Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_K3-18C-473-2017.pdf
PDF · 71.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-18C/473/2017
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcov: 1/ A. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., A. X, 2/ D. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., A. X, obaja zast.: JUDr. Miroslav Vereb, advokát, so sídlom Košice, Hrnčiarska 3, proti žalovaným: 1/ D. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., F. XXXX/X, 2/ E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. H. I. XX, obaja zast.: GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom Košice, Krmanova 14, IČO: 47 231 939, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, v spore o zaplatenie 1.328,08 eur s príslušenstvom, o sťažnosti žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu zo dňa 04.12.2025, č. k. K3-18C/473/2017-341 Mestského súdu Košice
r o z h o d o l :
Sťažnosť žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. K3-18C/473/2017-341 zo dňa 04.12.2025 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia sa žalobou domáhali zaplatenie sumy 1.328,08 eur s príslušenstvom.
2. Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 31.01.2024, sp. zn. K3-18C/473/2017 – 253 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.09.2025, sp. zn. 5Co/88/2024 - 320 okrem iného priznal žalobcom v 1. až. 2. rade náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade vo výške 100 % a takisto bola žalobcom priznaná voči žalovaným náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
3. Vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 04.12.2025, sp. zn. K3-18C/473/2017-341 zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade na účet právneho zástupcu žalobcov náhradu trov konania vo výške 1.924,40 eur do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.
4. Proti uvedenému uzneseniu podali žalobcovia v 1. a 2. rade prostredníctvom ich právneho zástupcu sťažnosť smerujúcu proti tej časti rozhodnutia, v ktorej súd priznal tarifnú odmenu za úkony vykonané do 31.12.2023 za zastúpenie oboch žalobcov u každého iba v rozsahu 50 %. Za nespornú považoval skutočnosť, že MS SR vyhláškou č. 391/2023 Z. z. zmenilo znenie ust. § 13 ods. 2 ohľadom počítania odmeny pri zastúpení druhej a ďalšej osoby, avšak súdy priznávali pred 01.01.2024 tarifnú odmenu pri zastúpení dvoch a viacerých osôb tak, že za prvého zastúpeného to bolo 100 % a za zastúpenie druhej osoby, ako aj každej ďalšej osoby sa tarifná odmena krátila na 50 %. Citovanou novelou MS SR iba zosúladilo znenie § 13 ods. 2 s faktickým stavom v rozhodovaní súdov o trovách konania advokátov pri zastúpení viac ako jednej osoby. Poznamenal, že z gramatického výkladu § 13 ods. 2 v znení do cit. novely by bolo možné urobiť záver, že ak právny zástupca zastupuje dve a viac osôb, znižuje sa hodnota základnej sadzby tarifnej odmeny o 50 % ak ide o spoločné úkony pri ich zastupovaní u všetkých zastúpených. Takto poňatý výklad však nemá logiku, pretože v prípade ak by právny zástupca zastupoval jednu alebo dve osoby, v jeho odmene by sa to vôbec neodrazilo a stále by dostal len tých 100 % zo základnej sadzby tarifnej odmeny, pričom by to nereflektovalo skutočnosť, že je iné zastupovať len jednu osobu ako dve osoby, čo sa do náročnosti aj objemu vykonaných úkonov právnej pomoci týka. V závere
uviedol, že v takýchto prípadoch súdy do 31.12.2023 nepoužívali priamo gramatický výklad právnej normy, aby sa vyhli absurdnej situácii, ale aplikovali logický, resp. tzv. teleologický výklad (výklad zo samotného zmyslu právnej normy) a aj pred 31.12.2023 za prvého zastúpeného priznávali konštantne 100 % tarifnej odmeny a za druhého, ako aj každého ďalšieho 50 %.
5. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
7. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 250 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
10. Na základe podanej sťažnosti súd preskúmal obsah spisu a postup vyššieho súdneho úradníka pri výpočte výšky trov konania v kontexte namietanej nesprávnosti a nezákonnosti uznesenia a po jeho dôkladnom preštudovaní dospel súd k záveru, že vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o výške trov konania postupoval správne.
11. Súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti sa zaoberal námietkou žalobcov v 1. a 2. rade, ktorou žiadali aplikovať novelizované znenie § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. aj na úkony, realizované pred účinnosťou tejto novely a za prvého zastúpeného priznať konštantne 100 % tarifnej odmeny a za druhého zastúpeného 50 % základnej sadzby tarifnej odmeny.
12. Po preskúmaní podanej sťažnosti, vychádzajúc pritom z námietok žalobcov v 1. a 2. rade súd nevzhliadol žiadne nedostatky spočívajúce v nesprávnom výpočte výšky trov konania, ktoré by spôsobili zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia.
13. Z napadnutého uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom vyplýva, že pri úkonoch právnej služby pri dvoch zastúpených osobách vykonaných do 01.01.2024 správne vychádzal pri výpočte odmeny za jeden úkon právnej služby z vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 31.12.2023 a pri každom zastúpenom znížil základnú sadzbu tarifnej odmeny na 50 % a pri úkonoch právnej služby vykonaných od 01.01.2024 (v znení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej od 1.1.2024) znížil základnú sadzbu tarifnej odmeny na 50 % pri zastupovaní druhej osoby.
14. Súd na margo namietaného (ne)správneho výpočtu výšky náhrady trov konania uvádza, že je viazaný znením právneho predpisu účinným v čase vykonania jednotlivých úkonov právnej služby. Ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2023 upravovalo zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny o 50 % pri spoločných úkonoch zastupovania viacerých osôb, pričom z jeho znenia explicitne nevyplýval mechanizmus priznania 100 % sadzby tarifnej odmeny za prvú osobu a zníženie o 50 % vo vzťahu k ostatným zastupovaným osobám. Novelou účinnou od 1.1.2024 došlo k spresneniu hypotézy tejto právnej normy do tej miery, že je interpretačne nepochybná a zmenou textácie ustanovenia bol mechanizmus výpočtu odmeny precizovaný.
15. Sťažovateľmi zmienená nejednoznačnosť interpretácie daného ustanovenia vyhlášky pred novelou však nemôže v konečnom dôsledku vyústiť do situácie, u ktorej by súd aplikoval nové znenie ustanovenia na úkony vykonané pred účinnosťou novely.
16. Súd sa preto stotožňuje so spôsobom rozhodnutia o výške trov konania, ktorým došlo k zníženiu základnej sadzby tarifnej odmeny na 50 % u každého zastúpeného pri výpočte odmeny za úkony právnej služby vykonané za účinnosti pôvodného znenia vyhlášky a pri úkonoch právnej služby vykonaných od 1.1.2024 aplikujúc nové znenie vyhlášky k zníženiu základnej sadzby tarifnej odmeny na 50 % len vo vzťahu k druhému zastúpenému.
17. Na podporu správnosti záverov pri postupe súdu pri výpočte výšky trov konania pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb (aplikujúc pritom znenie § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2023, ako aj v znení účinnom od 1.1.2024) súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 493/2022-74 zo dňa 27. júna 2023, ktorý pri výpočte trov konania aplikoval § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2023 poukazujúc na to, že pri spoločnom právnom zastúpení dvoch osôb jedným advokátom sa základná sadzba tarifnej odmeny za každý úkon právnej služby u obidvoch z nich zníži o 50 %.
18. S poukazom na tieto závery súd vyhodnotil námietky žalobcov v 1. a 2. rade proti priznanej výške trov konania ako nedôvodné a preto sťažnosť, ktorou sťažovatelia mienili dosiahnuť zrušenie napadnutého uznesenia, zamietol so zreteľom na skutočnosť, že rozhodnutie o výške trov konania je vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§355 ods. 2, § 357 CSP).