Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Ek/141/2026

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 429/1, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00603481, proti povinného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., korešpondenčná adresa: B. XXX, XXX XX B., o vymoženie 78,00 EUR, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Stano, so sídlom exekútorského úradu Michalská 7, 917 01 Trnava, IČO: 37844512, pod sp. zn. 262EX 40/26, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 29.01.2026 v spojení s jeho doplnením zo dňa 30.01.2026, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 22.01.2026, domáhal od povinného vymoženia 78,00 EUR, na základe exekučného titulu – rozkazu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava o uložení pokuty za správny delikt č. 0/23/123674-36/98/257790 zo dňa 09.11.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2023, vykonateľnosť dňa 13.01.2024 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 23.01.2026 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Peter Stano, so sídlom exekútorského úradu Michalská 7, 917 01 Trnava, IČO: 37844512 (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 262EX 40/26. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 23.01.2026. Doručením poverenia sa začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 09.02.2026 predložil súdu (email) návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 29.01.2026, spolu s jeho listinným doplnením zo dňa 30.01.2026 a ich prílohami: detail platby zo dňa 08.11.2023 (v 5 vyhotoveniach), poštovú podaciu obálku, ďalej aj vyjadrenie oprávneného zo dňa 06.02.2026 spolu s jeho prílohami a to: výzvu na úhradu dlžnej pohľadávky v náhradnej lehote č. 0/23/176551-23/98/257790 zo dňa 28.03.2024, spolu s potvrdením o doručení povinnému, potvrdenie o doručení exekučného titulu povinnému. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.

4. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 23.01.2026 ku dňu predloženia návrhu na zastavenie exekúcie nebolo doručené povinnému do vlastných rúk. Emailový návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 29.01.2026 bol podaný a doručený súdnemu exekútorovi dňa elektronicky 29.01.2026. Listinný návrh na zastavenie exekúcie (doplnenie) zo dňa 30.01.2026 bolo podané na poštovú prepravu dňa 30.01.2026 a doručené súdnemu exekútorovi dňa 03.02.2026. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu zániku vymáhaného nároku jeho splnením pred začatím exekúcie, keďže poplatok za parkovné bol riadne uhradený na mieste dňa 08.11.2023, a preto nevznikol žiaden nárok na vymáhanie pokuty oprávneného a ani následnej exekúcie. Na základe uvedeného povinný navrhol súdu, aby preskúmal zákonnosť exekúcie a exekučné konanie zastavil.

6. Oprávnený vo svojom vyjadrení vyslovil nesúhlas so zastavením exekúcie s poukazom na nasledovné dôvody. Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt číslo konania 0/23/123674-36/98/257790, ktorý je predmetom exekúcie bol povinnému vydaný v súlade so o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých o správnom konaní v znení neskorších predpisov a doručený zákonným spôsobom prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. s výsledkom „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ v zmysle zákona o správnom konaní, podľa ktorého, ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Zásielka bola doručovaná pod podacím číslom OA439063206SK. Z dôvodu, že nebol voči exekučnému titulu podaný odpor v zákonnej lehote podľa o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, stal sa právoplatným podľa o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, podľa ktorého rozkaz, proti ktorému nebol držiteľom vozidla včas podaný odpor, má účinky právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty. Z dôvodu právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu bol účastník konania povinný pokutu uhradiť. Z dôvodu neuhradenia pokuty bola povinnému doručená výzva na úhradu dlžnej pohľadávky v náhradnej lehote číslo 0/23/176551-23/98/257790 prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. s výsledkom „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ v zmysle o správnom konaní. Nakoľko nedošlo k dobrovoľnému plneniu výkonu právoplatného rozhodnutia zaplatiť pokutu, oprávnený bol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol skutočnosti, ktoré by oprávňovali oprávneného podať návrh na zastavenie exekúcie, a preto oprávnený zotrval na vymožení pohľadávky, ktorá vyplýva z exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.

11. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať, či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. z 23. marca 2021)

12. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

13. Súd po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku mal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou - účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru, že v celom rozsahu nie je dôvodné.

14. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu jej vedenia na podklade nespôsobilého exekučného titulu, ktorý nespĺňa náležitosti formálneho a vykonateľného exekučného titulu, keďže v čase pred jeho vydaním došlo k úhrade poplatku za parkovné, ktoré bolo zaplatené na mieste dňa 08.11.2023, a táto skutočnosť predstavovala prekážku pre vydanie samotného exekučného titulu, a to v znení námietok, ktoré sú uvedené v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia. Povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložil súdu aj potvrdenie o bezhotovostnej úhrade sumy vo výške 3 EUR zo dňa 08.11.2023, zaúčtovanej dňa 10.11.2023. Exekučný titul bol vydaný dňa 09.11.2023. Bolo možné konštatovať, že táto námietka sa týka okolnosti, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu.

15. Exekučný súd v konaní o zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. V zásade platí, že dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle tohto ustanovenia z dôvodu splnenia exekučným titulom deklarovanej pohľadávky je daný vtedy, ak k splneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie. K uvedenému je potrebné dodať, že predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní,

ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

16. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

17. Predmetný exekučný titul bol povinnému preukázateľne doručovaný na adresu jeho trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, pričom poštová zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 15.11.2023, prvý pokus o doručenie tejto poštovej zásielky s výzvou na opakované doručenie sa realizoval dňa 20.11.2023, opakovaný pokus dňa 21.11.2023, dňa 21.11.2023 bola zásielka uložená v príslušnom poštovom podniku, a dňa 13.12.2023 bola predmetná zásielka vrátená oprávnenému s poznámkou: „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Súd v exekučnom konaní mal za preukázané, že oprávnený vykonal v zmysle príslušných právnych predpisov spravujúci správne konanie riadne a zákonné doručovanie písomnosti exekučného titulu povinnému, a predmetná písomnosť bola povinnému doručená podľa § 24 ods. 2 posledná veta Správneho poriadku (fikciou doručenia). A preto po vykázanom zákonnom doručení predmetného rozkazu o uložení pokuty v medziach osobitného predpisu existoval aj týmto osobitným predpisom vytvorený časový priestor pre povinného, aby proti vydanému rozkazu, ktorým mu bola uložená pokuta za spáchanie správneho deliktu, podal riadny opravný prostriedok (odpor), ktorým by namietol prípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku, jeho výšku, zánik nároku, prípadne aj ďalšie okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v čase pred vydaním tohto rozkazu. Z vyjadrenia oprávneného vyplýva, že povinný nevyužil túto zákonnú možnosť a nepodal odpor proti predmetnému rozkazu, a preto právna relevancia týchto námietok skončila nadobudnutím právoplatnosti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt, ktorý sa stal podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní.

18. Povinný preukázal súdu, že dňa 08.11.2023 realizoval úhradu vo výške 3 EUR, a podľa tvrdenia povinného mala predstavovať úhradu parkovného v čase pred vznikom exekučného titulu. Predmetnú námietku o zaplatení parkovného povinný mohol uplatniť len v rámci základného konania pred oprávneným ako príslušným orgánom verejnej moci. Súd však v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov orgánu verejnej moci v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal. A preto súd v exekučnom konaní aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.11.2019 nedisponuje oprávnením posudzovať povinným namietnutú okolnosť týkajúcej sa vecnej správnosti exekučného titulu (posúdenie otázky zaplatenia parkovného pred vydaním rozkazu o uložení pokuty). Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva najmä v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu a či po vzniku exekučného titulu došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu. Exekučný súd totiž nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd alebo iný príslušný orgán verejnej moci, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. V exekučnom konaní súd nie je príslušný

skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ).

19. Po vykonanom opätovnom prieskume na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosť formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla viesť exekúcia v tomto exekučnom konaní. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinného, je zrejmý a určitý aj rozsah vymáhaného nároku. Povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie netvrdil a ani nepredložil súdu akékoľvek listinné dokumenty, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie súdom, na podklade okolnosti, ktorá by nastala po vzniku exekučného titulu. Súd pri opätovnom preskúmaní spisového materiálu mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, a nie je prítomná prekážka pre vymáhateľnosť tohto nároku v rámci výkonu exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia v tomto exekučnom konaní sa teda začala dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd považoval predmetné námietky povinného za nedôvodné a nezakladajúce zastavenie exekúcie.

20. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.

21. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

22. Zo strany oprávneného a zo strany povinného nebol uplatnený nárok na náhradu trov (právneho zastúpenia) exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie alebo návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd v exekučnom konaní nebol povinný rozhodovať o týchto nárokoch účastníkov exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.