní rozhodnuté komplexne. Matka s týmto súhlasila. Kolízny opatrovník rovnako súhlasil s komplexnou úpravou rodičovských práv k maloletej, aby matka aj z praktického hľadiska mohla zabezpečovať starostlivosť a výchovu maloletej v čase väzby otca alebo prípadného výkonu trestu v budúcnosti. Matka navrhla, aby jej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti, aby súd styk s otcom neupravoval a bol tak realizovaný na základe ich dohody, aby maloletú zastupovala a spravovala jej majetok sama, keďže otec je vo väzbe. Matka nakoniec súhlasila s výživným na maloletú vo výške 150 eur, aj z dôvodu, aby otec, za ktorého je možné že bude štát platiť náhradné výživné, nemal z nezaplatenia regresom náhradného výživného štátu ďalšie trestnoprávne problémy.

29. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti návrhu matky vyhovel a maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti, ktorá starostlivosť o maloletú nateraz riadne zabezpečuje. Maloletá má v domácnosti matky vytvorené stabilné zázemie, čo spochybnené zo strany kolízneho opatrovníka maloletej nebolo.

30. Súd s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 Zákona o rodine ďalej rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka, zohľadniac skutočnosť, že otec sa nachádza od 11.04.2025 vo väzbe. Súdu nie je známa skutočnosť, kedy sa väzba otca skončí a prípadne, či po skončení trestného konania vyššie uvedeného otec nastúpi na výkon trestu odňatia slobody a na aký čas.

31. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Tzv. princíp potenciality príjmov má prednosť pred princípom fakticity a ukladá súdu povinnosť prihliadať nielen na reálne schopnosti a možnosti rodiča, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať, ak by dostatočne využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti ako aj

možnosti dané jeho vekom. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a potencialitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Súd poukazuje na § 62 ods. 5 Zákon o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1). Nikto nemá zákonnú povinnosť pracovať, ale každý rodič maloletého dieťaťa má k nemu zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá v sebe subsumuje celú škálu povinností od osobnej starostlivosti až po vecné zabezpečenie odôvodnených potrieb, nevynímajúc výchovu a vzdelávanie, preto je povinnosťou každého rodiča konať tak, aby jeho subjektívne rozhodnutia negatívnym spôsobom neovplyvňovali jeho schopnosť plniť si túto zákonnú vyživovaciu povinnosť.

32. Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti otca na maloletú zohľadnil vek maloletej, prihliadol na matkou vyčíslené náklady na maloletú, jej potreby, ktoré otec, ani kolízny opatrovník maloletej čo do dôvodnosti a výšky nerozporovali. Súd pri určení výšky výživného zohľadnil tiež skutočnosť, že otec je vo väzbe a vo väzbe nemôže pracovať. Otec nemá žiadny majetok, žiadne príjmy, žiadne nehnuteľnosti. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Súd vo svojom rozhodnutí o určení výživného vyhovel návrhu matky a určil výživné na maloletú v sume 150 eur mesačne a to od 13.02.2026, tak ako to počas pojednávania navrhovala matka.

33. Súd o styku otca s maloletou rozhodol v zhode s názorom matky a kolízneho opatrovníka maloletej, aby súd styk otca s maloletou neupravoval. Súd tak v rozsudku neupravil stretávanie sa otca s maloletou. Prípadné stretávanie sa otca s maloletou (aj vo väzbe a prípadne aj vo výkone trestu odňatia slobody) je na dohode rodičov zohľadňujúc záujem maloletej.

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

35. O trovách konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd usúdil, že v danom prípade o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z účastníkov trovy konania znáša sám, nejde.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ).

Proti rozsudku môže podať odvolanie otec, pretože matka, kolízny opatrovník maloletej sa práva podať odvolanie vzdali svojím podpisom do zápisnice na súde, po vyhlásení rozhodnutia.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania / /) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu.

Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).